Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-13-2019.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom P. Mudroňa 26, 036 01 Martin, o zaplatenie sumy vo výške 2 864,24 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 759,90 € zastavuje. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 372,70 €. III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. IV. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 71 %. V. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov pojednávania, konaného dňa 09.09.2019, v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 31.03.2019, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 864,24 € s príslušenstvom, predstavujúcim úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa 01.04.2019 do zaplatenia. 2. Napriek tomu, že v žalobnom návrhu žaloby žalobca uviedol, že sa domáha, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 861,24 € s príslušenstvom, súd mal preukázané, že ide o chybu v písaní, príp. počítaní a žalobca sa domáha, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 864,24 € s príslušenstvom. 3. Podaním, doručeným súdu dňa 21.06.2019, žalobca svoju žalobu rozšíril a vo vzťahu k časti žalovanej sumy vo výške 2 759,90 € sa domáhal nároku na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 01.09.2016 do zaplatenia. 4. Podaním, doručeným súdu dňa 21.06.2019, žalobca zároveň svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 759,90 € vzal späť, súd preto konanie v tejto časti zastavil. 5. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako poškodenému mu bola spôsobená škoda, ktorej náhradu mu je povinný žalovaný ako poisťovateľ škodcu uhradiť. Žalovaná suma pritom predstavuje súčet rozdielu spôsobenej vecnej škody a jej čiastočne uhradenej náhrady vo výške 2 759,90 € a náhrady nákladov znaleckého posudku, podaného v trestnom konaní v súvislosti s uplatňovaním nároku na náhradu tejto vecnej škody, vo výške 104,34 €. 6. Žalovaný sa po uhradení uplatnenej časti náhrady predmetnej vecnej škody k žalobe vyjadril tak, že nárok žalobcu na náhradu nákladov podaného znaleckého posudku je premlčaný.
7. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyúčtovaním znalečného zo dňa 05.02.2016, uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní zo dňa 19.05.2016, uplatnením nároku na náhradu škody proti žalovanému zo dňa 28.07.2016 a vyjadreniami strán sporu. 8. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 9. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 10. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13. Medzi stranami sporu sa v priebehu konania stal nesporným nárok žalobcu proti žalovanému na úhradu uplatnenej časti náhrady vecnej škody, ako aj jej príslušenstva. Medzi stranami sporu zostala sporná povaha nároku na náhradu nákladov podaného znaleckého posudku, premlčanie tohto nároku a okamih vzniku práva na úrok z omeškania z uplatnenej časti náhrady vecnej škody. 14. Nárok žalobcu na náhradu nákladov podaného znaleckého posudku súd posúdil ako príslušenstvo jeho pohľadávky na náhradu vecnej škody. Ide totiž o náklady spojené s jej uplatnením v trestnom konaní. Predmetný znalecký posudok bol podaný za účelom zistenia výšky uvedenej vecnej škody. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky je pritom potrebné považovať aj trovy konania, v ktorom sa pohľadávka riadne uplatňuje, pričom predmetné trestné konanie takýmto konaním jednoznačne je. 15. Vo vzťahu k premlčaniu nároku na náhradu nákladov podaného znaleckého posudku sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že príslušenstvo ako vedľajšia pohľadávka „znáša osud“ hlavnej pohľadávky, avšak len do tej miery, že je potrebné použiť totožné ustanovenie o dĺžke premlčacej doby na pohľadávku, ako aj jej príslušenstvo a že premlčaním pohľadávky sa premlčuje aj právo na jej príslušenstvo. Neplynutie premlčacej doby vo vzťahu k pohľadávke však automaticky nemôže znamenať aj neplynutie premlčacej doby vo vzťahu k právu na príslušenstvo pohľadávky. Na to, aby neplynula premlčacia doba vo vzťahu k právu na príslušenstvo pohľadávky, je potrebné, aby aj toto právo bolo v premlčacej dobe uplatnené na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní sa riadne pokračovalo, nepostačuje, že je takto uplatnená len pohľadávka samotná. Z uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody v trestnom konaní zo dňa 19.05.2016 pritom vyplýva, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil len pohľadávku na náhradu vecnej škody, právo na príslušenstvo tejto pohľadávky si takto neuplatnil. Toto právo si uplatnil až žalobou, doručenou súdu dňa 31.03.2019, ktorá je predmetom tohto (24C/13/2019) konania. Keďže náklady podaného znaleckého posudku žalobcovi vznikli na základe vyúčtovania znalečného zo dňa 05.02.2016, splatného dňa 12.02.2016, v čase doručenia žaloby súdu bolo právo na ich náhradu premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (keďže ide o príslušenstvo pohľadávky na náhradu škody). Nárok na náhradu nákladov podaného znaleckého posudku teda súd žalobcovi nepriznal. 16. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnenej časti náhrady vecnej škody súd z uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanému zo dňa 28.07.2016 zistil, že už v čase tohto uplatnenia žalovaný skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti uhradiť túto náhradu. Táto skutočnosť vyplýva z výšky uplatneného nároku na náhradu vecnej škody, ktorá predstavuje sumu vo výške 2 444,89 €, teda už v tomto čase žalovaný oznámil žalobcovi, že ako poistné plnenie mu poskytne časť náhrady vecnej škody vo výške 315,01 €. Zvyšnú časť náhrady vecnej škody vo výške 2 444,89 € mu žalovaný poskytol až po skončení predmetného trestného konania a po podaní žaloby, ktorá je predmetom tohto (24C/13/2019) konania. Na takýto postup však vzhľadom na výsledok týchto konaní nebol dôvod. Najneskôr 12.08.2016 teda žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi celú uplatnenú časť náhrady vecnej škody. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 01.09.2016 teda žalobca riadne preukázal a súd mu ho priznal, a to z príslušnej nezaplatenej časti uplatnenej náhrady
vecnej škody do dňa jej zaplatenia (vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 2 759,90 € od 01.09.2016 do 25.03.2019 a vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 2 444,89 € od 26.03.2019 do 21.05.2019, spolu vo výške 372,70 €). 17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 19. Podľa § 181 ods. 4 veta prvá C. s. p., ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. 20. Podľa § 181 ods. 5 C. s. p., ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil. 21. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 444,89 € pritom procesne zavinil žalovaný, nakoľko pre jeho správanie bola vzatá v tejto časti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 305,01 € procesne zavinil žalobca, nakoľko v čase podania žaloby mu už žalovaný túto časť žalovanej sumy zaplatil. V tejto súvislosti sa súd nestotožnil s námietkami žalobcu o tom, že v čase podania žaloby nevedel o prijatí platby v tejto výške. Zaplatenie tejto časti žalovanej sumy bolo žalobcovi žalovaným riadne oznámené, sám žalobca nežiadal uvedenie akéhokoľvek identifikačného znaku tejto platby a je teda na zodpovednosti žalobcu prijatie takejto platby identifikovať a nedomáhať sa jej zaplatenia žalobou na súde. Zavinenie zastavenia konania na účely rozhodovania o pomere úspechu vo veci pritom súd považoval za úspech protistrany. Vo veci mal teda žalobca úspech v rozsahu 85,36 % (2 444,89 € / 2 864,24 €). Žalovaný mal vo veci úspech v rozsahu 14,64 % ((104,34 € + 315,01 €) / 2 864,24 €). Žalobca mal potom vo veci čistý úspech v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a úspechom žalobcu, teda v rozsahu 70,72 %. 22. Súd zároveň žalovanému priznal náhradu trov konania odročeného v dôsledku neschopnosti žalobcu predložiť na ňom dôkaz na preukázanie prednesených skutkových tvrdení. 23. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).