Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/51/2019

Potvrdené rozhodnutím 12Co/245/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcov: 1/ mal. E. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., 2/ mal. M. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., 3/ mal. E. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení zákonným zástupcom: A. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., v konaní žalobcovia 1/ až 3/ zast. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 186 421, proti žalovanému: EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne zastúpenému JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 44, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18C/51/2019-35 zo dňa 07. 10. 2019, takto rozhodol: I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva (výrok I.), p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd uložil žalobcom 1/ až 3/ povinnosť podať žalobu voči žalovanému vo veci samej ( výrok II. uznesenia), o d m i e t a ."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcov: 1/ F.. E. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale B. L. XXX/ XX, XXX XX O., 2/ F.. M. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., 3/ F.. E. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení zákonným zástupcom: A. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., v konaní žalobcovia 1/ až 3/ zast. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 186 421, proti žalovanému: EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva, viaznuceho na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres B. B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom B. B., katastrálny úrad, ako:

- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na CKN parcele č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2,

- pozemok CKN parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2,

- pozemok CKN parcela č. XXXX - záhrada 82 m2.

II. Súd ukladá žalobcom 1/ až 3/ povinnosť podať v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu voči žalovanému vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres B. B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom B. B., katastrálny úrad, ako stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na CKN parcele č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2, pozemok CKN parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2, pozemok CKN parcela č. XXXX

- záhrada 82 m2, zriadeného v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva, V 2251/2013 zo dňa 13. 06. 2013.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 09. 2019, sa žalobcovia 1/ až 3/, zastúpení matkou ako zákonným zástupcom, prostredníctvom právneho zástupcu domáhali voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C.“, na pozemku CKN XXXX a pozemkov CKN XXXX o výmere 343 m2 zastavané plochy a nádvoria a CKN XXXX o výmere 82 m2 záhrady, všetky zapísané na LV č. XXXX, k. ú. O., obec O., evidované Okresným úradom B. B., odbor katastrálny, ktoroukoľvek formou z výkonu záložného práva a zároveň aby súd žalovaného poučil, že môže podať voči žalobcom žalobu o určenie, že je dané právo na výkon záložného práva, ktorej následkom, v prípade úspechu, je zrušenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobcovia 1/ až 3/ odôvodnili predmetnú žalobu tým, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli v dedičskom konaní po svojom otcovi A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k: zo dňa 28. 03.

2019, ktorý dňa 13. 05. 2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o podnikateľskom úvere a záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie úveru nehnuteľnosťami. Úverovú zmluvu žalobcovia nemajú k dispozícii, podľa žalobcov si poručiteľ počas svojho života plnil svoje záväzky z úverovej zmluvy, po jeho smrti však už úver nebol splácaný. Žalobcovia sú však toho názoru, že v danom prípadne sa jednalo o spotrebiteľský úver, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku porušenia povinností uvedených v ods. 11 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, kedy je dlžník povinný vrátiť len sumu, ktorá mu bola skutočne požičaná. Vzhľadom k tomu, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 11 200,00 Eur, pričom právny predchodca žalobcov počas svojho života preukázateľne zaplatil žalovanému viac ako 13 000,00 Eur, by tak žalovaný nemal nárok na výkon záložného práva. Žalobcovia 1/ až 3/ sa chcú preto samostatnou žalobou domáhať určenia, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov a že nárok žalovaného na uspokojenie svojho nároku prostredníctvom výkonu záložného práva zanikol, prípadne neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Vykonaním dražby nehnuteľností by však došlo k nenávratnému zásahu do ich vlastníckeho práva, ktorý by im znemožnil domôcť sa ich práv, preto jedinou možnosťou žalobcov je podľa ich tvrdenia domáhať sa ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. 1007, fotokópiu zmluvy o zriadení záložného práva V 2251/2013, fotokópiu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. - 172, fotokópiu potvrdení o vkladoch v hotovosti na bankový účet zo dňa 18. 07. 2018, 25. 06. 2018, 22. 05. 2018, 12. 03. 2018, 21. 02. 2018, fotokópiu oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 06. 06. 2019, a fotokópiu oznámenia o dražbe.

4. Z uznesenia okresného súdu Banská Bystrica č. k. -172, , zo dňa 28. 03. 2019 vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ sú zákonní dedičia po poručiteľovi neb. A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. 5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. je zrejmé, že žalobcovia sú titulom uznesenia sp. zn. -172 zo dňa 28. 03. 2019 podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, každý z nich o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 z celku s tým, že v časti C.: ťarchy je okrem iných evidované záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného titulom zmluvy V 2251/2013 zo dňa 13. 06. 2013. Zároveň pri každom zo žalobcov 1/ až 3/ je v poznámke uvedené oznámenie žalovaného ako záložného veriteľa zo dňa 06. 06. 2019 o začatí výkonu záložného práva V 2251/2013

- čz. 594/2019.

