Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/X, XXX XX B. C. D., zastúpeného: JUDr. Tomáš Jakub, advokát, M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 341 051, o zaplatenie 16.744,49 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -153 zo dňa 16.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. -175 zo dňa 25.10.2022, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.744,49 eur, úrok vo výške 9.466,33 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.090,49 eur od 25.04.2020 do 10.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.917,49 eur od 11.07.2020 do 14.08.2020 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.744,49 eur od 15.08.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným ako dlžníkom, došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ide zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o stavebnom sporení. Na základe uzavretej zmluvy pôvodný žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 19.000,- eur, ktorý sa mal neskôr zmeniť na stavebný úver vo výške 11.538,- eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný úver čerpal, čo vyplýva z predložených listín. Z dôvodu porušenia zmluvných ustanovení veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade so zmluvou a to listom z 24.04.2020, potom čo žalovaného predtým na túto možnosť upozornil listom z 26.02.2020, obe listy boli osobne žalovanému doručené, čo vyplýva z podpísanej doručenky priloženej k obom listom. Počas konania v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. na súčasného žalobcu. Súd prvej inštancie preto na základe podaného návrhu uznesením pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá sa tak stala aktívne legitimovaná v konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky vyžadované príslušnými predpismi o spotrebiteľských úveroch pokiaľ ide o možnosť požadovať úhradu celej dlžnej sumy v súlade s

ustanoveniami zmluvy a zákona. Vo vzťahu k požadovaným úrokom po predčasnom zosplatnení poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. júna 2021 vo veci C-192/20 Prima banka Slovensko a.s. v H.D. a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020 sp.zn. (R 5/2021), podľa ktorého po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Konštatoval, že žalobca preukázal, že upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, preukázal že túto výzvu riadne osobne žalovanému doručil a on si ju osobne prevzal. Súdu predložil doručenku s podpisom. Preukázal aj doručenia samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti do vlastných rúk žalovanému. Preto možno takémuto úkonu priznať právne účinky právnemu úkonu zosplatnenia dlhu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie čl. VII. bode 7 zmluvy, v ktorom je výslovne uvedené, že žalovaný ako dlžník je povinný uhradiť pri uplatnení žiadosti o okamžité splatenie stavebného úveru aj riadny úrok. O trovách konania žalovaného vo vzťahu k plne úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len ,P“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených , a . Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa momentu - dňa, od ktorého mal byť žalovaný v omeškaní so splatením dlhu. V zmysle ustanovenia sa žalovaný mohol dostať do omeškania so splnením svojho záväzku až po doručení žiadosti o okamžité splatenie úveru a po uplynutí primeranej lehoty na plnenie. Z uvedených dôvodov namieta žalovaný aj správnosť príslušenstva pohľadávky, keďže žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy už dňa 25.04.2020. Poukázal na to, že žiadosť o okamžité splatenie úveru mala byť vypracovaná dňa 24.04.2020 a preto je vylúčené, aby sa dostala do sféry žalovaného ešte v ten istý deň a z týchto dôvodov sa mal žalovaný na nasledujúci deň dostať do omeškania so zaplatením sumy 17.090,49 eura a to bez poskytnutia primeranej lehoty na zaplatenie. Taktiež žalovaný namietal, že žalobca nemá žiadne právo na zaplatenie úrokov vo výške 9.466,33 eura, nakoľko mu tento nárok nevyplýva zo zmluvných dojednaní ani z príslušných právnych predpisov. V zmysle čl. VII ods. 7 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalovaný v prípade okamžitého splatenia úveru zaviazal uhradiť len tam uvedené druhy peňažných záväzkov, pričom v uvedenom výpočte absentuje, aby mal žalobca právo požadovať aj výšku úrokov, ktoré by žalovaný uhradil pri riadnom plnení zmluvných povinností. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení (bod 60.) odvoláva na výslovné znenie ustanovenia bodu 7 čl. VII. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.09.2017, avšak z výslovného znenia tohto ustanovenia taká povinnosť pre žalovaného, resp. nárok pre žalobcu, nevyplýva. Taktiež poukázal na to, že časť z týchto úrokov, t.j. suma 2.505,65 eura má predstavovať úroky v stavebnom úvere. Žalobca však žalovanému poskytol len tzv. medziúver, ktorý sa v priebehu existencie úverové vzťahu na stavebný úver v súlade so zmluvou netransformoval, a preto ani z tohto dôvodu nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvný úrok zo stavebného úveru, ako odmeny za jeho poskytnutie. Na záver poukázal, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah so zvýšenou ochranou spotrebiteľa a to aj pri hodnotení zmluvných dojednaní, ktoré sa majú vykladať v prospech spotrebiteľa, teda žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na dlhšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že sa k námietkam žalovaného dostatočne vyjadril už jeho právny predchodca, a to vo vyjadrení k odporu žalovaného. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a navrhol ho potvrdiť ako vecne správny.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Podľa až 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere k 28.09.2017 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa o stavebnom sporení v znení účinnom k 28.09.2017, stavebným sporením sa rozumie poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v .

