Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-69-2018.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému P. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U. I. Č..XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 116,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 116,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- € od 11.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 3,- € od 11.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3,- € od 11.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 3,- € od 11.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 57,- € od 11.09.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.11.2018 formou elektronického podania bola na tunajší súd podaná žaloba, s ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 116,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 50,- € od 11.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 3,- € od 11.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3,- € od 11.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 3,- € od 11.10.2016 do zaplatenia a zo sumy 57,- € od 11.09.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy súdneho konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa zákona o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom satelitu ich spoločnosti za podmienok stanovených predmetnou zmluvou, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalobca uviedol, že si voči žalovanému neuplatňuje vo faktúrach vyúčtované zmluvné pokuty a poplatky, ale len cenu za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy vystavil a doručil žalovanému faktúry, ktoré v žalobe špecifikoval ich číslom, dátum splatnosti a sumou. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Vo vzťahu k uplatňovanému úroku z omeškania poukázal žalobca na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi firmou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako postupcom a firmou žalobcu ako postupníkom dňa 31.01.2018 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 116,- € s príslušenstvom postúpená žalobcovi.
2. Na návrh vydal súd dňa 04.12.2018 platobný rozkaz sp.zn.10Csp/69/2018-38, ktorý však musel uznesením zo dňa 09.07.2019 sp.zn.10Csp/69/2018-68 v plnom rozsahu zrušiť v súlade s § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
4. Súd postupoval analogicky podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe, s tým, že súd zistil, že sa jedná o adresu jeho prechodného pobytu, keď lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný má od 24.01.2014 ako trvalý pobyt uvedené len Mesto Banská Bystrica, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Lustráciou v registri ZVJS bolo zistené, že žalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden aktuálny zamestnávateľ, prostredníctvom ktorého by súd mohol žalovanému doručovať súdne zásielky. Zo správy OO PZ Detva súd zistil, že vykonali šetrenie v Obci Slatinské Lazy, kde na obecnom úrade bolo zistené, že žalovaný mal prechodné bydlisko v ich obci, avšak dlhšiu dobu sa tam už nezdržiava, s tým, že by mal sa nachádzať v Banskej Bystrici na presne nezistenom mieste, kde by mal žobrať. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, bola zistená adresa, ktorú má evidovanú za účelom poberania invalidného dôchodku, avšak následne súd zistil zo správy OO PZ Banská Bystrica, že previerkami na tejto adrese, ako aj v sociálnych zariadeniach Červeného kríža a na miestach s výskytom bezdomovcov bolo zistené, že žalovaný sa zvykne zdržiavať rôzne po meste, ale nebolo zistené, kde presne, ani nebol zistený na neho žiaden telefonický kontakt. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 15.08.2019 považuje za doručenú žalovanému a tiež súd doručil žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach, ako aj uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 09.07.2019, ktorým súd vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, s tým, že tieto písomnosti sa dňom 15.08.2019 považujú za doručené adresátovi. Zároveň súd požiadal Mesto Banská Bystrica o doručenie všetkých vyššie špecifikovaných písomností podľa § 5 zákona č.253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR, formou verejnej vyhlášky o oznámení miesta uloženia písomností, s tým, že za deň doručenia sa považuje posledný deň vyvesenia tohto oznámenia, t.j. 12.august 2019.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 07.10.2019, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.10.2019 formou elektronického podania, keď ospravedlnili tak svoju, ako i žalobcovu neúčasť na pojednávaní, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň navrhli, aby súd vo veci rozhodol bez ich účasti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p.. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložil do súdneho konania žalobca a to: faktúry z č.l.4-8, Oznámenie o postúpení pohľadávky z č.l.9, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z č.l.10, poštový podací hárok z č.l.11, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.10.2014 súd zistil, že bola uzavretá podľa zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách pre službu satelitnej televízie, č.zmluvy XXXXXXXX,