6. Súd ďalej zo žaloby a žalobcami predložených listinných dôkazov zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcov 1/ až 3/ a žalovaným bola dňa 13. 05. 2013 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, V 2251/2013, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky z titulu zmluvy o podnikateľskom úvere č. 1102916, uzatvorenej dňa 13. 05. 2013 medzi právnym predchodcom žalobcov 1/ až 3/, t.j. neb. A. B. ako dlžníkom, a žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť dlžníkovi na základe jeho žiadosti úver v sume 11 200,00 Eur a dlžník sa žalovanému zaviazal úver vrátiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 26,00 % ročne v lehote 240 mesiacov od poskytnutia úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára. 7. Oznámením o začatí výkonu záložného práva žalovaný informoval žalobcov 1/ až 3/, zastúpených matkou ako zákonným zástupcom, že voči nim ako dedičom po poručiteľovi eviduje splatnú pohľadávku titulom zmluvy o podnikateľskom úvere č. 1102916 zo dňa 13. 05. 2013, zabezpečenej záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva, V 2251/2013 a že začína výkon záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam (záloh), v ich podielovom spoluvlastníctve, a to predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z oznámenia o dražbe vyplýva, že 1. kolo dražby nehnuteľností sa bude konať dňa 16. 10. 2019. 8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa prvá veta a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí žalobca (navrhovateľ) neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán upravené aj trvale, a to aj v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Žalobca (navrhovateľ) však musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.

17. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie ( ) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp. pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva, osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. 18. Súd po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tomuto vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobcovia 1/ až 3/ osvedčili skutočnosť, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán, pretože bez takejto úpravy by v dôsledku konania žalovaného došlo k realizácii záložného práva a následnému scudzeniu nehnuteľností, okrem iných aj rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý žalobcovia 1/ až 3/ využívajú na účel bývania a v ktorom majú evidovaný aj trvalý pobyt. 19. Súd pre úplnosť uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z a z príslušných ustanovení je v súlade s SR. Skutočnosť, či sa tak však deje (t. j. či je v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi) môže byť predmetom konania na súde, a to tak pred tým, ako dôjde k vydraženiu predmetu dražby, ako aj po ňom. Vlastník zálohu má teda právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva formou žaloby, ktorej predmetom bude napr. skúmanie splnenia podmienok na to, aby k dobrovoľnej dražbe bolo vôbec možné pristúpiť, t. j. napr. formou žaloby na určenie neplatnosti úverovej/záložnej zmluvy, o bezúročnosť úverovej zmluvy, o určenie, že dlh z takejto zmluvy zanikol, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné, a podobne, a za účelom efektívnosti takéhoto zahájeného súdneho konania i domáhať sa neodkladným opatrením „odloženia“ realizácie dražby až do momentu, keď predmet konania, bude vyčerpaný. Uvedená preventívna kontrola je podľa názoru súdu prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako kontrola následná, formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že v prípade úspechu v takomto konaní, je výsledkom de facto navrátenie vlastníckeho práva záložcovi, ako keby k príklepu na dobrovoľnej dražbe nedošlo ( ). Nemožno ale opomínať, že udelením príklepu (za súčasného splnenia podmienky úhrady ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom) záložca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti stráca a pokiaľ ho chce obnoviť je potrebné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej sa navyše nemôže domáhať neplatnosti dražby z akýchkoľvek dôvodov, ale len pre porušenie ustanovení uvedeného zákona a pre neplatnosť záložnej zmluvy ( ). Zároveň záložca stráca i oprávnenie vo vydraženej nehnuteľnosti zotrvať. Výsledok týchto konaní nemá vplyv len na postavenie záložcu ako bývalého vlastníka zálohu, ale i na právne postavenie vydražiteľa, ktorý z dôvodu, aby sa stal vlastníkom predmetu dražby (a zároveň aby nespôsobil jej zmarenie) musí cenu dosiahnutú vydražením uhradiť. V prípade úspechu záložcu v konaní o neplatnosť dražby musí vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením žiadať späť od každej osoby, ktorá výťažok dražby prevzala ( ). Napokon, v prípade, ak je v priebehu dobrovoľnej dražby vydražená nehnuteľnosť a z jej výťažku je uhradená pohľadávka, ktorej výšku, či platnosť záložca namieta, nie je vylúčené ani zahájenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, či konanie o náhradu škody. Naopak, preventívna kontrola v podobe konania zahájeného pred vydražením nehnuteľnosti definitívne odstráni neistotu v tom, či sú splnené podmienky na to, aby dražba bola realizovaná a tým (okrem iného) predíde aj ďalším nadväzujúcim súdnym konaniam (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. 09. 2018, sp. zn. zo dňa 06. 02. 2019). 20. K argumentácii žalobcov 1/ až 3/, že zmluva, ktorú uzatvoril ich právny predchodca so žalovaným má spotrebiteľský charakter a teda že sa nejedná o podnikateľský úver, ale ide o spotrebiteľský úver, ktorý je bezúročný a bezpoplatkový, v dôsledku čoho bol dlžník povinný vrátiť len istinu (sumu skutočne požičanú), ktorú povinnosť si dlžník splnil ešte počas svojho života, a teda žalovaný nemá nárok na výkon záložného práva k predmetu zálohu, súd uvádza, že otázku charakteru predmetného vzťahu je potrebné riešiť v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania v zmysle ustanovení . Rozhodujúcou skutočnosťou bude, či právny predchodca žalobcov konal alebo nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie , ktoré definuje pojem spotrebiteľ. Posúdenie podnikateľského či spotrebiteľského charakteru vzťahu právneho predchodcu žalobcov a žalovaného má vplyv na výšku dlhu, nakoľko niektoré odplaty môžu byť podľa spotrebiteľského práva neprípustné. Súd v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter a ktorým má byť poskytnutá okamžitá ochrana, nemôže posúdiť vec samu, teda či poskytnutý úver skutočne spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv. Na tomto mieste súd zároveň uvádza, že posudzovanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je obmedzené výhradne na skutočnosť, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Pre tento účel postačí, aby existovala možnosť, že predmetná zmluva môže byť súdom vo veci samej vyhodnotená ako spotrebiteľská. Súd v tejto súvislosti uvádza, že má z vlastnej činnosti vedomosť, že dodávatelia v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv o úveroch často používajú nekalú obchodnú

