Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-309-2016.pdf
PDF · 138.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/309/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. S. č. XX, A., zastúpená JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou so sídlom Štefánikova č. 5, Bratislava a otec - S.-Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. č. XX, B., N. spolková republika, občan N. spolkovej republiky, na návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého Q. B. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude z a s t u p o v a ť .
II. S p r a v o v a ť majetok maloletého budú obaja rodičia.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
IV. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 14.10.2016 do 30.09.2019 je v celkovej sume 2903,23 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý prvý utorok v kalendárnom mesiaci od 10,00 hod. do 20,00 hod. za prítomnosti matky s tým, že v dohodnutom čase začatia styku sa rodičia a maloletý stretnú v obchodnom centre P.om Z. 851 01 Bratislava - Petržalka. Matka je ďalej povinná zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype každý štvrtok a každú nedeľu od 18,00 hod. do 20,00 hod.
VI. Matka je p o v i n n á informovať otca písomne, resp. emailom vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého Q. B. sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. B.. N. odôvodnila tým, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý žije od narodenia s matkou v Slovenskej republike. Matka tvrdila, že otec o maloletého nejaví záujem, nekontaktuje matku ohľadom informácií týkajúcich sa maloletého, jeho zdravotného stavu, vývinu, prospievania ani telefonicky ani mailom. Maloletému kúpil darček na Vianoce
a narodeniny iba keď mal 1 rok, avšak šlo len o hračku a oblečenie. Otec na výživu maloletého nikdy neprispieval., hoci sa s ním matka snažila dohodnúť, aby jej prispieval aspoň na odievanie dieťaťa, alebo mu zakúpil oblečenie, č čo otec nereflektoval. Matka bola na rodičovskej dovolenke do augusta 2015, dokedy poberala rodičovský príspevok. Od augusta 2016 nevykazovala žiadnej príjem. Mesačné náklady spojené s výživou dieťaťa matka vyčíslila na cca 600 eur. Vo veci samej sa domáhala zverenia maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že otca žiadala zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne a to spätne od 05.11.2013.
2. Otec s návrhom nesúhlasil. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2018 podanom splnomocneným právnym zástupcom otca, zastúpenie ktorého zaniklo v priebehu neskoršieho konania o.i. namietol, že matka od konca r. 2016 nebýva na pôvodnej adrese evidovaného trvalého pobytu N.. Uviedol, že medzi rodičmi od 20.11.2014 existuje vzájomná dohoda o úprave styku s maloletým. Do roku 2016 otec navštevoval maloletého raz mesačne v Bratislave na pôvodnej adrese matky na dva dni cez víkend. Na stretnutia nosil pre svojho syna oblečenie, hračky a darčeky, tak, aby v rámci svojich možností plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Spoločne s matkou na týchto stretnutiach obstarali aj ďalšie dôležité oblečenie a potraviny a veci každodenne potreby pre spoločného syna. Od septembra 2016 sa však otcovi matku nepodarilo zastihnúť na dovtedy známej adrese, pričom na dome/byte bolo uvedené iné meno. Od septembra 2016 do augusta 2018 odpovedala matka otcovi na jeho otázky cez Skype len zriedkavo, pričom otcovi neposkytla žiadne údaje o novom mieste jej pobytu so synom a za toto obdobie došlo k osobným stretnutiam len ojedinele. V roku 2017 smel otec navštíviť svojho syna len na jeho narodeniny, pričom na otázku aké oblečenie a obuv potrebuje nutne spoločný syn, aby toto otec mohol so sebou priviesť, nedostal od matky žiadnu odpoveď. Miesto stretnutia pritom matka určila na ulici, resp. pri nákupných strediskách, kam sa šli spoločne s matkou a maloletým prechádzať a hrať. Otec naposledy videl maloletého dňa 03.03.2018 a 04.03.2018 aby mu osobne okrem iného priniesol a dal vianočné darčeky za r. 2017. Počas týchto dvoch dní styk opätovne určovala matka a prebiehal rovnako na ulici, resp. výlučne v nákupnom stredisku Aupark a Avion na Ivánskej ceste, pričom matka nechcela uviesť adresu a miesto pobytu spoločného syna. Stretnutie 04.03.2018 muselo byť prerušené, pretože sa podľa údajov matky syn nakazil v škôlke kiahňami. Otec po návrate do Nemecka obstaral pre dieťa v lieky, aby ich mohol matke poslať na Slovensko, avšak matka mu na jeho opakované otázky