Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/194/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: R. E., Q.. X.X.XXXX, U. K. I. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Monika Marjanovič, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 8.853,63 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej čiastky vo výške 8.853,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 2.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa stal právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. a právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 18.12.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 8015,58 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 154.90 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 18.588 Eur. Ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 619,60 Eur. Ďalej žalobca citoval v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), OZ, Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 28.09.2016 - Predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 26.11.2016. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo

zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn: . Ku dňu podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 8.853,63 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 1.024,65 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 9.473,23 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur): 10.154,9 1.549 7.924,23 = 9.473,23. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 619.60 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur/ označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. V zmysle sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 9.878,28 Eur + 0 Eur - 6.19,60 Eur = 8.853,63 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 1.024,65 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje : zostatok - pokuta = Žalovaná suma. 9.878,28 Eur - 1.024,65 Eur = 8.853,63 Eur. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy a to Prehľad splátok a úhrad žalovaného; Zmluvu o spotrebiteľskom úvere; Predžalobnú upomienku s doručenkou; Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru; Notársku zápisnicu o projekte rozdelenia zlúčením s prílohami.

3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor a v ktorom odcitoval v znení neskorších predpisov - o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), , , , , , a uviedol, že zo samotnej formulárovej zmluvy z časti nazvanej ako účel pôžičky vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu evidenčné číslo XXXXXXX zo dňa 16.7.2014, ktorej výška pohľadávky zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Bez toho, aby mal žalovaný záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky, žalobca ho vyzval na uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu 8.015,58 Eur si navýšil ešte ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti mu žiadne finančné prostriedky nepožičal, čo vyplýva aj z Prehľadu splátok a úhrad, ale započítal si ich úver, ktorý už žalovaný mal. Týmto si celkové náklady za poskytnutie tohto úveru vyčíslil na 10.572,42 Eur (celková čiastka pôžičky predstavovala 18.588 Eur). To znamená, že pokiaľ by bol žalovaný riadne splácal úver evidenčné číslo XXXXXXX zo dňa 16.7.2014, ktorý mal započítaný, bol by zaplatil za neho sumu 8.015,58 Eur, avšak žalobca mu klamlivou obchodnou praktikou nanútil zmluvu, o ktorú on záujem v žiadnom prípade neprejavil a ani nemal dôvod, a na základe ktorej mal zaplatiť dokonca o 10.572,42 Eur viac. Pokiaľ žalobca len chcel administratívne zjednotiť úver evidenčné číslo XXXXXXX zo dňa 16.7.2014, ktorý bol povinný hradiť, nenavyšoval by si sumu celkových nákladov. Takéto jeho jednanie vôbec nebolo v záujme žalovaného ako spotrebiteľa a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tento úver, ktorý sa mal „spojiť“, by obstál, ak by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v ňom uvedených a či by sa nejednalo o neprimerané zmluvné podmienky, prípadne či by nešlo o neplatný úver, či úver bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil pozornosť u žalovaného a dal mu podpísať ním vopred pripravený formulár zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v článku III. označenom ako účel použitia pôžičky, nebol uvedený konkrétny dlh žalovaného, ktorý navyše nemal a ani nemohol mať v spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra 31.12.2005.

Zmluva je pre žalovaného ako spotrebiteľa zjavne nevýhodná. Pôžička, ktorá mala byť na základe tejto zmluvy splatená, bola úročená takisto ako predmetná sporná pôžička, teda žalovaný sa touto zmluvou ešte viac zadĺžil (suma dlhu žalovaného z predchádzajúceho úveru vo výške 8.015,58 Eur, bola vyčíslená vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod., ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 21,94 % ročne, teda o sumu 10.572,42 Eur). V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako laesio enormis, pretože dlžník podpísaním tejto zmluvy nič nezískal, ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Postup právneho predchodcu žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi, je teda absolútne neplatný. Ak právny predchodca žalobcu v zmluve naformuloval záväzky žalovaného nasledovne a to: por. č. 1, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. , dátum podpisu 11.7.2014, výška záväzku 8.015,58 Eur, tak potom považuje zmluvu v tejto časti za neurčitú a nezrozumiteľnú a teda absolútne neplatnú podľa ustanovenia . Článok III. predmetnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže z neho nie je zrejmé, aké dlhy žalovaného majú byť na základe tejto zmluvy uhradené a to uvedením názvu a čísla zmluvy, veriteľa a špecifikácie záväzku. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že žalovaný ku dňu podpisu predmetnej zmluvy dlhoval banke VÚB, a.s., teda nie právnemu predchodcovi žalobcu ani spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. , ktorá zanikla výmazom z obchodného registra ešte dňa 31.12.2005 sumu 8.015,58 Eur. Nemožno podľa neho priznať právnu ochranu žalobcovi, lebo predmetná zmluva pre použitie nekalej obchodnej praktiky je neplatná. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Odcitoval , , , a uviedol, že vychádzajúc z toho, že zmluva je absolútne neplatná

