Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-47-2017.pdf
PDF · 165.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v rodinnoprávnej veci starostlivosti maloletého: D. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov matky: D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R., T. XXX/XC, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6 a otca: H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. T. XXX, za účasti Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým, takto
rozhodol:
I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. každý týždeň v roku v dňoch utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý rok dňa 24.12. v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. s tým, že otec si maloletého Denisa prevezme v mieste bydliska maloletého v čase určenom ako začiatok styku a na tom istom mieste ho v čase určenom ako koniec styku odovzdá matke.
II. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť.
III. Každý rok strávi maloletý obdobie od 1.7. do 7.7. a obdobie od 25.8. do 31.8. celé s matkou.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14P/40/2016-72 zo dňa 13.9.2016 vo výroku o úprave styku otca s maloletým.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.10.2017 sa matka maloletého D. R., narodeného XX.X.XXXX domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14P/4/2016 zo dňa 13.9.2016 v časti o úprave styku otca maloletým D. tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9,30 hod. do 12,30 hod.. Svoj návrh odvodnila tým, že od rozhodnutia súdu vo veci sp.zn. 14P/4/2016 sa pomery na strane maloletého dieťaťa podstatne zmenili. Matka je stále na rodičovskej dovolenke. Rodičovská dovolenka jej bola predĺžená z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu maloletého. Matka už dlhšiu dobu pozorovala, že maloletý sa správa rozdielne oproti svojim rovesníkom. Preto po porade so synovou pediatričkou navštívila psychologičku PhDr. X. S., ktorá nadobudla podozrenie, že u maloletého sa prejavujú príznaky autizmu spolu s hyperkinetickou poruchou. Vzhľadom na vek maloletého nevedela túto diagnózu s istotou stanoviť. Odporúčala matke aby s maloletým dodržiavala pravidelný režim a zabezpečila mu
pokoj a stabilné prostredie. Pri aktuálnej úprave styku však matka nevedela zabezpečiť pravidelnosť režimu maloletého. Maloletý je emočne nestabilný, v noci sa strháva zo spánku a hľadá matku. Má stavy úzkosti. Matka preto nesúhlasila aby u otca maloletý prespával. Navyše otec nedodržiaval denný harmonogram dieťaťa. Maloletý bol po návrate k matke podráždený, nervózny alebo naopak apatický. Bol veľký problém dostať ho do normálneho stavu. Otec nesúhlasil s matkinou požiadavkou o zmenu úpravy styku. Medzi rodičmi začali vznikať konflikty. Rodičia sa u mediátorky dohodli na čiastočnej úprave styku. Otec súhlasil s tým aby u neho maloletý nezostával na noc. Dohodli sa na úprave styku v pracovných dňoch od 15,30 hod,. do 18,30 hod. Ale ani táto úprava nebola prispôsobená potrebám dieťaťa. s maloletým boli stále väčšie problémy. Jeho stavy sa zhoršovali. Matka niekoľkokrát navštívila detskú psychiatričku MUDr. P. E., ktorá autizmus maloletého nakoniec potvrdila a odporúčala matke ďalšie vyšetrenie. Otec s vyjadrením detskej psychiatričky nesúhlasí a tvrdí, že sa jedná o výmysel matky, ktorým chce obmedziť jeho styk s maloletým. Maloletý má svoj denný režim. Má svoj uzavretý svet, do ktorého odmieta vpustiť iné osoby. Je problematické aj jeho stravovanie. Od septembra nastúpil do materskej školy. Matka ho odtiaľ vyzdvihne o 12. hodine. Doma sa maloletý naje a matka ho uloží na popoludňajší spánok. Spáva dve až tri hodiny. Vzhľadom na jeho hyperaktivitu je pre neho spánok potrebný. Pred spaním má svoje rituály, bez ktorých nezaspí. Maloletý má ešte počas spánku plienku. Matka ho už o 15. tej budí na styk s otcom. Maloletý je po zobudení podráždený, nechce jesť a k otcovi ide s hnevom. Akákoľvek zmena režimu na maloletého vplýva tak, že odmieta jesť, má záchvaty agresivity alebo sa naopak utiahne do seba. V dôsledku uvedeného sa jeho stav zhoršil. Veľmi ťažko znáša akékoľvek odlúčenie od matky. V škôlke sa k ostatným deťom správa agresívne. Psychiatrička však odporúča, aby maloletý zostal v škôlke aspoň na dve hodiny denne, aby sa aspoň trochu socializoval a mal kontakt s ostatnými deťmi. Za takejto situácie matka nevie dodržať podmienky úpravy styku otca s maloletým. V súčasnosti je potrebné nastaviť denný režim maloletého tak, aby maloletému vyhovoval, aby sa jeho stav ustálil. Otec so zúžením styku nesúhlasí. Matka má obavu, že za takýchto podmienok sa zdravotný stav maloletého zhorší a bude ohrozené jeho zdravie.
2. Matka sa v návrhu zároveň domáhala, aby súd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by upravil styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň v roku, v sobotu a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 12.30 hod.
3. Súd uznesením zo dňa 15.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie v súlade s návrhom matky. Otec podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 16.2.2018 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v roku v utorok a vo štvrtok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku, v sobotu a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 12.30 hod
4. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že matke nerobí prekážky ani prieky s liečením a zdravotnou starostlivosťou o maloletého. Opakovane žiadal matku o možnosť osobne sa zúčastniť zdravotného vyšetrenia maloletého. Avšak ani raz túto možnosť nemal. O vyšetreniach maloletého sa dozvedel až z neodkladného opatrenia. Matka v obave, že prítomnosť otca výrazne ovplyvní celkové stanovisko lekára a určenie diagnóz, absolvovala tieto vyšetrenia zámerne bez prítomnosti otca. Návštevu mediátorky navrhol otec a otec bol aj ten, kto navrhoval zmenu styku vzhľadom na okolnosti zdravotného stavu maloletého. K mediácii nedošlo, na strane matky nebol záujem o dohodu. Maloletý je vo veku, keď je na vytváranie vzťahu veľmi dôležitý pravidelný a hlavne častý kontakt s emočne dôležitou osobu, čo aj otec bezpochyby je. Otec ďalej uviedol, že matka mu odovzdávala maloletého väčšinou znudeného a bez nálady, kým on ho matke odovzdával veselého, plného života a radosti z prežitých zážitkov. Otec je za takú úpravu styk, aby nedochádzalo k narúšaniu harmonogramu maloletého ale v takom rozsahu a v takej miere, aby s ním mohol byť častejšie aj keď v kratších časových úsekoch. Má za to, že aj jeho prítomnosť môže byť maloletému osožná a vzhľadom na duševný stav maloletého nevyhnutná.
5. Súd uznesením zo dňa 18.4.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil stretávanie sa otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 9,00 hod. do 12.30 hod. a každý nepárny týždeň v roku, v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Súd v neodkladnom opatrení zároveň uložil rodičom povinnosť aby sa v období 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzájomných vzťahov.
6. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a ustanovil znalkyňu PhDr. J. F., PhD.. Znalecký posudok č. 99/2018 bol súdu doručený dňa 13.9.2018.