na novú adresu cez Skype odpovedala, že mu nemôže dať novú adresu, pretože je to súkromie jej matky a ona si neželá, aby jej adresu niekomu dávala, čo matka maloletého akceptovala. Vo svojej výpovedi na pojednávaní vo veci dňa 20.06.2019 žiadal, aby bola matka súdom zaviazaná okrem odpovedí na jeho emaily informovať ho o synovi, keď trval na tom, že ju viac krát prosil, aby ho informovala, čo potrebuje a ako sa mu darí, avšak matka mu za 2 roky ani raz neodpovedala. Uvedené súd považoval za návrh otca na uloženie informačnej povinnosti podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Súčasne súd z úradnej povinnosti vzhľadom na deklarovaný záujem otca v konaní prejednal aj úpravu styku otca s maloletým podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine.
X. Maloletý Q. B. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov - matky štátnej občianky Slovenskej republiky a otca občana Spolkovej republiky Nemecko. Rodičia sa zoznámili v Spolkovej republike Nemecko, kde matka v tom čase pracovala, odkiaľ sa však ešte počas tehotenstva vrátila na Slovensko. Maloletý sa už narodil v Slovenskej republike, ktorá je aj od narodenia dieťaťa miestom jeho obvyklého pobytu.
4. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
5. Podľa článku 1 ods. 3 písm. e/ Nariadenia Brusel IIa, sa toto nariadenie nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
6. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011, (ďalej len "Nariadenie o výživnom"), sa toto nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
7. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
8. Podľa článku 15 Nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
9. Podľa článku 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
10. S poukazom na vyššie citované je vzhľadom na miesto obvyklého pobytu maloletého na území Slovenskej republiky daná právomoc slovenského súdu tak vo veci rodičovských práv k dieťaťu, ako aj vo veci vyživovacej povinnosti, pričom ako rozhodné právo sa použije právo Slovenskej republiky.
11. V prejednávanej veci sa súd vysporiadal aj s konaním vedeným na Okresnom súde v Norimbergu, na ktorý sa obrátila matka svojim návrhom zo dňa 19.11.2015 s návrhom na určenie výživného. Konanie vedené na označenom súde pod sp. zn. 116 F133/15 bolo ukončené tak, že návrh /žiadosť matky bola zamietnutá a spis uzavretý z dôvodu, že navrhovateľka už nereagovala na výzvu súdu týkajúcu sa oznámenia jej finančnej situácie v júli 2016. Svoju nečinnosť v uvedenom konaní matka neodôvodnila relevantnými dôvodmi, z ktorého dôvodu súd nemohol použiť ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) a rozhodovať o spätnom určení výživného pred podaním návrhu na tunajší súd.
12. Napriek zmene bydliska maloletého spoločne s matkou v priebehu konania bola miestna príslušnosť tunajšieho súdu daná podľa § 112 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), nakoľko mal obvode Okresného súdu Bratislava V svoje bydlisko v čase začatia súdneho konania.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie rodným listom maloletého, výsluchom rodičov, pohovorom s maloletým, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, oboznámil sa s úradnými prekladmi relevantných zápisníc z konania 116 F133/15 vedenom na Okresnom súde v Norimbergu v Spolkovej republike Nemecko, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, vrátane spisu tunajšieho súdu 22P/40/2018, v ktorom konaní súd na návrh matky neodkladným opatrením zo dňa 18.05.2018 predbežne otcovi uložil prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, ktoré rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.05.2018 a právoplatnosť dňa 12.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/278/2018-43 zo dňa 16.07.2018.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka krátko po narodení maloletého z ekonomických dôvodov začala zdieľať spoločnú domácnosť s jej matkou, ktorej v čase podania návrhu neprispievala. Matka bola do augusta 2016 na rodičovskej dovolenke, pričom poberala výlučne rodičovský príspevok vo výške cca 202,30 eur a rodinné prídavky na maloletého vo výške XX,XX eur. Po ukončení rodičovskej dovolenky od augusta XXXX nemala okrem rodinných prídavkov žiaden príjem, keď vzhľadom k tomu, že sa dieťa nepodarilo umiestniť pre nedostatok miesta do materskej školy, zabezpečovala naďalej osobnú starostlivosť o dieťa. V priebehu konania sa matka spoločne so starou matkou odsťahovali z A. do rodinného domu vo vlastníctve K. X. v V. pri A. - časť B..
