Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-373-2018.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/373/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: K., nar.: XX.XX.XXXX, N., zast.: S., proti žalovanému: W., nar.: XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX D., zast.: LEGART s.r.o., IČO: 47 252 332, Hrachová 168, 821 05 Bratislava, o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd z r u š u j e n e o d k l a d n é o p a t r e n i e nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 31C/232/2018-15 zo dňa 11.10.2018.
III. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2018, ktorej bola pridelená spisová značka 32C/373/2018, domáhala, aby súd žalovaného úplne vylúčil z užívania rozostavaného rodinného domu postaveného na pozemku s parc. č. C-KN XXXX/XXX a k nemu prislúchajúcich pozemkov s parc. č. C-J., ako sú všetky uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D.. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným boli životnými partnermi od roku 2003 a v roku 2013 začali stavať rodinný dom v D.. Asi po dva a pol roku sa nasťahovali do neskolaudovanej stavby domu. Problémy vo vzťahu mali od začiatku, postupne sa však zintenzívňovali. Posledné dva roky začal žalovaný žalobkyňu týrať tak, že s ňou nekomunikoval, nechával pustený televízor, čo spôsobilo, že žalobkyňa nemohla spať, počas celého dňa nechával otvorenú garážovú bránu tak, že sa do domu mohol ktokoľvek dostať, z čoho mala žalobkyňa stres. Žalovaný ďalej tým, že nezamykal dvere, opakovane spôsobil vypustenie mačky žalobkyne, ktorá je veľmi drahá a nezvyknutá na pohyb mimo domu. Žalobkyňa je pritom na ňu veľmi citovo naviazaná. Žalovaný tiež na žalobkyňu často bezdôvodne kričal, vulgárne jej nadával a osočoval ju. Dňa 02.10.2018 žalovaný na žalobkyňu bezdôvodne fyzicky zaútočil tak, že k nej nečakane odzadu pristúpil a päsťou ju silno udrel do chrbta, čo spôsobilo jej pád na zadnú časť tela. Po útoku mala závraty a plakala. Následne žalobkyňa odišla do práce, kde však zvracala a následne išla vec oznámiť na políciu. K lekárovi išla až na ďalší deň ráno, kde žalobkyňa odmietla PN s odôvodnením, že má veľmi nízky príjem. Dňa 02.10.2018 o 18,00 hod. policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru v I. vykázal žalovaného zo spoločného obydlia a zakázal mu priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to na dobu 10 dní. Dna 10.10.2018 podala žalobkyňa na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorému súd vyhovel a uznesením č.k. 31C/232/2018-15 zo dňa 11.10.2018 uložil žalovanému nevstupovať do rozostavaného rodinného domu postaveného na pozemku s parc.č. C-KN XXXX/XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D.. Keďže sa
žalovaný dopustil voči žalobkyni ako blízkej osobe fyzického a psychického násilia, navrhla žalobkyňa, aby súd žalovaného úplne vylúčil z užívania rodinného domu.
2. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný odkázal na podrobný opis skutkového stavu z jeho pohľadu, ktorý je súčasťou jeho odvolania v súdnom spise sp.zn. 31C/232/2018, a uviedol, že so žalobkyňou mali spočiatku harmonický vzťah, keď žili v spoločnej domácnosti spolu s jej synom a žalovaný ich oboch finančne i inak podporoval. So žalobkyňou sa nezosobášili, len ona si nechala zmeniť priezvisko na totožné so žalovaným. Postupne ich vzťah ochladol a dlho pred incidentom uvádzaným žalobkyňou boli len spolubývajúcimi v spoločnej nehnuteľnosti. Vzťahy sa vyhrotili, keď žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že žalovaný má novú známosť. Opakovane ho telefonicky a SMS správami kontaktovala, až si ju žalovaný zablokoval. Následne ho kontaktovala mailom. V tej dobe mala zjavný záujem na obnovení partnerstva, k čomu by zrejme nedošlo, keby bola týraná. Žalovaný sa nikdy voči žalobkyni nesprával násilnícky, nikdy ju netýral. Je neodškriepiteľné, že strany spolu nevychádzajú a majú rozdielne pohľady na život, čo vedie k nezhodám a výmenám názorov. Uvedené však nikdy neviedlo a nevedie k násiliu. K okolnostiam údajného fyzického útoku žalovaný uviedol, že tento bol len výsledkom zhody okolností. Žalovaný nikdy nemal v úmysle akokoľvek zraniť žalobkyňu, len sa snažil zabrániť žalobkyni v zabuchnutí vchodových dverí, pretože mu už predtým uzavrela vchod do domu prostredníctvom garáže a on práve venčil psa a nemal so sebou kľúče, čo žalobkyni bolo známe. Náhle sa preto pohol smerom k dverám, ktoré žalobkyňa v tej chvíli zatvárala a nechtiac do nej drgol až stratila rovnováhu a sadla si na zadok. Úmyslom žalovaného bolo reflexívne zachytiť zatvárajúce sa dvere, nie postrčiť žalobkyňu. Nehoda opísaná žalobkyňou sa tak nezakladá na pravde. Žalovaný sa žalobkyni po príchode domov prostredníctvom SMS správy ospravedlnil a poďakoval jej za to, že následne otvorila garáž, aby sa mal ako dostať domov. K lekárovi išla žalobkyňa až za tri dni po incidente, preto nemožno jej zranenia spájať so žalovaným. Aj trestné oznámenie žalobkyne bolo postúpené na Okresný úrad K. pre podozrenie z možného spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.
3. Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala existenciu násilia zo strany žalovaného, ani akéhokoľvek psychického či fyzického týrania. Žalovaný sa vždy snažil konflikty so žalobkyňou riešiť k jej spokojnosti, preto si napríklad po jej sťažnostiach na hluk z televízie zakúpil bezdrôtové slúchadlá, prostredníctvom ktorých program sledoval. Nie sú podľa neho splnené podmienky stanovené v ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžadujú preukázať, že sa pre fyzické alebo psychické násilie či pre hrozbu takého násilia ďalšie spolužitie stalo neznesiteľným. V posudzovanom prípade došlo k jednému neúmyselnému postrčeniu, pričom žalovaný poukázal na právny názor vyjadrený Krajským súdom v Bratislave (2Co/147/2011 a 2Co/40/2012), podľa ktorého spor manželov, ktorý vyústil do jednej facky nemožno považovať za dostatočné úmyselné násilie pre obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka, ako aj na ďalšiu judikatúru. Podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 OZ ďalej podľa žalovaného nie sú splnené ani preto, že strany nie sú manželia a rozostavaná stavba rodinného domu nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 žalovaný oznámil súdu, že Okresný úrad K. konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zastavil z dôvodu, že žalovanému nebolo spáchanie skutku, z ktorého ho žalobkyňa obvinila, preukázané.
5. Žalobkyňa právo podať k veci repliku nevyužila.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 CSP pojednávanie na 07.10.2019, na ktorom strany zotrvali na svojich stanoviskách. Súd sa oboznámil s ich písomnými podaniami a s obsahom pripojeného spisu 31C/232/2018 a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: pracovná zmluva zo dňa 30.09.2005 so mzdovým výmerom, dohoda o ukončení pracovného pomeru zo dňa 04.08.2009, e-mail zo dňa 25.06.2018, SMS zo dňa 02.10.2018, záznam o podaní oznámenia zo dňa 02.10.2018, dotazník na odhad rizika ohrozenia zo dňa 02.10.2018, faktúra zo dňa 20.01.2016, rozhodnutie Okresného úradu K.. OÚ-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX-XX/OÚ-MA-OVVS-XXXX/XXXXX zo dňa 18.04.2019. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Súd za nesporné považoval, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi s veľkosťou spoluvlastníckych podielov po 1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D. ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku s parc. č. C-KN XXXX/XXX a ako pozemky s parc. č. C-. - ostatná plocha o výmere 771 m2, C-KN XXXX/XXX.
- ostatná plocha o výmere 73 m2, C-KN XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 3 m2 a XXXX/XXX -. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2. Až do incidentu zo dňa 02.10.2018 spolu strany sporu v uvedenej nehnuteľnosti bývali.
8. Z pripojeného spisu 31C/232/2018 súd zistil, že:
a) dňa 05.10.2018 žalobkyňa navštívila MUDr. S., všeobecného lekára pre dospelých, ktorý u nej zistil pohmoždenie časti chrbta, ktoré podľa neho bolo spôsobené tupým násilím a ktoré lekár klasifikoval ako ľahký úraz spojený s bolesťou v oblasti chrbtice bez následkov do budúcnosti;
b) dňa 02.10.2018 bol žalovaný obvodným oddelením Policajného zboru v I. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby Mgr. H. na dobu 10 dní;
c) žalovaný dňa 02.10.2018 vypovedal na Obvodnom oddelení Policajného zboru v I., pričom uviedol rovnaký popis incidentu, ako uvádza vo vyjadrení k žalobe.
