Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-153-2018.pdf
PDF · 192.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-59P/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/B, XXX XX Y. E., zastúpená Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom Bočná 90, 821 04 Bratislava a otec - J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX U., zastúpený Mgr. Marekom Parom, advokátom so sídlom Šancová 48, P.O.BOX 1, SK-811 05 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, 851 01 Bratislava, o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého G. X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodiča.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné v sume 200 eur mesačne od 14.06.2018 vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie 14.06.2018 do 30.09.2019 v celkovej sume 1 805,02 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2019.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým v nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka 18,00 hod. do nedele 18,00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v stredu od 16,30 hod. do 18,30 hod., s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov a mesiacov júl a august a v každom kalendárnom roku od 25.12 od 16,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod., od Veľkého piatku 09,00 hod. do Bielej soboty 19,00 hod., od 01.07. od 10,00 hod. do 10.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 10.08. do 19,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky. Matka bude povinná maloletého na styk riadne pripraviť.
Konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti sa z a s t a v u j e.
Návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a na predbežnú vykonateľnosť rozsudku sa z a m i e t a .
Rodičia sú p o v i n n í zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každý v sume 743,43 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava V.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom tunajšiemu súdu podaným dňa 20.04.2018 sa otec domáhal zverenia maloletého G. X., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch, ním vykonávanej v párnom kalendárnom týždni a v nepárnom kalendárnom týždni vykonávanej matkou. Za miesto odovzdania a prevzatia maloletého navrhol príslušné predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, a ktorého tam budú odovzdávať v pondelok o 07,00 hod, a preberať v pondelok o 16,00 hod. po skončení denného programu a aktivít detí. Maloletého navrhol zastupovať a spravovať jeho majetok obidvomi rodičmi s tým, že výživné na maloletého určené nebude a nebude ani upravený styk s maloletým. Uviedol, že s matkou maloletého neboli nikdy manželmi, ako partneri sa rozišli v septembri 2017 a po rozchode uzatvorili ústnu dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností v znení totožnom, ako teraz navrhuje. Výkon striedavej osobnej starostlivosti bol po dlhú dobu bezproblémový, avšak zhruba v polovici marca 2018 matka svoj názor bezdôvodne zmenila, maloletého mu odmietla odovzdať do starostlivosti a zamedzila mu tým výkon jeho osobnej starostlivosti o maloletého. Poukázal na to, že on aj matka bývajú v U. - R. vo vzdialenosti X,X km, obaja sú príslušníkmi R. zboru Y. republiky s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, pričom jeho služby sú na rozdiel od služieb matky plánované a rozvrhnuté tak, aby počas párnych týždňov výkonu jeho osobnej starostlivosti o maloletého, služby vykonával iba od pondelka do piatku v čase od 7,30 do 15,30 hod. Objasnil, že maloletý má v jeho byte zariadenú a kompletne vybavenú vlastnú izbu, s maloletým má výborný vzťah, snaží sa mu zabezpečiť všetko, čo potrebuje, dokáže sa o neho postarať. Maloletý má u neho podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s blízkymi osobami - rodinnými rovesníkmi. H. matka J. X., sestra J.. J. K. a krstný otec maloletého J.. H. X. na účely tohto konania spísali čestné prehlásenia, v ktorých obsahovo zhodne a od seba nezávisle potvrdzujú, že je plne spôsobilý maloletého vychovávať a schopný o maloletého sa postarať, a tiež potvrdili, že model striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého sa osvedčil a je v najlepšom záujme maloletého. Matka mu ale bezdôvodne a zámerne neumožňuje styk s maloletým, nerešpektuje právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, najmä právo maloletého na výchovu a starostlivosť z jeho strany a právo maloletého na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Vyslovil, že je v záujme maloletého, ale aj v jeho záujme, aby bolo jeho právo na osobnú starostlivosť o maloletého zachované, naplnené a rozvíjané aj do budúcnosti tak, ako to bolo v zmysle rodičovskej dohody a výkonu striedavej osobnej starostlivosti. 2. Súčasťou meritórneho návrhu bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, konanie o ktorom bolo uznesením zo dňa 07.05.2018, č.k. 59P/153/2018-55, vylúčené na samostatné konanie. 3. Návrhom súdu doručeným dňa 14.06.2018 matka požiadala o zverenie maloletého G. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia, otec bude na maloletého platiť výživné v sume 250 eur mesačne a s maloletým sa bude stretávať v párom kalendárnom týždni od soboty 10,00 hod. do nedele 18,00 hod., kedy maloletého prevezme a odovzdá v mieste jej bydliska. Súčasne sa nesúhlasne vyjadrila k návrhu otca. Uviedla, že s maloletým žije v domácnosti svojich rodičov, o maloletého sa riadne stará aj za ich pomoci, keďže bola nútená z finančných dôvodov ukončiť pobyt maloletého v detských jasliach. Tvrdila, že maloletý sa s otcom stretáva podľa ich dohody zodpovedajúcej záujmom otca. Poprela, že by bol maloletý do polovice marca 2018 v ich striedavej osobnej starostlivosti, táto sa nikdy nevykonávala, o maloletého sa starala aj vtedy, keď maloletý býval u otca, varila mu a pripravovala oblečenie, venovala sa mu. Odmietla však v tom pokračovať v mieste, kde sa maloletý zdržuje, a to z dôvodu hrubého, agresívneho a strach vyvolávajúceho správania sa otca aj pred maloletým, ktorému tým vytvára nevhodné prostredie pre výchovu. Podľa nej otcova starostlivosť o maloletého mala zjavné nedostatky ohrozujúce fyzické a psychické zdravie dieťaťa. U otca spozorovala veľkú zmenu osobnosti, kedy sa správa nepredvídateľne, je nátlakový, vyhráža sa jej aj jej rodine. Dodala, že otec na výživu maloletého neprispieva. 4. Na pojednávaní dňa 18.06.2018 otec zotrval na svojom písomnom návrhu naďalej tvrdiac, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého bola vykonávaná od októbra 2017 do polovice marca 2018. Poprel tvrdenia matky obsiahnuté v jej písomnom vyjadrení. Rovnako aj matka trvala na svojom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených. 5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2018 k písomnému vyjadreniu matky označil tvrdenia matky za klamlivé, úmyselne zavádzajúce a ničím nepodložené. Uviedol, že maloletý spí v jednej izbe s ňou, dvomi psami a jej novým priateľom, o maloletého sa starajú predovšetkým starí rodičia. Tvrdil, že k maloletému si riadne plnil vyživovaciu povinnosť peňažne, osobnou starostlivosťou
každý párny týždeň a vecne - oblečením, ubytovaním, stravou. Poprel stretávanie sa s maloletým podľa dohody rodičov zodpovedajúcej jeho záujmom, namietal všetky skutočnosti udávané matkou ohľadne jeho osobnej starostlivosti o maloletého a návrh matky žiadal zamietnuť. 6. Na pojednávaní dňa 10.09.2018 obaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch. 7. Písomným podaním zo dňa 02.05.2019 označeným ako doplnenie návrhu, otec zmenil svoj návrh tak, že maloletého navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti so zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku obidvoma rodičmi, určením výživného matke v sume 80 eur mesačne a úpravou styku matky s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod., párny kalendárny týždeň od piatka 15,00 hod. do nedele 19,00 hod., nepárny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 10,00 hod. do ich posledného dňa 19,00 hod., párny kalendárny rok od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10,00 hod. do ich posledného dňa 19,00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod. a počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 29.12 od 10,00 hod. do ich posledného dňa 19,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 19,00 hod. Poukázal na to, že od nadobudnutia vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletým, sa jeho styk s maloletým realizoval iba jedenkrát, a to 01.11.2018, on sa pritom vždy dostavil v súdom určenom čase do bydliska matky za účelom prevzatia maloletého, ktorého však matka odmietala vydať z dôvodu jeho choroby, resp. údajného odmietania styku maloletým, preto podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ani napriek nariadenému výkonu rozhodnutia mu však matka styk s maloletým neumožňuje. Dôvodil uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní matky voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, podľa odôvodnenia ktorého „ak matka nebude rešpektovať právo otca ako rodiča, bude to dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého, keďže ak matka nedokáže zabezpečiť, aby sa otec stretával s dieťaťom, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, je matka výchovne nespôsobilá „ a „pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keď v tomto prípade je jeho stabilita negatívom“. Vyslovil, že z pohľadu argumentácie Krajského súdu v Bratislave sa tak matka s najväčšou pravdepodobnosťou javí ako výchovne nespôsobilá, kedy aj napriek výzvam súdu na dobrovoľné plnenie a nariadení výkonu rozhodnutia, mu sústavne znemožňuje styk s maloletým. Nerešpektovanie jeho postavenia ako otca sa prejavuje aj vtedy, ak je potrebné rozhodovať spoločne o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Matka bez jeho súhlasu a vedomosti rozhodla o zmene detskej lekárky, o trvalom pobyte maloletého a o výbere detskej psychologičky. Mal za to, že konaním matky sú splnené podmienky pre postup súdu podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, teda pre zmenu výchovného prostredia maloletého. 