Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/157/2019

Potvrdené rozhodnutím 23Tos/105/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného B. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom H. V., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/157/2019 zo dňa 07. októbra 2019 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného B. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 07.10.2019, samosudcom JUDr. Michalom Fialom takto

rozhodol:

Podľa s použitím , Tr. zákona sa návrh odsúdeného B. J., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 28.06.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného B. J., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 8) súd zistil, že odsúdený je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 16.12.2015, pre pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 27.09.2018 a ktorý má predpokladane vykonať dňa 27.03.2020.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta (č. l. 8) od dňa 27.06.2019.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava (č. l. 5) vyplynulo, že odsúdený nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody sám dňa 27.09.2018 do ÚVV a ÚVTOS Bratislava. Dňa 20.11.2018 bol premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Ilava. Po absolvovaní nástupného oddielu dňa 27.11.2018 bol umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádzal do dňa 23.04.2019, kedy bol zaradený do výstupného oddielu, v ktorom sa nachádza dodnes. Z komplexného hľadiska možno označiť správanie a vystupovanie odsúdeného za neutrálne. Počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom ústave bol zaznamenaný nedostatok v interpersonálnom prejave s iným odsúdeným, ako aj nešetrného zaobchádzania s ústavným majetkom. Počas umiestnenia v ústave Ilava sa odsúdený snaží o nekonfliktnosť, rešpektovanie príkazov a nariadení, ako aj dodržiavanie povinností a zákazov vyplývajúcich z platnej legislatívy. Osobnú i kolektívnu hygienu má osvojenú. Odsúdeného postoje a prístup z hľadiska správania sú bez ďalších negatívnych poznatkov. Odsúdený vystupuje slušne a korektne. Interpersonálne konflikty v ústave Ilava neboli spozorované. Odsúdený bol zaradený do sociálno-psychologického výcviku, avšak možno ho označiť za pasívneho člena. Záujem o zvyšovanie právneho vedomia doposiaľ neprejavil. Naďalej prezentuje formálne čiastočne kritický postoj k spáchanému trestnému činu. Odsúdený si plne neuvedomuje svoju zodpovednosť za spáchané skutky. Doposiaľ mu bola udelená jedna disciplinárna

odmena. Disciplinárny trest mu uložený nebol. Voľný čas odsúdeného možno označiť za priemerne aktívny a zmysluplný. Trávi ho čítaním dostupnej tlače, pričom zároveň využíva aj knižný fond ústavnej knižnice. Voľný čas taktiež trávi pravidelným zúčastňovaním sa vychádzok, počúvanírn rozhlasového vysielania, sledovaním televízneho vysielania, hraním spoločenských hier. Do organizovaných aktivít sa zapája podpriemerne, najmä prostredníctvom sporadickej účasti na prednáškach. Z hľadiska rozvoja morálno-vôľových vlastností, ako aj snahy odsúdeného pripraviť a zorganizovať aktivitu pre spoluodsúdených je odsúdený pasívny. Odsúdený je pracovne zaradený na platenom pracovnom mieste na pracovisku v ústave. Pracovné povinnosti si plní na veľmi dobrej úrovni a spoľahlivo, za čo bol disciplinárne odmenený. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, do čistiacich prác v rámci izby, sektora sa zapája primerane. Odsúdený je slobodný, bezdetný, bez partnerského vzťahu. Z dostupných informácií je zrejmé, že nemá evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt. Extramurálny kontakt sa snaží udržiavať a rozvíjať najmä so svojou matkou prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. Jeho matka sa ho snaží podporovať, ako aj smerovať k vedeniu riadneho života po prepustení z výkonu trestu. Odsúdený sa plánuje vrátiť bývať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k svojej matke, avšak doposiaľ zodpovedne a reálne otázku bývania neriešil. Počas kontaktu dodržiava zásady slušnosti a korektnosti. Odsúdeného prístup z hľadiska komplexnosti možno označiť za čiastočne participujúci na plnení cieľov stanovených v programe zaobchádzania. Odsúdeného nedostatky sú v neuvedomovaní si svojej zodpovednosti za spáchané skutky, nedostatočnej aktívnosti v rozvíjaní právneho vedomia, či morálno-vôľových vlastností, ako aj laxnom prístupe k zabezpečeniu si reálnych možností k plynulejšiemu zaradeniu do spoločnosti. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu dlhoročného užívania návykových látok, dlhodobej nezamestnanosti, absencie pracovných návykov, žiadneho príjmu, absencie stredoškolského vzdelania, ako aj opakovanej trestnej činnosti, ku ktorej zastáva čiastočne kritický postoj. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov (č. l. 9) odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 8- krát súdne trestaný, z toho 6-krát pre trestný čin krádeže, pričom už v minulosti bol aj vo výkone trestu odňatia slobody (vec KS v Bratislave sp. zn. a OS Trnava sp. zn. ).

Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Odsúdený na verejnom zasadnutí požiadal, aby bolo jeho návrhu vyhovené.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda, že sa u odsúdeného vyskytli určité nedostatky

v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku (interpersonálny konflikt s iným odsúdeným, nešetrné zaobchádzanie s ústavným majetkom), avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému nebol za predmetné nedostatky udelený disciplinárny trest ako aj charakter predmetných previnení, ktorých závažnosť je podľa súdu nízka, nejde podľa súdu o také nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie druhej podmienky. Nakoniec odsúdený svoje správanie napravil a obdobného konania sa následne už nedopúšťal.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený bol 8-krát súdne trestaný, pričom už v minulosti mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, a to vo veci KS v Bratislave sp. zn. a OS Trnava sp. zn. . V tejto súvislosti sud prihliadol najmä na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ celkom 6-krát súdne trestaný pre trestný čin krádeže, pre ktorý predstavuje tzv. špeciálneho recidivistu. Odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Súd taktiež prihliadol aj k tej časti hodnotenia ústavu, v ktorom ústav konštatoval, že odsúdený neprejavil záujem o zvyšovanie právneho vedomia, pričom si plne neuvedomuje svoju zodpovednosť za spáchané skutky. Z uvedeného má súd za to, že odsúdený nevyužil dobu výkonu trestu na zmenu svojich životných postojov vo vzťahu k rešpektovaniu právneho poriadok. O uvedenom svedčí aj samotná pasivita odsúdeného vo výkone trestu pokiaľ ide o jeho podpriemernú účasť na organizovaných činnostiach, či jeho zaradenie do skupiny sociálno-psychologického výcviku, kde bol vyhodnotený ako pasívny člen. Uvedené je o to závažnejšie, že v prípade odsúdeného sa nejedná o prvé odsúdenie ani o prvý výkon trestu odňatia slobody. Nakoniec z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že odsúdený má laxný prístup k zabezpečeniu si reálnych možností k plynulejšiemu zaradeniu do spoločnosti.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Súd sa tak stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.