15. Kontakt otca s maloletým bol okrem vzdialenosti bydlísk a deklarovaným finančným dôvodom na strane otca komplikovaný aj vzhľadom na negatívny postoj starej matky zo strany matky k otcovi, ktorá si neželala, aby styk otca s dieťaťom prebiehal v mieste jej bydliska, ktoré je však súčasne bydliskom dieťaťa. Otec tvrdil, že do 3 rokov života maloletého v zásade pravidelne navštevoval, pričom s dieťaťom trávieval niekoľko dni, prinášal mu oblečenie a tiež mu zakupoval potrebné veci. V priebehu konania deklaroval záujem o pravidelný kontakt s dieťaťom, ktorý však od marca 2018 až do predbežnej dohody
rodičov dosiahnutej za intervencie súdu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2019 neprebiehal. Na základe tejto dohody sa rodičia dohodli na styku otca s maloletým každý prvý utorok v mesiaci od 10.00 hod do 20.00 hod, zatiaľ za účasti matky s tým, že v dohodnutom čase začatia styku sa rodičia a maloletý strenú v obchodnom centre Avion v Bratislave. Nakoľko otec na výživu dieťaťa neprispieval pravidelne žiadnou finančnou sumou, súčasne sa zaviazal na uvedené stretnutie priniesť finančné prostriedky vo výške stanovenej neodkladným opatrením.
16. Na pojednávaní dňa 04.10.2019 obaja rodičia potvrdili, že styk otca s maloletým podľa ich predbežnej dohody prebehol v zásade podľa dohody s praktickou zemnou miesta stretnutia na obchodné centrum P. v W.. V uvedený deň súd uskutočnil aj pohovor s maloletým, ktorý je vo veku 6 rokov. Pred pohovorom bola konajúca sudkyňa svedkom interakcie maloletého s otcom, ktorých zvítanie bolo spontánne a srdečné. Aj následne sa maloletý k otcovi vzťahoval bezproblémovo. Bolo evidentné že hoci nerozumie jazyku, ktorým otec hovorí, s otcom si rozumejú. Mal. Q. bol veľmi zhovorčivý, ale jeho prejav bol veľmi detský a ťažšie zrozumiteľný. B. ale uviedol, že babička nechce aby tatinko, ktorý mu hovorí Q., čo vie aj po slovensky, nastúpil do ich auta, alebo išiel do ich domu. Keby sa stretli, možno by sa aj pobili. Z prejavu dieťaťa bolo zrejmé, že k otcovi má pozitívny vzťah. Nikdy ale nebol v jeho izbičke. V noci ešte spáva s mamou, kým starká má svoju izbu. Na otázku či mu tatinko chýbal, keď ho dlhší čas nevidel, spontánne a presvedčivo uviedol, že nie, ale teraz keď sa už viackrát videli, ak by ho nevidel už by mu chýbal.