8. K zmenenému návrhu otca sa matka vyjadrila písomným podaním zo dňa 24.05.2019, v ktorom vyslovila zásadný nesúhlas s návrhom otca, označiac ho za návrh, ktorý je jednoznačne v rozpore so záujmom a potrebami maloletého a je úplne nedôvodný. Priznala, že otcovi styk neumožnila, ale iba jedenkrát, kedy v šoku po autonehode zaspala, za čo sa mu bezodkladne ospravedlnila. Otec zamlčal, že aj on zrušil styk s maloletým. Objasnila, že styk otca s maloletým sa po nariadení neodkladného opatrenia nerealizoval z dôvodov na strane otca, ako aj na strane maloletého, ktorý bol chorý. Otec sa často ani neunúval vystúpiť zo svojho osobného motorového vozidla, aby si maloletého od nej reálne prevzal, tiež sa viackrát stalo, že jej po svojom príchode vulgárne nadával, čo spôsobilo aktívne odmietanie odchodu dieťaťa s otcom, pričom otec následne odmietol s ňou spolupracovať pri opätovnom namotivovaní maloletého na odchod s ním. Otec sa autoritatívne a agresívne domáhal styku s maloletým, keď bol maloletý chorý a opakované privolávanie policajných hliadok otcom spôsobili maloletému psychosomatickú záťaž. Maloletý sa opäť začal pocikávať, vyžadovať si jej prítomnosť pri zaspávaní, mal strach z vychádzania z domu, a keď sa pred domom objavil otec, jeho psychický stav sa zhoršil. Prehlásila, že si v plnom rozsahu uvedomuje dôležitosť role otca v živote maloletého. Chce, aby sa maloletý s otcom pravidelne stýkal a v tomto smere mieni aj s otcom kooperovať v najlepšom záujme maloletého. 9. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 otec zobral svoj návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov späť a predniesol svoj pozmenený návrh v súlade s písomne podaným dňa 02.05.2019. Uviedol, že matka maloletému hovorí, že on je škaredý, pred maloletým ho vykresľuje ako zlého uja. Tak, ako svojho predošlého partnera, tak aj súčasného, matka núti maloletého oslovovať tatino. Keď sa maloletého pýtal, ako sa volá, odpovedal mu J., čo je priezvisko terajšieho partnera matky. Nepovažoval za vhodné, že rodina matky a jej priateľ vyvolávajú konflikty pred maloletým. Keď sa dohodol s matkou, že maloletého vyzdvihne z materskej školy, jej rodičia tam vyvolali konflikt v snahe zabrániť mu dieťa prevziať. Matka na pojednávaní nesúhlasila s návrhom otca, ktorý je podľa nej v rozpore so záujmami maloletého. Poprela tvrdenia otca o tom, že mu zabraňuje v styku s
maloletým, otec desaťkrát privolal policajnú hliadku, čo sa odrazilo aj na zdravotnom stave maloletého, ktorý sa teraz podrobuje psychoterapii. Konflikty, či už s jej rodičmi alebo priateľom, vyvoláva otec. Považovala za potrebné, aby sa otec podrobil psychoterapii. Navrhla, aby sa styk otca s maloletým uskutočňoval postupne každý druhý kalendárny týždeň podľa výberu otca od soboty 09,00 hod. do nedele 18,00 hod. a v druhom týždni počas jedného pracovného dňa poobede, lebo doterajšia intenzita stanovených stretávaní nie je pre maloletého vhodná, keď je u neho podozrenie na Aspergerov syndróm. Do budúcna, keď sa zdravotný stav maloletého stabilizuje pripustila, že bude možná aj iná úprava styku. Nakoľko sa maloletý po stretnutí s otcom v apríli t.r. začal škrabať, detská psychologička odporučila jeho psychiatrické vyšetrenie. Poprosila otca, aby s ňou spolupracoval ohľadne zdravotného stavu maloletého a aby nevyvolával konfliktné situácie, pretože na styk chodí s kamerou, všetky stretnutia si nahráva, vrátane jej obydlia a takto vyvoláva konflikty. 10. Písomným podaním zo dňa 21.08.2019 matka oznámila, že maloletého jej otec po uskutočnení styku v zmysle neodkladného opatrenia nevrátil a informoval ju, že ho vráti až o osem dní, pričom odmietal s ňou komunikovať a povedať jej, kde sa s maloletým zdržiava. Následne súdu oznámila, že otec jej maloletého vrátil po šiestich dňoch v rozrušenom stave. 11. K vyššie uvedenému podaniu matky sa otec vyjadril dňa 16.09.2019 konštatovaním o nepresnosti a klamlivosti tvrdení v ňom obsiahnutých. Súdom nariadené neodkladné opatrenie neupravuje jeho styk s maloletým počas letných prázdnin. On v plnej miere rešpektuje súdom nariadený styk, mal však úmysel stráviť s maloletým nepretržite niekoľko po sebe nasledujúcich dní, preto sa s matkou snažil dohodnúť na možnosti stráviť s maloletým jeden týždeň. Matka sa ale nevyjadrila a oznámila mu, že ide s maloletým na dovolenku do Tuniska bez toho, aby to s ním vopred prebrala. Opätovne jej navrhol, že si maloletého ponechá po dobu jedného týždňa, k čomu sa matka nedokázala vyjadriť skoro mesiac. Dňa 20.08.2019 si maloletého prevzal od partnera matky a následne matku upovedomil o tom, že si maloletého ponechá niekoľko po sebe nasledujúcich dní a nahradí si tak dni, počas ktorých z dôvodu dovolenky matky nemohol byť so synom. Matka podala na neho trestné oznámenie a oznámila to jeho nadriadeným. Po maloletom bolo vyhlásené pátranie. Príslušníci PZ sa na jeho podnet dostavili na miesto, na ktorom sa s maloletým zdržiaval, uistili sa, že je maloletý v poriadku a na základe spísaného úradného záznamu zaslaného na oddelenie pátrania bolo pátranie po maloletom zrušené. O stave maloletého upovedomil aj kolízneho opatrovníka. Maloletého odovzdal matke dňa 25.08.2019, kedy v čase jeho príchodu do bydliska matky tam už čakali príslušníci polície, ktorí následne skonštatovali, že maloletý nie je ohrozený na živote a zdraví. Podľa neho nemožno opomenúť, že matka nedodržiavala a stále nedodržiava súdom nariadené neodkladné opatrenie, on sa ale neschyľuje k vyhláseniu nezvestnosti maloletého a k iným úkonom vykonaných matkou. X. uviedol, že žiadnym lekárskym vyšetrením nebolo ustálené, že by ním maloletý trpel, ide výlučne len o účelové tvrdenie matky. 12. Na pojednávaní dňa 07.10.2019 otec navrhol maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia, výživné zo strany matky určiť sumou 80 eur mesačne a upraviť styk
matky s maloletým v párnom kalendárnom týždni od štvrtka 15,00 hod. do pondelka 08,00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa a v nepárnom kalendárnom týždni od stredy 15,00 hod. do štvrtka 08,00 hod., pričom prevzatie a odovzdanie maloletého bude matka realizovať v materskej škole, tiež v nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin od ich prvého dňa 10,00 hod. do ich posledného dňa 19,00 hod., v párnom kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin od ich prvého dňa 10,00 hod. do ich posledného dňa 19,00 hod., v každom kalendárnom roku od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku počas zimných prázdnin od 29.12. od 10,00 hod. do ich posledného dňa 19,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 19,00 hod., kedy miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude jeho (otcovo) bydlisko. V prípade, že by súd dospel k záveru o potrebe zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, alternatívne navrhol rozhodnúť zhodne ako v predošlom návrhu čo sa týka zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku a aj výšky výživného, ktoré by platil od podania jeho návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, so započítaním do zročného výživného ním zrealizovaných platieb výživného v sume 80 eur mesačne od júla 2018 do septembra 2019 a jednorazových plnení: 37,16 eur zaplatených 29.04.2019 ako polovicu sumy za vakcínu, 21,21 eur zaplatených 26.11.2018 ako polovicu sumy za vakcínu, 50 eur zaplatených 19.09.2018 ako polovicu poplatku za ZRPŠ v materskej škole a 40 eur zaplatených 11.02.2019 za svoj pohovor so psychologičkou súvisiaci so zdravotným stavom maloletého. Svoj styk s maloletým navrhol