kde ako poskytovateľ je uvedená firma DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a ako fyzická osoba je uvedený žalovaný, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, zmluva uzavretá bez viazanosti, dátum začatia poskytovania služby 23.10.2014, ako zúčtovacie obdobie je uvedený kalendárny mesiac, spôsob platby SIPO, pričom bol dojednaný základný balík MAXI v sume 12,90 € mesačne. V zmluve bol tiež dojednaný aktivačný poplatok prvého a druhého HD STB 26,50 € jednorazovo, prvé HD STB prenájom 1,50 € mesačne, druhé HD STB prenájom 1,50 € mesačne, počet kusov 2, spôsob a typ inštalácie základná inštalácia technikom 50,- € jednorazovo, s tým, že všetky ďalšie informácie o cenách sú uvedené v Cenníku pre poskytovanie verejných služieb. Žalovaný ako účastník vyhlásil, že si záväzne objednáva v tejto zmluve špecifikované služby a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy vrátane Všeobecných podmienok, Osobitných podmienok a Cenníka, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, s tým, že svojim podpisom zároveň potvrdil prevzatie týchto dokumentov a najmä sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Z faktúry č.1608143194 zo dňa 22.08.2016, dátum splatnosti 10.09.2016, z faktúry č.1609136008 zo dňa 22.09.2016, dátum splatnosti 10.10.2016, z faktúry č.1610136263 zo dňa 24.10.2016, dátum splatnosti 10.11.2016, z faktúry č.1611136288 zo dňa 22.11.2016, dátum splatnosti 10.12.2016, z faktúry č.1701136651 zo dňa 23.01.2017, dátum splatnosti 10.02.2017, boli fakturované poplatky za nájom prvého a druhého HD STB za obdobie od marca 2015 do decembra 2016 a vo faktúre č.1701136651 bol okrem iného účtovaný poplatok za základnú inštaláciu technikom vo výške 50,- € (ostatné poplatky resp. pokuty, ktoré boli touto faktúrou fakturované si žalobca v tomto súdnom konaní voči žalovanému neuplatňoval), pričom tými zvyšnými faktúrami bola celovo fakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému suma v celkovej výške 66,- €, titulom nájmu prvého a druhého HD STB. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2018 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že postúpili pohľadávky voči nemu vyúčtované vo výške 378,30 € spolu s príslušenstvom, vedené pod č.zmluvy XXXXXXXX, na spoločnosť žalobcu, s tým, že postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi nimi dňa 31.01.2018 a vzťahuje sa na pohľadávky s lehotou splatnosti do 31.10.2017 vrátane, pričom tieto pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli dňa 01.02.2018 do vlastníctva spoločnosti žalobcu. Zároveň žiadali, aby svoj záväzok žalovaný uhradil už priamo novému vlastníkovi pohľadávky do 7 dní od doručenia tohto oznámenia na tam špecifikovaný bankový účet, v opačnom prípade si nový veriteľ bude uplatňovať svoj nárok súdnou cestou. Z pripojenej fotokópie poštového podacieho hárka č.EPH120713003 súd okrem iného zistil, že dňa 28.02.2018 bola zasielaná poštová zásielka pod č.RE556748583SK žalovanému.
7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2015, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd posúdil predmetný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 116,- €, pričom táto suma predstavovala cenu za poskytnuté elektronické služby a ďalšie súvisiace služby, ktoré boli žalovanému riadne vyúčtované a vyfakturované právnym predchodcom žalobcu, avšak z jeho strany neboli uhradené. Súd považoval nárok žalobcu na úhradu týchto služieb v predmetnej výške za nesporný, keďže súd nemal nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaný tieto čiastky žalobcovi uhradil, resp. že by tento nárok žalobcu akýmkoľvek spôsobom spochybnil, napr. z dôvodu, že by niektoré z týchto služieb v skutočnosti neboli poskytnuté, a zároveň mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa žalovaný zaviazal uhrádzať poplatky za predmetné služby v daných sumách. Žalovaný je v súdenej veci v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, pričom toto omeškanie stále trvá. Na základe toho súd žalobcovi prisúdil aj nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované poskytnuté elektronické služby a ďalšie s tým súvisiace služby, pričom úrok z omeškania bol prisúdený vo výške tak, ako bol žalobcom uplatnený, t.j. 5 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.