Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45C-8-2017.pdf
PDF · 76.72 KB
Case nature
Subarea
45C/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: V. H., C.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX T. O. - S., práv. zast.: JUDr. Lucia Morgošová, advokát, Béžová 6, 851 07 Bratislava, proti žalovanému: B. H., C.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX T. O. - S., adresa na doručovanie: B. D. XXX, XXX XX L. - T., Č. U., o zrušenie práva spoločného nájmu bytov po rozvode manželstva, spolu s návrhom na spojenie vecí, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11.09.2017, domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytov po rozvode manželstva, spolu s návrhom na spojenie vecí. Žalobca v podanej žalobe žiada, aby súd rozhodol o tom, že zrušuje právo spoločného nájmu strán sporu k 2- izbovému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v L. T., B.Z. D., katastrálne územie N. T., 1- izbového bytu č. X nachádzajúcemu sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX v L. T. a 2- izbovému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXX v L. T., ulice L., katastrálne územie N. T.. Zároveň žiadal, aby súd určil, že výlučným nájomcom týchto bytov a členom bytového družstva v L. je žalovaný. Ďalej žiadal, aby okresný súd toto konanie spojil s konaním prebiehajúcim na tunajšom súde o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 17Pc/15/2016, nakoľko spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých strán. 2. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ,,ZMPSaP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
3. Podľa § 37 ZMPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
4. Podľa § 37a ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
5. Podľa § 37b ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by
mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní, v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
6. Podľa § 37c ZMPSaP, právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania, ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd.
7. Podľa § 37d ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
8. Podľa § 37e ZMPSaP, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť. Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú. Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované. Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať. 9. Súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nevyplýva právomoc slovenského súdu vec prejednať a rozhodnúť, strany sporu nezaložili dohodu právomoc slovenského súdu, preto má súd za to, že právomoc slovenského súdu nie je daná. Súd ďalej konštatuje, že účastníkmi zmluvného vzťahu nebolo určené rozhodné právo.
10. Podľa § 10 ods. 1 ZMPSaP, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
11. Podľa § 10 ods. 2 písm. b) ZMPSaP, vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú: zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť.
12. Podľa § 53 ods. 1 ZMPSaP, na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od ministerstva spravodlivosti. Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo.
13. Podľa § 68 zákona č. 91/2012 Sb. o mezinárodním právu soukromém ČR, rozhodovat o právech k nemovitým věcem, které jsou na území České republiky, přísluší výlučně českým soudům nebo jiným příslušným českým orgánům veřejné moci.
14. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanou žalobou žiada zrušenie práva spoločného nájmu bytov manželmi po rozvode manželstva, ktoré sa nachádzajú v Českej republike (L. T., N. T.), súd na základe
uvedeného konštatuje, že slovenské súdy, a teda ani Okresný súd Žilina, nemajú právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené ustanovenia CSP a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom súd konanie zastavil, nakoľko nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Súd na margo poukazuje, že v zmysle § 68 zákona č. 91/2012 Sb. o mezinárodním právu soukromém ČR majú v tomto prípade výlučnú právomoc na prejednanie sporu súdy v Českej republike.
16. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu a žalovanému by tak prináležal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko však z obsahu spis vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli rozhodol súd tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.