Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci manželky - navrhovateľky: O.. D. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, T., zastúpená: Mgr. Jiří Kučera, advokát, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, IČO: 30 850 444 proti manželovi: T.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, T., zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka, so sídlom Ílová 11, Bratislava, IČO: 31 819 575, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, R. K., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania O.. D. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a T.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. - J. E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a. II. Súd zveruje maloleté deti Q. K.I., nar. XX.XX.XXXX, R. K.Ř., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Otec je povinný platiť výživné na maloleté deti Q. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,- EUR mesačne, na R. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350,- EUR mesačne a F. K.Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

2

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Q. I. R. v bežnom týždni s výnimkou sviatkov a prázdnin nasledovne:

- v každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod,

- v každom párnom týždni od štvrtka od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým že deti si prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku odovzdá deti matke v mieste jej bydliska.

VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou F. v bežnom týždni s výnimkou sviatkov a prázdnin nasledovne:

- v každom nepárnom týždni v utorok, stredu a štvrtok vždy od 15.00 hod do 18.00 hod,

- v každom párnom týždni od soboty od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým že dieťa si prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

VII. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Q., R. I. F. počas prázdnin a sviatkov nasledovne:

- v každom kalendárnom roku od 24.12. od 10.00 hod do 15.00 hod,

- v každom nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 10.00 hod do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod,

- v každom párnom kalendárnom roku od 01.01. od 10.00 hod do 06.01. do 18.00 hod,

- počas veľkonočných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa veľkonočných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR od 10.00 hod do nasledujúcej nedele do 18.00 hod,

- počas letných školských prázdnin prvé dva týždne júlové a prvé dva týždne augustové s tým že deti si otec prevezme vždy v pondelok o 10.00 hod a vráti po ukončení styku v nedeľu o 18.00 hod,

- počas jesenných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 10.00 hod prvého dňa jesenných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.

VIII. Miestom odovzdania a prevzatia detí počas sviatkov a prázdnin bude miesto bydliska matky. IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2019, domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. K.Ř., nar. XX.XX.XXXX, R. K., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Maloleté deti navrhovala zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov zastupovať ich a spravovať ich majetok, pričom manžel, t.j. otec maloletých by bol povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 450,- EUR mesačne, na výživu maloletej R. 3

sumou 450,- EUR mesačne a na výživu maloletej F. sumou 300,- EUR mesačne. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletými Q. I. R. každý nepárny týždeň v roku od piatku od 15.30 hod do nedele do 18.00 hod a s maloletou F. každú sobotu v nepárnom týždni od 10.00 hod do 14.00 hod.

2. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela v Modrom kostole sv. Alžbety v Bratislave z lásky po približne sedemročnej známosti, po uzavretí ktorého začali spolu bývať v jej trojizbovom byte. Spočiatku bolo ich manželstvo veľmi dobré. Z manželstva sa im narodili tri deti, o ktoré sa navrhovateľka starala v plnom rozsahu, aby umožnila manželovi štúdium na vysokej škole, profesijný, ako aj kariérny rast. Manželova starostlivosť o maloletých vzhľadom na jeho časovo náročnú manažérsku pozíciu v spoločnosti R. J., J..S..Z.. spočívala predovšetkým vo večernom ukladaní maloletých do postieľok. Na jeseň v roku 2018 navrhovateľka badala zmeny v správaní manžela, o zmenách ktorých odmietal s ňou diskutovať. V polovici decembra v roku 2018 manžel oznámil navrhovateľke, že od jesene v roku 2018 má mimomanželský pomer, po oznámení ktorom na žiadosť manželky opustil spoločnú domácnosť uzrozumený s novou situáciou a rozhodnutý ukončiť manželstvo rozvodom. Navrhovateľka za príčinu rozvratu manželstva považovala najmä skutočnosť, že manžel nemá zakotvené životné hodnoty z rodiny, nakoľko pochádza z neusporiadanej rodiny v dôsledku čoho nie je schopný riešiť problémy vzťahového charakteru. Uviedla, že manžel sa po opustení spoločnej domácnosti snaží postarať o maloletých, učí sa to, pričom sa stretáva s maloletými každý nepárny týždeň od piatku do nedele, navrhovateľke zasiela na účet sumu 750,- EUR mesačne, z ktorej navrhovateľka financuje chod domácnosti, uvedenú sumu považuje za nepostačujúcu. Poukázala na skutočnosť, že maloletí majú radi oboch rodičov, cítia sa v ich prítomnosti spokojní, šťastní a uvoľnení. Vyjadrila svoj negatívny postoj k príliš skorému informovaniu maloletých o manželovej mimomanželskej známosti zo strany manžela, pričom poukázala na potrebu rešpektovať detský svet maloletých. In fine návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov konania nevytvára vhodné prostredie na riadnu a zdravú výchovu maloletých detí, manželstvo nie je možné obnoviť, nespĺňa ani jednu zo základných funkcií manželstva, je mŕtve. 3. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva. Mal za to, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, dlhší čas neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, teda nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že spočiatku v manželstve neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. V roku 2012 manželia po vzájomnej dohode odišli bývať do nemeckého mesta V., kde manžel dostal výhodnú pracovnú ponuku, v ktorom meste do roku 2015 spoločne žili. Po návrate zo zahraničia navrhovateľka začala reagovať na manžela podráždene, postupom času vznikali medzi manželmi roztržky týkajúce sa zariadenia rodinného domu, pracovnej vyťaženosti manžela a výchovy maloletých, ktoré vyústili do stavu, kedy sa manželia nevedeli zhodnúť ani v bežných veciach. Starostlivosť o maloletých, ako aj o domácnosť znášali podľa tvrdení manžela manželia na základe dohody spoločne. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že jeho starostlivosť o maloletých spočívala iba v ich ukladaní do postelí, tvrdenie ktoré označil za zavádzajúce voči konajúcemu súdu,

