Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-3-2017.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, IČO: 45 407 657, zastúpenej Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému P., bývajúcemu v F., C. o zaplatenie 1 442,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20.1.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1 442,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 442,69 € od 31.10.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že v zmysle Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. XXX/XXXX . zo dňa 13.10.2016, na základe článku I. bod 1.4 dohody, sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy s vymáhaním pohľadávky veriteľa KrytStav, spol. s r.o., IČO: 35 725 028, Dielenská 14, 901 01 Malacky (ďalej len „veriteľ“), ktorého žalobkyňa zastupuje na základe plnomocenstva zo dňa 26.9.2016, a to v deň porušenia dohody. Predmetné náklady vynaložené žalobkyňou sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 20 % z pohľadávky veriteľa, ktorou sa v zmysle bodu 1.4 dohody rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.2 dohody, vyčísleného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia dohody. Žalovaný porušil dohodu tým, že nezaplatil ani prvú dohodnutú splátku, preto bola pohľadávka veriteľa uplatnená v rozhodcovskom konaní. Pohľadávka veriteľa predstavuje sumu 7 213,45 € (ako súčet istiny 2 539,06 €, úroku z omeškania 903,89 € a zmluvnej pokuty 3 770,50 €) z čoho 20 % činí výšku 1 442,69 €, ktoré si žalobkyňa uplatňuje. Zároveň poukázala na to, že žalovaný jej pohľadávku uznal v čl. II. bod 2.1 dohody.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd podľa § 177 ods. 1 C.s.p. nariadil vo veci pojednávanie na termín 7.10.2019. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, pričom s poukazom na hospodárnosť konania súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Vychádzajúc z uvedeného, súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Z dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. XXX/XXXX,. datovanej 13.10.2016 v F., uzavretej medzi veriteľom, žalobkyňou ako splnomocnencom veriteľa a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ
dlžníkovi dodal objednaný tovar, poskytol službu, finančné prostriedky s tým, že dlžník veriteľovi kúpnu cenu za dodaný tovar, resp. odmenu za služby nezaplatil alebo finančné prostriedky nevrátil v zmysle dohodnutých podmienok, na základe čoho vznikla veriteľovi voči dlžníkovi z ich obchodného vzťahu pohľadávka. Právnym titulom preukazujúcim dlh je faktúra G., splatná dňa 5.10.2012 v sume 2 539,06 € (článok 1.1). Ku dňu 13.10.2016 tvorí dlžnú čiastku istina 2 539,06 € a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti hore uvedeného právneho titulu až do dňa podpisu dohody č. XXX/XXXX (článok 1.2). V prípade porušenia tejto dohody sa dlžník zaväzuje zaplatiť zákonný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti hore uvedeného právneho titulu do zaplatenia (článok 1.3). Dlžník sa v prípade porušenia dohody č. XXX/XXXX. zaväzuje v deň porušenia tejto dohody zaplatiť náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa - žalobkyni - vo výške 20 % z pohľadávky veriteľa. Pohľadávkou veriteľa sa na tento účel rozumie súčet istiny 2 539,06 €, vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia tejto dohody (článok 1.4). Z článku 2.1 dohody vyplýva, že dlžník v celom rozsahu uznáva dlh, čo do dôvodu aj čo do výšky podľa článku 1.2 a zaväzuje sa ho zaplatiť spolu s príslušným zákonným úrokom spôsobom podľa tohto článku, v prípade porušenia dohody č. 537/2016 spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa článku 1.3, zmluvnou pokutou podľa článku 1.3 a spolu so vzniknutými nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky a súvisiacimi trovami (článok 1.4) splnomocnencovi veriteľa, t.j. žalobkyni. Splátky sa dlžník zaväzuje zaplatiť vždy k poslednému dňu v mesiaci v sume 500 € mesačne, pričom prvá splátka bude splatná 30.10.2012.
6. Z plnomocenstva udeleného veriteľom žalobkyni dňa 26.9.2016 vyplýva, že veriteľ jej ho udelil na správu a vymáhanie pohľadávok splnomocniteľa voči jeho dlžníkom mimosúdnou cestou, osobnými návštevami, zasielanie výzvy na úhradu (upomienky a podobné písomnosti), dohodou o urovnaní dlhu, podpisom faktúry splnomocniteľa s penalizáciou, spísaní a uzavieraním splátkových kalendárov, osobným výberom finančnej hotovosti a prijímaním úhrad od dlžníkov na účet veriteľa. Ďalej ju splnomocnil aj na zastupovanie v exekučnom konaní, na podanie žiadosti na vydanie platobného rozkazu, v trestnom konaní, konkurznom konaní, na výkon zádržného práva, na zriaďovanie a rušenie záložných práv a na zastupovanie v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa bola zároveň oprávnená splnomocniť na tieto úkony aj tretie osoby.
7. Predžalobnou výzvou zo dňa 7.11.2016 Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. ako splnomocnenec žalobkyne vyzvala žalovaného, aby v lehote 10 dní zaplatil veriteľovi faktúru č. G. vystavenú na sumu 2 539,06 €, splatnú dňa 5.10.2012, a to spolu s úrokmi z omeškania, ako aj trovami právneho zastúpenia.