- v danom prípade tak platí plynutie premlčania podľa . Žaloba bola podaná dňa 20.6.2019. Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Keďže nárok žalobcu je plnením z bezdôvodného obohatenia, t.j. z neplatného právneho úkonu, k bezdôvodnému obohateniu žalovaného voči žalobcovi došlo v deň uzatvorenia zmluvy dňa 18.12.2015. Právny predchodca žalobcu teda už deň nasledujúci mohol žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko účel poskytnutia finančných prostriedkov je s poukazom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy tiež neplatná. Porovnaním dátumu 18.12.2015 s dátumom podania žaloby na súd 20.6.2019, je nevyhnutné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe, prípadné právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by sa teda premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe dňa 19.12.2017. V prípade ak by sa vychádzalo zo skutočnosti, že sa pôvodný veriteľ o tom kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške najneskôr dozvedel dňa 26.11.2016, kedy vyzval žalovaného na jednorazové uhradenie všetkých splátok. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 30.11.2016, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 30.11.2018. Žalobca však žalobu na tunajšom súde podal až dňa 20.6.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou, v ktorej uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný rovnako tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva rovnako tak neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. V prejednávanom spore sa jedná o tzv. konsolidačnú pôžičku, kde došlo poskytnutím úveru k splateniu predchádzajúce záväzku žalovaného. V uvedenej zmluve je konsolidovaný záväzok riadne špecifikovaný aj s uvedením sumy, ktorá sa v jeho prospech uhrádza a ktorá tvorí sumu v jeho prospech uhradenú. Žalobca nepovažuje uvedenú zmluvu za neplatný právny úkon, pričom nemohlo tak v konaní dôjsť k naplneniu niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.

5. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, kde uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 18.12.2015, na základe ktorej bola schválená pôžička 8015,58 Eur. V tom prípade, keď sa spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle, len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. pôžičke, ktorá má podobu štandardnej

formulárovej zmluvy a ktorej uzavretie bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu možno usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do tohto iného zmluvného vzťahu so žalobcom (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17.5.2012, sp. zn.: ). V zmysle Smernice 2005/2009/ES takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku, a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, nakoľko v tomto prípade sa podstatne zhoršila sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa. Zo zmluvy je zrejmé, že finančné prostriedky žalobca žalovanému nepožičal, iba došlo k „prefinancovaniu„ jeho predchádzajúcich dlhov voči žalobcovi. Žalovaný po predchádzajúcich úveroch bral ďalší úver - pôžičku, ktorý je predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatil predchádzajúce, nesplatené úvery. Žalovaný zobral úver vo výške 8 015,58 Eur, pri úrokovej sadzbe 21,94 % ročne, pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 10.572,42 Eur. Pritom táto pôžička mala slúžiť žalovanému na vyrovnanie iných predchádzajúcich dlhov, ktoré voči žalobcovi mal a ktoré boli už taktiež úrokované, teda tým, že si predchádzajúce dlhy týmto spôsobom žalovaný „prefinancoval“ žalobca mu vlastne prirátal zmluvný úrok druhýkrát, tentoraz v sadzbe 21,94%. Dodal, že ak má žalovaný problémy so splácaním istiny úveru, je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť podľa neho neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. Za rozporné s dobrými mravmi považuje, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne finančnú závislosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ). Poukázal na kolonku č. III. označenej ako Účel použitia pôžičky, kde sa uvádza: „Podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči Spoločnosti a záväzky voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako Správca: por. č. 1, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, dátum podpisu 11.7.2014, výška záväzku 8.015,58 Eur. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že dlhoval spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra ešte dňa 31.12.2005, sumu 8.015,58 Eur. Žalovaný nemohol mať dlh zo zmluvy č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 16.7.2014 so spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra 31.12.2005. Zmluva je podľa neho v časti čl. III Účel použitia pôžičky neplatná pre jej neurčitosť ( ). Zmluvu o pôžičke, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, považuje podľa ustanovení , a za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Ďalej citoval a a uviedol, že ak by na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke vzniklo žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v úhrade dlhov žalovaného), dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 8.015,58 Eur by začala plynúť dňa 19.12.2015 a uplynula dňa 19.12.2017, pričom žalobca podal žalobu na tunajší súd až dňa 20.6.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Prípadné právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by sa teda premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. V prípade ak by sa aj vychádzalo zo skutočnosti, že sa pôvodný veriteľ o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške najneskôr dozvedel dňa 26.11.2016, kedy vyzval žalovaného na jednorazové uhradenie všetkých splátok. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 27.11.2016, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 27.11.2018. Žalobca však žalobu na tunajšom súde podal až dňa 20.6.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania na ktorej zotrváva a na podporu svojich tvrdení predložil súdu rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2018 sp. zn.: a rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12.4.2018, sp. zn.: v obdobnej právnej veci.