17. Maloletý je podľa vyjadrenia matky v zásade zdravý, náklady na jeho výživu sú bežné, primerané veku. Do materskej školy v V. bol prijatý od XX.XX.XXXX. V šk. r. XXXX/XXXX a XXXX/XXXX bola ročná úhrada nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v materskej škole XXX eur, v predškolskej príprave znížený poplatok 25 eur mesačne. T. dobrovoľný príspevok za D. predstavuje XXX eur. V r. 2019 matka uhradila za plavecký výcvik XX eur. Kvôli logopedickým problémom má povolený odklad nástupu na základnú školu, a teda aj v šk. r. 2019/2020 navštevuje predškolskú triedu. Vzhľadom na štátny príspevok má znížené náklady na stravu v materskej škole za cca 4 eurá mesačne oproti paušálnej sume za stravu v predchádzajúcom období vo výške 30 eur mesačne. Od septembra 2019 navštevuje bezplatnú logopédiu v B., keď v predchádzajúcom období matka doplácala za logopéda 10 eur mesačne. Matka referovala, že má zvýšené výdavky na stravu maloletého, ktorému kvôli problémom s tvorbou červených krviniek v minulosti je potrebné kupovať veľa čerstvého ovocia a zeleniny, jogurty, tvaroh, mäso a ďalšie potraviny. Výdavky na lieky a zdravotnícke pomôcky má maloletý skôr nárazovo v prípade choroby alebo návštevy pohotovosti. Za návštevy u zubného lekára matka platí vždy 10 eur. Maloletý by mal tiež nosiť okuliare, ortopedickú obuv. Výdavky na hygienické potreby maloletého sú vo výške cca 25 eur mesačne. Matka na oblečenie dieťaťa vynakladá sumu priemerne 33 eur mesačne. Náklady na osobný rozvoj dieťaťa matka udávala v sume 150 eur mesačne (platby za vstupné, cestovné, hračky, potreby na kreslenie, modelovanie a pod.). Matka tvrdila, že s nákupom liekov, zdravotníckych a hygienických potrieb a oblečenia pre dieťa jej pomáha jej matka, nakoľko sama na toto nemá žiadne finančné prostriedky a je nútená požičiavať si na bežné fungovanie.
18. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou, ktorá vyčíslila svoje mesačné náklady spojené s bývaním na 481,34 eur na hypotéku, 21,90 eur na satelit, 80 eur na plyn, 42,50 eur na elektriku, 11,23 eur na vodu, 23 eur na internet a ďalej ročné náklady na čistenie komína a kontrolu plynového kotla 80 eur, daň z nehnuteľnosti 14,64 eur, poistenie majetku 11/72 eur a poistku na auto 359,16 eur. Stará matka je starobnou dôchodkyňou s výškou dôchodku XXX,XX eur, popri čom naďalej pracuje na živnosť v T., kde od decembra XXXX do januára do augusta XXXX dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX netto. Y. hypotéky stará matka spláca aj spotrebný úver po XXX,XX eur mesačne, pričom má evidovaný dlh na sociálnom poistení v T. vo výške X.XXX,XX eur.
19. Matka maloletého je nemajetná, zdravotný stav má dobrý. Do 3 rokov synovho veku bola rodičovskej dovolenke. Následne sa zamestnala v logistike, najskôr vo výrobe na zmeny prispôsobované možnostiam pomoci jej matky. Neskôr dostala miesto v kancelárii, avšak pracovný pomer vo februári 2019 ukončila dohodou, nakoľko spoločnosti nepredĺžili kontrakt na prácu, na ktorú bola prijatá. Aktuálne sa živí brigádnicky. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracuje napr. 4 x mesačne vo výrobe, kde si je schopná zarobiť cca 50 eur mesačne a ďalší príjem má z brigády ako pomocná kuchárka za cca XXX eur mes. B. matke na bývanie neprispieva, zabezpečuje však potravinové nákupy do domácnosti a elektrinu za cca XX eur mes.. Je vyučená krajčírka, v ktorom odbore nikdy nepracovala. W. materskou dovolenkou pracovala v N. ako pomocná sila v penzióne, kde mala zabezpečené bývanie a stravu a navyše príjem XXXX eur netto. Na B. sa vrátila práve z dôvodu tehotenstva. Z. pred narodením syna jej
bol pridelený sociálny byt s mesačným nájomným cca XXX eur, ktorý však musela asi rok po narodení syna vrátiť, nakoľko nemala dostatok financií na úhradu nákladov spojených s jeho užívaním.