9. Dňa 02.10.2018 poslal žalovaný žalobkyni SMS správu, v ktorej sa jej ospravedlnil za odstrčenie od dverí a poďakoval jej za otvorenie brány.
10. Dňa 02.10.2018 podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie, v ktorom uviedla rovnaké obvinenia ako v žalobe a dodala, že sa cíti byť ohrozená na živote žalovaným, ktorý je podľa nej v psychickej nepohode. V dotazníku na odhad rizika ohrozenia odpovedala žalobkyňa kladne na otázky, či sa cíti byť ohrozená, či ju násilník prenasleduje, pravidelne kontaktuje alebo obťažuje a či mal problém s liekmi, drogami, alkoholom alebo psychické ťažkosti, ktoré mu spôsobovali problém viesť bežný život. Službukonajúci policajt vyhodnotil riziko ohrozenia ako stredné.
11. Z rozhodnutia Okresného úradu Malacky č. OÚ-MA-OVVS-2XXX/XXXXXX-XX/OÚ-MA-OVVS- XXXX/XXXXX zo dňa 18.04.2019 súd zistil, že konajúci orgán konanie vo veci priestupku, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že dňa 02.10.2018 v ranných hodinách v spoločnom rodinnom dome, novostavbe doposiaľ bez popisného čísla, v obci D., mal fyzicky napadnúť svoj bývalú partnerku H.ak, že ako mala byť k nemu chrbtom, tak ju mal udrieť päsťou do stredu chrbtice, v dôsledku čoho mala spadnúť na zadok, čím jej malo byť spôsobené ľahké zranenie, a to pohmoždenie časti chrbta, bez PN podľa lekárskeho potvrdenia, čím sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví, zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanému preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán mal za preukázané narušené vzťahy medzi stranami. Žalobkyňa vedela a počula od žalovaného, že nemá zatvárať dvere, napriek tomu tieto zabuchla. Žalovaný chcel dobehnúť a dvere zachytiť, aby sa dostal do spoluvlastneného domu. Pritom sa snažil žalobkyňu odstrčiť, aby dvere zachytil, ale to sa mu nepodarilo. Pri tomto mohlo dôjsť k neúmyselnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou. Žalovaný teda priznal, že žalobkyňu odstrčil od dverí, nespravil to však s úmyslom akokoľvek žalobkyni ublížiť. Aj žalobkyňa v konaní pred správnym orgánom uviedla, že si nemyslí, že to spravil žalovaný úmyselne. Zranenia, ktoré u žalobkyne konštatoval ošetrujúci lekár, nie je možné jednoznačne a bez pochybností pripísať žalovanému. Správny orgán konštatoval, že vo veci nie sú žiadni priami ani nepriami svedkovia ani žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali vinu žalovaného.
12. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
13. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
14. Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný dôvod obmedzenia užívacieho práva manžela k domu alebo bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Jeho účelom je ochrana oprávnených záujmov manžela a blízkych osôb (§ 116 OZ), ktoré bývajú v spoločnom dome alebo
byte s druhým manželom, pred násilným správaním tohto manžela, a to obmedzením užívacieho práva manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne úplným vylúčením manžela z užívania spoločnej veci. Obmedzenie, resp. vylúčenie užívateľského oprávnenia manžela predstavuje závažný zásah do jeho vlastníckeho práva, a to v záujme ochrany práva na život a zdravie blízkych osôb. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia musí mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné; uvedenú podmienku treba chápať tak, že pomery v dome alebo v byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim v byte, nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu alebo o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Násilné správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, spravidla však musí ísť o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity odôvodňujúcej zásah do vlastníckeho práva druhého manžela. Splnenie týchto zákonných podmienok musí byť v konaní preukázané manželom, ktorý sa domáha súdnej ochrany.