praktiku spočívajúcu v označovaní fyzických osôb podnikateľov ich podnikateľskými údajmi, hoci tieto osoby si poskytnuté peňažné prostriedky brali na súkromné účely. Pre posúdenie charakteru vzťahu je rozhodujúci účel uzavretia zmluvy a nie to, čo je v zmluve formálne uvedené. 21. Pri posudzovaní otázky nutnosti úpravy pomerov medzi stranami súd zobral tiež do úvahy právo žalobcov 1/ až 3/ na obydlie (v rámci nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva) zakotvené v článku 21 , proti ktorému na druhej strane stojí právo žalovaného vlastniť majetok ( ) spočívajúci v uspokojení jeho pohľadávky výkonom záložného práva. Súd však v tejto súvislosti dospel k záveru, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu záložného práva k predmetu zálohu, žalobcovia 1/ až 3/ by prišli o svoje obydlie, čím by im mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma na rozdiel od žalovaného, ktorému vydaním neodkladného opatrenia rovnako závažná ujma nevznikne, keďže žalovaný nepríde o svoju pohľadávku ani o jej zabezpečenie, len dôjde k dočasnému oddialeniu jej uspokojenia a v prípade neúspechu žalobcov 1/ až 3/ v konaní vo veci samej môže tak žalovaný opätovne pristúpiť k výkonu záložného práva. 22. Podľa názoru súdu vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a s tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany sa výber procesného prostriedku žalobcov, teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, javí ako pochopiteľný a v danej situácii ako jediný účinný prostriedok jeho ochrany. Nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ uviedli a opísali všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj odôvodnenie úpravy pomerov, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a bez ďalšieho skúmania uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach, špecifikovaných vo výroku I. uznesenia. Súd zároveň konštatuje, že toto neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a plní sa ním preventívne záujem žalobcov 1/ až 3/ na zachovaní rovnakého právneho stavu počas trvania konania vo veci samej, ktoré budú žalobcovia 1/ až 3/ iniciovať. 23. Podľa veta prvá , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 24. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 25. Žalobcovia 1/ až 3/ v žalobe uvádzali, že samostatnou žalobou sa chcú domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a že nárok žalovaného na uspokojenie svojho nároku prostredníctvom výkonu záložného práva zanikol, prípadne neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že toto neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou vo veci samej, pričom zo samotnej žaloby vyplýva, takéto konanie doposiaľ nie je vedené, súd vo výroku II. uznesenia pristúpil k uloženiu povinnosti žalobcom 1/ až 3/ podať žalobu vo veci samej a určil im na to lehotu 60 dní, ktorá začne plynúť od doručenia tohto uznesenia. Z uvedeného dôvodu súd povinnosť podať žalobu vo veci samej žalovanému neuložil. Súd už len pre úplnosť poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak žaloba vo veci samej zo strany žalobcov 1/ až 3/ v určenej lehote podaná nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší ( ). 26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd uložil povinnosť podať žalobcom 1/ až 3/ žalobu vo veci samej, pričom o nároku na náhradu trov konania súd aj bez návrhu rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nie je v danom prípade potrebné rozhodovať osobitne o trovách konania, keď o trovách konania o neodkladnom opatrení sa rozhodne v konaní vo veci samej. V prípade, ak žalobcovia 1/ až 3/ takúto žalobu v určenej lehote nepodajú, súd o týchto trovách rozhodne v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie postupom podľa zruší.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.