8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
11. Žalobou uplatnená suma vo výške 1 442,69 € s príslušenstvom má podľa žalobkyne spočívať v nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky uvedenej v dohode podpísanej dňa 13.10.2016. K podpísaniu tejto dohody malo dôjsť v príčinnej súvislosti s neplnením si hlavného záväzku žalovaným riadne a včas. Z článku 1.4 tejto dohody vyplýva, že žalovaný mal v prípade jej porušenia zaplatiť aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa - žalobkyni vo výške 20 % z pohľadávky veriteľa. Pohľadávkou veriteľa sa na tento účel mal rozumieť súčet istiny uvedenej v bode 1.2 dohody, vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia dohody. Z obsahu bodu 1.4 dohody teda vyplýva, že ide o osobitný nárok splnomocnenca veriteľa - žalobkyne, oddelený od druhého nároku dojednaného v dohode - nároku samotného veriteľa. Dohoda bola podpísaná v mene veriteľa, ako aj v mene žalobkyne.
12. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný uznal jej pohľadávku v článku 2.1 dohody, s týmto jej názorom sa nemožno stotožniť, nakoľko z predmetného článku nepochybne vyplýva, že žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky len svoj dlh voči veriteľovi uvedený v článku 1.2 dohody (istinu a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do dňa podpisu dohody).
13. V danom prípade z obsahu žaloby a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aké náklady žalobkyni v súvislosti s vymáhaním pohľadávky veriteľa vznikli. Aj keby žalobkyňa tieto náklady preukázala, k jej úspechu v konaní by to viesť nemohlo, nakoľko súd dojednanie v článku 1.4 dohody vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Podľa názoru súdu je uvedené dojednanie neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ohľadne výšky nároku vzhľadom na nedostatočnú konkretizáciu pohľadávky veriteľa, na účel ktorej sa mal rozumieť súčet istiny uvedenej v článku 1.2. dohody, čo bola čiastka 2 539,06 €, ale aj vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia dohody. Vzhľadom na to, že nároky na náhradu trov konania v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami sa priznávajú v konkrétnej výške podľa pomeru úspechu vo veci v rámci súdneho konania, súd dospel k záveru, že predmetné dojednanie zároveň obchádza zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súdu taktiež nie je vôbec zrejmé, prečo by mala žalobkyňa ako splnomocnenec veriteľa profitovať na tom, že žalovaný ako dlžník si nesplnil dohodnutú povinnosť vo vzťahu k svojmu veriteľovi. Právne následky nesplnenia tejto povinnosti dlžníka by sa totiž mali prejaviť výlučne len vo vzťahu k jeho veriteľovi. Pokiaľ žalobkyni vznikli určité náklady, resp. trovy v súvislosti s vymáhaním pohľadávky veriteľa, ich prípadná náhrada by po správnosti mala byť vecou interného zmluvného vzťahu medzi veriteľom ako splnomocniteľom a žalobkyňou ako jeho splnomocnencom (k tomu porovnaj napr. § 572 Obchodného zákonníka týkajúci sa mandátnej zmluvy). Podľa názoru súdu, žalobkyňa v danom prípade celkom zjavne zneužila svoje postavenie splnomocnenca veriteľa tým, že žalovanému predmetné dojednanie nanútila (ak chcel žalovaný splátky na dlžnú sumu, musel s týmto dojednaním súhlasiť) v snahe získať pre seba neoprávnenú a neprimeranú výhodu spočívajúcu v podstate v paušálnej náhrade nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v pomerne značnej výške (20 % z pohľadávky veriteľa), na ktorú by jej podľa znenia dohody vznikol nárok aj v prípade len minimálnych skutočne vynaložených nákladov, a to aj v situácii, keď by žalovaný nezaplatil žiadnu dohodnutú splátku (čo sa napokon aj stalo), teda keď by mimosúdne pre veriteľa nič nevymohla. Nazerajúc na predmetné dojednanie z tohto hľadiska sa potom zákonite javí, že ďalším (ak nie skrytým primárnym) cieľom, ktorý žalobkyňa uzavretím tohto dojednania s dlžníkom sledovala, bolo zabezpečiť pre seba odmenu za vymáhanie predmetnej pohľadávky aj pre prípad, že by na ňu zo zmluvného vzťahu s veriteľom nemala nárok. So zreteľom na uvedené, berúc do úvahy spomenuté konkrétne okolnosti danej veci, súd dojednanie, o ktoré žalobkyňa opiera svoju žalobu, vyhodnotil ako absolútne neplatné aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre úplnosť súd dodáva, že k rovnakému záveru o neplatnosti obdobných dojednaní uzavretých žalobkyňou s dlžníkmi pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok pre ich veriteľov dospeli súdy aj vo viacerých iných veciach (len príkladmo porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.6.2018 sp. zn. 12Co/81/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.4.2019 sp. zn. 16Co/53/2018, či rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12.7.2017 sp. zn. 5Co/50/2017).
14. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalovaný mal síce vo veci úspech v plnom rozsahu, v konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).