upraviť v rovnakom rozsahu, ako ho navrhol upraviť matke. Vyslovil, že matka nie je psychicky vyrovnaný človek, vstupujú do nej duchova, ktorí ju ovládajú, tieto poznatky má z predchádzajúceho obdobia, ale podľa neho tento stav pretrváva, lebo matka na neho podala niekoľko vymyslených trestných oznámení za účelom toho, aby ho zdiskreditovala na súde, pred kolíznym opatrovníkom a v zamestnaní a obvinila ho, že berie drogy. Žiadal inšpekciu Ministerstva vnútra, aby sa mohol podrobiť krvným testom, inšpekcia to ale odmietla, lebo vedeli, že drogy neberie. Tvrdil, že psychologička nedala matke podnet na psychiatrické vyšetrenie maloletého a ani neuviedla podozrenie na Aspergerov syndróm u maloletého. Matka na tomto pojednávaní otcovi oponovala tým, že psychiatrička vyšetrila maloletého a odporučila jeho vyšetrenie v centre G. ktoré sa pre dlhé čakacie lehoty zatiaľ neuskutočnilo. Otcovi vytýkala, že na ňu neustále útočí, nevyhovuje mu preberanie dieťaťa od nej, ani od jej partnera, ani v materskej škole, na jej osobu sa sústreďuje viac, než na dieťa. V materskej škole sa otec na maloletého neinformuje, nezúčastnil sa združenia rodičov, neguje poznatky psychiatra, preto by maloletému ani neposkytol adekvátnu starostlivosť. Maloletý prichádza od otca pocikaný, so zapareným zadočkom, prišiel od neho aj s monoklom. Maloletého navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku poveriť obidvoch rodičov, výživné na maloletého určiť od podania otcovho návrhu
sumou 350 eur mesačne a styk otca s maloletým upraviť v každom kalendárnom týždni v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu vždy od 09,00 hod. do 18,00 hod. bez prenocovania kvôli problémom, s ktorými od otca prichádza a z dôvodu, že maloletý neznáša prenocovanie u otca, ktorý ešte potrebuje získať prax v jeho opatere. Zmenu navrhovanej výšky výživného zdôvodnila zvýšenými výdavkami na maloletého, kedy musí uhrádzať sedenia u psychologičky. Ako mesačné náklady na maloletého uviedla: 70 eur stravné a poplatok v materskej škole, 100 eur domáca strava, 75 eur pomerná časť nákladov za bývanie, 20 eur kozmetika a plienky, 80 eur sedenia u psychológa, 50 eur oblečenie, 80 eur voľnočasové aktivity (kino, hračky návšteva kútika s koláčikom) a 15 eur lieky. Následne otec matkine tvrdenia poprel s tým, že maloletý sa pomočí, keď ho od neho preberá matka alebo jej partner, s materskou školou ohľadne maloletého komunikuje prostredníctvom mailov a pravidelne si telefonuje so psychológom a psychiatrom maloletého a dohaduje si s nimi stretnutia. 13. V závere otec navrhol predbežnú vykonateľnosť rozsudku v prípade, že bude vyhovené jeho návrhu. 14. Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky so zastupovaním a spravovaním jeho majetku obidvomi rodičmi, výživné určiť na maloletého od podania návrhu otca sumou 200 eur mesačne a styk otca s maloletým upraviť v párnom kalendárnom týždni v stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod. a od piatka 15,00 hod. do nedele 18,00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 15,00 hod. do 19,00 hod., v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 10,00 hod. do 25.12. do 10,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 10,00 hod. do 01.01. do 18,00 hod., v čase letných prázdnin od 01.07. do 07.07. a od 01.08. do 07.08., pričom jarné prázdniny by si rodičia striedali. 15. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorý zahlásil vstup do konania dňa 25.09.2019, sa na pojednávanie nedostavil, k predmetu konania sa nevyjadril ani písomne. 16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka N. X., oboznámením sa s obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, dôkazmi o príjmových pomeroch rodičov, správami zamestnávateľov rodičov, znaleckým posudkom, správami o maloletom od pedopsychológa a pedopsychiatra, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutočný stav veci: 17. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú a ani neboli manželmi, nebývajú v spoločnej domácnosti, partnerské spolužitie ukončili v septembri 2017. 18. Uznesením zo dňa 06.04.2018, sp. zn. 59P/115/2018, bol tunajším súdom zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 19. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.05.2018, sp. zn. 59P/178/2018, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.07.2018, sp. zn. 11CoP/242/2018, bolo zastavené konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 20. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.05.2018, sp. zn. 59P/157/2018, bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného na maloletého a na úpravu styku otca s maloletým. 21. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 59P/157/2018, bolo čiastočne vyhovené návrhu otca nariadením neodkladného opatrenia, ktorým je oprávnený do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/322/2018, stýkať sa s maloletým v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 09,00 hod. do nedele 19,00 hod., s výnimkou 52. kalendárneho týždňa roku 2018, v ktorom je oprávnený stýkať sa s maloletým od 26.12.2018 od 09,00 hod. do 27.12.2018 do 19,00 hod., s miestom prevzatia a odovzdania maloletého v bydlisku matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.02.2019, sp. zn. 20CoP/192/2018. 22. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.07.2019, sp. zn. 59P/117/2019, boli zamietnuté návrhy otca o nariadenie neodkladného opatrenia a o zrušenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že styk maloletého s matkou nebude upravený a zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 59P/322/2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.02.2019, sp. zn. 20CoP/192/2018. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2019, č.k. 11CoP/332/2019-98, bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené. 23. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.09.2019, sp. zn. 59P/156/2019, bolo rozhodnuté o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia tak, že maloletý sa do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/153/2018, dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V uvedenom konaní sa matka domáhala zrušenia uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.10.2018, č.k. 59P/322/2018-42, o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým a nariadenia nového neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/153/2018 a o úprave styku otca s maloletým za jej prítomnosti každú stredu v nepárnom kalendárnom týždni od 16,00 hod. do 18,30 hod. a každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 16,00 hod. do 18,30 hod. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/153/2018. 24. Uznesením zo dňa 25.03.2019, sp. zn. 1Em/5/2018, tunajší súd na návrh otca ako oprávneného, nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/322/2018-42, zo dňa 18.10.2018, vykonateľného dňa 25.10.2018, proti ktorému podala matka ako povinná odvolanie. 25. Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Aktuálne býva aj s maloletým u súčasného partnera v jeho rodinnom dome, kde je spolu s dieťaťom prihlásená k trvalému pobytu. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. V živnostenskom ani v obchodnom registri evidovaná nie je. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu neudala. R. potvrdenia J. vnútra Y. republiky, O. podpory U., zo dňa XX.XX.XXXX, je v služobnom pomere príslušníka R. zboru od XX.XX.XXXX so zaradením na X. riaditeľstve R. zboru v U., služobného úradu J. vnútra SR. J. vnútra Y. republiky, X. riaditeľstvo R. zboru v U., odbor poriadkovej polície, písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo, že je zaradená na oddelení služobnej kynológie odboru poriadkovej polície X. riaditeľstva R. zboru v U. od XX.XX.XXXX, kedy bola ustanovená do funkcie referent - psovod. D. XX.XX.XXXX jej bola udelená materská dovolenka a následne dňom XX.XX.XXXX rodičovská dovolenka. I. do funkcie referent - psovod oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície X. riaditeľstva R. zboru v U., služobného úradu MV SR, bola dňom XX.XX.XXXX, kedy jej bola ukončená rodičovská dovolenka a bola vyňatá z neplatenej zálohy. Q. individuálne upravený pracovný čas služby v týždni v súvislosti s výkonom starostlivosti o maloletého syna. M. čas služby v týždni má rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca. T. služby vykonáva v XX hodinových, poprípade v X hodinových službách, a to dennú službu v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod., nočnú službu v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. a výcvik služobného psa v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. alebo v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. Na základe požiadavky súdu J. vnútra Y. republiky, O. podpory U., písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo, že matka je v služobnom pomere v štátnej službe príslušníka R. zboru od XX.XX.XXXX, zaradená je na oddelení služobnej kynológie odboru poriadkovej polície X. riaditeľstva R. zboru v U.. D. XX.XX.XXXX ukončila rodičovskú dovolenku, bola vyňatá z neplatenej zálohy a dňom XX.XX.XXXX bola ustanovená do funkcie referent - psovod oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície X. riaditeľstva R. zboru v U.. A. služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a ustanovený na XX hodín. R. mzdových listov priemerný čistý mesačný zárobok matky predstavuje, od mája do decembra XXXX: X.XXX,XX eur, v roku XXXX: X.XXX,XX eur a za pomernú časť roka XXXX (január až august)X.XXX,XX eur.