XX. Otec poberá dávky na zabezpečenie životných nákladov podľa Druhej knihy Sociálneho zákonníka
- SGB II v spojení s čl. 1 ods. 1 Základného zákona//GG v spojení s článkom 20 ods. 1 Základného zákona/GG, Stále poberám sociálne dávky podľa nemeckého základného zákona, aktuálne vo výške 769 eur, z čoho platí 350 eur nájom na jednoizbový byt o výmere 44 m2. Uviedol, že podľa nemeckého práva je stanovené existenčné minimum na XXX eur,. v čom je prúd, voda, náklady na kúrenie a vedľajšie náklady. Z ostatných otcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že je M., pričom od r. 2009 dostáva príspevok v nezamestnanosti. V r. 2013 od začiatku roku do októbra vrátane pracoval na skrátený úväzok ako kuchár, pričom príjmy mu boli až na sumu XXX . eur započítané na príspevok v nezamestnanosti. od r. 2013, kedy sa od svojho obvodného lekára dozvedel diagnózu už nepracoval, pričom nedisponuje žiadnym majetkom. Trpí na pľúcne ochorenie, z ktorého dôvodu mu lekár neodporučil ďalšiu činnosť v odbore kuchár kvôli výparom a teplotným rozdielom a prípadnému prachu. V konaní pred nemeckým súdom na neverejnom zasadnutí dňa 04.07.2016 ďalej tvrdil, že od r. 2013 píše žiadosti o zamestnanie cca 5 až 10 krát mesačne a aj sa okrem toho spontánne uchádza o prácu 15 až 20 krát a to najmä v diskontoch v maloobchodoch, na čerpacích staniciach, v sklade alebo ako predavač, avšak bezúspešne. Na pozíciu skladníka sa často vyžaduje vodičský preukaz na vysokozdvižný vozík, ktorý nemá. Čo sa týka rekvalifikácie, pracovný úrad mu oznámil, že na preškolenie je vo veku XX r.okov starý. Má ťažké postihnutie XX%. . Pri poslednom trvalom pracovnom pomere v r. 2007-2008 dostával netto mzdu X.XXX. eur netto. Ďalej tvrdil, že v posledných 2 rokoch, kvôli aktuálnej situácii a odopieranému styku s maloletým matkou, trpí ťažkými depresiami a posttraumatickou poruchou, keď matka neodpovedá na jeho telefonáty a emaily, nepoznal adresu bydliska syna a za posledné roky si robil o dieťa vážne starosti. Iba v októbri 2018 mu prišiel od matky email, v ktorom žiadala iba 200 alebo 250 eur na materskú školu, s čím mu finančne pomohla jeho sestra a obratom matke cez Western Union poslal 200 eur, ktoré si vyzdvihla, avšak ich vyzdvihnutie otcovi nepotvrdila. Žije sám, prácu si hľadal vo všetkých oblastiach
- predaji, logistike, záhradníctve, maloobchode. Problémom je však nemecké právo, podľa ktorého nemá na takéto práce predpokladané vzdelanie a prax a tiež ho zamestnávatelia upozornili na to, že v dôsledku svojho zdravotného postihu by mal iba obmedzenú pracovnú schopnosť a preto nezodpovedá ich požiadavkám. Rovnaký dôvod platí aj v prípade pomocných prác, kde si tiež hľadal prácu, avšak pri nich sa vyžaduje 100%-ná zaťažiteľnosť a oznámili mu, že fyzicky nezodpovedá ich nárokom. Pre trvanie sociálnych dávok v Nemecku musí každý mesiac dôsledne preukazovať a to v písomnej forme, kde sa uchádzal o prácu. Kvôli pridruženej depresii k jeho ostatným zdravotným ťažkostiam by už prichádzal do úvahy invalidný dôchodok, ktorý by bol ale iba vo výške sociálneho minima, t. zn. že by dostával zhruba rovnakú sumu ako doteraz. Kvôli depresiám už bol aj hospitalizovaný a má aj súdnoznalecké lekárske potvrdenie s potvrdenou práceneschopnosti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k mal. P. nar. XX.XX.XXXX, s ktorou nie je v kontakte 12 rokov. Na jej výživu nemôže platiť, keďže podľa nemeckého práva poberá iba sociálne minimum na krytie vlastných potrieb. Nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty ani osobné motorové vozidlo, čo je tiež prísne preverované pri posudzovaní nároku na nemecké sociálne dávky. Fajčiť by podľa lekárov nemal, ale priznal, že hlavne pri psychickom príležitostne vyfajčí 3 cigarety denne.
21. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhuje zveriť maloletého do výlučnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať. Správu majetku navrhla ponechať na oboch rodičov a vzhľadom na schopnosti a možnosti otca limitované jeho zdravotným stavom navrhla určiť otcovi výživné vo výške 150 eur od podania návrhu. Styk otca s maloletým navrhla upraviť podľa predbežnej dohody rodičov s dodaním kontaktu cez Skype, s ktorým matka nemá problém ani cez víkendy. Hoci dodala, že utorok ako deň styku, ktorý si rodičia dohodli nebude vyhovujúci potom, čo maloletý začne navštevovať základnú školu v septembri 2020, majú rodičia možnosť dohodnúť sa neskôr odlišne, prípadne požiadať o zmenu rozhodnutia o styku. Otec v priebehu konania avizoval, že ako náhle dôjde k zmene pomerov, bude určite iniciovať konanie o rozšírenie styku tak, aby mohol maloletý tráviť dlhšie súvislé obdobie u neho v Nemecku.
22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
25. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Úprava styku autoritatívnym rozhodnutím styku slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletým dieťaťom sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s dieťaťom právo sa s ním stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vzniká v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletého dieťaťa a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav dieťaťa, citové väzby a tiež skutočnosť, v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Neopodstatnené zamedzovanie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi.
28. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
29. Je nepochybné, že pre riadnu ochranu záujmov maloletého dieťaťa, za zdravý vývoj ktorého súd zodpovední obaja rodičia za predpokladu ich neobmedzených rodičovských práv, je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomostiach o záležitostiach dieťaťa, nakoľko zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných problémov, alergií, prekonaných chorôb a pod.) Z uvedeného dôvodu nie je možné túto vzájomnú povinnosť podceňovať a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by byť súdom uložená, pokiaľ sa jej druhý rodič domáha. Na druhej strane je presné vymedzenie pravidiel v tomto smere pri problémovej komunikácii rodičov opodstatnené aj z dôvodu možného predídenia šikanózneho zneužívania tohto oprávnenia rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti voči rezidenčnému rodičovi.
30. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
34. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
35. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
36. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
37. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
38. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
39. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého Q. ktorú od narodenia dieťaťa aj de facto výlučne sama zabezpečuje vzhľadom na bydlisko otca mimo krajinu obvyklého pobytu dieťaťa. Súd teda považoval za vhodné a účelné vyhovieť v tomto smere návrhu aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím dochádza súčasne k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. V danom prípade vzhľadom na rozhodné slovenské právo neprichádzala do úvahy iná zákonná forma starostlivosti o dieťa, keď striedavá starostlivosť je vylúčená jednak vzhľadom na miesto bydliska otca dieťaťa v inom štáte a jednak vzhľadom na jazykovú bariéru, keďže maloletý Q. B. nehovorí zatiaľ po nemecky, pričom bližší vzťah s otcom si vzhľadom na dlhšiu absenciu ich vzájomných kontaktov a aj predchádzajúce skôr živelné nepravidelné kontakty de facto iba začína budovať. Z obdobných dôvodov ako aj s poukazom na otcom tvrdené a v konaní preukázané ekonomické limity otca dané jeho zdravotným stavom a súvisiacimi obmedzenými zárobkovými schopnosťami, ktoré mu pochopiteľne aktuálne bránia v častejších návštevách syna v mieste jeho obvyklého pobytu v B. republike ako aj v osobnom zabezpečovaní výchovy dieťaťa a v plnom výkone jeho rodičovských povinností k maloletému, súd vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia považoval za dôvodné fakticky čiastočne
obmedziť rodičovské práva a povinnosti otca tým, že aj z praktických hľadísk ponechal výlučne na matku maloletého jeho zastupovanie v bežných veciach života maloletého (t.j. napr. pri konaní vo vzťahu k návšteve školy, lekára a pod.). Správu majetku dieťaťa v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka ponechal súd na oboch rodičov, keď v tomto smere nevidel dôvod na obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských práv a povinností.
40. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, v tejto časti súd nebol viazaný návrhom. Vzhľadom na preukázanú aktuálnu socioekonomickú situáciu otca v dôsledku jeho závažne zhoršeného zdravotného stavu však súd dospel k záveru, že rozsahu výživného stanoveného neodkladnou úpravou uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 22P/40/2018 zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/278/2018-43 zo dňa 16.07.2018 v nevyhnutej miere na 150 eur mesačne je súčasne aj limitom schopností a možností otca ako povinnej osoby. Hoci odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na preukázanú výšku nákladov spojených s jeho výživou by odôvodňovali aj vyšší podiel otca na výžive dieťaťa, aby ťarcha výživy maloletého nebola neúmerne prenášaná výlučne na matku, resp. na jej matku, ktorá jej poskytuje výraznú nielen materiálnu, ale aj finančnú pomoc, musel súd zohľadňovať otcom preukázaný zhoršený zdravotný stav a jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a prihliadnuť tiež na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, hoci tvrdil, že na výživu maloletej neprispieva pravidelne žiadnou sumou. Za zohľadnenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich životnej úrovne, prihliadnuc ku skutočnosti, že matka má aktuálne vyživovaciu povinnosť výlučne k mal. Q. B., súd teda vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za dôvodné zaviazať otca aj vo veci samej k plateniu výživného vo výške XXX eur mesačne. Pri určení výživného zo strany otca súd zohľadňoval, že otec je oficiálne nezamestnaný s uvádzaným príjmom vo forme sociálnych dávok v jeho domovskej krajine - v Spolkovej republike N. za účelom zabezpečenia životného minima, avšak vychádzajúc z oficiálnych zdrojov na internete zistenej výšky minimálnej mzdy v N. (aktuálne X.XXX eur) pri porovnaní s pomerom minimálnej mzdy a životného minima na území B. republiky má súd za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého uvedenou sumou, ktorá predstavuje sumu cca 5 eur denne, čo je aj za zohľadnenia podielu matky na výžive maloletého suma skutočne pokrývajúca iba základné odôvodnené potreby dieťaťa v predškolskom veku, ktoré má zvýšené náklady na stravu vzhľadom na zdravotné problémy. Na strane otca súd zohľadňoval aj ním potvrdenú výšku ostatne dosahovaného príjmu (1.250 eur netto), pričom aj s prihliadnutím na jeho uvádzaný zdravotný postih 40 % musí byť pri potenciálnom dosahovaní príjmu na úrovni 60 % z uvedenej sumy schopný prispievať na výživu maloletého v uvedenom rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe každý z rodičov je povinný počínať si vo svojich pracovných a iných aktivitách predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho odkázané, keď jeho vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho ďalšie výdavky. Povinnosťou rodiča je pritom vyživiť svoje deti a to aj na vlastný úkor. Určená suma teda podľa názoru súdu zodpovedá zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, pričom však pokrýva iba časť zo základných nevyhnutých potrieb maloletého. Súd v tejto súvislosti musel zohľadňovať jednak nárok maloletého na rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, ktoré sú určené na úhradu niektorých nákladov dieťaťa, ako aj podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá napriek osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou kompenzuje časť zo svojej vyživovacej povinnosti, je povinná zabezpečovať aj zostávajúcu časť nákladov na výživu maloletého vo finančnom vyjadrení, keď však aj na strane matky súd musel vychádzať z jej schopností a možností, ktoré nie sú obmedzené ako na strane otca zhoršeným zdravotným stavom. Súd teda u matky nemohol vychádzať z ňou deklarovanej faktickej absencie príjmov, ale z príjmu, ktorý by bola schopná dosahovať, keby riadne využívala svoj plný pracovný potenciál, daný jej vzdelaním a praxou. Pri zohľadnení potrieb dieťaťa súd vychádzal z bežných nákladov na výživu dieťaťa vo veku maloletého Q. B., keď zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého ako oprávnenej osoby, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené so zhoršeným zdravotným stavom, predovšetkým zvýšených nákladov na stravu, ale tiež príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Súd aj vzhľadom na spotrebný charakter výživného považoval takto určenú výšku výživného za primeranú tak odôvodneným aktuálnym potrebám maloletého, avšak s poukazom na vyššie uvedené zodpovedajúcu predovšetkým obmedzeným schopnostiam a možnostiam otca.
