Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-112-2019.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2019 v konaní pred sudcom pre prípravné konanie JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Z. R.
rozhodol:
Obžalovaný Z. R., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom I., M. XXX/XX, je vinný, že dňa 06.09.2019 v čase o 05:35 h riadil po O. ulici v meste Handlová okres Prievidza osobné motorové vozidlo VW W., evidenčné číslo PD XXX N. pričom bol kontrolovaný hliadkou OO PZ Handlová prístrojom Q. XXXX, evidenčné číslo Q.- XXXX o 05:39 hod. a bola mu nameraná hodnota 0,58 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou o 06:01 hod. mu bola nameraná hodnota 0,61 mg/l alkoholu v dychu, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, potom, čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o trestoch. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil potvrdenie číslo listu 20, listinné dôkazy číslo listu 21 - 23, 24 - 27, 49 - 55, trestný rozkaz číslo listu 39. Na čísle listu 49, 50 sa nachádza pracovná zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom I.- I. s.r.o. a obžalovaným dňa 26.11.2013 na dobu určitú do 30.11.2014. V uvedenej pracovnej zmluve mal obžalovaný dohodnuté práce - robotník, vodič nákladného automobilu, robotník na čistenie a údržbu mesta. Na čísle listu 51 sa nachádza dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2014 uzatvorená medzi I.- I. s.r.o. a obžalovaným v zmysle § 54 zákonníka práce. Zmena obsahu pracovnej zmluvy sa týkala predĺženia pracovného pomeru na dobu neurčitú.
Na čísle listu 52 sa nachádza pracovné hodnotenie obžalovaného zamestnávateľom I.-I. s.r.o. zo dňa 30.9.2019. Z uvedenej správy vyplýva, že obžalovaný bol prijatý do zamestnania dňa 01.12.2013 na dobu určitú do 30.11.2014. Následne bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Prácu vodiča nákladného automobilu začal vykonávať v roku 2014, ku dňu podania správy najazdil približne 60.000 kilometrov. Jeho pracovné zaradenie nevyplývalo len z vedenia motorových vozidiel ale i z vedenia 10 členného tímu - skupiny záhradníkov pri starostlivosti o mestskú zeleň, mestské parky. Bol a je zodpovedným pracovníkom spoločnosti, považujú ho za stabilného zamestnanca, je veľmi ťažko zastupiteľnou osobou pri návrhu a realizácii verejnej zelene. Napriek tomu, že pracovný pomer si vyžaduje vedenie rôznych druhov motorových vozidiel a nešťastnou situáciou sa stráca jeho bonita ako zamestnanca, nerozviazali s ním pracovný pomer a snažia sa ho využívať pri výkone iných pracovných činností. Na čísle listu 53 - 55 sa nachádzajú listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný aktuálne spláca dva úvery od VÚB banky, jeden vo výške 6.000 euro, ktorý bude splácať do 25.03.2024 a druhý vo výške 25.822 euro, tento bude splácať do 26.04.2025. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Trestná činnosť obžalovaného, okrem jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, bola preukázané aj ďalšími dôkazmi, akými sú výpovede policajtov, listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Vzhľadom na to súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 3 krát súdne trestaný, v prípade všetkých odsúdení sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Prvýkrát bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Martin č. 2T 192/87 zo dňa 29.09.1987 pre trestný čin opilstva podľa § 201 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., bolo mu uložené nápravné opatrenie, 3 mesiace zrážky z platu vo výške 10%. Podľa výpisu z evidencie priestupkov v období od 23.02.2015 do 06.09.2019 bol postihnutý blokovou pokutou 80 euro za porušenie pravidiel cestnej premávky. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Taktiež súd prihliadol aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízkej osoby. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, súd pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon tohto trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, v opačnom prípade by hrozilo, že by mohol vykonať vo výkone trestu podmienečne odložený trest v trvaní 4 mesiace. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov, pretože trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla. Vzhľadom na ustanovenie § 61 ods. 3, ods. 7 Trestného zákona a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím Okresného súdu Martin č. 2T 192/87 zo dňa 29.09.1987 bol obžalovaný odsúdený za trestný čin opilstva podľa § 201 Trestného zákona č. 140/1961 zbierky, prichádzalo do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti v sadzbe viac ako 5 rokov 6 mesiacov až 10 rokov. Podľa názoru súdu uloženie trestu zákazu činnosti v rámci takto upravenej trestnej sadzby by bolo nielen vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj vzhľadom na pomery obžalovaného neprimerane prísne a bolo by v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z oboznamovaných listinných dôkazov na čísle listu 49 - 55, ktoré doložila do spisu obhajoba vyplýva, že obžalovaný v poslednom období žije riadnym životom, je dlhodobo zamestnaný, zamestnávateľ obžalovaného hodnotí kladne, obžalovaný spláca 2 úvery, stará sa o 2 deti. Uloženie dlhodobého trestu zákazu činnosti vo výmere väčšej ako 5 rokov 6 mesiacov by bolo pre obžalovaného zrejme likvidačné, hrozila by mu výpoveď zo zamestnania, nebol by schopný splácať svoje úvery. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti pri ukladaní trestu zákazu činnosti využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu
a vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. S prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. f) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a na prevýchovu obžalovaného nie je potrebné vplývať uložením trestu zákazu činnosti striktne v zmysle ustanovenia § 61 ods. 3 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.