rovnako poprel tvrdenie týkajúce sa uprednostňovania práce manžela pred rodinou. City manžela k navrhovateľke ochladli v dôsledku jej neustálych výčitiek, nedôvery, zákazov zúčastňovať sa pracovných akcií. Od okamihu oboznámenia navrhovateľky s jeho mimomanželským pomerom označil správanie navrhovateľky za hysterické, pričom bol 4

častovaný vulgárnymi nadávkami a fyzicky atakovaný údermi po hlave. Pre prevládajúce napätie medzi manželmi opustil dňa 05.12.2018 definitívne spoločnú domácnosť. Súhlasil s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletých do jej osobnej starostlivosti, ako aj s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletých a spravovanie ich majetku. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti k maloletým, dôvodiac že maloletí sú zdraví, nemajú žiadne špeciálne potreby, výdavky spojené so starostlivosťou o maloletých sú bežné spočívajúce vo výdavkoch na stravu, ošatenie, školu, voľnočasové aktivity, počas chorôb na lieky, dovolenky. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že jej prispieva na chod domácnosti iba sumou 750,- EUR mesačne, nakoľko hradí všetky náklady spojené s užívaním spoločného rodinného domu v celkovej výške 245,- EUR. V nadväznosti na uvedené tvrdenia navrhol určiť vyživovaciu povinnosť na maloletého Q. vo výške 250,- EUR mesačne, na maloletú R. vo výške 250,- EUR mesačne a na maloletú F. vo výške 150,- EUR mesačne. In fine vyjadrenia sa nestotožnil s úpravou styku s maloletými navrhnutou navrhovateľkou, pričom žiadal túto úpravu styku rozšíriť najmä vo vzťahu k maloletej F..

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX, výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých, zmluvou o nájme, pracovnou zmluvou manžela, potvrdeniami o príjme manžela, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o poberaní prídavkov na maloletých, súhrnným zápisom z mediácie, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Z. XX, T., patriacej do územného obvodu Okresného súdu Bratislava II, pričom na uvedenej adrese má manželka dodnes bydlisko. 6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. - J. E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili tri maloleté deti, in concreto Q. K. dňa XX.XX.XXXX, R. K. dňa XX.XX.XXXX a F. K.Ř. dňa XX.XX.XXXX. Okrem vyživovacích povinností k maloletým deťom narodeným z manželstva manželia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.02.2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, bol maloletým ustanovený kolízny opatrovník, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletých v predmetnom konaní. 8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.04.2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletými Q. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod, každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod a s maloletou F. K., 5

nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod do 18.00 hod a vo štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod, a to na poklade návrhu otca maloletých na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodneného bránením mu v styku s maloletými navrhovateľkou.

9. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov súd zistil, že otec maloletých v čase šetrenia býval v 2-izbovom prenajatom byte, na adrese E. G. X, T., v ktorom mali maloletí spoločnú izbu s otcom, kde mali vytvorený priestor na učenie, odpočinok a trávenie voľného času. V domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni, maloletí v nej mali vytvorené vhodné podmienky. Otec maloletých uviedol, že po rozvode manželstva má v úmysle kúpiť väčší byt, v ktorom bude mať každý z maloletých vlastnú

izbu. Matka maloletých býva 5-izbovom rodinnom dome na adrese Z. XX, T., spoločne s maloletými, v ktorom majú maloletí Q. I. R. vlastnú detskú izbu a maloletá F. užíva spoločnú izbu s matkou. Maloletí majú v domácnosti matky vytvorený priestor na učenie, odpočinok a trávenie voľného času, teda majú vytvorené vhodné podmienky, pričom hygiena je na požadovanej úrovni. 10. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených manželom mal súd za preukázané, že manžel je zamestnancom obchodnej spoločnosti R. J., I..J.., so sídlom D.. D. X, T., IČO: XX XXX XXX, s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 3.800,- EUR brutto a variabilnou zložkou mzdy pozostávajúcej z bonusu, ktorého výška závisí od hospodárskych výsledkov zamestnávateľa. Za obdobie od 06/2018 do 05/2019 bola priemerná mesačná mzda manžela vo výške 5.715,50 EUR netto. Spoločne s navrhovateľkou je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXXXX na ulici Z.Á. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Vrakuňa, okres Bratislava II, obec BA - m. č. Ružinov. Býva v prenajatom 5-izbovom byte na prízemí rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami v J. na ulici J. Q. XX/A, za nájom ktorého mesačne platí nájomné vo výške 1.300,- EUR. 11. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľkou mal súd za preukázané, že navrhovateľka poberá prídavok na maloleté deti spolu vo výške 73,02 EUR mesačne, rodičovský príspevok na maloletú F. vo výške 220,70 EUR mesačne. 12. Zo súhrnného zápisu mediácie, realizovanej mediátorkou D.. E. J. za účelom dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, súd zistil, že rodičia neboli schopní dospieť k dohode, a to napriek viacerým stretnutiam realizovaných za prítomnosti mediátorky.

13. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že trvá na rozvode manželstva. Poukázala na neveru manžela ešte pred uzavretím manželstva, ktorú mu odpustila. Nevera však pokračovala aj v priebehu manželstva, zlom nastal v októbri v roku 2018, kedy jej manžel oznámil, že ju už nemiluje, chce sa rozviesť a poslednú dcéru splodili len na udržanie manželstva. Z uvedeného dôvodu sa odsťahovala k svojim rodičom, po opätovnom prisťahovaní k manželovi na podklade jeho prosieb žili ešte 2 mesiace v spoločnej domácnosti, manžel jej však bol naďalej neverný, z dôvodu ktorého jej city k nemu ochladli. Následne manžel opustil spoločnú domácnosť, navrhovateľka s maloletými ostala bývať 6

v mieste posledného spoločného bydliska. Zároveň vyjadrila svoj nesúhlas s prespávaním maloletej F. u otca vzhľadom na jej nízky vek, ako aj na skutočnosť, že je stále kojená. Uviedla, že otcovi maloletých nebráni v styku s maloletými. Výdavky na maloletých vyčíslila na maloletého Q. vo výške 1.1016,07 EUR, na maloletú F. vo výške 700,82 EUR a na maloletú R. vo výške 788,37 EUR.