15. Cit. ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa síce vzťahuje na domy alebo byty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, podľa názoru súdu je ho však s poukazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné aplikovať i na predmet sporu. Ak zákonodarca v prípade existencie psychického a fyzického násilia poskytuje takúto ochranu osobe (a to aj rozvedenému manželovi) trpiacej násilím pri užívaní bytu z titulu spoločného nájmu bytu či bytu / domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nie je dôvod pochybovať, že by vo vzťahu k užívaniu spoločného rodinného domu patriaceho do podielového spoluvlastníctva v tejto prejednávanej veci mal iný zámer, keď ust. §§ 136 až 142 Občianskeho zákonníka obdobnú právnu úpravu ako v ust. 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka neobsahujú.
16. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
17. Z obsahu spisu a pripojeného spisu, ako aj vykonaného dokazovania vo veci súd nemal za preukázané, že by boli splnené podmienky ustanovené v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to 1. existencia fyzického alebo psychického násilia či hrozby takého násilia a 2. že sa v dôsledku takého násilia stalo ďalšie spolužitie v dome neznesiteľným. Vzťahy medzi stranami sporu sú bezpochyby narušené a dochádza medzi nimi ku konfliktom ohľadom spôsobu užívania nimi spoluvlastnenej nehnuteľnosti. Zo žiadneho z dôkazov predložených žalobkyňou však súd nemal za preukázané, že by sa voči nej žalovaný dopúšťal násilia či už psychického alebo fyzického. Ňou uvádzané čiastkové „útoky“ spočívajúce v hlasnom pozeraní televízie, opakovanom neúmyselnom vypustení mačky a nezatváraní garáže nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako psychické násilie, nehovoriac o tom, že neboli žalobkyňou súdu nijako preukázané. Bezdôvodné kričanie a vulgárne nadávky žalovaného na adresu žalobkyne žalobkyňa nepreukázala, ani v tejto súvislosti nenavrhla vykonať jediný dôkaz. Pokiaľ ide o žalobkyňou popisovaný fyzický útok žalovaného na jej osobu zo dňa 02.10.2018, uvádza súd, že pri tomto „útoku“ absentuje základný atribút násilia, a to úmysel útočníka. Sama žalobkyňa vo svojej
výpovedi pred priestupkovým orgánom uviedla, že si nemyslí, že by ju žalovaný udrel úmyselne. Úmysel žalovaného nemožno vyvodiť ani zo žiadnych ďalších v konaní vykonaných dôkazov. Súd má za nesporné, že žalovaný žalobkyňu dňa 02.10.2018 v ranných hodinách postrčil do chrbta, v dôsledku čoho žalobkyňa stratila rovnováhu a sadla si na zadnú časť tela. Žalobkyni sa však nepodarilo preukázať, že by to žalovaný spravil s úmyslom jej ublížiť, keď sa súdu ako pravdepodobnejšia javí skôr verzia žalovaného, že k takému úderu došlo neúmyselne, keď sa žalovaný snažil rýchlo sa dostať k dverám, pred ktorými stála žalobkyňa, aby jej zabránil v ich zatvorení. Za zmienku stojí tiež fakt, že sama žalobkyňa túto situáciu vyvolala, keď sa dvere rozhodla zatvoriť napriek opakovanej hlasnej žiadosti žalovaného, aby tak nerobila, pretože nemá kľúče, teda má súd za to, že mu chcela prístup do domu zamedziť naschvál.
18. Aj keby sa ale žalovanej podarilo preukázať pravdivosť všetkých ňou uvádzaných skutočností, nepostačovalo by to na jej úspech v spore. Žalobkyňa totiž svoj návrh na úplné vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti založila prakticky na jedinom jeho fyzickom útoku voči jej osobe, pričom z tohto jej neboli preukázateľne spôsobené žiadne zranenia. Zranenie popisované v lekárskej správe bolo konštatované až tri dni po incidente, preto ho nemožno bez rozumných pochybností pripísať konaniu žalovaného. Na to, aby bolo možné kvalifikovať konanie žalovaného ako násilie, muselo by sa jednať o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity. Jediný útok spočívajúci v odstrčení žalobkyne od dverí bez akýchkoľvek následkov na jej zdraví nemožno v žiadnom prípade považovať za násilie páchané na žalobkyni zo strany žalovaného.
19. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal súd v konaní za preukázané, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťal násilia alebo jej násilím hrozil, a že by sa v dôsledku takého násilia či jeho hrozby ich spolužitie v nehnuteľnosti stalo neznesiteľným. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto žalovanému náleží náhrada trov v rozsahu 100 %, ako mu ju súd aj priznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).