9. Podľa o stavebnom sporení stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len „“). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak (tu zákon odkazuje na o bankách a o zmene a doplnení iných niektorých zákonov, pozn. odvolacieho súdu). Označenie „stavebná sporiteľňa“ alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba .

10. Podľa ustanovenia o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 28.09.2017 (ďalej len „“) úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na základe nadobudnutia alebo zachovania vlastníckeho práva k pozemku alebo k existujúcej nehnuteľnosti určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva alebo iného zabezpečujúceho práva.

12. Podľa , veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.

13. Podľa , pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať

úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie.

14. Podľa , veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

15. Podľa , na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto položky: a) príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, c) výška splátky poskytovaného úveru na bývanie, d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

16. Podľa , vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie podľa a 6, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa osobitného predpisu, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie najmä s ohľadom na údaje získané z jedného registra alebo z viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná najmenej dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa osobitného predpisu, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa osobitného predpisu, banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

17. Podľa , poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa , zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa až l), a , v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

18. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (stavebnou sporiteľňou) a žalovaným bol založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.09.2017, na základe ktorej bol žalovanému ku zmluve o stavebnom sporení poskytnutý medziúver za účelom stavebných úprav, modernizácie a obnovy bytu, rodinného domu, bytového domu a udržiavacie práce, a to vo výške 19.000,- eur s mesačnou splátkou v sume 87,40 eura v počte splátok 95 (ďalej len ,,Zmluva“). Strany sa dohodli, že žalovaný ako klient bude pravidelne mesačne poukazovať sumu rovnajúcu sa súčtu splátky medziúveru a vkladu na sporenie v celkovej výške 171,- eur.

19. Podľa čl. VII ods. 3 Zmluvy, ak klient aj napriek písomnej upomienke stavebnej sporiteľne nezaplatí niektorú zo splátok podľa článku III. alebo V. tejto Zmluvy po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. Podľa čl. VII bod 7 Zmluvy, v prípade uplatnenia žiadosti o okamžite splatenie stavebného úveru resp. medziúveru je dlžník povinný vrátiť stavebnej sporiteľni a) neuhradenú časť úveru resp. medziúveru, b) riadny úrok/zmluvný úrok z doposiaľ neuhradenej časti úveru, resp. medziúveru odo dňa žiadosti o okamžité splatenie stavebného úveru resp. medziúveru do dňa jeho úhrady (č.l. 9 spisu).

20. Z dôvodu porušenia zmluvných ustanovení právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom z 24.04.2020 (č.l. 23 spisu), potom čo žalovaného predtým na túto možnosť upozornil

listom z 26.02.2020 (č.l. 39 spisu), obe listy boli osobne žalovanému doručené, čo vyplýva z priložených doručeniek k obom listom.

