Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-244-1998.pdf
PDF · 68.97 KB
Case nature
Subarea
0Er/244/1998
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: W. K., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. E.. N. XXXX/XX, XXX XX M.X., proti povinnému: I. Z., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. Y. K., o vymoženie 433,38 eur a ďalšie trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom pod sp. zn. EX 6550/2016 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, na základe ktorého súd výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202*001303 zo dňa 26.02.1998, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 433,38 eur a ďalšie trovy exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz č.k. 12C 78/1997 vydaný Okresným súdom Galanta zo dňa 22.09.1997.
Súdny exekútor JUDr. Ján Gavura bol dňa 29.11.2014 odvolaný z funkcie, pričom za jeho nástupcu bol ustanovený súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.
V rámci skúmania podmienok konania súd zistil, že oprávnený zomrel dňa 28.09.2015 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XD/XXX/XXXX X. XXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX zastavené, z dôvodu, že poručiteľ zanechal len nepatrný majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016.
V rámci skúmania podmienok konania súd tiež zistil, že aj povinný zomrel dňa 24.12.2017.
Dňa 04.04.2019 doručil súdny exekútor súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré žiadal priznať vo výške 39,25 eur, a na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného. Súdny exekútor taktiež súdu doručil exekučný spis EX 6550/2016.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať..
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Súd poznamenáva, že exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd však zistil, že oprávnený zomrel dňa 28.09.2015, a týmto dňom stratil právnu subjektivitu, ako i spôsobilosť byť účastníkov exekučného konania. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XD/XXX/XXXX X. XXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal len nepatrný majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016. Oprávnený zomrel po začatí exekučného konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prevzala práva a povinnosti poručiteľa na seba, a teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho oprávneného. Súd taktiež zistil, že aj povinný zomrel, a to dňa 24.12.2017, a smrťou stratil právnu subjektivitu, ako i spôsobilosť byť účastníkov exekučného konania. Nakoľko oprávnený a povinný zomreli, tak súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil. V súčasnosti je exekúcia vedená v prospech neexistujúceho subjektu a vedená proti neexistujúcemu subjektu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom a platnom v čase začatie exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že nebolo koho zaviazať úhradou trov exekúcie, nakoľko oprávnený a aj povinný zomrel.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.