XX. K. je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. V živnostenskom ani v obchodnom registri evidovaný nie je. W. zvýšené náklady na svoju výživu neudal. Je vlastníkom X-izbového bytu v mieste trvalého pobytu, v ktorom býva sám a dvoch pozemkov v N. - záhrad so stavebným povolením. H. priemerný čistý mesačný zárobok činil, v dobe od apríla do decembra XXXX: X.XXX,XX eur, v roku XXXX: X.XXX,XX eur a za pomernú časť roka XXXX (január až september) X.XXX,XX eur. R. potvrdenia zamestnávateľa J. vnútra Y. republiky, K. riaditeľstvo R. zboru v U. I, zo dňa XX.XX.XXXX, nemá rozvrhnutý pracovný čas v jednotlivých týždňoch, nakoľko nepodlieha rovnomernému rozvrhnutiu pracovného času príslušníka PZ, ale nerovnomernému rozvrhnutiu pracovného času v týždni, čiže jeho pracovná doba sa v závislosti od bezpečnostnej situácie môže meniť a jej zmena podlieha zákonom určeným podmienkam. To znamená, že môže vykonávať služobnú činnosť v ktorýkoľvek deň v týždni, resp. v danom mesiaci, taktiež vykonáva plánované výjazdové XX-hodinové služby počas ktoréhokoľvek dňa v týždni v dennej a nočnej zmene. Y. má však rozvrhnuté tak, aby počas týždňa, kedy má syna v starostlivosti, vykonával plánované služby iba v dobe od pondelka do piatku v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. Na základe požiadavky súdu J. vnútra Y. republiky, O. podpory U., písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo, že otec je príslušníkom R. zboru v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent 2. operatívneho oddelenia kriminálnej polície K. riaditeľstva PZ v U. I, s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby v týždni počas celého kalendárneho mesiaca. T. plánované výjazdové služby, ktoré sa vykonávajú vo vopred určenej a plánovanej XX hodinovej službe počas ktoréhokoľvek dňa v týždni v dennej a nočnej zmene. W. služby plánuje jeho priamy nadriadený, ktorého informoval o svojej rodičovskej situácii v súvislosti so starostlivosťou o maloletého syna G.. Na základe vzájomnej dohody s nadriadeným sú jeho plánované služby rozvrhnuté tak, aby počas týždňa, kedy má svojho syna zvereného do starostlivosti, vykonával plánované služby iba v dobe od pondelka do piatku v čase od XX,XX do XX,XX hod. Y. činnosť na základe spomínanej dohody vykonáva cca od mesiaca október XXXX. Y. pracovné a služobné povinnosti vykonáva na skutočnej profesionálnej úrovni a svoju vďačnosť za ústretovosť prejavuje práve svojim pracovným prejavom a nasadením. V súvislosti s ochorením syna čerpal K. v období XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX a v období XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. Na základe dohody s nadriadeným nie je problém v budúcnosti upraviť mu rozvrhnutie času služby tak, aby mohol osobne vykonávať striedavú starostlivosť o maloletého od pondelka XX,XX hod. párneho kalendárneho týždňa do pondelka XX,XX hod. nepárneho kalendárneho týždňa, s vylúčením poobedňajších a nočných služieb a služieb počas dní pracovného pokoja. R. § 151 ods. 1, 2 Zák. č. 73/1998 Z.z. je nadriadený povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti policajta starajúceho sa o dieťa
mladšie ako 15 rokov, prípadne mu určiť kratší čas služby v týždni, alebo ho inak upraviť na žiadosť policajta. Otcovi nebolo počas služobného pomeru R. uložené disciplinárne opatrenie, niekoľkokrát mu bola udelená disciplinárna odmena a ohľadne jeho osoby neboli nahlásené údajné psychické problémy. XX. J. G. je vo veku necelých štyri a trištvrte roka. Do XX.XX.C. navštevoval detské jasle R. s mesačným poplatkom C.-C. eur, od XX.XX.C. chodí do štátnej materskej školy, na povinnú školskú dochádzku by mal nastúpiť v septembri C.. W. zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom u neho preukázané neboli. G. matka hradí za spoluprácu s detským psychológom podľa vlastného udania 80 eur mesačne. Podľa charakteristiky dieťaťa DC R. zo dňa XX.XX.XXXX, tam maloletý chodil od XX.XX.XXXX, bol v striedavej starostlivosti, silne naviazaný na obidvoch rodičov a striedavá starostlivosť bola hodnotená ako najlepšie riešenie pre jeho ďalší vývoj. Spoluprácu s rodinou zhodnotili pozitívne, rodičia rešpektovali pravidlá vyplývajúce pre nich zo školského poriadku, o denný režim dieťaťa sa zaujímali. Dňa 07.06.2019 bol maloletý vyšetrený u pedopsychiatričky J.. G. X. v sprievode matky, s diagnózou susp. AS - G. syndróm F XX.X, Z. problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti Z XX.X (rozchod rodičov), Y. prejavy úzkosti (škriabanie sa), pomočovanie a odporúčaním dodiagnostikovania AS, pohovoru s otcom a možnou hospitalizáciou. D. XX.XX.XXXX bol pedopsychiatričkou vykonaný pohovor s otcom. Z potvrdenia klinického psychológa R.. P. F. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že maloletý je v jej starostlivosti od XX.XX.XXXX. Dieťa nebolo prijaté do starostlivosti za účelom vypracovania správy pre súd a posúdenia stavu, počas sedení je pozornosť venovaná aktuálnemu stavu dieťaťa a jeho podpore. Spolu prebehlo XX stretnutí, z toho XX s dieťaťom, X individuálne stretnutia s matkou, X individuálne stretnutia s otcom a X stretnutie za prítomnosti oboch rodičov. Pre ďalší zdravý vývin dieťaťa je potrebné, aby malo kontakt aj s matkou aj s otcom, aby dospelí v rodine brali zodpovednosť za svoje vlastné správanie a dokázali prestať riešiť čo a ako robí/nerobí ich bývalý partner, ale aby sa sústredili na svoje vlastné správanie a dokázali ochrániť dieťa pred ich vzájomným konfliktom.
28. Prílohami návrhu otca boli čestné prehlásenia - J. X., matky otca, zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého sa otec o maloletého od jeho narodenia príkladne stará, od jeho nástupu do jaslí sa zaujíma o jeho správanie, pri odchode zo zariadenia sa maloletý na otca teší. R. párneho týždňa je maloletý u otca podľa ústnej dohody rodičov o striedavej starostlivosti, u otca má maloletý pevný režim, pravidelnú stravu, mnohokrát uvarenú otcom. J. chodí s otcom na výlety, k starým rodičom na chalupu, otec ho učí fyzickým zručnostiam, skladajú si stavebnice, modelujú z plastelíny, kreslia si. - J.. J. K., sestry otca, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa vyjadrila, že jej brat je zodpovedný, rozumný, starostlivý a čestný človek, ktorý na prvom mieste má vždy svojho syna a miluje ho celým srdcom, dokáže sa o neho postarať po všetkých stránkach. O maloletého sa
vzorne staral už od jeho narodenia, dnes majú spolu krásny a pevný vzťah a sú na seba citovo naviazaný. S bývalou partnerkou mali ústne dohodnutú striedavú starostlivosť, ktorú matka začala porušovať a otcovi neumožňuje stretávať sa so synom. V týždni, keď je maloletý s otcom, je šťastný a na matku sa nepýta. Maloletý bol viackrát chorý, otec s ním absolvoval lekárske vyšetrenie, vybavil si v práci OČR, zvládal podávať mu lieky. Spoločne chodievajú na ihrisko, do prírody, plávať, sánkovať sa. Maloletý sa k otcovi neustále túli a potrebuje mať s ním stály fyzický kontakt. Maloletý je u otca vždy čisto oblečený, upravený, voňavý, s čistými rukami a ostrihanými nechtami. Viackrát sa stalo, že keď maloletý prišiel od matky, mal dlhočizné a popraskané nechty na nohách a červenú kožu. - J.. H. X., kolegu otca a krstného otca maloletého zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je otec slušný a dobrý človek ochotný každému pomôcť. Keď sa maloletý narodil, bol šťastný, využil každú voľnú chvíľu, aby sa maloletému venoval, po práci sa vždy ponáhľal domov. S pracovníčkami jaslí stále komunikuje a zaujíma sa o maloletého, ktorý sa vždy teší, keď príde pre neho. Po rozchode s priateľkou sa dohodli na striedavej starostlivosti. O maloletého sa stará sám po všetkých stránkach, maloletý má režim spánku, otec ho učí zručnostiam, chodievajú spolu na výlety, doma hrajú rôzne hry. Počas ochorenia maloletého si zobral OČR, maloletému podával lieky, príkladne sa o neho staral. 29. Na pojednávaní dňa 10.09.2018 bol vypočutý ako svedok N. X., kolega otca maloletého a známy matky, ktorý mal matke telefonovať, že otec má nejaké psychické problémy a je schopný skočiť pod vlak, a ktorému mala matka povedať, aby uvedené nahlásil zamestnávateľovi. K telefonátu s matkou svedok uviedol, že trval 10 - 15 minút a bol o všetkom možnom. Poprel, že by matke povedal, že je otec schopný skočiť pod vlak, povedal jej len toľko, že otec je psychicky zrútený z toho, že mu ona nechce dať maloletého, a že to nezvláda. 30. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí. Úlohou súdneho znalca bolo vyšetriť maloleté dieťa a jeho rodičov a odpovedať na súdom položené otázky. 31. Súdny znalec vo svojom znaleckom posudku súdu doručenom dňa 27.12.2018 k otázkam položeným mu súdom uviedol:
- Aká je súčasná kvalita vzťahu maloletého k obidvom rodičom a vzťahu rodičov k maloletému - Maloletý je v priebehu psychologického vyšetrenia v kompenzovanom psychickom stave bez viditeľných nápaditostí v celkových prejavoch komunikácie a správania. Maloletý je v kontakte komunikatívny, spontánny, koncentruje sa na hrové činnosti, najmä manipulatívne hry, pri ktorých je subjektívne spokojný, bez komplikácii sa adaptuje na nové prostredie. V prítomnosti matky, ktorá sa s ním hrá a súčasne sa zameriava na popis negatívnych dôsledkov striedavej starostlivosti, resp. osobnej starostlivosti otca na psychickú stabilitu maloletého, sa maloletý cíti bezpečne, prejavuje pozitívne city a emócie voči matke, s čím korešponduje aj neverbálna stránka jeho komunikácie. Maloletý v prítomnosti matky „nadviaže“ na jej otvorený kritický postoj k rodičovským kompetenciám otca, ktorý matka prezentuje aj v prítomnosti dieťaťa a opakovane vyjadrí obavy zo stretnutia s otcom, resp. možného odchodu s ním, čo však neimponuje autenticky. Vzhľadom na matkou popísané výrazné odmietanie otca maloletým spojené so sprievodnou emocionálnou dysreguláciou a poruchami správania, ako i s ohľadom na verbalizované obavy maloletého, znalec pripravil maloletého a matku na možnosť asistovaného pozorovania vzájomnej interakcie maloletého s otcom, okrem prítomnosti znalca aj za prítomnosti matky. Takáto situácia však nenastala, nakoľko maloletý začal po príchode otca s ním komunikovať, dovolil mu prísť do jeho blízkosti a iniciatívne ho zapájal do spoločnej hrovej činnosti. Otca maloletý oslovoval tatino a podobne, ako v prítomnosti matky, bol komunikatívny, spokojný a hravý, bez viditeľných prejavov subjektívneho dyskomfortu alebo vyhýbavých či únikových stratégií, konverzácia medzi nimi bola bezproblémová. Maloletý podobne, ako s matkou, odišiel aj v sprievode otca na toaletu, po návrate sa napil vody, ktorú mu otec priniesol, po chvíli sa otca pýtal, či bude u neho spinkať, čo sporadicky opakoval. Pozorovanie vzájomnej interakcie medzi maloletým a otcom
nepreukázalo matkou zdôrazňovaný narušený vzťah maloletého k otcovi, naopak, maloletý bez známok navádzania zo strany otca sa nielen dožadoval spoločnej aktivity s otcom, ale aj dlhšieho trávenia spoločného času vrátane prespania u otca, pričom s jeho verbálnou komunikáciou korešpondovala aj neverbálna zložka jeho komunikácie a správania. Počas rozhovoru maloletý reprodukoval spoločné zážitky s jednotlivými členmi domácnosti matky, pričom tatinom nazýval aj aktuálneho partnera matky. Podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia je možné konštatovať, že maloletý má vo vzťahu k obidvom rodičom vytvorenú stabilnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu, aktuálne s preferenciou matky v rámci rodičovskej diády a súčasne psychologické vyšetrenie maloletého nepotvrdilo narušený vzťah medzi maloletým a otcom, ale skôr prenášanie negatívneho postoja matky voči otcovi na maloleté dieťa.
- Aká je súčasná kvalita vzájomných vzťahov rodičov - Súčasná kvalita vzájomných vzťahov rodičov je zo psychologického hľadiska významne narušená, obidvaja rodičia masívne kritizujú až devalvujú osobnostné charakteristiky ako aj rodičovské kompetencie druhého rodiča a vo zvýšenej miere prenášajú nevysporiadanú partnerskú problematiku do spoločných rodičovských kompetencií. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania sa rivalizácia rodičov negatívnym spôsobom odráža na realizácii osobnej starostlivosti o maloletého, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Nápadné sú najmä výchovné stratégie matky, v rámci ktorých oslabuje vzájomné citové a emocionálne väzby medzi maloletým a otcom, a to jednak tým, že partnera štylizuje do rodičovskej roly otca maloletého, a najmä výrazným obmedzením priestoru pre pravidelné spoločné trávenie času maloletého s otcom, zvlášť v porovnaní s obdobím po rozpade rodiny
a odchode matky zo spoločnej domácnosti, kedy bol maloletý niekoľko mesiacov de facto v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka referuje odmietavý postoj maloletého voči stretávaniu sa s otcom a súčasne pozitívny postoj maloletého k jej aktuálnemu priateľovi, ktorého maloletý oslovuje tatino. Matka sa snaží zdôrazňovať problematický priebeh odovzdávania maloletého otcovi s prítomnými nápaditosťami v emocionálnych prejavoch a v správaní maloletého, čím odôvodňuje svoju požiadavku nevyhnutnosti svojej prítomnosti pri stretnutí maloletého s otcom. Otec sa snaží obhájiť svoje rodičovské kompetencie, zdôrazňuje dobrý vzájomný vzťah s maloletým, svoj záujem o starostlivosť o dieťa a obavy o ďalší vývoj situácie. Poukazuje na nesprávne vedenie maloletého zo strany matky vo vzťahu k jej partnerom, ktorým sa matka snaží nahradiť jeho otcovskú roku pri výchove maloletého. Prežíva vnútorné napätie, ako aj zvýšené sýtenie prežívania úzkostnými momentmi, ktoré sú spojené s obmedzovaním jeho stretávania s maloletým zo strany matky.
- Vykazuje osobnosť otca nejaké negatívne, resp. patologické rysy s poukazom na tvrdenia matky produkované na pojednávaniach, ak áno aké a aký môže byť ich dopad na zdravý vývoj maloletého
- Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia osobnosť otca nevykazuje žiadne negatívne, resp. patologické rysy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravý vývoj maloletého pri zabezpečovaní jeho výchovy. Osobnosť otca je v subkompenzovanom psychickom stave bez známok závažnej psychopatológie v záťaži kvôli konfliktnej rodičovskej komunikácii, sociálne a profesne je primerane adaptovaný. Percepčno-kognitívne (vnímanie a myslenie) schopnosti, ako aj intelektové a mnestické (pamäťové) funkcie sú intaktné. Má zachovanú adaptabilnú úroveň realitnej kontroly, v jeho osobnosti sú rovnomerne distribuované racionálne a inhibičné komponenty v porovnaní s emočnými a dynamickými zložkami. Zvládací potenciál jeho osobnosti je aktuálne kvôli záťažovým reaktívnym momentom znížený. V jeho prežívaní mierne prevažuje príjemná emotivita v porovnaní s negatívnymi momentmi so zachovanou racionálnou kontrolou intenzívnych emócií a vnútorných impulzov, zachovaná je aj inhibícia tenzie (napätia) a anxiety (úzkosti). V jeho osobnosti je prítomná aktivita osobnostných mechanizmov pri vysporiadavaní sa s komplikovaným priebehom rodičovskej starostlivosti, naznačená je snaha o potlačenie, resp. vytesnenie negatívnych a zraňujúcich momentov a zážitkových obsahov. V jeho osobnosti nie sú v špecifických životných situáciách prítomné také psychopatologické tendencie, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť udržiavať blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať na záťaž a stres. V škále zameranej na zisťovanie aktuálnej úzkosti (manifestnej anxiety) získal výsledky v pásme výrazného nadpriemeru, ktoré poukazujú na momentálne zvýšené sýtenie jeho prežívania úzkostnými momentmi. V sebaposudzovacej (subjektívnej) depresívnej škále získal výsledné skóre v pásme ľahkého stupňa, ktoré poukazujú na prítomnosť depresívnej symptomatiky v jeho
prežívaní. Aktuálne je u neho prítomná úzkostno-depresívna reaktívna symptomatika.
- Je otec po osobnostnej stránke spôsobilý samostatne poskytnúť maloletému primeranú opateru - Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia má otec dostatočné osobnostné dispozície
potrebné pre zabezpečovanie výchovy a osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Pre jeho osobnosť je typické extravertované zameranie v kombinácii s emočnou stabilitou v dimenzii neuroticizmu, ktoré korešpondujú so sangvinickým temperamentom. Ide o aktívny, stabilný, dominantný a racionálny typ osobnosti. V rámci interpersonálnych postojov u neho prevažujú prosociálne kooperatívne afektívne a komunikačné stratégie v pomere k menej konštruktívnym direktívnym interpersonálnym stratégiám. Momentálne u neho nie je prítomné riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie) a inadekvátneho správania.
