Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Em/4/2011

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otca/ oprávneného: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, X., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Polákom, so sídlom Miletičova 64, Bratislava a matky/povinnej: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X. XX, X., t. č. Ď. X, X., zastúpenej advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o návrhu otca/ oprávneného, o nariadenie výkonu rozhodnutia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného - otca maloletého dieťaťa na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -154 zo dňa 02.12.2008 z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec - oprávnený sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.07.2010, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2011 domáha výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. -154 zo dňa 02.12.2008, ktorým súd upravil jeho styk s maloletým synom, tak že je oprávnený stretávať sa s maloletým B. každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka mu od samého začiatku bránila v stretávaní s maloletým a svoju súdom uloženú povinnosť porušovala. Od vykonateľnosti rozsudku došlo k jedinému stretnutiu, a to dňa 07.03.2009 v čase od 09.00 hod do 11.00 hod., v obchodnom centre za prítomnosti matky. Neustále sa pokúšal o kontakt s matkou tak, aby svoje právo na styk mohol riadne uplatniť a realizovať. Matka sa však kontaktu vyhýba a na SMS nereaguje. Otec uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní a matka mu napriek tomu absolútne bezdôvodne, vedome zlomyseľne a s potešením bráni v styku s maloletým. Je bezmocný a zúfalý, pretože o synovi nemá žiadne informácie a obáva sa absolútneho citového odcudzenia. Momentálne nevie, kde sa matka s maloletým zdržiava.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.06.2016 oprávnený oznámil, že oficiálne stretnutia s dieťaťom sa nerealizujú, z dôvodu, že tomu bráni matka dieťaťa. Keď ju kontaktoval v práci, nechala sa zatajovať a keď ju konečne stretol pri ceste z práce, odmietala sa s ním rozprávať. Asi v roku 2014 sa so synom stretol u bývalej švagrinej a dieťa doviezol domov do X.. Dieťaťu dal svoje číslo, v roku 2015 sa aj stretli, ukázal mu kam chodí do školy, rozprávali sa. Dieťa má záujem sa s ním stretávať, ale má strach z matky, aby sa nedozvedela, že boli v kontakte. Toho času má už odpojený telefón, lebo je nedostupný, čiže nie sú v kontakte.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s lekárskymi správami, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. - 154, s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.12.2008, č.k. -154 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého B. a zveril maloleté dieťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 2.500,- Sk mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým upravil každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Súčasne uložil obom rodičom povinnosť v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2009 a vykonateľnosť dňa 17.2.2009.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2018 č. k. -178 súd zamietol návrh matky, ktorým žiadala uložiť otcovi zákaz styku s maloletým dieťaťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2018.

6. Zo správy o prešetrení pomerov v domácnosti povinnej vykonanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 26.09.2012, na základe žiadosti súdu, súd zistil, že povinná sa v danom čase zdržovala na adrese B. D.. Č.. XX P. X. v garsónke spolu so synom B.. Na vonkajších zvončekoch jej meno nie je uvedené. Na otázku, prečo sa nepodrobila súdnemu rozhodnutiu uviedla, že spolu so synom navštevuje psychiatričku T.. Š., ktorá pozná stav maloletého B., a ktorá sa vyjadrila, že zdravotný stav maloletého B. nie je dobrý a neodporúča stretávanie s otcom aspoň na určité obdobie. Matka uviedla, že názor odborníka rešpektuje. Otec maloletého bol vyzvaný T.. Š., aby tiež prišiel do poradne, aby sa uvedené problémy riešili, avšak nespravil tak.

7. Uznesením zo dňa 29.11.2012, č.k. -95 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.02.2013, č.k. súd uložil matke - povinnej pokutu vo výške 200,- eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2013.