41. V súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd otca zaviazal platiť na výživu maloletého odo dňa podania návrhu, t.j. od 14.10.2016, od ktorého dátumu do rozhodnutia súdu, t.j. do 04.10.2019 vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške 2.903,23 eur, keď súd musel zohľadňovať od 24.05.2018 vykonateľnosť
neodkladnej úpravy v rovnakej sume, so žiadosťou o nútený výkon ktorého rozhodnutia sa matka už podľa jej tvrdenia obrátila na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, a teda dlh súd vyrátal fakticky do uvedeného dátumu (alikvotná čiastka za 18 dní októbra 2016 vo výške 87,10 eur + 18 mesiacov od novembra 2016 do apríla 2018 á 150 eur + alikvotná čiastka za 24 dní mesiaca máj 2018 vo výške 116,13 eur = 2.903,23 eur). Vyčíslený dlh súd otcovi povolil zaplatiť v dlhšej než zákonnej lehote 3 dní a to práve s poukazom na jeho preukázanú socioekonomickú situáciu, avšak najneskôr do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď mal za to, že niet dôvodu, aby matka ešte po ďalšiu dlhšiu dobu fakticky úverovala otca, ktorý si mal byť už v minulosti vedomý potreby úhrady nevyhnutých pravidelných nákladov na výživu svojho dieťaťa, na ktorých sa mohol finančne pravidelne podieľať aj dobrovoľne bez rozhodnutia súdu.
42. V danej veci súd súčasne upravil aj styk otca s maloletým a to na základe predbežnej dohody rodičov, ku ktorej dospeli v priebehu konania, keď má súd za to, že vychádza z aktuálnych pomerov v čase vyhlásenia rozsudku, keď t.č. najlepšie zodpovedá záujmom a právu dieťaťa na zachovanie väzieb s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti a tiež možnostiam otca. Súd iba prispôsobil opäť z dôvodu praktičnosti miesto, kde bude styk prebiehať tak, aby bolo čo najdostupnejšie otcovi, ktorý prichádza na Slovensko vlakom na železničnú stanicu Petržalka a rozšíril styk aj o audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype každý štvrtok a každú nedeľu od 18,00 hod. do 20,00 hod., ktorý je povinná zabezpečiť matka tak, aby mal maloletý možnosť komunikáciou s otcom naučiť sa jeho materinskému jazyku v záujme budovania ich vzájomného vzťahu, ako aj neskorších potenciálne širších kontaktov. Súčasne súd matke uložil aj povinnosť informovať otca písomne, resp. emailom vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súd zdôrazňuje, že slovenský právny poriadok neumožňuje otcovi priznať náhradu cestovných nákladov a nákladov na prenocovanie, ktoré si v konaní uplatnil s odkazom na právne predpisy Spolkovej republiky Nemecko, ktoré však v predmetnom konaní s poukazom na vyššie uvedené rozhodné právo nebolo možné aplikovať.
44. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.