6. Strany sporu boli vyzvané, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a poučil ich v zmysle , že ak sa nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietky. Strany sporu sa vo svojich vyjadreniach v súdom určenej lehote k tomu nevyjadrili, preto súd predpokladal, že nemajú námietky proti rozhodnutiu vo veci bez nariadenia pojednávania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: Notárskou zápisnicou s prílohami; Prehľadom splátok a úhrad žalovaného; Zmluvou o spotrebiteľskom úvere; Predžalobnou upomienkou; Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru; rozsudkami Okresných súdov a zistil tento skutkový stav: 8. Je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

9. Dňa 9.12.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka pôžičku vo výške 8.015,88 Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 154,90 EUR so splatnosťou prvej splátky nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 21,94 %, priemerná hodnota RPMN 10,08 % a ročná úroková sadzba 21,94 %. Celkové náklady žalovaného (spotrebiteľa) predstavujú sumu 10.572,42 Eur. Celková čiastka, ktorú musí podľa zmluvy žalovaný zaplatiť je 18588 Eur. Poskytnuté prostriedky žalobcu boli žalovanému poskytnuté za účelom úhrady jeho iných skorších dlhov v celkovej výške 8.015,58 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný sa podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu dostal do omeškania, pričom zaplatil len sumu 619,60 Eur. Na základe tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.11.2016 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ oznámil žalovanému, že celý jeho dlh sa stal splatným a zároveň žiadal žalovaného uhradiť všetky splátky jednorazovo vo výške 8.858,23 Eur. Žalovaný tento dlh neuhradil.

10. Z Prílohy notárskej zápisnice súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zlúčil so žalobcom a na žalobcu prešli presne nešpecifikované záväzky jeho právneho predchodcu.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov :

12. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

13. Podľa Prílohy k je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

14. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa , neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

24. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez o ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa v znení účinnom od 13.6.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa ,,,, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

28. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa v znení neskorších predpisov - o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

30. Podľa , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Podľa v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

33. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

35. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

37. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

38. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

39. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

40. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

41. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

42. Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Z vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je

reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júna 2010, sp. zn. ).

44. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa a zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky.

45. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

46. Jednak nie je dôvodná preto, že žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, resp. že žalovanému skutočne pôžičku poskytol, a teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav tak, ako ho vyžaduje . Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júna 2010, sp. zn. ).

47. Z formulácie zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí, dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, ).

48. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi.

49. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdia. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.

50. V tom prípade, keď sa spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle, len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. pôžičke, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy a ktorej uzavretie bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu možno usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do tohto iného zmluvného vzťahu so žalobcom (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.5.2012, sp.zn. ).

V zmysle Smernice 2005/2009/ES takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku, a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, nakoľko v tomto prípade sa podstatne zhoršila sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa. Zo zmluvy je zrejmé, že finančné prostriedky žalobca žalovanému nepožičal, iba došlo k „prefinancovaniu „ jeho predchádzajúcich dlhov voči žalobcovi.

51. Súdu aj z vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery. Žalovaný po predchádzajúcich úveroch bral ďalší úver - pôžičku, ktorý je predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatil predchádzajúce, nesplatené úvery. Žalovaný zobral úver vo výške 8.015,58 Eur pri úrokovej sadzbe 21,94% ročne, pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 10.572,42 Eur. Táto pôžička mala slúžiť žalovanému na vyrovanie iných predchádzajúcich dlhov, ktoré voči žalobcovi mal a ktoré boli už taktiež úrokované, teda tým, že si predchádzajúce dlhy týmto spôsobom žalovaný „prefinancoval“ žalobca mu vlastne prirátal zmluvný úrok druhýkrát, tentoraz v sadzbe 21,94%. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že ak má žalovaný problémy so splácaním istiny úveru, nebude schopný platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva).

52. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne finančnú závislosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

53. Aj keď súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých bol žalovaný oboznámený s úverovými podmienkami a sankciami, pre rozhodnutie o neplatnosti úveru je rozhodujúci stav núdze žalovaného a súčasne primeraná výška úrokov, nakoľko pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nielen jeho časť (rozsudok OS Humenné zo dňa 31.5.2017, sp. zn. ).

54. Súd je toho názoru, že žalobca využil neznalosť, ľahkovážnosť a finančnú závislosť žalovaného, čím sa dopustil civilnoprávnej úžery, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu- zmluvy o pôžičke v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

55. Na základe vyššie uvedeného, žalobcovi vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

56. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

57. Podľa a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

58. V danom prípade sa pôvodný veriteľ o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške najneskôr dozvedel dňa 26.11.2016, kedy vyzval žalovaného na jednorazové uhradenie všetkých splátok. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 27.11.2016 začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 27.11.2018. Žalobca však žalobu na tunajšom súde podal až dňa 20.6.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný pritom v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, preto súd na túto námietku prihliadal. Vzhľadom na uvedené súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať v súdnom konaní a žalobu preto ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

59. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, lebo žalovaný mal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.