- Sú rodičia schopní vzájomnej komunikácie a kooperácie ohľadne výchovy a zabezpečovania potrieb maloletého - Schopnosť rodičov efektívne vzájomne komunikovať a kooperovať ohľadne výchovy a zabezpečovania potrieb maloletého je momentálne narušená. Zo psychologického hľadiska nebol konštruktívny spôsob, akým matka zmenila rodičovskú dohodu, podľa ktorej fungovala rodičovská starostlivosť o maloletého. Výsledky vyšetrenia dieťaťa poukazujú na snahu matky rivalizovať s otcom, nakoľko citové väzby maloletého k otcovi nie sú primárne narušené. Je dôvodné sa domnievať, že matka prenáša na maloletého negatívne postoje a emócie vo vzťahu k otcovi, s čím korešponduje správanie maloletého v prítomnosti matky, ako aj neadekvátna tendencia štylizovať partnera do role otca. Na konfliktné interakcie rodičov má dôležitý vplyv aj ich vzájomné vnímanie a hodnotenie interpersonálneho štýlu druhého rodiča, najmä skutočnosť, že matka hodnotí otcov štýl ako autoritatívny, egocentrický, agresívny, podozrievavý a nestarostlivý a otec štýl matky ako autoritatívny, agresívny, podozrievavý, neponížený a neprispôsobivý. Matka referuje znížený potenciál jej osobnosti k sebapresadeniu v kombinácii so zvýšenou úrovňou prosociálnych komunikačných charakteristík. Ide o typ osobnosti, pre ktorý je typický konformný, afiliatívny (priateľský), protektívny a v zníženej miere podozrievavý interpersonálny štýl. Interpersonálny štýl otca vníma vo zvýšenej miere sebapresadzujúci sa v kombinácii s nedostatočne diferencovanými komunikačnými zručnosťami. Podľa nej ho charakterizuje autoritatívny, egocentrický, agresívny, podozrievavý, hypoafiliatívny (nepriateľský) a hypoprotektívny interpersonálny štýl. Otec referuje mierne zvýšenú úroveň sebapresadenia v kombinácii s nadštandardnou kvalitou jeho prosociálnych komunikačných zručností. Svoj vlastný interpersonálny štýl hodnotí ako autoritatívny, afiliatívny a protektívny. Matku vníma ako v signifikantne zvýšenej miere sa presadzujúcu so zníženou úrovňou prosociálnych komunikačných charakteristík. Podľa jeho hodnotenia ide o osobnosť s autoritatívnym, agresívnym, podozrievavým, nedostatočne poníženým a hypokonformným interpersonálnym štýlom.
- Je v danom prípade z hľadiska zdravého vývoja maloletého vhodné jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pokiaľ nie, z akých dôvodov - V danom prípade z hľadiska zdravého vývoja maloletého nie je, podľa názoru znalca, vhodné jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to jednak s ohľadom na fyzický predškolský vek dieťaťa, ale najmä vzhľadom na nedostatočnú mieru komunikácie, a najmä kooperácie rodičov pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletého. Podstatné pri zisťovaní rodičovskej preferencie u maloletého je, že maloletý nemá závažne narušenú vzťahovú väzbu voči otcovi a rovnako u otca nie je prítomný deficit v jeho osobnostných dispozíciách, ktorý by limitoval jeho rodičovské kompetencie. Maloletý je v prítomnosti otca bez viditeľných nápaditostí v prejavoch komunikácie a správania, nie je u neho prítomná neprimeraná emočná reaktivita, ktorá by mala negatívny dopad na jeho psychickú stabilitu. Celkový dojem z vyšetrenia maloletého je taký, že matkou popisované prejavy odmietania a výraznej emočnej dysregulácie pri odovzdávaní maloletého dieťaťa otcovi, sa na psychologickom vyšetrení nepreukázali. Maloletý verbalizoval obavy, že nechce „ísť“ s otcom, ale pri vystavení reálnej interakcii v prítomnosti otca u maloletého absentovala negatívna vyhýbavá alebo odmietavá reaktivita, naopak prítomné boli pozitívne prejavy pri ich komunikácii, čo poukazuje na možnosť podmieňovania maloletého zo strany matky vo vzťahu k otcovi. Maloletý prejaví subjektívnu neistotu pri stretnutí rodičov, ktorá korešponduje s očakávaním negatívnych vzájomných reakcií rodičov a nie s jeho obavnými reakciami vo vzťahu k otcovi.
- Pokiaľ je dôvodné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, v akom rozsahu a v akej frekvencii je vhodné upraviť jeho styk s otcom - V súčasnej situácii znalec odporúča zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s nevyhnutnosťou zabezpečiť intenzívny, pravidelný a široký rozsah stretávania sa maloletého s otcom každý druhý týždeň od štvrtka poobedia do pondelka rána a jedenkrát v týždni, kedy bude maloletý cez víkend u matky. Dôležité je, aby matka rešpektovala rodičovskú rolu otca, neprenášala na maloletého negatívne postoje a emócie, ktoré má voči otcovi a súčasne sa nesnažila nahradiť otca svojim aktuálnym partnerom. Zo psychologického hľadiska, na základe pozorovania vzájomnej interakcie maloletého s obidvomi rodičmi, nie je dôvod, aby sa maloletý s otcom nestretával minimálne v štandardnom širokom rozsahu stretávania, odôvodnené by bolo preberanie dieťaťa otcom z predškolského zariadenia, aby sa predišlo konfliktogénnym interakciám rodičov, pričom v predškolskom období je potrebné stabilizovať režim stretávania sa maloletého s
otcom, resp. rodičovskú starostlivosť komplexne, aby mohla byť následne v školskom veku maloletého realizovaná striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. 32. Čo sa týka vyhodnocovania ďalších písomných dôkazov súdom, ako napr. písomných prehlásení kolegov matky o tom, že v čase určenom na opateru maloletého otcom sa otec zdržiaval v zamestnaní, a že matka počas výkonu služby chodila k otcovi podávať maloletému lieky, súd ich považuje z právneho hľadiska za irelevantné, pre rozhodnutie vo veci neobsažné a nadbytočné, a niektoré dokonca z hľadiska ich obsahu diskutabilné, ako napr. čestné prehlásenie J.. J., ktorá „vlastnými zmyslami vnímala konanie starej matky maloletého, ktorá sa mala na adresu otca vyjadrovať negatívne a vulgárne aj v prítomnosti maloletého“. Takéto neúčelné zaťahovanie do konania na ňom nezainteresovaných osôb majúce skôr intrigánsky charakter a nie hodnotu svedeckej výpovede, nie je žiadúce. V konaní predkladané dôkazy by mali prispieť k objasneniu skutočného stavu veci a nie ešte viac vyhrocovať už i tak nad únosnú mieru nevraživé vzťahy medzi rodičmi. Rovnako súd nevyhodnocoval ani úradné záznamy spísané kolíznym opatrovníkom z návštev rodičov negatívne referujúcich o správaní sa a konaní druhého rodiča, ktoré sa v podstate týkajú viac konania vo veci výkonu súdneho rozhodnutia a obsahovo korešpondujú vzájomným kveruláciam rodičov na pojednávaniach. Súd nepovažoval za dôvodné ani predvolanie svedkov, a to nielen otcom navrhovanej vyššie zmienenej osoby, ale tiež jeho príbuzných, nadriadeného, služobnej psychologičky, či riaditeľky predškolského zariadenia. 33. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 34. Na základe toho, že rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodná a opodstatnená. 35. Otec sa najskôr domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, neskôr tento návrh zobral späť navrhujúc maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti. V závere zotrval na zverení maloletého do svojej osobnej starostlivosti, alternatívne ale navrhol tiež jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, za súčasnej širokej úpravy svojho styku s maloletým. Matka navrhla maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. 36. Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle záverov znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v čase, kedy otec navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a matka do svojej osobnej starostlivosti. Návrh na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti otec podal až po vypracovaní znaleckého posudku. Aj keď znalecké dokazovanie nebolo priamo zamerané na otázku výlučnej osobnej starostlivosti otca o maloletého, závery znaleckého dokazovania jednoznačne vyjadrili dôvodnosť zverenia maloletého do matkinej osobnej starostlivosti. Je nesporné, že pokiaľ by súdny znalec dospel k záveru o opodstatnenosti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, túto skutočnosť by vo svojom znaleckom posudku uviedol aj bez položenia takejto konkrétnej otázky v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania. Súd nemal žiadne pochybnosti ohľadne potreby zastabilizovania výchovného prostredia maloletého u matky, keď o tomto rozhodol aj v ostatnom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, majúc v záujme maloletého za opodstatnené jeho ďalšie zotrvanie v súčasnom domácom prostredia u matky. Takéto provizórne riešenie výkonu osobnej starostlivosti o maloletého nariadením neodkladného opatrenia si vyžiadala eskalácia konfliktov rodičov. Súd preto rozhodol v prospech návrhu matky v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, podporovaného kolíznym opatrovníkom a zároveň aj v súlade s otcom navrhovaným alternatívnym petitom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. 37. Zhodné stanoviská zaujali rodičia a kolízny opatrovník v otázke zastupovania maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku. Keďže v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti vylučujúce rovnocennú účasť obidvoch rodičov na zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa, súd ich návrhom vyhovel. 38. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 39. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 40. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
41. Osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa matka podstatne kompenzuje svoju finančnú povinnosť k nemu, nakoľko dieťa je v útlom veku vyžadujúcom si neustálu rodičovskú opateru a podporu. 42. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 43. Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a pod.), ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. 44. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 45. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju detskej osobnosti: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, zábava, prázdninové pobyty, atď., všetko v miere primeranej veku dieťaťa. 46. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú vyjadrené nielen preukázaným zárobkom zo zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností. 47. Matka navrhla určiť na maloletého výživné najskôr v sume 250 eur mesačne, v závere v sume 350 eur mesačne s poukazom na zvýšené výdaje vzniknuté v súvislosti so sedeniami u detského psychológa. Otec v prípade zverenia maloletého do matkinej osobnej starostlivosti navrhol výživné na maloletého určiť v sume 80 eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletého určiť sumou 200 eur mesačne. 48. Súd sa stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka a rozhodol o určení výživného na maloletého v sume 200 eur mesačne, považujúc túto sumu za primeranú k jeho veku a z neho odvodeným potrebám, ako aj vo vzťahu k príjmovým schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom otca a celkovým pomerom na strane matky. 49. U oboch rodičov bolo prihliadnuté na to, že maloletý je ich jedinou vyživovacou povinnosťou, ako aj na to, že ani jeden z nich nemá trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav, resp. z dôvodu zdravotného stavu zníženú, či obmedzenú pracovnú spôsobilosť. Na strane otca súd vzal na zreteľ, že má vlastné bývanie vo svojom X-izbovom byte, na strane matky absenciu vlastného bývania, ale zároveň aj jej bývanie v spoločnej domácnosti so súčasným partnerom v jeho rodinnom dome. 50. Maloletý Alex je fyzicky zdravé bezmála štyri a trištvrte ročné dieťa s bežnými potrebami, navštevujúce štátne predškolské zariadenie. Platby za sedenia u psychológa súd považuje len za aktuálne výdaje a nie za trvalé zvýšenie nákladov spojených s výživou maloletého, ako by to bolo napr. v prípade potreby diétneho stravovania, úhrady za medikamentóznu liečbu chronického ochorenia, či kompenzačných pomôcok a pod. Výživné v sume 200 eur mesačne za súčasného pomerného finančného prispenia matky a využitia štátneho mesačného prídavku na dieťa dostatočne pokryje všetky súčasné opodstatnené potreby maloletého. 51. Výživné súd určil od podania návrhu matky a nie v zmysle požiadavky matky výživné určiť už od podania návrhu otca. Aj keď samotné konanie začalo dňa 20.04.2018, stalo sa tak na návrh otca. Matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému podala až dňa 14.06.2019, v súvislosti s podaným návrhom otca. Súd má za to, že aj v danom prípade je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa právo na výživné nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na
citované zákonné ustanovenie za deň začatia konania je potrebné v tomto prípade považovať deň podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Zákonnou podmienkou určenia výživného na maloleté dieťa pred podaním návrhu na súd je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Účelom stanovenia podmienky jestvovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je zamedzenie špekuláciám a zneužívaniu možnosti domáhať sa určenia výživného spätne napriek tomu, že plnenie výživného od povinného mohlo byť dosiahnuté, resp. nárok naň uplatnený už vtedy, keď si povinný
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec alebo len v nedostatočnej miere napriek svojim možnostiam a schopnostiam podieľať sa na výžive oprávneného v súlade s jeho odôvodnenými potrebami. Matka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa neudala, nevyprodukovala dôkazy týkajúce sa nejakých závažných objektívnych či subjektívnych prekážok brániacich jej podať návrh na určenie výživného pred alebo aspoň v deň podania návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Z toho dôvodu určil súd výživné až odo dňa podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. 52. V konaní bolo preukázané, že otec si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému pravidelnými platbami vo výške 80 eur mesačne v období júl 2018 až september 2019, t.j. za predošlých 15 mesiacov. Otec žiadal tieto finančné plnenia zohľadniť, ako aj jeho nepravidelné jednorazové plnenia v prospech maloletého ich započítaním do zročného výživného. Ním zrealizované jednorazové platby boli: 37,16 eur zaplatené dňa 29.04.2019 ako polovica sumy vakcíny, 21,21 eur zaplatené dňa 26.11.2018 ako polovica sumy vakcíny, 50 eur zaplatené dňa 19.09.2018 ako polovicu poplatku za ZRPŠ v materskej škole a 40 eur zaplatené dňa 11.02.2019 za otcov pohovor so psychologičkou, ktorý súvisel so zdravotným stavom maloletého. Súd uznal ako plnenia otca majúce súvis s výživným maloletého len polovičné príspevky za dve vakcíny a ZRPŠ, neuznal náklady vynaložené za pohovor otca so psychologičkou, ktorý síce mal súvis s dieťaťom, ale nesúvisel so samotnou výživou dieťaťa. 53. Zročné výživné vzniklo za obdobie 14.06.2018 (podanie návrhu matky) do 30.09.2019 v celkovej sume 1 805,02 eur, a to za 17 dní mesiaca jún 2018 a nasledujúcich 15 mesiacov = 200 eur : 30 dní x 17 dní = 113,39 eur + 200 eur x 15 mesiacov = 3.113,39 eur - (15 x 80 eur + 37,16 eur + 21,21 eur + 50 eur) = 1.805,02 eur. 54. Zročné výživné súd povolil otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2019 s ohľadom na jeho výšku. Podmienka splatnosti zročného výživného vychádza z ustanovenia § 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 55. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. 56. Dohoda o úprave styku toho rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti, má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, samozrejme len za predpokladu, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa však rodičia nevedia vo veci úpravy styku dohodnúť, je namieste upraviť styk súdnym rozhodnutím. 57. V danom prípade bolo preukázané, že rodičia nie sú spôsobilí v dôsledku svojho vzájomného animózneho nastavenia, absencie konštruktívnej komunikácie, resp. akejkoľvek pozitívne ladenej komunikácie ohľadne maloletého dieťaťa a neustále pretrvávajúcej rivalizácie týkajúcej sa kvality rodičovských kompetencií, dospieť ku kompromisu v otázke stretávania sa otca s maloletým. 58. Matka napriek jasne zadefinovanej potrebe širokej úpravy styku otca s maloletým v záveroch znaleckého posudku nebola ochotná otcovi umožniť stretávanie sa s maloletým vo väčšom rozsahu, než v každom kalendárnom týždni v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu vždy od 09,00 hod. do 18,00 hod. bez prenocovania kvôli údajným problémom, s ktorými maloletý od otca prichádza a z dôvodu, že maloletý neznáša prenocovanie u otca, ktorý ešte potrebuje získať prax v opatere maloletého. Takúto požiadavku matky súd vyhodnotil ako účelovú a otca bezdôvodne diskriminujúcu jednak z pozície odporúčaní súdneho znalca, ako aj vo vzťahu k tej skutočnosti, že maloletý po ukončení partnerského vzťahu rodičov bol v striedavej starostlivosti, otec sa teda o neho staral v priebehu každého druhého kalendárneho týždňa samostatne, pričom maloletý bol v útlejšom veku, menej samostatný ako v súčasnosti a vo väčšej miere odkázaný na rodičovskú opateru. Tu neobstojí ani tvrdenie matky o tom, že počas vtedajšieho pobytu maloletého u otca musela dochádzať do domácnosti otca a so starostlivosťou o dieťa mu pomáhať. Tvrdenia matky o problémoch dieťaťa po ukončení pobytu u otca sa javia už len ako spôsob za každú cenu nájsť dôvody pre to, aby sa styk realizoval v čo najužšom rozsahu a aby bol výchovný vplyv otca na maloletého čo najviac potlačený. Znalecké dokazovanie preukázalo, že maloletý prítomnosť otca neodmieta, naopak, má voči nemu pozitívne prejavy, k otcovi nemá narušenú vzťahovú väzbu, a pokiaľ verbalizoval pred súdnym znalcom, že s otcom ísť nechce, bolo to len v dôsledku jeho podmieňovania matkou vo vzťahu k otcovi. Maloletý sa dokonca pred znalcom domáhal opakovane prespatia u otca. Znaleckým dokazovaním nebol zistený deficit v otcových osobnostných dispozíciách, ktorý by limitoval jeho rodičovské kompetencie vo vzťahu k maloletému. Podľa znalca otec má dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečovanie výchovy a osobnej starostlivosti o maloletého. 59. Znaleckým dokazovaním neboli preukázané žiadne patologické rysy v osobnostiach rodičov, čo súd pripomína k tvrdeniam matky o suicidálnych sklonoch otca, resp. iných psychických problémoch
otca, ako aj k tvrdeniam otca o tom, že psychický stav matky nie je taký, ako ona prezentuje, keď do matky vstupujú duchovia, ktorí ju ovládajú. Súdny znalec by nesporne pri psychologických vyšetreniach rodičov zistil akékoľvek anomálie v ich osobnostnej výbave, resp. patologické rysy v ich osobnostiach, nenechal by ich bez povšimnutia a požiadal by o súčinnosť konzultanta z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria tak, ako to mal pre prípad potreby v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania aj uvedené. Navyše je potrebné poukázať na to, že obidvaja rodičia sú príslušníkmi policajného zboru, ich duševný stav by teda mal byť pod neustálou kontrolou, a pokiaľ by v tomto smere u niektorého z nich vznikli nejaké pochybnosti, musel by byť riešený prioritne z profesného hľadiska. 60. Súd upravil styk otca s maloletým v intenciách záverov znaleckého dokazovania avšak s tým, že za miesto prevzatia maloletého a jeho odovzdania, určil bydlisko matky a nie predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. Za dôležité považuje totiž, aby rodičia vedeli, v akom stave sa dieťa po ukončení styku s otcom vracia matke a v akom stave ho otec od matky preberá. V prípade zainteresovania predškolského zariadenia do danej veci by mohla nastať situácia, kedy by sa nedalo preukázať, či prípadné problémy dieťaťa (fyzické alebo psychické) vznikli v dôsledku jeho pobytu u niektorého z rodičov, alebo nejakej stresovej situácie vzniknutej v predškolskom zariadení. Aj keď zámerom súdneho znalca bolo predísť konfliktným situáciám rodičov za prítomnosti dieťaťa pri jeho preberaní a odovzdávaní, súd má za to, že rodičia majú mať vedomosť o stave dieťaťa po a pred uskutočnením styku v záujme zamedzenia možným obviňovaniam, ktoré sú, ako vyplynulo z priebehu konania, pre oboch rodičov vlastné. Rodiča sa jednoznačne musia vyvarovať konfrontačného tónu a akéhokoľvek iritačného správania pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa, ktoré by bolo jeho negatívnymi následkami najviac zasiahnuté. 61. Styk otca s maloletým Alexom upravený v tomto rozsudku je primeraný veku dieťaťa v predškolskom období, pričom v súvislosti so zmenou jeho pomerov, resp. aj prípadnej zmeny pomerov na strane niektorého z rodičov, bude možné pristúpiť k novej súdnej úprave za predpokladu, že sa rodičia ani v budúcnosti nedokážu v danom smere dohodnúť mimosúdne. 62. Povinnosťou matky bude maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť čo znamená, že okrem potrebného materiálneho vybavenia, ako je primerané sezónne detské oblečenie zodpovedajúce dĺžke pobytu maloletého u otca, dieťa pripraví aj po psychickej stránke tak, aby prítomnosť otca neodmietalo. 63. Súd neupravil styk otca s maloletým v ním navrhovanom období jarných a veľkonočných prázdnin, nakoľko je maloletý ešte len v predškolskom veku a termíny školských prázdnin sa teda na neho nevzťahujú. Upravil len obdobie dvoch letných mesiacov pre možnosť absolvovania dovolenkového pobytu otca s maloletým a obdobie veľkonočných a vianočných sviatkov, na ktoré sa nebude vzťahovať úprava styku v bežnom kalendárnom mesiaci. 64. Súd apeluje na obidvoch rodičov, aby sa vo vlastnom záujme a v najlepšom záujme ich dieťaťa, riadne oboznámili s obsahom znaleckého posudku, aby sa zamysleli nad tým, ako zadefinoval ich osobnosti a rodičovské schopnosti súdny znalec, aby našli dostatok sebakritiky a snažili sa pochopiť a podriadiť sa situácii, že sú rovnocennými rodičmi vo vzťahu k ich spoločnému dieťaťu, že sa musia vzájomne vo svojich rodičovských kompetenciách rešpektovať, zdržať sa akejkoľvek
inkriminácie vo vzťahu k druhému ohľadne jeho nespôsobilosti byť riadnym rodičom a nevytvárať konfliktné situácie predovšetkým v prítomnosti dieťaťa. Mali by mať neustále na zreteli, že pre spoločné rodičovstvo sa rozhodli dobrovoľne, ich dieťa nemôže za stav, ktorý nastal po ukončení ich partnerstva, a keď mu už nedokázali spoločne vytvoriť rodinné zázemie a umožniť mu vyrastať v kompletnej rodine, mohli by mu aspoň poskytnúť komfort pokojného a šťastného detstva, čo ich súčasné správanie určite nesleduje. Aké detstvo svojmu dieťaťu pripravia, bude mať vplyv nielen na jeho ďalší psychický a fyzický vývoj, ale ovplyvní to v budúcnosti aj jeho dospelý život. Matka by napr. nemala prekračovať svoje rodičovské kompetencie potláčaním rodičovských kompetencií otca zvýrazňovaním a uprednostňovaním pozície svojho aktuálneho partnera v živote dieťaťa už len nabádaním oslovovať ho tatino. Otec by sa mal vystríhať obdobných situácii, kedy dieťa neodovzdal matke v súlade so súdnym rozhodnutím o úprave styku, čím nielen porušil svoje povinnosti z neho vyplývajúce, ale dal tiež matke zámienku pre ňou zvolený postup v záujme získania dieťaťa späť bez ohľadu na to, či bol jej postup v danej situácii adekvátny alebo nie. Pokiaľ aj matka porušovala súdne rozhodnutie tým, že otcovi odopierala bez príčiny styk s maloletým, neznamená to, že aj otec má rovnaký nárok dopustiť sa konania porušujúceho nariadené neodkladné opatrenie tak, ako to na svoju obranu vyslovil. Obidvaja rodičia by mali tiež upustiť od neustáleho zamestnávania svojich kolegov z policajného zboru ich prítomnosťou pri riešení svojich osobných konfliktov súvisiacich s dieťaťom, čo bezpochyby profesný kredit rodičov nezvyšuje.
65. Návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti súd zamietol v súvislosti s tým, že v časti osobnej starostlivosti vyhovel návrhu matky, ako aj alternatívnemu návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. 66. Súd zamietol aj návrh otca, ktorým sa domáhal predbežnej vykonateľnosti rozsudku (§ 233 CSP), pokiaľ by bolo vyhovené jeho návrhu, a to z dôvodu, že o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj o úprave styku otca s maloletým bolo predbežne rozhodnuté až do nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia uznesením o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 59P/157/2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.02.2019, sp. zn. 20CoP/192/2018 a uznesením zo dňa 25.09.2019, sp. zn. 59P/156/2019, o nariadení neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. V časti výživného sa rozsudok stane ex lege vykonateľným už jeho doručením na základe ustanovenia § 44 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). V časti výroku rozsudku o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku obidvomi rodičmi nie je opodstatnené rozhodnúť o predbežnej vykonateľnosti, nakoľko takéto oprávnenie rodičom vyplýva priamo zo zákona, pokiaľ nie je výkon ich
rodičovských práv a povinnosti obmedzený, pozastavený, príp. nie sú tohto výkonu pozbavení. 67. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zastavil pre jeho späťvzatie podľa ustanovenia § 29 ods. 1 CMP (Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.). 68. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 69. V konaní vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. Tieto trovy vyúčtované súdnym znalcom za vypracovaný znalecký posudok činia celkovo 1.486,85 eur. 70. Znalecké dokazovanie bolo v konaní nariadené v záujme maloletého dieťaťa, v dôsledku vzájomného obviňovania sa rodičov z nedostatočných rodičovských kompetencií a podozrení o narušenom psychickom stave. Ani u jedného z rodičov nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov pre ich sociálny status, kedy majú obidvaja pravidelný mesačný príjem zo služobného pomeru v policajnom zbore. Preto je povinnosťou obidvoch rodičov participovať na vzniknutých trovách konania rovnakou mierou. Súd uložil rodičom povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každému v jednej polovici, t.j. v sume 743,43 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na základe ustanovenia § 232 ods. 3 veta prvá CSP. 71. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 CSP a podľa § 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné), alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia (styk).