Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/316/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci navrhovateľa: T. U., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti T.. X. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 30. júla 2019, č. k. -24

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že PaeDr. X., je povinná vykonať opatrenia na obnovenie dodávky elektrickej energie a vody do stavby rodinného domu č. súpis. XX na parc. č. XXX, evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. I., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a do času právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľovi znemožnila alebo sťažila užívanie tejto stavby. Navrhovateľ j e p o v i n n ý podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu, ktorou si proti T.. uplatní nárok na rozhodnutie o dôležitej zmene spoločnej veci - stavby rodinného domu č. súpis. XX na parc. č. XXX, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. I., súdom ( ), eventuálne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. I. ( ).

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal dočasnej úpravy pomerov strán, vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. I. ako stavba rodinného domu č. súpis. XX na parc. č. XXX (ďalej tiež len „rodinný dom“) a pozemky registra „C“ parc. č. XXX - A. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a par. č. XXX - Záhrady o výmere 936 m2 ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Navrhovateľ odôvodnil potrebnosť okamžitej úpravy pomerov skutočnosťou, že z dôvodu manželských nezhôd PaeDr. X. U. Q., PhD (ďalej len „X. U.“) dňa XX.X.XXXX s maloletým synom S. opustila rodinný dom, v ktorom dovtedy s navrhovateľom spoločne žili a následne z pozície väčšinovej spoluvlastníčky zabezpečila u dodávateľov prerušenie dodávky vody a elektrického prúdu do rodinného domu, ktorý je navrhovateľovým obydlím.

2. Prvoinštančný súd podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyhovel návrhu na bezodkladnú úpravu pomerov strán na podklade záveru, že navrhovateľ v návrhu neosvedčil jej potrebnosť, ako jeden zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru súd prvej inštancie vyšiel jednak z toho, že len z predložených opisov krátkych textových správ (SMS) nemožno vyvodiť, že takáto komunikácia prebehla práve medzi navrhovateľom a X. U. a preto nevyhnutne nepreukazuje, že k prerušeniu dodávky vody a elektriny do rodinného domu vôbec došlo a jednak z toho, že na dosiahnutie obnovenia dodávky elektrickej energie a vody nie je nevyhnutná ingerencia súdu, preto, že podľa názoru prvoinštančného

súdu si ju vie zabezpečiť sám navrhovateľ. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti skonštatoval, že navrhovateľovi, ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností, nič nebráni, aby uzavrel samostatnú zmluvu o dodávke vody a elektriny. Na podporu tohto svojho názoru súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa „technických noriem“ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. sa na uzatvorenie zmluvy o dodávke vody nevyžaduje súhlas podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti a je potrebné iba čestné vyhlásenie o užívaní nehnuteľnosti a aktuálny list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Obdobne je to, podľa vysvetlenia súdu prvej inštancie, aj v prípade dodávky elektriny.

3. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Navrhovateľ v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v návrhu neosvedčil potrebnosť okamžitej úpravy pomerov strán. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie k tomuto záveru viedla úvaha (tiež) o nepreukázaní autentickosti predloženej SMS komunikácie. Táto úvaha ale z pohľadu navrhovateľa nereflektuje, že zákon obmedzuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno navrhovateľa neodkladného opatrenia len na rozsah potrebný pre osvedčenie potrebnosti bezodkladnej úpravy. Z predložených SMS je podľa odvolateľa zrejmé, že k tejto komunikácii došlo, že k nej došlo v čase po opustení spoločnej domácnosti X. U., že SMS boli poslané z jej telefónneho čísla a že i obsah a kontext týchto správ dostatočne nasvedčuje tomu, že sa jedná o komunikáciu medzi navrhovateľom a X. U.. Navrhovateľ sa nestotožnil ani so spôsobom, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou potrebnosti neodkladnej úpravy pomerov a na margo jeho názoru, že je v možnostiach navrhovateľa dosiahnuť nápravu, poukázal na to, že takáto jeho snaha o zabezpečenie obnovenia dodávky médií u ich dodávateľov bola bezúspešná. Ozrejmil v tejto súvislosti zároveň, že dodávatelia elektrickej energie a vody za rozhodujúcu z hľadiska usporiadania pomerov zhodne považovali vôľu väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností, oporou ku ktorému ich postoju podľa jeho názoru poskytuje aj rozhodujúca právna úprava. Z pohľadu týchto skutočností, úvaha prvoinštančného súdu, že navrhovateľovi ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností nič nebráni, aby uzavrel samostatné zmluvy na dodávku médií, podľa názoru odvolateľa, neobstojí. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal tiež na objektívnu nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie, že o právnej možnosti navrhovateľa uzatvoriť samostatnú zmluvu o dodávke vody svedčia tiež bližšie nešpecifikované a pre odvolateľa neznáme technické normy Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

4. X. U. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

6. Navrhovateľ vymedzením odvolacích dôvodov učinil ťažiskovým predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, obnovením dodávky elektrickej energie a vody do rodinného domu a zamedzením X.G. v takom konaní, ktorým by do pokojného stavu užívania spoločných nehnuteľností zasahovala ďalej. Odvolací súd sa nestotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za nesprávne považuje ako jeho záver, že navrhovateľ v návrhu neosvedčil naliehavosť okamžitej úpravy, tak aj jeho názor, že potrebnosť súdneho zásahu vylučuje v danom prípade fakt, že navrhovateľ disponuje prostriedkami, ktorými vie zabezpečiť obnovenie dodávky médií.

7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. § až 326 , ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný deficit je ešte výraznejší v prípade návrhu pred začatím konania. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý. Navrhovateľa nemožno zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1107).

9. Dokazovanie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia obmedzené, ako rozsahom do úvahy prichádzajúcich dôkazných prostriedkov, tak aj zákonom predpokladaným procesným postupom, ktorý vykonávanie a hodnotenie dôkazov v pravom slova zmysle vôbec nepredpokladá. To samo o sebe vylučuje, aby dôvodom pre nevyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nepreukázanie splnenia niektorej zo zákonných podmienok. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačí, pokiaľ navrhovateľ potrebnosť okamžitej úpravy pomerov aj len osvedčí. Osvedčenie je pritom potrebné považovať z hľadiska hodnotenia tvrdení navrhovateľa a ním predložených písomností za flexibilnú kategóriu, ktorá bude vždy závislá od celého radu faktorov, predovšetkým ale od povahy chráneného objektu, od naliehavosti požadovanej úpravy a od rozsahu do úvahy prichádzajúcich dôkazných prostriedkov. Prirodzene inak je potrebné nazerať na osvedčenie potrebnosti úpravy pomerov napríklad v prípade hrozby pokračovania domáceho násilia a v prípade napríklad výkonu sporného záložného práva veriteľom. Pokiaľ v prvom zo spomenutých prípadov pre záver o osvedčení potrebnosti okamžitej úpravy súd nebude trvať na predložení dôkazov o domácom násilí, ktoré už vo svojej podstate môže mať aj veľmi abstraktnú podobu, v druhom prípade je tvrdenie a zdokladovanie základných súvislostí pre záver o osvedčení potrebnosti okamžitej úpravy neodmysliteľný. Z toho možno vyvodiť, že v niektorých prípadoch bude osvedčenie potrebnosti viac ako na predložených písomnostiach spočívať práve na tvrdeniach navrhovateľa. Pokiaľ tieto, ako už bolo zmienené na inom mieste tohto odôvodnenia, odôvodňujú bezodkladný zásah súdu, objektívne ospravedlniteľná absencia dôkazov by dôvodom na odopretie takejto ochrany byť nemala.

10. Navrhovateľ tvrdil, že zo strany X.G. došlo k nepochybne výraznému zásahu do výkonu jeho užívacieho práva k domu tým, že (zrejme ako zmluvná odberateľka) dosiahla u dodávateľov elektrickej

energie a vody prerušenie dodávky týchto médií. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhovateľ predložil tiež print screen obrazovky mobilného telefónu s SMS, ktorého autorkou je podľa tvrdenia navrhovateľa X.G., a v ktorej otvorene potvrdila, že vodu nechala odpojiť z pozície väčšinovej spoluvlastníčky. Nevedno, nad akým prípadným iným dôkazom prerušenia dodávky vody a tiež elektrickej energie do rodinného domu súd prvej inštancie uvažoval; podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno na navrhovateľa klásť v tomto smere neprimerané nároky. Pokiaľ navrhovateľ svoje tvrdenie podoprel prepisom komunikácie s X. U., bez popretia autentickosti tejto komunikácie z jej strany, niet podľa názoru odvolacieho súdu, rozumný dôvod pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pochybovať o nej.

11. Odvolací súd sa rozhodne nemohol stotožniť ani s názorom súdu prvej inštancie, že jeho zásah nie je nepotrebný preto, že navrhovateľ má k dispozícii prostriedky, ktorými sa dá dosiahnuť ním žiadané usporiadanie pomerov strán. Tento názor súdu prvej inštancie je založený na predpoklade, že navrhovateľ ako podielový spoluvlastník rodinného domu môže zabezpečiť dodávku vody a elektrickej energie na základe vlastnej zmluvy s dodávateľmi. Možno bez výhrad súhlasiť s odvolateľom, že akési technické normy dodávateľa vody, o ktoré sa súd prvej inštancie v tomto svojom názore opieral, nie sú v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie identifikované. I bez toho však ale možno skonštatovať, že úprava (zrejme interná), z ktorej súd prvej inštancie vychádzal, riešila otázku, ktorý zo spoluvlastníkov môže uzavrieť zmluvu o dodávke, nie však situáciu, keď už je jeden z nich zmluvným odberateľom a na osobitný odber sa chce prihlásiť aj iný. Pokiaľ súd prvej inštancie v tomto smere argumentoval poukazom na ust. , žiada sa ozrejmiť, že v tomto zákonnom ustanovení je práve formulované pravidlo, že k jednej stavbe má byť zriadená jedna vodovodná prípojka a že zriadenie viacerých vodovodných prípojok na jednu stavbu (ako len výnimka z pravidla) podlieha súhlasu prevádzkovateľa verejného vodovodu. Z hľadiska právneho je teda záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľovi nič nebráni uzavrieť samostatnú zmluvu o dodávke, prinajmenšom značne zjednodušený. Nepochybne súd prvej inštancie vo svojich úvahách sledoval len riešenie právne bez zreteľa na faktické dôsledky, ktoré by napojenie jedného domu na verejný rozvod cez dve prípojky znamenalo. V tejto praktickej rovine predstavuje súdom prvej inštancie uvažované usporiadanie pomerov strán len ťažko predstaviteľné riešenie nehovoriac už o tom, že z hľadiska náročnosti a podmienenosti súhlasom prevádzkovateľa verejného vodovodu ho rozhodne nemožno považovať za časovo primerané.

12. Naproti nazeraniu súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že navrhovateľom tvrdený, určite necitlivý, z hľadiska morálky rozhodne pozoruhodný a z pohľadu objektívneho práva prinajmenšom sporný zásah X.G. do pokojného stavu užívania rodinného domu, bezprostredne sťažujúci jeho užívaniaschopnosť a cez to nerešpektujúci, že v ňom má navrhovateľ obydlie, ochrana ktorého patrí medzi hierarchicky najvýznamnejšie medzinárodné záväzky demokratických štátov, naliehavý zásah súdu bezpochyby vyžaduje.

13. Z týchto dôvodov, nakoľko neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd postupom podľa ust. § 388 C.s.p napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

14. Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Odvolací súd má za to, že spor strán má pôvod v ich odlišných predstavách o spôsobe užívania spoločnej veci. Nemožno prehliadnuť, že spoluvlastníctvo nehnuteľností i napriek jeho podielovej povahe bolo vo svojom doterajšom usporiadaní nepochybne determinované manželským vzťahom navrhovateľa a X. U., ktorý sa premietol aj v skutočnosti, že v nehnuteľnostiach viedli spoločnú domácnosť. Prítomnosť manželského rozvratu a ukončenie spoločného súžitia nevyhnutne vedie k záveru, že okolnosti prípadu neodôvodňujú záver, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov; javí sa byť naopak pravdepodobnejším, že strany sa budú usilovať o faktické a právne riešenie ich manželského konfliktu a súvisiacich záujmov. Odvolací súd pri určení povinnosti podať žalobu navrhovateľovi na jednej strane mal na zreteli, že pokojný stav užívania spoločných nehnuteľností narušila svojim zásahom X. U., na strane druhej ale nemohol prehliadnuť fakt, že táto je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a

preto jej, prirodzene v zákonných rámcoch, patrí právo rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, včítane spôsobu jej užívania. V jej konaní možno takéto rozhodnutie badať a preto v záujme učiniť zadosť zákonnému predpokladu, že o ochranu pred dôležitými rozhodnutiami väčšinového vlastníka žiada menšinový vlastník, odvolací súd uložil povinnosť podať takúto žalobu, eventuálne žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorou je možné rovnako dosiahnuť usporiadanie sporných pomerov strán, navrhovateľovi. Pre úplnosť odvolací súd na tomto mieste pripája poučenie, že v zmysle ust. , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

16. Nakoľko vzhľadom na spôsob rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia toto zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu nemalo povahu konečného rozhodnutia, odvolací súd v zmysle ust. a contrario o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, nerozhodol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.