21. V zmysle prehľadu platieb klienta, zaúčtovaných poplatkov a iných nákladov (rub str. 17 spisu) vyplýva, že v prípade riadneho plnenia povinností by žalovaný zaplatil žalobcovi úroky v celkovej výške 11.080,34 eura (8.574,69 eura/ úroky v medziúvere + 2.505,65 eura/ úroky v stavebnom úvere). Od uzavretia Zmluvy až do predčasného zosplatnenia úveru (24.4.2020) uhradil žalovaný splátky v celkovej výške 4.227,30 eura. Žalobca požadoval úroky vo výške 9.466,33 eura = 11.080,34 eura (úroky, ktoré by žalovaný uhradil pri riadnom plnení zmluvných povinností do 01.08.2032) - 1.614,01 eura (suma úrokov uhradená zo splátok žalovaného).

22. Uzatvorená Zmluva zo dňa 28.09.2017 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva má podobu formulára koncipovaného žalobcom.

23. V danom prípade teda ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej povinnosti povinný ex offo skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje v prípade spotrebiteľských zmlúv.

24. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.03.2022 č.k. -141 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Wüstenrot , a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava a do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava.

25. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako , ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Za tejto situácie je uplatneným právom právo žalobcu z úveru na bývanie, ktorého poskytovateľom bola , ktorá má postavenie banky a na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách a o zmene a doplnení iných niektorých zákonov, čoho dôsledkom je povinnosť súdu skúmať, či boli splnené podmienky v súlade s dikciou ZoB.

26. V zmysle § 92 ods. 8 ZoB môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, a predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť .

27. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu, ktorého výber ako už bolo konštatované spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou.

28. V tomto prípade absencia právneho posúdenia nadobudnutia práva žalobcu (teda jeho aktívna vecná legitimácia v spore) zo strany súdu prvej inštancie spôsobila, že odvolací súd vzhľadom na okolnosti tohto spotrebiteľského sporu posúdil odvolanie žalovaného ako opodstatnené. Skúmanie

vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Preto odvolací súd nemohol inak, než konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Uvedené porušenie spočívalo v nedostatočnom preskúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

29. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

30. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku , t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

31. Z výsledkov doterajšieho dokazovania je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vyhol svojej povinnosti preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 Smernice Rady 87/102/EHS. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie Rozsudku Súdneho dvora (druhá komora z 05. marca 2020 vo veci C-679/18 OPR-Finance, s.r.o. proti GK: „Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66). Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou OPR-Finance s.r.o. a osobou GK vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm podľa zmluvy o úvere poskytnutých touto spoločnosťou danej osobe. Súdny dvor rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

32. Súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy nevykonal dôkazy za účelom zistenia, či žalobca ako veriteľ pred uzavretím Zmluvy posudzoval schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať úver na bývanie podľa . Možnosť takéhoto postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z ust. upravujúceho osobitné ustanovenia o dokazovaní. Podľa tohto ustanovenia súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Nebráni mu ani to, že spotrebiteľ je zastúpený advokátom (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-497/13).

33. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že zo strany súdu prvej inštancie je potrebné sa vyrovnať v tejto veci s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-598/21 SP, CI proti Všeobecnej úverovej banke zo dňa 09.11.2023, podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. v spojení s článkami 7 a 38 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

34. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením s použitím ust. a zrušil, keďže súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať tak, že sa bude zaoberať platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok a aktívnou legitimáciou žalobcu vo vyššie uvedených intenciách s prihliadnutím na ustanovenie ZoB. Zároveň podrobí žalobný nárok dôslednej kontrole z hľadiska dodržania zákonných podmienok skúmania bonity spotrebiteľa veriteľom pred poskytnutím úveru na bývanie podľa , s potenciálnymi následkami čo do straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie podľa a bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie podľa . Vyrovná sa v tejto veci s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-598/21 SP, CI proti Všeobecnej úverovej banke zo dňa 09.11.2023. Za týmto účelom vykoná dokazovanie. Napokon sa súd prvej inštancie dôsledne opätovne vyporiada s požadovaným úrokom z omeškania z hľadiska momentu, od ktorého by sa žalovaný mohol dostať do omeškania so splnením svojho záväzku podľa . Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení . Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )