Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Er-1098-2015.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Subarea
10Er/1098/2015
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: SR- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: T. Z., V.. XX.XX.XXXX, O. E.D. XX.XX.XXXX, V. P. Č. XXXX/X, XXX XX I., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Sokol, Exekútorský úrad so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, o vymoženie 30,00 Eur s príslušenstvom, o trovách konania, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 49,49 Eur. III. Zaväzuje oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5808 * 063826 zo dňa 27.11.2015 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.11.2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.11.2015. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Rožňava č.k. 18019155 zo dňa 06.03.2013.
2. Dňa 12.09.2019 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný dňa 15.12.2018 t.j. v priebehu exekučného konania zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie po ňom bolo uznesením sp. zn. 2D/137/2018, Dnot. 44/2019 zo dňa 19.07.2019, právoplatným dňa 22.08.2019 zastavené. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,19 Eur.
3. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 18.11.2015, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017 a v rozsahu citovaného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Súd zistil, že dedičské konanie po zomrelom povinnom bolo uznesením sp. zn. 2D/137/2018, Dnot. 44/2019 zo dňa 19.07.2019 právoplatným dňa 22.08.2019, pre nemajetnosť zastavené.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
10. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
17. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
18. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 49,49 Eur a ktoré špecifikoval nasledovným spôsobom:
1. paušálna odmena (po zaokrúhlení).................................................................33,19 Eur 2. hotové výdavky:
- poštovné...................................................................................................8,05 Eur 3. DPH 20 %....................................................................................................... 8,25 Eur Celkom spolu...................................................................................................... 49,49 Eur
22. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 Eur.
23. V rámci náhrady hotových výdavkov, v zmysle § 22 vyhlášky, si súdny exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 8,05 Eur, ktoré mu súd priznal v plnej výške, nakoľko ich účelnosť a vynaloženie mal zo spisového materiálu za preukázané.
24. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 49,49 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 8,25 Eur (20% zo sumy 41,24 Eur).
25. Na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie súd v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. V zmysle § 203 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. V predmetnej veci bol dôvodom zastavenia exekúcie úmrtie nemajetného povinného. Oprávnený v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nepozná majetkové pomery povinného, musí však počítať s možnosťou, že pohľadávka nebude uspokojená z dôvodov, ktoré možno vo všeobecnosti predpokladať (napríklad zánik povinného bez právneho nástupcu, nemajetnosť povinného) a že za týchto okolností bude hradiť trovy exekúcie on. Preto súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený.
26. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,49 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie, podáva sa v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie
proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak účastník konania (oprávnený alebo povinný) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Proti výroku II. a III. nie je prípustné odvolanie.