8. Otec v roku 2012 zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že po dobu 3 rokov mu nebol vôbec umožnený kontakt so synom. Matka mu absolútne neoznámila akú školu navštevuje, kedy by ho mohol stretnúť, nevie ani o jeho zdravotných problémoch. Nepozná ich adresu, nepozná jej telefónne číslo. Nemá absolútne možnosť syna vidieť. Je mu veľmi ľúto, že dieťa má také vážne zdravotné problémy. Bol by schopný sa o dieťa postarať, keby s ním bol. Napokon úprava styku je nariadená v prítomnosti matky, nemal by byť teda problém ak by matka dieťaťa potrebovala pomoc pri vybavovaní akýkoľvek záležitostí, pokiaľ by o tomto vedel, bol by nápomocný. Matka mu od vydania rozhodnutia neumožňovala kontakt, bránila mu takýmto spôsobom a plynutím času sa môže stať, že dieťa ho nebude vôbec poznať. Od marca 2018 zostal otec v konaní nečinný, na nariadené termíny pojednávania dňa 14.06.2019 a dňa 04.10.2019 sa nedostavil, pričom bol riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, svoju neúčasť nijak neospravedlnil.

9. Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2012 bol zdravotný stav B. veľmi zlý, bol prepustený z nemocnice. Bol onkologickým pacientom a neurologickým pacientom z dôvodu diagnostikovanej epilepsie. Mal nádor na mozgu, kedy v danom čase nevedela uviesť ako sa bude vyvíjať ďalej jeho liečba a jeho zdravotný stav. Psychológom nebolo odporučené kontaktovať ho s inými osobami. Nie je problém otcovi umožniť kontakt so synom v zmysle rozhodnutia súdu, avšak otec o syna doposiaľ nejavil záujem, nekontaktoval ju. Otcovi umožní kontakt s dieťaťom podľa rozsudku, avšak je potrebné určitú dobu ešte vyčkať kým sa zdravotný stav chlapca ustáli. Syn sa s otcom nechce stretávať. Má z neho strach. Vyhodil aj hračky čo mu otec dal. V roku 2019 sa situácia nezmenila, otec ju nežiada o žiadne stretnutia, vie pritom o tom, kde pracuje, keďže je 15 rokov na tom istom mieste. Pozná aj jej telefónne číslo. So synom nemá žiadny kontakt, synovi posiela len výživné. Za 14 rokov sa stretli len pár krát náhodne. Naposledy to bolo pred 3 rokmi u jej sestry. Syn sa na otca ani nepýta a ani otec nevyvinul žiadnu aktivitu. Ona sa s otcom dieťaťa stretáva len na pojednávaniach.

10. Zo znaleckého posudku č. 21/2013, vypracovaného v konaní vedenom pod sp.zn.

- T.. T. X., znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých ku dňu 19.09.2013, bolo zistené, že podľa znalca aktuálne upravený styk otca s maloletým každú párnu sobotu za prítomnosti matky môže mať negatívny dopad na zdravotné ťažkosti maloletého. Maloletý vyjadroval výrazný strach z očakávaného stretnutia s otcom, čo sa potvrdilo aj pri neúspešnom pokuse o stretnutie otca s maloletým synom počas vyšetrení u znalca. U maloletého je prítomná zvýšená intrapsychická

