Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Pc-16-2017.pdf
PDF · 67.12 KB
No categories available
18Pc/16/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., zastúpeného spoločnosťou Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, proti odporkyniam: 1. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, V., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Derevjaníkom, Kamenárska 17/A, Bratislava, 2. mal. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, V., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o určenie otcovstva k mal. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 8.12.2017 sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je otcom maloletej a upravil k dieťaťu rodičovské práva a povinnosti.
2. Podaním doručeným súdu dňa 04.07.2019 navrhovateľ doručil súdu Dohodu o výkone rodičovských práv a povinností zo dňa 03.07.2019, v zmysle ktorej došlo účastníkmi konania k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Ľ. T.. V predmetnej dohode rodičia mal. Ľ. sa dohodli, že vzhľadom na výsledok testu DNA, sa zaväzujú bezodkladne, najneskôr do 3 dní odo dňa uzavretia tejto rodičovskej dohody učiniť spoločné súhlasné vyhlásenie pred príslušným matričným úradom, na základe ktorého určia U. U. za otca mal. Ľ. a vykoná sa zápis do matriky.
3. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
4. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
5. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
6. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
7. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom.
8. Podľa § 104 ods. 2 CMP ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.
9. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
11. Keďže v priebehu tohto konania došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o určení otcovstva k maloletému dieťaťu, zakladá to osobitnú prekážku pre postup v ďalšom konaní o určenie otcovstva. Dôsledkom súhlasného vyhlásenia rodičov je, že dieťa má otca určeného, ten sa stáva nositeľom všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany. Súčasne odpadá dôvod pre ďalšie určovanie otcovstva, keďže dieťa môže mať z hľadiska právneho len jedného otca.
S poukazom na vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania v časti určenia otcovstva, a to v dôsledku odpadnutia predmetu konania. Otcovstvo k maloletej Ľudmile Goznerovej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, čo zakladá dôvod pre zastavenie konania v časti o určenie otcovstva súdom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.