7. Zo správy Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Referátu poradensko -psychologických služieb zo dňa 6.11.2018 vyplýva, že sa uskutočnilo sedem spoločných párových stretnutí s oboma rodičmi. Referát hodnotí spoluprácu s oboma rodičmi ako výbornú, obaja majú záujem o psychologickú pomoc. Rodičia dokázali počas sedení konštruktívne komunikovať, dokázali riešiť problémy týkajúce sa ich spoločného syna a zároveň sa dokázali vzájomne dohodnúť na veciach týkajúcich sa kontaktu resp. starostlivosti o syna.
8. Dňa 1.6.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na vstup do konania. Návrh na svoj vstup odôvodnil účelom podieľať sa na ochrane práv maloletého, ktoré mu ako osoby so zdravotným postihnutím priznávajú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (č. 317/2010 Z.z.) a Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (č. 318/2010 Z.z.). Súd uznesením zo dňa 16.11.2018 pribral Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím do konania.
9. Súd vo veci naradil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, výsluchom svedkyne a listinnými dôkazmi.
10. Matka maloletého počas celého konania zotrvala na svojom návrhu, jej posledný návrh úpravy stretávania sa maloletého s otcom bol, aby sa maloletý stretával s otcom jeden týždeň utorok a sobotu a ďalší týždeň vo štvrtok a v nedeľu tak, že počas pracovných dní by to bolo v popoludňajších hodinách od 16.00-18.00 hod a víkendy od 09.00-12.00 hod s tým, že by tam bola výnimka počas letných prázdnin, kedy by maloletý prvý júlový a posledný augustový týždeň strávil celý s matkou a aby otec strávil niekoľko hodín s maloletým aj každý rok počas štedrého dňa a počas prázdnin aby ho maloletý navštívil aj tri dni po sebe. Na pojednávaniach matka uviedla, že maloletý začal chodiť do škôlky od septembra 2017 a už v októbri 2017 ho pre neprispôsobenie sa chceli vylúčiť. Na odporúčanie MUDr. E. bol zachovaný režim v škôlke aspoň v čase od 9.00 do 12.30 hod. Škôlka súhlasila s osobitným prístupom k Denisovi, vzhľadom k jeho potrebám. Maloletý ráno vstane a až kým nejde do škôlky musí vykonať všetky svoje rituálny presne v určenom poradí. Maloletý vyžaduje tie isté rituály, hranie sa s tými istými hračkami a tým istým spôsobom, napr. parkovanie autíčok. Vyžaduje aj dodržiavanie tých istých čuchových podnetov, keď si vyloží všetky kozmetické prípravky a všetky musí ovoňať. Stolicu vykonáva iba do plienky postojačky, za gaučom na tom istom mieste. Nedokáže to inde a iným spôsobom. Dokonca aj malá potreba na cudzích miestach je pre neho problém. Dva krát do týždňa musí ísť maloletý do elektro predajne pozerať práčky a umývačky presnou trasou. V prípade, že má maloletý veľa podnetov, je problém aj so zaspaním aj so samotnou nocou, strháva sa aj rozpráva zo sna, kedy prerozpráva aj celý dej toho čo zažil. Matka bola upozorňovaná, aby nemal veľa podnetov. Akékoľvek zmeny sú u neho problém ako napr. zmena učiteľky. Matka spolupracuje s organizáciou Nový domov n.o. v rámci služby včasnej intervencie, kde pracovníčky sledujú maloletého tak v domácom prostredí ako aj v škôlke a učia matku ako na neho reagovať a usmerňujú ju vo výchove. Je problém aj so spaním maloletého v noci. Maloletý vyžaduje, aby s ním spávala. Ako náhle od neho matka odíde, zobudí sa. V noci často rozpráva zo sna a vtedy sa matka dozvie viac o tom čo maloletý celý deň robil, ako je jej to schopný povedať cez deň. Maloletý má plne vybavenú detskú izbu, no nevie spať sám. Musí mať svoju hračku tigríka a zasvietenú premietačku. Ako náhle to tak nie je, budí sa. V septembri 2019 maloletý opäť nastúpil do škôlky. Prvé tri dni nemočil, ovplyvnilo to aj stolicu, prvý týždeň vôbec stolicu nemal. Aj keď je matka s maloletým na dovolenke, máva s tým problém, prvé 3-4 dni mu musí upraviť stravu, dáva mu najmä vlákninu aby mohol mať stolicu. Aj teraz sa stalo, keď boli na predĺžený víkend v Banskej Štiavnici, nemohol tam ísť na stolicu a museli sa predčasne vrátiť. Aktuálne maloletý chodí k otcovi každú druhú sobotu a nedeľu od 10.00-18.00 hod, odmieta tam ísť dva dni po sebe, nechce ani nastúpiť do auta alebo protestuje. Maloletý matke viackrát od otca telefonoval, že chce ísť domov. Otec mu v týchto prípadoch dal telefón a matka mu musela vysvetliť, že ho odtiaľ nemôže zobrať. Je to veľmi ťažké a narúša to vzťah medzi ňou a maloletým. Mali nastavený dobrý spánkový režim, maloletý poobede spával, od leta však začal otec maloletého presviedčať, že už je veľký a poobede spávať nemusí. Teraz maloletý vstáva do škôlky skoro, už o 6.30 hod. a zo škôlky prichádza unavený. Je to problém keďže poobede nespáva, doma si preto ľahnú, aspoň od 13.00-15.00 hod. aby si mohol maloletý oddýchnuť. U otca nemá maloletý dodržaný rytmus
dňa. Ak by od neho prichádzal o 18.30 hod. nestíha svoje rituály. Vždy sa ich snaží dohnať. Otec vôbec nedodržiava to, o čo ho matka požiada. Matka má pocit, že to otec robí naschvál. Maloletý pri zaspávaní zvykne rozprávať, čo u otca zažil, napr. že niektoré veci už nemusí robiť, pretože je už veľký. Maloletý už bude mať vek na nástup do školy, je však uňho prítomné ADHD, maloletý sa nesústredí. Matka zvažuje odklad, konzultovala to s odborníkmi, odporúčali jej nultý ročník, prípadne požiadať o asistentku pre maloletého, keďže v škole by mohol byť kvôli jeho diagnóze problém. Rodičia spolu o lekárskych vyšetreniach maloletého nekomunikujú. Keď bol maloletý hospitalizovaný, otec komunikoval s lekármi, odmietol nejaké vyšetrenia a s diagnózou nesúhlasí. Maloletý má diagnózu autizmus s tým, že všetky prejavy autizmu sa prejavili do troch rokov. Nie je to pravda, že sa toto ochorenie diagnostikuje až v 6-8 rokoch, vtedy sa len môže prekvalifikovať napr. na aspergerov syndróm. Nie je to pravda, že otec naučil maloletého močiť bez plienky, trvalo mu to dlhšie. Čo sa týka stolice, ešte stále potrebuje plienku, súvisí to s jeho diagnózou. Všetci lekári matke odporúčajú aby ho nenútila. V materskej škole sa znova začínajú objavovať prvé problémy, maloletý napr. pricvikuje prsty ostatným deťom. Matka chodieva s maloletým na dovolenky, najviac na 10 dní. Lekári odporúčali aby maloletého zapájali postupne do všetkých aktivít kde je viac ľudí a kde sú aj iné pachy aby sa postupne prispôsoboval. Matka z takejto dovolenky nemá nič, žiaden oddych. Maloletý začína chápať keď napr. ide k otcovi, alebo do škôlky, že tam musí ísť. Rozlišuje aj to, či ide na dlhší deň k otcovi alebo do škôlky. Problémom je, že potom z celej situácie obviňuje matku. Z takýchto situácii sú aj nočné mory, ktoré prežíva maloletý, keď potom vykrikuje zo spánku a zle spáva. Otec tvrdí, že maloletého naučil plávať. Maloletý však matke večer hovoril, že ho otec hádzal do bazéna, že sa nič nenaučil a maloletý potom celú noc nespal. Mali aj problém dva dni ho dostať do sprchy a aj pobyt v Banskej Štiavnici bol kvôli tomu, či ešte vôbec bude ochotný ísť do bazéna. Momentálne potreba spánku u maloletého nie je väčšia ako u iných detí, kedysi bola. Poobede spával 2-3 hodiny tak ako iné deti, spánok si však vždy posúval. Matka ho musela nechať, aby sa vyspal. Pokiaľ mal popoludňajší spánok tak v noci spával dobre, hoci sa v noci zobudil. Keď matka skúšala popoludňajší spánok vynechať, že možno v noci bude spať dlhšie, stalo sa, že maloletý unavený zaspal, prvú hodinu tvrdo prespal, potom sa však zobudil s triaškou. Keď ide maloletý späť, matka musí ísť spať s ním. Keď si už večer ľahnú matka už vstať nemôže. Pokiaľ v noci matka vstane napr. na toaletu, maloletý sa zobudí a ide s ňou. Od otca chodieval unavený, u neho popoludní nespával. Teraz už popoludní nespáva vôbec. Matka predpokladá, že so zhoršujúcim sa počasím, keď bude skôr tma sa jeho potreba spánku bude opäť zväčšovať. V noci sa budí, neprespí celú noc. Najhoršie sú noci pred splnom, vtedy aj niekoľkokrát v noci vykrikuje zo sna. Pri zaspávaní majú rituál, ktorý trvá už päť rokov s tým, že matka spí na boku a maloletý ju drží. V kolektíve v materskej škole je 23 detí, matka sa snaží, aby sa tam zaradil, napr. mu radí, aby opakoval to, čo robia ostatné deti. Maloletý dokáže deti zniesť, aj mladšie, lepšie je to však so staršími deťmi. S jedným dieťaťom sa dokáže zahrať, problém je keď je vo väčšom kolektíve. Pokiaľ je maloletému niekto sympatický, dokáže s ním stráviť 2-3 hodiny, napr. chodieva na výlety a prechádzky so svojou dospelou sestrou. Po dvoch hodinách je však už mrzutý a chce sa vrátiť domov. Pozemok matky je primeraný, maloletý sa tam má kde zahrať. Matka podporuje, aby maloletý chodil aj von, nesúhlasí s tým, aby roznášal choroby v detských centrách.
11. Otec maloletého na pojednávaniach uviedol, že je pravdou, že maloletý má svoje rituálny a svoje zaužívané spôsoby, avšak otec sa snaží s ním pracovať a prekonávať to s čím má problém. Maloletý u neho stolicu ešte nemal, iba do plienky. Do dnešného dňa nie je stanovená a potvrdená diagnóza maloletého. Tak ako to uviedla ustanovená súdna znalkyňa, ktorá vyvrátila všetky symptómy. Diagnózy nepotvrdili zatiaľ ani v psychiatrickom centre v Bratislave. Diagnózu je možné potvrdiť až vo veku siedmych rokov. Ani podľa prepúšťacej správy nie je potvrdené, že je diagnóza definitívna. Znalkyňa Dr. F. uviedla, že sú tam len určité symptómy autizmu. Otec mal doma niekoľko návštev z úradu práce, ktoré potvrdili, že jeho domácnosť je vhodná na starostlivosť o maloletého. Otec má za to, že by maloletý nemal problém u neho spávať aj v noci. U matky sú definované rôzne psychické stavy, depresia, schizoidná úzkosť, toto všetko by mal súd brať do úvahy. Matka je precitlivená, maloletý už nie je batoľa a v noci prespí. Všetky tvrdenia sú účelové, je to kvôli čerpaniu sociálnych výhod matkou, preto bola maloletému už vo veku 2,5 roka stanovená invalidita. Pri momentálnom stretávaní s maloletým problémy nie sú. Maloletý už poobede nespáva. V škôlke sa to zlepšilo, otec telefonoval s riaditeľkou. Maloletý pôvodne chodil do škôlky len na tri hodiny, teraz už chodí na štyri. Maloletý sa pripravuje na nástup do prvého ročníka klasickej základnej školy od budúceho školského roka. Otec nevidí problém v tom, aby u neho maloletý strávil celý deň a ani v tom, aby u neho raz do mesiaca prespal. Ak by sa objavili problémy, otec by okamžite zaviezol maloletého matke. Všetky lekárske správy sú založené len na vyjadreniach matky a nemôžu byť prekážkou styku otca s maloletým. Keď je maloletý u otca, otec sa ho niekoľkokrát denne pýta, či ide cikať a stáva sa aj to, že maloletý sám príde za ním s tým, že potrebuje cikať. Otec s ním chodí
do denných centier, medzi ostatné deti, aby bol v kolektíve. Stále za ním chodí s fľašou, aby pravidelne pil, snaží sa ho naučiť piť normálnu vodu. Toto leto naučil plávať maloletého plávať, avšak už na druhej návšteve u otca to maloletý popieral. Maloletý má u otca bazén, záhradný domček, otec mu kúpil psa. Otec trval na tom, aby bol prítomný na prvom stretnutí s MUDr. E.. Matka mu to neumožnila. O maloletého sa stará ako treba. Podporuje v ňom hygienické návyky. Matke posiela fotky zo stretnutí s maloletým, aby matka videla, že je maloletý v bezpečí. V záhrade pestuje bio ovocie, ktoré dáva maloletému. Vždy keď ho maloletý požiada, že chce telefonovať s matkou, otec mu dá telefón s vytočeným číslom matky. Nikdy na maloletého netlačí, telefón mu dá len vtedy keď ho o to maloletý požiada. Maloletý nikdy nepovedal, že chce ísť domov, alebo že je mu u otca zle. Otec neodmieta diagnózu maloletého, je tam však uvedené, že diagnóza je len predbežná. Ako je možné, že lekár už vo veku 2,5 roka dieťaťa stanovil diagnózu, keď takúto diagnózu je možné stanoviť až v 6-8 rokoch dieťaťa. Otec konzultoval stav maloletého s lekármi. V Bratislave zabránil tomu, aby maloletý podstúpil magnetickú rezonanciu aj s uspatím a aby do neho pichali ihly. Na maloletého dáva pozor, keď je u neho, nikdy ho nespustí z očí. Z organizácie Nový domov boli u otca na návšteve, zostali asi dve hodiny, a v rozhovore s ním uviedli, že je dobrý otec, že má všetky predpoklady, a že matka je prehnane úzkostlivá. Matka nepodporuje jeho aktivity s maloletým. Matka maloletému všetko zakazuje, keď je chorý, nemôže sa stretávať s inými deťmi aby ich nenakazil. Keď je zdravý tak sa s nim nemôže stretávať aby neochorel. Otec mu nemôže ani otvárať okná v aute, ani púšťať klimatizáciu, stane sa, že sa potom matka čuduje, že je spotený. Otec navrhoval úpravu styku tak, že počas týždňa by sa stretával s maloletým dve až tri hodiny od 16.00 hod. do 18.30 hod., každý týždeň napr. utorok a štvrtok a počas víkendov by to bolo jeden týždeň na celý deň v sobotu a ďalší týždeň celý deň v nedeľu a tretí týždeň by bol maloletý u otca s prespatím, bolo by to od sobotu od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod. a ďalší víkend by bol maloletý celý víkend u matky.
12. Svedkyňa MUDr. D. na pojednávaní uviedla, že s maloletým a jeho rodičmi sa zoznámili na dovolenke v júli 2016 prostredníctvom maloletého, ktorého si obľúbili. Rodičia maloletého vtedy žili ešte v spoločnej domácnosti. Keď sa vrátili domov z dovolenky, dva alebo tri dni po návrate, jej volala matka maloletého že odišla od otca maloletého z Diviackej Novej Vsi. Maloletý je nesmierne inteligentný, je rozumný a vnímavý, má však charakteristické črty správania, ktoré sa prejavujú asi od jeho troch rokov. Nedokáže vydržať dlhšie pri jednej činnosti. Má rád točivé pohyby, rád parkuje autá, musí to byť presne podľa neho, pokiaľ mu to niekto naruší, tak sa hnevá. Má rád práčky, má aj svoje práčky - hračky a rád aj perie, to znamená, že vyhádže všetko prádlo z koša, potom ho postupne nakladá do bubna a otáča ním. Má svoj systém, ktorý si nechce nechať narušiť. Vyžaduje si pozornosť dospelých, k deťom neinklinuje. Keď boli na detskom ihrisku, tak sa deťom vyhýbal. Vyhýba sa aj telesným dotykom iných detí. Na svedkyňu a jej manžela si napr. zvykol, nemá problém ísť s nimi držiac sa za ruku. Problematické je u neho napr. jedenie, má rád iba niektoré jedlá, napr. cestoviny, horko ťažko zemiaky, občas čistý vývar, ako on hovorí, bez smetí. Mäso vôbec nechce ani salámu či zeleninu, všetko mu smrdí. Je veľmi citlivý na vône a pachy. Voňajú mu však veci, ktoré iným ľuďom nevoňajú, napr. cigaretové ohorky alebo hnoj. Pri jedení ho často treba zabaviť, odpútať jeho pozornosť a popri tom ho kŕmiť. Problémom je aj stolica, nechce chodiť na WC, v cudzom prostredí vôbec na WC nejde. Na malú potrebu už niekedy chodí aj sám. Keď boli s matkou tri dni hospitalizovaní, on štyri dni nemal stolicu. Na stolicu nechodí ani u otca. Spať nechce s nikým iba s matkou. Spí nalepený na matke. Chytí sa jej a tlačí sa na ňu. Keď sa náhodou matka na posteli posadí, on je hneď hore. Svedkyňa zažila situácie, že nechcel ísť k otcovi. Povedal, že mu tam nie je dobre, a že sa mu tam nepáči. Keď sa však odpúta jeho pozornosť tak sa to zlepší. Je veľmi pohyblivý, neustále skacká, behá, rozhadzuje rukami, kričí a jačí. Pokiaľ nie je v psychickej pohode, tak sa to zhoršuje. Zvýrazňujú sa uňho prejavy agresivity. Hocikoho udrie, aj veľkou silou, keďže to nevie ovládať. Teraz napr. začal aj škaredo rozprávať a aj pľuvať. Pritom na neho nikto nepoloží ruku. Nikto naňho nekričí, snažia sa mu všetko vysvetliť. Keď sa vracia od otca, nikdy nie je smutný. Keď sa ho opýtajú či spal, povie že nespal, má aj červené oči. Vtedy začne robiť všetko zle, pretože pokiaľ je nevyspatý, správa sa horšie, spánok mu chýba, pretože mozog si v spánku oddýchne. V domácom prostredí je mu všetko známe, jeho rituály sú zachované, keď však príde domov od otca, nevie čo so sebou, má deficit rituálov a všetko chce robiť. Nevie však čo skôr. Stalo sa napr. že s matkou boli v obchode NAY, pozrieť sa na práčky, na druhý deň tam bol so svojím otcom, jedna práčka tam už medzitým chýbala, bolo po nej voľné miesto a on urobil cirkus na celý obchod. V každom obchode si každú práčku obzrie, všetko otvorí. Vždy to chce on robiť ako prvý, keď niekto otvorí práčku skôr tak sa maloletý hnevá. Keď sa ide sprchovať, každý šampón otvorí, ovonia, zavrie a odloží. Nie je možné narušiť tento jeho systém, lebo sa nahnevá. Keď maloletému niekto naruší jeho režim, vtedy je nezvládnuteľný, hyperaktívny, nervózny. Súčasný partner matky má s maloletým má dobrý vzťah, nikdy naňho nekričí, skôr znáša prejavy jeho agresivity. Matke s maloletým veľmi pomáha. Svedkyňa v rodine matky nikdy
nepočula, že by maloletému bránili chodiť k otcovi. Otec je pri odovzdávaní na maloletého milý, maloletý však napr. ešte chce, aby ho matka pripla v aute, maloletý otca pri stretnutí objíme, najmä však preto, že je to naučený urobiť, nesúvisí to s tým, že by išlo len o objatie s otcom. Fyzický kontakt nie je maloletému príjemný, svedkyňa to pozná aj z vlastnej skúsenosti. Otec má podľa svedkyne k maloletému pekný vzťah.
13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: Lekárska správa MUDr. A.7 č.l.3, Lekárska správa MUDr. E. 10/2017 č.l.3, Záver Centra špeciálno-pedagogického poradenstva č.l. 4, Lekárska správa MUDr. E. zo dňa 13.10.2017 č.l. 6, Lekárska správa MUDr. F.j č.l. 7, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 6.9.2017 č.l. 8, oznámenie o výplate rodičovského príspevku č.l. 9, potvrdenie Centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 25.04.2017 č.l. 10, rodný list maloletého Denisa Polina č.l. 11, správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 10.03.2017 č. l. 12-14, lekárska správa MUDr. A. zo dňa 26.09.2017 č.l. 15, Lekárska správa MUDr. E. č.l. 15, správa ÚPSVaR zo dňa 11.04.2018 č. l. 62-63, vyjadrenie matky zo dňa 13.04.2018 č. l. 64, vyjadrenie spoločnosti Nový domov, n.o. zo dňa 13.04.2018 č. l. 65-66, správa a lekárska správa MUDr. E. zo dňa 11.04.2018 č. l. 67-68, vyjadrenie MŠ E. Prievidza zo dňa 23.03.2018 č. l. 69-70, predbežná prepúšťacia správa MUDr. E. z Kliniky detskej psychiatrie, DFNsP Bratislava zo dňa 29.03.2018 č.l. 71, správa z ÚPSVaR Prievidza zo dňa 16.04.2018, lekárska prepúšťacia správa č. l. 84, znalecký posudok MUDr. F. č. 99/2018 č. l. 96, informácia RPPS č. l. 139, lekárska správa č. l. 145-146, lekárske správy č. l. 147-151, vyjadrenie MŠ Ul. E. Prievidza č. l. 152, úradné záznamy ÚPSVaR Prievidza č. l. 155-156, vyjadrenie MŠ E. k správaniu maloletého zo dňa 18.1.2019 č. l. 1626, lekárska práva MUDr. E. zo dňa 28.1.2019 č. l. 172, lekárska prepúšťacia správa zo dňa 1.2.2019 č. l. 186, odborné vyjadrenie MUDr. X. č. 4/2019 č. l. 192, lekárske správy č. l. 216-224, úradný záznam zo šetrenia pomerov maloletého zo dňa 3.10.2019 č. l. 226.
14. Poverená zamestnankyňa Úradu Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na pojednávaní uviedla, že aj keď ešte nie je definitívne určená diagnóza maloletého, dieťa má rovnaké práva ako každé iné dieťa mať styk s matkou aj s otcom. Úprava styku nie je závislá len od limitov dieťaťa, ale aj od limitov rodičov, nakoľko sú schopní spolu vytvoriť podmienky pre dieťa aby ten styk prebehol. Je dôležité aby sa rozhodnutím súdu garantovali podmienky, že sa vzťah dieťaťa s rodičmi bude vyvíjať pozitívnym smerom. Musí tu byť však garancia, že to nepôjde na úkor dieťaťa. Je tam potrebná aj dobrovoľná spolupráca rodičov. Rodičia by mali byť schopní spolu navštevovať lekárske vyšetrenia s maloletým. Prejavy autizmu u maloletého môžu byť dobre kompenzované, pokiaľ zúčastnené osoby spolupracujú. Aj dieťa s autizmom môže vykonávať veľké množstvo aktivít ako zdravé dieťa, potrebuje však špeciálne výchovné postupy, pričom každé dieťa s autizmom je iné. Obmedzením styku na minimum sa situácia nemusí vyriešiť. Pokiaľ však nenastane spolupráca, styk môže byť pre maloletého zaťažujúci. Pokiaľ budú pretrvávať nezhody medzi rodičmi, situácia dieťaťa sa zhorší. Dohovor jednoznačne hovorí, že dieťa so zdravotným postihnutím nesmie trpieť za to, že má zdravotné postihnutie. Má mať vytvárané podmienky aby sa mohlo stretávať s rodičmi aj keď títo žijú oddelene.
15. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že maloletý má silné citové väzby k obom rodičom. Je v jeho záujme aby tieto väzby boli zachované. Zdravotný stav maloletého vyplýva zo znaleckého posudku a z lekárskych správ. Z nich je zrejmé, že tento stav sa mení. Do budúcna je možné styk maloletého s otcom rozširovať, avšak vzhľadom na špecifické potreby maloletého navrhuje aktuálne upraviť styk tak, žeby sa maloletý cez týždeň stretával s otcom v popoludňajších hodinách, počas víkendu v dopoludňajších hodinách a to bez prespatia u otca a bez popoludňajšieho spánku. Šetrenie v domácnosti otca bolo vykonané dňa 3.4.2018 a neboli uňho zistené nedostatky. Bolo uvedené, že má vytvorené všetky podmienky na riadnu starostlivosť. Čo sa týka nočného prespávania maloletého u otca, kolízna opatrovníčka poukázala na závery znaleckého posudku a odborného vyjadrenia. Niet pochýb, že je potrebné aby sa rozvíjal vzťah maloletého s otcom, a aby bolo zároveň rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo stany oboch rodičov. Avšak uvedené nemôže byť v rozpore so záujmom dieťaťa s jeho špecifickými potrebami a na jeho úkor. Je nepochybné, že obaja rodičia milujú svoje dieťa avšak, zvrchovaný záujem dieťaťa môže prevážiť nad záujmom rodiča vzhľadom na dané okolnosti, teda na aktuálny zdravotný stav dieťaťa.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Maloletý D. pochádza zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželstvo neuzatvorili. Rodičia maloletého ukončili spolužitie v lete v roku 2016, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala z domácnosti otca.
Rozsudkom č.k. 14P/40/2016-72 zo dňa 13.9.2016 súd schváli dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný počnúc dňom 1.8.2016 platiť výživné na maloletého vo výške 200,-EUR mesačne. Rodičia zároveň uzatvorili dohodu o úprave styku s maloletým, podľa ktorej bol otec maloletého oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku v dňoch pondelok, streda a piatok v čase od 9:30 hod. do 12:30 hod., každý párny týždeň v roku v dňoch pondelok a streda od 9:30 hod. do 12:30 hod., v sobotu v čase od 9:30 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že od 1.6.2017 sa bude otec s maloletým stretávať v párnom týždni v roku v čase od soboty od 9:30 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec bol ďalej oprávnený sa stretávať s maloletým každý rok v čase od 1.7. od 9:00 hod. do 8.7. do 9:00 hod. a v čase od 1.8 od 9:00 hod. do 8.8. do 9:00 hod. a každý rok 25.12. v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. V súčasnosti je stretávanie sa otca s maloletým upravené neodkladným opatrením zo dňa 18.4.2018. Podľa správy Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Prievidza zo dňa 3.12.2018 si rodičia upravili stretávanie s maloletým dohodou.
17. Príčinou, pre ktorú matka maloletého podala návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým je zdravotný stav maloletého. Návrh bol podaný dňa 16.10.2017, matka spolu s návrhom predložila lekárske správy o maloletom. Zo správy neurologičky zo dňa 26.9.2017 vyplýva diagnostický záver: Iná hyperkinetická porucha. V lekárskej správe detskej psychiatričky MUDr. Evy E. je konštatovaný diagnostický záver: Pervazívna autistická vývojová porucha, nešpecifikovaná (prichádza do úvahy Aspergerov syndróm, resp. vysokofunkčný autizmus), Separačná úzkostná porucha a Balbuties. Dňa 6.9.2017 bol maloletému na základe diagnózy separačná úzkostná porucha vystavený posudok o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa. V posudku bolo konštatované, že zdravotný stav maloletého vyžaduje osobitnú starostlivosť, dozor, asistenciu a sprevádzanie a najmä náročný individuálny prístup. Maloletý D.ol tiež v starostlivosti Centra špeciálno-pedagogického poradenstva, kde mu bola poskytovaná psychologická a logopedická starostlivosť. Lekárskym posudkom zo dňa 27.10.2017 bol maloletý uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a bola mu stanovená miera funkčnej poruchy 50%. Matka maloletého od decembra 2017 spolupracuje aj s neziskovou organizáciou Nový domov, ktorá poskytuje sociálnu službu včasnej intervencie a špecializované poradenstvo. Maloletý bol v čase od 26.3. - 29.3.2018 hospitalizovaný na Detskej psychiatrickej klinike v Národnom ústave detských chorôb Bratislave, kde bola potvrdená diagnóza Pervazívna vývojová porucha, bližšie neurčená. Maloletý na uvedenom pracovisku absolvoval aj hospitalizáciu v období od 21.1.20419 do 23.1.2019. Podstúpil tam niekoľko vyšetrení a bola konštatovaná diagnóza detský autizmus. Odporúčania lekárov v prípade maloletého vyplývajúce z prepúšťacej správy sú: Pokračovať v terapii pre včasnú intervenciu, zabezpečiť vhodné prostredie v škôlke, resp. špecializovanú škôlku. Zabezpečiť pravidelný spánkový režim a režim dňa, ako doma, tak aj v škôlke, adaptácia dieťaťa na zmeny je totiž výrazne oslabená a narúšanie režimu je spojené s veľkým nárastom anxiety. Odporúča sa prispôsobiť program dňa a starostlivosť špecifickým potrebám dieťaťa. Z odborného vyjadrenia MUDr. G.j, ktoré si na návrh matky vyžiadal súd vyplýva, že okrem Detského autizmu je u maloletého konštatovaný aj Hyperkinetický syndróm, Separačná úzkostná porucha a Iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti (Súdne porozvodové prieťahy). K úprave styku sa MUDr. X. vyjadrila tak, že odporúča kontakt maloletého s otcom na dve až tri hodiny dva dni v týždni po popoludňajšom spánku a na každý druhý víkend dopoludnia v sobotu a v nedeľu flexibilne podľa stavu maloletého. Zároveň uvádza možnosť predlženia doby styku pri pozitívnych reakciách maloletého. Neodporúča styk maloletého s otcom počas popoludňajšieho spánku a podľa nie je vhodné nútiť maloletého ani k tomu, aby prespával u otca v noci. Rodičia sa však majú predovšetkým ustáliť v názoroch na výchovou maloletého, nakoľko práve táto kolízia môže vyvolávať úzkostné stavy dieťaťa. K tomuto je potrebná aj odborná pomoc a celoživotné vzdelávanie o tom, čo je najlepším záujmom dieťaťa.
19. V konaní bola ustanovená aj znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, PhDr. F. v záveroch svojho znaleckého posudku okrem iného konštatovala, že maloletý D. má pozitívne citové vzťahy k obom rodičom. Obidvaja rodičia majú k maloletému porovnateľne pozitívny vzťah a obidvom záleží na jeho zdravom vývine. Matka má tendenciu mierne zveličovať ťažkosti maloletého, naopak otec má tendenciu problém zľahčovať. Maloletý uprednostňuje vo výchove svoju matku, čo je prirodzené najmä vzhľadom na jeho útly vek. Správanie maloletého v prítomnosti oboch rodičov bolo spontánne, hravé a primerané veku dieťaťa.
20. Matka býva spolu s maloletým, so svojim partnerom a dospelou dcérou v štvorizbovom rodinnom dome. Maloletý má u matky vytvorené vhodné podmienky. Otec maloletého býva sám v štvorizbovom
rodinnom dome. Maloletý má v otcovom dome rovnako vytvorené vhodné podmienky. Maloletý má z dôvodu svojho zdravotného stavu špecifické nároky a potreby. Tie sa týkajú rôznych aspektov. Jedáva len niektoré druhy jedál a iné odmieta. Súvisí to aj s tým, že je veľmi vnímavý na rôzne vône a pachy. Maloletý spáva len s matkou. V noci majú rovnaký rituál už päť rokov. Keď si s ním matka ľahne, už pri ňom musí zostať do rána, inak sa maloletý zobudí a ide s ňou. Inak ako v prítomnosti matky maloletý nedokáže v noci spať. Popoludní maloletý momentálne nespáva, matka však predpokladá, že z dôvodu únavy zo škôlky a s príchodom jesene a zimy sa uňho opäť objaví potreba popoludňajšieho spánku. V prípade ak maloletý poobede spáva, nie je vhodné ho budiť, lebo potom býva podráždený a aj v noci potom zle spí. Maloletý ešte nedokáže ísť na stolicu na záchod, má zábrany. Veľkú potrebu vykonáva len do plienky, doma, vždy na rovnakom mieste. Na iných miestach má veľké problémy prispôsobiť sa. V škôlke aj v domácnosti otca na veľkú potrebu odmieta ísť. Pokiaľ ide s matkou na dovolenku, prvé dni stolicu nemá, no matka sa mu snaží upraviť stravu a prispôsobiť prostredie tak, aby mu čo najviac pripomínalo domova a potom veľkú potrebu s ťažkosťami vykoná. Maloletý má svoje rituály a s tým súvisiaci denný režim. Má svoje zaužívané správanie, ktoré opakuje. Zároveň je zameraný na špecifické veci. Napr. na práčky, o ktoré sa podrobne zaujíma.
21. Maloletý navštevuje materskú školu, kde prvýkrát nastúpil v septembri 2017. Po úvodnej adaptácii a zoznámení sa s prostredím sa začala prejavovať jeho agresivita voči ostatným deťom. Ostatné deti sa aj báli chodiť kvôli nemu do škôlky. Boli problémy s jeho stravovaním v škôlke a s vykonávaním malej, či veľkej potreby. Maloletý bol už od začiatku v škôlke len na kratší čas a to štyri hodiny bez prespávania. Z dôvodu jeho správania mal dochádzku do škôlky rôznym spôsobom upravovanú. Mal aj prerušenú dochádzku a bolo zvažované aj ukončenie jeho dochádzky do materskej školy. Od septembra 2019 začal škôlku opäť navštevovať a to na štyri hodiny dopoludnia. Je v predškolskej triede. Mal problém so začiatočnou adaptáciou. Prvý týždeň v škôlke nemočil. Správanie v škôlke je zatiaľ dobré, no už sa objavili prejavy agresivity voči ostatným deťom.
22. Otec sa o maloletého aktívne zaujíma a chce sa podieľať na starostlivosti o neho v čo najširšom rozsahu. Chce mať upravený styk s maloletým aj s prespávaním vo svojej domácnosti. Otec má výhrady k diagnózam, ktoré boli maloletému stanovené. Je presvedčený, že diagnóza bola určená chybne už MUDr. E. a tento záver následne prevzali všetci ostatní lekári, ktorý vyšetrovali maloletého neskôr. Otec dokonca tvrdí, že tvrdenia matky o ochorení maloletého sú účelové a že jej išlo o to, aby bol maloletý uznaný invalidným a aby matka mohla čerpať z toho sociálne výhody. Otec má výhrady aj k niektorým lekárskym úkonom, ktoré boli vo vzťahu k maloletému vykonávané, napríklad odmietol vyšetrenie maloletého magnetickou rezonanciou.
23. Vzťahy medzi rodičmi maloletého sú narušené od rozpadu ich partnerského vzťahu. Rodičia absolvovali dlhodobé odborné poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Prievidza a to najprv na základe dožiadania kolíznej opatrovníčky a následne aj na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 18.4.2018. V rámci sedení so psychologičkou síce uviedli, že majú snahu pozitívne komunikovať a spolupracovať a ich komunikácia sa aj javila konštruktívna, avšak v konečnom dôsledku tieto svoje postoje nedokázali pretaviť do skutočnej spolupráce a počas dva roky prebiehajúceho súdneho konania nedokázali dospieť ku konečnej dohode. Dohodnúť sa dokážu len na čiastkových veciach ohľadom maloletého. Najväčší problém je v rozdielnych postojoch rodičov k zdravotnému stavu maloletého a k rešpektovaniu vyjadrení odborných lekárov. V mnohých veciach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletého zastávajú úplne odlišné stanoviská. Medzi rodičmi je aj problém ohľadom komunikácie pri lekárskych vyšetrenia maloletého. Matka nie vždy otcovi oznámi vopred, že sa takéto vyšetrenie uskutoční. Rodičia nenavštevujú lekárov spolu a nekonzultujú spoločne s daným lekárom výsledky vyšetrení. Otec potom lekárov vyhľadáva sám a konzultuje s nimi.
24. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
29. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Právo na starostlivosť a výchovu dieťaťa patrí obom rodičom. Obsahom tohto práva je aj právo na stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Zároveň musí vždy prihliadať aj na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že v prípade ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nedohodnú sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, je potrebné, aby o tejto úprave rozhodol súd. Pokiaľ už bolo o takejto veci súdom skôr rozhodnuté, zákon pripúšťa aj zmenu rozhodnutia, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak sa zmenia pomery maloletého.
32. Matka podala návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým z dôvodu, že podľa nej takáto zmena nastala. Zmena pomerov spočíva podľa matky v zdravotnom stave maloletého oproti stavu, keď bolo súdom prvýkrát rozhodnuté o styku otca s maloletým.
33. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh matky je dôvodný. Zdravotný stav maloletého sa naozaj zmenil. Maloletému bol zistený detský autizmus, navyše trpí aj hyperkinetickým syndrómom a separačnou úzkostnou poruchou. Z uvedeného zdravotného stavu vyplývajú špecifické okolnosti, ktoré majú vplyv na frekvenciu a rozsah styku maloletého so svojim otcom. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku bolo preto nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi zdravotným stavom maloletého a z neho vyplývajúcimi potrebami a nárokmi maloletého na jednej strane a medzi právom otca na osobný styk s maloletým (a právom maloletého na styk s otcom) na druhej strane.
34. Súd neupiera otcovi jeho právo na osobný styk s maloletým. Rozsah tohto práva a spôsob jeho realizácie však bolo potrebné upraviť s ohľadom na oprávnené potreby maloletého. Súd musel pritom zohľadniť skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a z odporúčaní lekárov, znalkýň, kolíznej opatrovníčky, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a ostatných zainteresovaných subjektov.
35. Z odporúčaní lekárov a z vyjadrení matky vyplynulo, že pri úprave styku bude potrebné zohľadniť predovšetkým to, že je nevyhnutné stabilizovať a dodržiavať pravidelný režim maloletého. Súd vychádzal najmä zo skúseností a z požiadaviek matky, ktorá sa o maloletého dennodenne osobne stará od jeho narodenia a najlepšie pozná jeho potreby a to najmä tie, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného stavu. Matka napríklad žiadala, aby styk netrval dlhšie ako do 18. hodiny, aby mal tak maloletý čas na prípravu na spánok a aby stihol svoje večerné rituály. Matka tiež apelovala na to, aby sa maloletý nestretával s
otcom dva dni po sebe, pretože druhý deň už maloletý stretnutie odmieta. Ďalej bolo potrebné zohľadniť prípadný popoludňajší spánok maloletého, ktorý by mal prebiehať približne od 13. do 15. hodiny. Vtedy je potrebné poskytnúť maloletému čas, aby sa dostatočne vyspal a aby sa sám spontánne zobudil. V opačnom prípad je maloletý mrzutý a zle potom spí aj v noci. Preto sa styk v pracovných dňoch nemôže začínať pred 16. hodinou.
36. Z dokazovania tiež vyplýva, že v súčasnosti je vylúčené, aby maloletý u otca prespával. Obidve znalkyne a aj lekári, ktorí sa k tejto skutočnosti vyjadrovali to jednoznačne neodporúčajú. Dôvodom je predovšetkým to, že maloletý trpí separačnou úzkostnou poruchou čo sa v konkrétnom prípade prejavuje jeho naviazanosťou na matku a stresom, ktorým trpí, keď je od matky odlúčený. Maloletý nedokáže v noci bez matky zaspať a nielenže si vyžaduje samotnú prítomnosť matky, ale vyžaduje aj presný rituál zaspávania, ktorý si osvojil v priebehu posledných piatich rokov a bez ktorého nezaspí. Podľa názoru súdu sa v tomto prípade nejedná o žiadnu svojvôľu matky, či nejakú „rozmaznanosť“ maloletého. V záujme toho, aby bol maloletý ušetrený stresových vplyvov je túto okolnosť potrebné rešpektovať. O prespávaní u otca bude podľa názoru súdu možné uvažovať až vtedy, keď maloletý uvedenú prekážku prekoná sám a z vlastnej vôle.
37. Súd vzal ďalej do úvahy aj závery, resp. odporúčania oboch znalkýň, ktoré sa v konaní k úprave styku vyjadrili a uviedli, že počas pracovného týždňa odporúčajú stretávanie maloletého s otcom dvakrát na dve až tri hodiny, a to v utorok a vo štvrtok. Zároveň navrhovali upraviť stretávanie otca s maloletým na každý druhý víkend.
38. Na základe uvedených okolností súd upravil stretávanie otca s maloletým počas pracovného týždňa vždy vo utorok a vo štvrtok. Čas stretávanie určil medzi 16.hod a 18. hod, tak aby maloletý stihol popoludňajší spánok a na druhej strane aby bol večer včas doma s matkou. Pri určení dĺžky stretnutia vychádzal súd aj z odporúčania znalkýň, že by stretnutie počas pracovného týždňa nemalo trvať viac ako dve až tri hodiny.
39. Frekvenciu styku počas víkendov súd upravil podľa návrhu matky tak, že sa otec bude stretávať s maloletým každý víkend, avšak vždy len na jeden deň a to v párny týždeň v sobotu a v nepárny týždeň v nedeľu. Víkendové stretnutia sú tak častejšie, ako keby bol styk upravený len na každý druhý víkend, na druhej strane je zohľadnená požiadavka matky, aby styk nebol dva dni po sebe. Súd sa naopak nestotožnil s návrhom matky, ktorá požadovala, aby víkendové stretnutia trvali len v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. Podľa názoru súdu tu bolo potrebné prihliadnuť aj na praktickú stránku veci a na to, aby styk otca s maloletým počas víkendov mal vôbec zmysel. Je zrejmé, že styk počas pracovného týždňa, ktorý trvá len dve hodiny umožní otcovi realizovať len krátkodobé aktivity s maloletým, najmä v meste Prievidza a v okolí, ide najmä o návštevy detských centier ako to uvádzal otec. Na druhej strane je potrebné dať otcovi aj dostatočný priestor na upevňovanie vzťahových väzieb s maloletým a to je podľa názoru súdu možné najmä počas víkendov, kedy môže maloletý s otcom stráviť dlhší čas. Otec mu môže naplánovať aj časovo náročnejšie aktivity, no najmä ho môže vziať k sebe domov. Súd bral do úvahy napríklad aj tú okolnosť, že otec býva v Diviackej Novej Vsi, čiže aj na cestu s maloletým k sebe domov a potom večer naspäť k matke potrebuje určitý čas, o ktorý je v rámci času určeného na styk prakticky ukrátený.
