Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6PP-146-2019.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6PP/146/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného T. W., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom S., D. XXX/ XX, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 07.10.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Bakošovej a Vincenta Bezdedu takto
rozhodol:
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného T. W., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 17.06.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného T. W., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd zistil zo skráteného výpisu klienta (č. l. 5), že odsúdený je t. č. vo výkone súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/113/2008 zo dňa 15.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/42/2015 zo dňa 14.01.2016, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 14.01.2016 a ktorý po započítaní doby výkonu trestu v inej veci a doby väzby (od 27.03.2006 do 22.02.2008, od 21.03.2008 do 10.11.2008, od 10.11.2008 do 14.04.2011), doby výkonu trestu, ktorú odsúdený vykonal pred povolením obnovy konania v tejto veci (14.04.2011 do 12.06.2015) ako aj po započítaní doby väzby v tejto veci (12.06.2015 do 14.01.2016) má predpokladane vykonať dňa 24.04.2020.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta (č. l. 5) od dňa 24.08.2015.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava (č. l. 4) vyplynulo, že odsúdený bol do výkonu väzby dodaný zo slobody predvedením dňa 23.03.2008 do ÚVV Levoča. Dňa 16.12.2008 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová. Po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený dňa 22.12.2008 do kolektívu odsúdených v diferenciačnej skupine „B“. Do ÚVV a ÚVTOS Ilava bol premiestnený na ďalší výkon trestu dňa 27.11 2018. V súčasnosti je umiestnený v kolektíve odsúdených v diferenciačnej skupine „C“. Správanie a vystupovanie obvineného nebolo počas výkonu väzby vždy na požadovanej úrovni. V plnení povinností sa v priebehu výkonu väzby opakovane dopúšťal porušení v dodržiavaní zásad slušného správania sa voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Správanie, vystupovanie a plnenie povinností počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený však postupne stabilizoval svoje správanie, vystupovanie a plnenie povinností na požadovanú úroveň, čo viedlo k zmierneniu spôsobu výkonu trestu preradením zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia.
Pozitívny smer správania a plnenia povinností nedokázal udržať a z dôvodu opakovaného porušovania zásad slušnosti, neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zákonných a ústavných noriem bol súdom preradený postupne až na výkon trestu do maximálneho stupňa stráženia. Súdnym príkazom bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený a vzatý do výkonu väzby, kde nebolo jeho správanie, vystupovanie a plnenie povinností na požadovanej úrovni. Po odsúdení vykonáva trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia. Nie vždy rešpektoval nariadenia príslušníkov. Na poriadok v osobných veciach musel byť opakovane upozorňovaný a takisto na dodržiavanie osobnej hygieny. V interpersonálnych kontaktoch s odsúdenými sa opakovane vyskytli verbálne a fyzické konflikty riešené disciplinárne a zmenou umiestnenia odsúdeného. Z dôvodu sústavného porušovania ústavného poriadku bol umiestnený opakovane v oddiele s bezpečnostným režimom. K spáchanej trestnej činnosti prejavuje nekritický postoj, vyjadruje sa, že je nevinný. Odsúdenému bola počas výkonu trestu udelená 4- krát disciplinárna odmena. Disciplinárny trest mu bol uložený 21-krát. Odsúdený v čase osobného voľna nevyužíval všetky ponúkané možnosti kultúrno-osvetovej činnosti pre odsúdených, resp. bol personálom nabádaný na častejšie využívanie aktivít súvisiacich s kultúrno-osvetovou činnosťou. V priebehu výkonu trestu bol zaradený krátkodobo v záujmových krúžkoch, hudobnom a výtvarnom. Do aktivít súvisiacich s prevenciou alkoholovej závislosti sa zapojil. Sporadicky navštevoval ústavnú knižnicu a venoval sa čítaniu kníh, hrával spoločenské hry, kreslil. Zúčastňoval sa vychádzok. Odsúdený bol počas doterajšieho výkonu trestu zaradený na viacerých pracoviskách v ústave, kde boli jeho pracovné výkony na slabej úrovni. Z pracovného procesu bol vyradený z dôvodu nezvládnutia technologického postupu prác a z dôvodu ukončenia prác na pracovisku. Vo výkone trestu odňatia slobody vykonával prevažne činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, za čo mu boli udelené tri disciplinárne odmeny. Kontakt s vonkajším svetom udržiaval formou sporadickej jednostrannej korešpondencie s dcérou a rodičmi. Odsúdený prejavil snahu o korešpondenčné skontaktovanie sa aj s družkou a synom, avšak bez spätnej väzby. Informácie o synovi, dcére a rodičoch má sprostredkované od sociálnej pracovníčky ústavu. Zo záznamov je zrejmé, že počas výkonu trestu realizoval návštevu s blízkymi jedenkrát v novembri 2008. V súčasnosti nedostáva žiadnu spätnú väzbu od blízkych. Počas výkonu trestu sa pokúšal o korešpondenčný kontakt so ženami, ktoré tiež vykonávajú trest odňatia slobody, avšak bez dlhodobého trvania. Sociálne zázemie sa javí ako nestabilné, rodičia odsúdeného bývajú u dcéry odsúdeného, o riešenie pracovných možností po prepustení sa odsúdený doposiaľ nezaujímal. Odsúdenému musela byť v priebehu doterajšieho výkonu trestu poskytovaná pridelená intervencia špecializovaného personálu v oblasti psychologickej, sociálnej aj zdravotníckej. Z komplexného hľadiska možno uviesť, že odsúdený program zaobchádzania neplní. Nedostatky sa vyskytli najmä v dodržiavaní zásad slušného správania sa voči osobám, s ktorými prichádza do styku, dodržiavaní zákazov a plnení povinností, v nedostatočnom záujme o kultúrno-osvetové činnosti a nekritickom postoji ku spáchanej trestnej činnosti. V pracovnom procese odsúdený nedokázal udržať konzistentné pracovné výkony, preto mu boli prideľované jednoduché práce spojené s udržiavaním poriadku a čistoty priestorov v rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, nízkeho vzdelania, absencie trvalého pracovného pomeru, neistého sociálneho zázemia a tiež z dôvodu požívania alkoholu. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.
Z odpisu registra trestov (č. l. 8) odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 13- krát súdne trestaný, z toho 9-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na svojej žiadosti.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť žiadosť odsúdeného.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na
doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje polepšenie, t. j. schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade nebola táto podmienka splnená, keď súd prihliadol na negatívne hodnotenie ústavu v tejto oblasti. Súd v tomto uvádza, že len celkom výnimočne a na základe odôvodnených skutkových zistení možno tolerovať vybočenie z inak riadneho dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným. Súd však zistil, že odsúdenému bol celkom 21-krát (slovom dvadsaťjeden krát !!!) uložený disciplinárny trest. Tu súd poukazuje na tú časť hodnotenia ústavu, z ktorého vyplynulo, že u odsúdeného sa počas celého výkonu trestu odňatia slobody vyskytujú opakované negatíva, napríklad odsúdený nie vždy rešpektuje nariadenia príslušníkov, pričom v interpersonálnych kontaktoch s odsúdenými sa opakovane vyskytli verbálne a fyzické konflikty riešené disciplinárne a zmenou umiestnenia odsúdeného. Z dôvodu sústavného porušovania ústavného poriadku bol umiestnený opakovane v oddiele s bezpečnostným režimom. Uvedené skutočnosti tak podľa súdu odôvodňujú záver, že odsúdený počas doby výkonu trestu nepreukázal svoje polepšenie.
Vzhľadom na nesplnenie druhej podmienky súd zároveň konštatuje aj nesplnenie tretej podmienky, t. j. dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, teda neexistencie rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké. V tomto súd uvádza, že len ťažko možno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným na slobode pokiaľ ten nie je schopný viesť riadny život počas doby výkonu trestu. Súd v tomto poukazuje aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol aj na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ celkom 13-krát súdne trestaný, pričom mu bol celkom 9-krát uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania odsúdeného neodradili ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Nakoniec ako vyplynulo z hodnotenia ústavu odsúdený nevyužil dobu výkonu trestu žiadnym spôsobom smerom k zmene svojich postojov a hodnôt, keď odsúdený neplní stanovený program zaobchádzania.
V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu (zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a to obmedzením jeho osobnej slobody), keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, čo je aj prípad odsúdeného.
Súd sa tak stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia
slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.