tenzia (napätie), je u neho tendencia k prežívaniu reaktívnej úzkostne-depresívnej symptomatiky, ktorá sa prejavuje pri konfrontácii so spomienkami na negatívne skúsenosti a zážitky, ktoré prežil vo vzťahu s otcom alebo aktuálne vo forme prežívaného strachu, napätia a obáv z plánovaného alebo náhodného stretnutia s ním. Miera negatívnych pocitov a emócií voči otcovi je momentálne u maloletého taká intenzívna, že ho nie je možné racionálne presvedčiť či motivovať k tomu, aby sa s ním chcel stretnúť bez toho, aby to neviedlo k prehĺbeniu či zintenzívneniu ním pociťovaných negatívnych momentov v prežívaní. Podľa názoru znalca je vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa v jeho záujme úplné zakázanie styku s otcom s tým, že v pubertálnom období po vstupe a adaptovaní sa na strednú školu by mohlo dôjsť k prehodnoteniu tohto stavu.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletého zo dňa 8.3.2018 bolo zistené, že v januári 2018 bol vykonaný pohovor s maloletým B. bez prítomnosti matky, pri ktorom maloletý uviedol, že sa s otcom naposledy videl asi pred tromi rokmi, keď boli na návšteve u maminej sestry. Rozprávali sa spolu o škole. So starými rodičmi ani rodinou z otcovej strany sa maloletý vôbec nestretáva, ani ich nepozná, nekontaktujú ho a on nekontaktuje ich. Najskôr sa maloletý vyjadril, že sa s otcom nechce stretávať z dôvodu, lebo potom má z toho stres. Keď ho v minulosti niekedy stretol, tak mal z toho strach, či je dobré povedať o stretnutí mame alebo nie, musel o tom stále rozmýšľať. Nevedel, ako by stretnutia s otcom vyzerali, o čom by sa rozprávali a či by to fungovalo. V prípade, ak by mama súhlasila so stretávaním, tak by sa maloletý aj chcel s otcom stretnúť, nerád robí veci "za maminým chrbtom". K intenzite stretnutí sa nevedel vyjadriť, záviselo by to od toho, ako by ich stretnutie prebiehalo. Na základe rozhovoru mal kolízny opatrovník za to, že strach maloletého so stretnutí s otcom vyplýva skôr z toho, že otec ho zrejme navštevoval bez vedomia matky, čo maloletého stavalo medzi rodičov. Strach z otca ako z osoby maloletý nevyjadril. Bol aj zvedavý, aké by to bolo vidieť otca po dlhej dobe, zároveň maloletý vyjadril obavy z toho, či by si rozumeli a či by s tým mama súhlasila.

12. Kolízny opatrovník uviedol, že neodporúča nariadiť výkon rozhodnutia vzhľadom na pasivitu otca, ktorý sa reálne stretávania so synom nedomáha.

13. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 14. Podľa , účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. 15. Podľa , pojednávanie netreba nariaďovať. 16. Podľa , súd rozhoduje uznesením. 17. Podľa , na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 18. Podľa , proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 19. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len ""), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 20. Podľa , pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 21. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je dôvodný. V súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa bolo maloleté dieťa k otázke stretávania sa s otcom vypočuté v konaní o návrhu matky o zákaz styku otca s maloletým. Súd akceptoval názor maloletého dieťaťa a venoval mu patričnú pozornosť. Zároveň súd vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb dieťaťa v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený, spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého dieťaťa. V prípade ak súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s citovanej zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže

podrobovať rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Súd skúmal otázku ospravedlniteľných dôvodov a mal za to, že z ostatných konaní týkajúcich sa maloletého dieťaťa jednoznačne vyplynulo, že sú dané dôvody, pre ktoré nie je možné nariadiť výkon rozhodnutia. Dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia sú vek maloletého dieťaťa, jeho názor a postoj k stretávaniu sa s otcom a napokon aj samotné správanie sa oprávneného - otca maloletého dieťaťa. Z pohovoru s dieťaťom jednoznačne vyplynulo, že B. otca nevidel od roku 2015, pričom otec ho nekontaktoval. S otcom by sa aj chcel stretnúť, no nerád robí veci "za maminým chrbtom". Súd prihliadol na vek maloletého dieťaťa, ktoré je už vo veku blízkemu dospelosti ( v čase rozhodovania súdu má dieťa cca. 16 a ? roka), kedy možnosť či sa dieťa stretne s otcom už nie je pod vplyvom a diktátom matky, ale samo sa môže rozhodnúť pre stretnutie s otcom. Súd musel v tomto prípade prihliadať aj na pasivitu otca, ktorý sa na posledné dva nariadené termíny pojednávaní nedostavil, zostal v konaní nečinný, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.