40. Súd nad rámec pravidelnej úpravy styku upravil aj dve výnimky v súlade s návrhom matky. Maloletý tak každý rok strávi obdobie od 1.7. do 7.7. a obdobie od 25.8. do 31.8. celé s matkou. Je to najmä preto, aby matka mohla ísť s maloletým na dovolenku, čo jej odporúčajú aj lekári. Na druhej strane súd rozhodol, že maloletý sa každý rok 24.12. t.j. na štedrý deň stretne s otcom vždy v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. Uvedená výnimka súvisí s výnimočnosťou uvedeného dňa a jej cieľom je umožniť aby sa otec s maloletým stretol počas Vianoc aspoň na určitý čas.
41. Otec počas celého konania s návrhmi matky nesúhlasil a vznášal opakované výhrady. K výhradám otca súd považuje za potrebné uviesť, že súd nemá pochybnosti o úprimnej snahe otca tráviť s maloletým čo najviac času a venovať sa maloletému čo najlepšie. Súd rovnako nemá pochybnosti ani o tom, že prostredie otcovej domácnosti je vhodné na starostlivosť o maloletého vrátane nadštandardného vybavenia ako je napr. bazén, či veľký dvor s rôznymi atrakciami. To však v danom prípade pri rozhodovaní o úprave styku nebolo až také podstatné. Súd upriamuje pozornosť otca na jednu z diagnóz maloletého, ktorou je separačná úzkostná porucha. Uvedená okolnosť spôsobuje, že maloletý najradšej
trávi svoj čas s matkou a každá chvíľa, ktorú musí tráviť v neprítomnosti matky je pre neho ťažká a je stresovým faktorom. Táto okolnosť nie je rozmarom maloletého ani jeho matky, ale vyplýva z jeho zdravotného stavu. Bez problémov dokáže maloletý stráviť s inou osobu najviac dve hodiny. Preto maloletý pociťuje diskomfort v prípade dlhšieho odlúčenia od matky a to bez ohľadu na to, že sa v tom čase môže nachádzať v príjemnom prostredí.
42. Súd zároveň opakovane zdôrazňuje potrebu pravidelného režimu maloletého a potrebu rešpektovať špecifické potreba a nároky maloletého, vyplývajúce z jeho zdravotného stavu. Z konania vyplynulo, že otec tieto špecifické požiadavky nie vždy rešpektuje. Otec niekedy naopak tvrdohlavo volí vlastné postupy, o ktorých správnosti je presvedčený, ktoré však nie vždy zodpovedajú zdravotnému stavu maloletého. Súd uznáva, že pre otca môže byť ťažké akceptovať zdravotný stav maloletého. Na druhej strane súd oceňuje, že otec sa s uvedenou okolnosťou nezmieril a snaží sa aby mal maloletý vytvorené podmienky na rozvoj tak, aby sa čo najviac priblížil zdravému dieťaťu v jeho veku, to však podľa názoru súdu nejde bez spolupráce s matkou maloletého a s odborníkmi.
43. Otec na poslednom pojednávaní namietal, že súd neberie do úvahy znalecký posudok PhDr. F. a že naopak neoprávnene prikladá väčšiu váhu odbornému vyjadreniu MUDr. X.. Súd v prvom rade uvádza, že podľa platnej právnej úpravy dokazovania v Slovenskej republike má každý dôkaz vykonaný pred súdom rovnakú váhu a každý dôkaz sa vždy najprv hodnotí jednotlivo a potom vždy všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že znalecký posudok a odborné vyjadrenie, ktoré boli vypracované v tomto konaní nie je možné stavať proti sebe a odborné vyjadrenie neoblo vypracované ako náhrada za znalecký posudok a nemá ani povahu kontrolného znaleckého posudku. Napokon nie sú ani z rovnakých znaleckých odborov. Znalecký posudok z odboru psychológia bol zameraný predovšetkým na stanovenie osobnostných charakteristík a objasnenie vzťahov a vzťahových väzieb medzi maloletým a jeho rodičmi. Na druhej strane odborné vyjadrenie z odvetvia psychiatria sa vyjadruje k zadaným úlohám z hľadiska zdravotného stavu maloletého a možného dopadu styku s otcom na zdravotný stav maloletého. Súd konštatuje, že psychologičke Dr. F. z titulu je odborného zamerania ani neprináleží stanoviť diagnózu maloletého. To môže urobiť jedine lekár a súd preto ani nemohol brať do úvahy jej vyjadrenia ohľadom zdravotného stavu maloletého, na ktoré poukazoval otec. Súd však predovšetkým zdôrazňuje, že závery oboch znalkýň ohľadom odporúčanej úpravy styku sú v podstate zhodné, čo bolo pre rozhodnutie súdu v tomto konaní najpodstatnejšie.
44. Súd zároveň poukazuje aj na odporúčania Dr. F. v jej znaleckom posudku na stranách 20 a 21 a na strane 22 v odpovedi na otázku č. 5. Znalkyňa tam poukazuje nato, že rozdielny prístup k maloletému u neho môže spôsobovať chaos, neistou a úzkosť, destabilizovať jeho stav a viesť k vývinovému regresu. Znalkyňa poukazuje aj na potrebu, aby rodičia spolu navštevovali odborných lekárov a psychológov, vypočuli si ich odporúčania, prijali ich a riadili sa týmito odporúčaniami. Znalkyňa tam opäť upriamuje pozornosť na pravidelný režim maloletého a všetky jeho súčasti. Znalkyňa zároveň zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa otec oboznámil s pracovnou diagnózou maloletého so žiaducimi výchovnými prístupmi a potrebnou starostlivosťou, presahujúcou bežnú starostlivosť o maloletého.
45. Otec poukazoval na zistenia znalkyne ohľadom osobnosti matky a na možné tendencie k poruchám osobnosti u matky. Súd však konštatuje, že počas celého konania neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého ani pri plnení jej rodičovských úloh. Súd má zato, že matka poskytuje maloletému potrebné starostlivosť vo všetkých ohľadoch a to aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Aktuálne má v jeho živote jedinečné a nezastupiteľné postavenie.
46. Súd sa nestotožňuje ani s názormi otca, ktorý neuznáva diagnózy, ktoré boli maloletému stanovené. Otec maloletého považuje tieto diagnózy v podstate za vykonštruované matkou resp. tvrdí, že chybná diagnóza bola stanovená už na začiatku Dr. E. a ostaní lekári z nej nesprávne vychádzali. Súd o stanovených diagnózach nemal žiadne pochybnosti a pri rozhodovaní z nich vychádzal. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že diagnóza maloletého bola potvrdená aj na tzv. vyššom odbornom pracovisku, a to v Národnom ústave detských chorôb, kde bol maloletý hospitalizovaný a dlhodobejšie pozorovaný. Odhliadnuc od lekárskych správ, aj zo zistení, ktoré vyplývajú zo správ materskej školy či z výpovede svedkyne MUDr. I. musí byť aj laikovi nepochybne zrejmé, že správanie maloletého Denisa je výrazne iné, než je bežné u zdravého dieťaťa v jeho veku.
47. Podľa § 52 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Súd vzhľadom na citované ustanovenie, keďže neboli splnené podmienky na náhradu trov konania, nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov.
49. V konaní boli vynaložené aj prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu odmeny znalcov. Vzhľadom na to, že súd nezistil ani u jedného z účastníkov žiaden dôvod, pre ktorý by mu vznikla povinnosť nahradiť štátu trovy konania rozhodol tak, že Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.