14. Manžel pred súdom vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Uviedol, že pred uzavretím manželstva bol svojej manželke neverný. Do augusta 2018 nemal žiaden mimomanželský pomer. Poukázal na skutočnosť, že spočiatku bolo ich manželstvo pomerne harmonické. Prvé nezhody medzi manželmi začali vznikať v roku 2015 pri zariaďovaní spoločného domu, zlom nastal v roku 2017 po narodení maloletej F., na ktorú sa navrhovateľka upla, z ktorého dôvodu sa cítil osamotený, opustený, čo vyústilo do mimomanželského pomeru s kolegyňou, ktorý trvá doposiaľ. K mimomanželskému pomeru sa navrhovateľke priznal, tá ho následne vyhodila z domu. K bytovým pomerom uviedol, že od 01.09.2019 býva v prenajatom rodinnom dome v radovej zástavbe v J., za nájom ktorého platí mesačné nájomné vo výške 1.300,- EUR bez energií. Maloletá F. už v predmetnom rodinnom dome prespala, nemala žiadne problémy, tešila sa. Jeho súčasná partnerka s ním nebýva. Mesačný príjem ma z pracovného pomeru v spoločnosti R. J., I.. J.., nepodniká, nemá živnosť, iný zdroj príjmu nemá. Nevlastní nehnuteľností vo svojom výlučnom vlastníctve, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jeho mesačné výdaje pozostávajú z prenájmu domu v J. vo výške 1.300,- EUR, výživného vo výške 650,- EUR, poplatkov za užívanie rodinného domu na Z., poplatkov za užívanie bytu v J. vo výške 130 EUR, sporenia pre maloletých v spoločnej výške 338,- EUR. Vo veci realizácie jeho styku s maloletými uviedol, že prebieha podľa neodkladného opatrenia nariadeného tunajším súdom (uznesením špecifikovaným v odseku 8 tohto rozsudku), avšak nad jeho rámec sa s ním navrhovateľka odmieta dohodnúť. Uviedol, že nie je žiaduce, aby boli maloletí medzi sebou separovaní z dôvodu navrhovateľkou tvrdenej nepripravenosti maloletej F. na prespatie o otca. Dôvodiac potrebou autoritatívneho rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletými navrhol jeho podrobne špecifikovanú úpravu, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými Q. I. R. každý nepárny kalendárny týždeň od utorka, v čase po skončení vyučovania, do štvrtka do 19.00 hod, každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod do nedele do

19.00 hod, s maloletou F. každý nepárny kalendárny týždeň v utorok, v stredu a vo štvrtok, vždy od 16.00 hod do 19.00 hod, každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod, a od piatka od 16.00 hod do nedele do 19.00 hod, so všetkými maloletými v dobe vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 9.00 hod do 25.12. do 18.00 hod, v každom nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin od 19.00 hod vyučovacieho dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, do 19.00 hod dňa, ktorý bezprostredne predchádza vyučovaciemu dňu nasledujúcemu po ukončení jarných prázdnin, v každom párnom kalendárnom roku počas jesenných prázdnin od 19.00 hod vyučovacieho dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jesenných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, do 19.00 hod dňa, ktorý bezprostredne predchádza vyučovaciemu dňu nasledujúcemu po ukončení jesenných prázdnin, v každom nepárnom kalendárnom roku počas Veľkonočných prázdnin od 19.00 hod vyučovacieho dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku Veľkonočných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, do 19.00 hod dňa, ktorý bezprostredne predchádza 7

vyučovaciemu dňu nasledujúcemu po ukončení Veľkonočných prázdnin, v období letných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku vždy celý mesiac júl a v každom párnom kalendárnom roku vždy celý mesiac august od 8.00 hod prvého dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci do 19.00 hod posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

