Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-523-2015.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/523/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci navrhovateľky: S. E.ć L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 1, Q., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47 231 785, proti odporcovi: I. E.ć, nar. XX.XX.XXXX, bytom Sv. Q. i E., K., A., štátny občan A., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa 14.4.2012 a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Štát n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2015 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, z ktorého nepochádzajú deti s odôvodnením, že manželstvo je úplne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je v súčasnosti len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí spolu nežijú. Obnovenie manželského spolužitia je zo strany navrhovateľky vylúčené. 2. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 20.8.2019, odporca prevzal žalobný návrh a procesné poučenia dňa 8.7.2019. Do dnešného dňa však odporca neoznámil žiadne stanovisko k veci.
3. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 4.10.2019 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka na predmetnom návrhu naďalej trvá, k dnešnému dňu sa nezmenil skutkový stav tvrdený už v žalobnom návrhu, a teda do dnešného dňa manželia spolu nežijú, sú bezdetní, nehospodária spolu a ani sa nestýkajú.
4. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.4.2012, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X.
6. Navrhovateľka je štátnym občanom T. odporca je štátny občan A.. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
7. Z vyjadrení navrhovateľky súd zistil, že posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Austrálii, odkiaľ v júni 2014 opustila spoločnú domácnosť. Od toho času s manželom nekomunikuje. Manželstvo je iba formálne a vzhľadom na dlhodobé odlúčenie nie je možné obnoviť manželské spolužitie.
8. Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd skúmal, či manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, a či od účastníkov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. 14. Súd tak posudzoval mieru rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania a zisťoval príčiny, ktoré viedli k tomuto rozvratu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel, a od manželov nemožno už očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Taktiež je už zrejmá absencia citovej väzby medzi účastníkmi konania, ktorá je potrebná k udržaniu a zachovaniu manželského spolužitia. Na základe uvedeného manželstvo účastníkov konania rozviedol.
15. Podľa ust. § 58 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
18. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
20. Podľa ust. § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
21. Podľa ust. § 155 ods. 3 veta prvá CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.
22. Odporca žije v A. I., ktorej je aj štátnym občanom a jeho materinský jazyk je chorvátčina. Súd za účelom prekladu súdnych písomností zasielaných do cudziny pribral uznesením č. k. 19C/523/2015-130 zo dňa 6.3.2019 do konania prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka chorvátskeho (v tejto súvislosti priznaná odmena vo výške 45,96 EUR) a dotazoval príslušné zahraničné orgány za účelom zistenia jeho aktuálneho pobytu (v tejto súvislosti priznaná odmena vo výške 27,42 EUR).
23. Keďže majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovné postavenie (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR), musí im súd zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Toto právo v sebe zahŕňa aj právo vystupovať pred súdom a robiť podania v jazyku, ktorému rozumejú a na druhej strane aj povinnosť súdu komunikovať s účastníkom v jeho materčine. Na základe vyššie uvedených skutočností, náklady ktoré vznikli štátu v podobe vynaložených trov konania uplatnených vo výške 73,38 EUR súd štátu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva účinne vzdal.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.