15. Právna zástupkyňa manžela vo svojom prednese uviedla, že otec maloletých je v styku s deťmi podľa neodkladného opatrenia (špecifikovaného v odseku 8 tohto uznesenia), pričom nad rámec matka maloletých styk neumožňuje. Zotrvala na úprave styku otca s maloletou F. počas víkendov s prespatím od štvrtka do nedele. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením navrhovateľky o potrebe adaptácie maloletej F. na novovzniknutú situáciu. Uviedla, že navrhovateľkou požadované výživné a špecifikácia výdavkov na maloletých sú premrštené. Poukázala na potrebu pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť na rozsah styku otca s maloletými. 16. Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese vyjadril nesúhlas s prespávaním maloletej F. u otca, dôvodiac že ide o veľa zmien, ktoré nastali v živote tak malého dieťaťa. Uviedol, že maloletá F. je v súčasnosti sledovaná neurológom pre dráždivý nervový syndróm. Predniesol pozmenený návrh úpravy styku maloletých Q. a R. s otcom, a to v každom nepárnom týždni v roku od utorka po skončení vyučovania od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod, v každom párnom týždni v roku od piatka od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod, styku otca s maloletou F., a to v každom nepárnom týždni v roku v utorok od 15.00 hod do 18.00 hod, v každom nepárnom týždni v roku v stredu od 15.00 hod do 18.00 hod a v každom nepárnom týždni v roku vo štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod. Prázdniny a sviatky navrhol upraviť vo vzťahu k maloletému Q.Z., R. I. F. počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 9.00 hod do 13.00 hod a v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 13.00 hod do 26.12. do 18.00 hod, počas letných prázdnin každý párny týždeň letných prázdnin tak, že deti si prevezme v pondelok o 9.00 hod a deti vráti navrhovateľke v nedeľu o 18.00 hod, úpravu styku počas ostatných prázdnin navrhol upraviť ponechať v znení písomného vyjadrenia otca špecifikovaného v závere odseku 13 tohto rozsudku. Uviedol, že mesačné výdaje na maloletého Q. predstavujú sumu vo výške 1.016,- EUR, na maloletú R. sumu vo výške 780,- EUR a na maloletú F. sumu vo výške 700,- EUR. V súčasnosti platí otec maloletých výživné v spoločnej výške 600,- EUR mesačne, každému maloletému sporenie vo výške 112,50 EUR mesačne a navrhovateľke náklady spojené s užívaním rodinného domu vo výške 280,- EUR mesačne. Navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku na maloletých vo výške 200,- EUR mesačne a prídavkov na maloletých, nepodniká, nie je živnostníčka, pred nástupom a na materskú dovolenku pracovala ako účtovníčka, nie je výlučnou vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, nenadobudla žiadne finančné prostriedky dedením. Navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Q. vo výške 600,- EUR mesačne, k maloletej R. vo výške 500,- EUR mesačne a k maloletej F. vo výške 400,- EUR mesačne. 17. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že navrhuje zveriť maloletých do osobnej starostlivosti matke, styk otca s maloletými Q. I. R. upraviť v každom párnom týždni od štvrtka od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod a v každom nepárnom týždni od utorka od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod a vo vzťahu k maloletej F. 8

v každom párnom týždni od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod a v každom nepárnom týždni od stredy od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod. Sviatky a prázdniny navrhol upraviť v zmysle návrhu rodičov, počas letných prázdnin navrhol upraviť styk otca s maloletými prvé dva týždne júlové a prvé dva týždne augustové. In fine navrhol určiť otcovi výživné na maloletého Q. vo výške 500,- EUR mesačne, na maloletú R. vo výške 430,- EUR mesačne a na maloletú F. vo výške 350,- EUR mesačne.

18. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa , , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 20. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. 9

Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení manželov o vážnom narušení a trvalom rozvrate manželských vzťahov, nemožnosti obnovenia manželského spolužitia, nezáujme zotrvať v takomto nefunkčnom manželstve. Tento rozvrat v manželstve účastníkov pretrváva dlhšiu dobu, čoho dôkazom je, že od decembra v roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Manžel od augusta v roku 2018 mal mimomanželský pomer, čím porušil jednu zo základných povinností manželov, t.j. byť verný. Uvedený mimomanželský pomer považoval súd za podstatnú príčinu rozvratu manželstva. Mimomanželský pomer manžela pretrváva aj v súčasnosti, skutočnosť ktorá taktiež zakladá nemožnosť obnovenia manželského spolužitia. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Na podklade uvedeného mal súd za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

21. Zákon predpokladá, že rozvádzajúci manželia sa sami dohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých deti. 22. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa , , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič,

10

ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa , , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude na čas po rozvode dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému 11

z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na skutočnosť, že so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke súhlasili všetci účastníci konania (matka, otec, kolízny opatrovník), súd rozhodol tak, že maloletých zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.

24. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť, je zastupovanie maloletých a správa ich majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Rodičia sú povinný spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, t. j. so starostlivosťou, ktorá bude v čo najširšej možnej miere chrániť majetkové záujmy dieťaťa. O zastupovaní a správe majetku maloletých súd rozhodol tak, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia vychádzajúc zo skutočnosti, že toto právo zo zákona patrí obom rodičom ako aj zo skutočnosti, že s takýmto rozhodnutím súhlasili všetci účastníci konania. 25. Právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Práve prostredníctvom styku odlúčeného rodiča s dieťaťom sa realizuje výchovné pôsobenie tohto rodiča. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že dieťa má právo na udržiavanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, nemôže byť odrhnuté od svojich koreňov. Obaja rodičia v živote dieťaťa majú nezastupiteľnú úlohu a tomu musí zodpovedať i prístup oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu, nakoľko možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho maloleté dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa, je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Ideálnym riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je jej úprava v zmysle dohody rodičov, pokiaľ sa rodičia nie sú schopní na stretávaní dohodnúť, rozhodne autoritatívne súd. 26. V danom konaní bol súd nútený autoritatívne rozhodnúť o úprave styku otca s maloletými, a to z dôvodu, že rodičia neboli schopní dohody o úprave styku, a to ani prostredníctvom mediácie. Preto na podklade zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo IV,V,VI,VII,VIII výroku tohto rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhov o úprave styku predložených účastníkmi konania, zohľadnil záujem maloletých, ako aj ich právo na styk s oboma rodičmi. Prihliadol na enormný záujem otca podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletých, skutočnosť ktorú dokazuje aj prenájom a postupné zariaďovanie rodinného domu v Stupave za účelom vytvorenia obdobných podmienok maloletým aké majú v mieste svojho bydliska. Pre úpravu styku maloletých s otcom bola rozhodujúca taktiež skutočnosť, že maloletí sa cítia v prítomnosti otca príjemne, tešia sa, majú ho radi, majú k nemu vytvorené citové väzby, ktoré je nutné zachovať. Najväčšie nezhody, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými súd badal vo vzťahu k maloletej F., keď navrhovateľka nebola stotožnená s prespatím maloletej F. u otca, čo odôvodňovala nízkym vekom maloletej a skutočnosťou, že je kojená. Súd rozhodol, že maloletá F. bude prespávať u otca každý párny kalendárny týždeň zo soboty na nedeľu (VI. výrok rozsudku), a to z dôvodu, že je potrebné vytvoriť vzťah maloletej F. k otcovi, pričom v čase jej prespatia u otca budú prítomní jej súrodenci, medzi ktorými je dôležité 12

budovať pevné väzby a vzájomné vzťahy a nie ich separovať. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uvádzané kojenie, mal súd za to, že maloletá F. je už v pokročilom veku, prijíma aj inú stravu, nevyžaduje si kojenie, na ktoré si v neprítomnosti matky ani nespomenie.

27. Poslednou spornou otázkou v danom konaní bola otázka určenia výšky výživného na maloletých. Rodičia maloletých sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, matka žiadala v konečnom návrhu výživné na maloletého Q. vo výške 600,- EUR mesačne, na maloletú R. vo výške 500,- EUR mesačne a na maloletú F. vo výške 400,- EUR mesačne. Otec žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého Q. vo výške 250,- EUR mesačne, na výživu maloletej R. vo výške 250,- EUR mesačne a na výživu maloletej F. vo výške 150,- EUR mesačne, dôvodiac že maloletí sú zdraví, nemajú žiadne špeciálne potreby, výdavky spojené so starostlivosťou o maloletých sú bežné. 28. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia , odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. 29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že životná úroveň otca je nadštandardná, o čom svedčí jeho príjem v priemernej mesačnej výške 5.715,50 EUR netto. Naproti uvedenému príjem navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s maloletou F., pozostáva len z prídavkov na maloletých spolu vo výške 73,02 EUR mesačne a rodičovského príspevku na maloletú F. vo výške 220,70 EUR mesačne, t. j. spolu vo výške 293,72 EUR, pričom len náklady spojené s užívaním rodinného domu na Z.Á. XX, kde navrhovateľka s maloletými býva, predstavujú sumu vo výške 280,- EUR. Súd pri rozhodovaní o výške výživného na maloletých prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásad úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne maloletých a ich potreby ako aj na možností, schopností a majetkové pomery oboch rodičov a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd vychádzal zo skutočnosti, že životnú úroveň dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič a práve rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho rodiča, ktorý s dieťaťom nežije. Súd pri posudzovaní matkou vyčíslených nákladov na maloletých dospel k záveru, že uvedené náklady sú síce vo vyššej výške v porovnaní s inými deťmi v rovnakom veku, avšak zohľadňujú životnú úroveň, na ktorú boli maloletí zvyknutí a ktorá vzhľadom na možnosti a schopnosti rodičov môže ostať zachovaná. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti, ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc zo zákonných ustanovení mal za to, že 13

súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletým zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých a zároveň zohľadňuje životnú úroveň oboch rodičov. Je nutné poukázať na skutočnosť, že uloženie vyživovacej povinnosti v otcom navrhovanej výške resp. v nižšej výške by bolo odopretím práva maloletých podieľať sa na jeho životnej úrovni.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti 14 rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( ). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( ).