Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-31-2019.pdf
PDF · 124.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelař, s. r. o., Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., organizačná zložka, ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: O. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, o zaplatenie 1.469 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 250 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 250 Eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.219 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.219 Eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35 Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 65,96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.469 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.469 Eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava (ďalej len „Provident“) uzatvorili dňa 08. 12. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy poskytol Provident žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.300 Eur. Žalovaný si pre vyplatenie peňažných prostriedkov zvolil variantu predplatenej platobnej karty. Platobná karta bola žalovanému odovzdaná pri podpise zmluvy o úvere samotnej, t. j. dňa 08. 12. 2014. Peňažné prostriedky boli k dispozícii najneskôr 13. deň odo dňa podpisu zmluvy. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému preukazuje žalobca doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 100 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t. j. 28. 12. 2014, a posledná splátka bola splatná dňa 27. 11. 2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 1.157,03 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril
dňa 08. 12. 2014 (pred prijatím § 9 ods. 12, ods. 13 Zákona č. 129/2010 Z. z.) zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 1.368,50 Eur. Žalobca sa rozhodol ku prospechu žalovaného sumu plynúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru žalobou neuplatňovať. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 4.825,53 Eur (istina výške 2.300 Eur, poplatok za garantovanú službu vo výške 1.157,03 Eur a za službu Komfort vo výške 1.368,50 Eur). Celkovú čiastku sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 100 splátok, a to vo výške 48,26 Eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 831 Eur, a teda uhradil riadne len 17 splátok, pričom na 18. splátku uhradil len 10,58 Eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytol žalovanému bezúčelový úver na obdobie 100 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy a posledná splátka bola splatná dňa 27. 11. 2016. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 27. 11. 2016. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 03. 2017, došlo s účinnosťou ku dňu 20. 04. 2017 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10. 04. 2017. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 3.994,53 Eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len sčasti. Posledná výzva žalobcu pred podaním žaloby je zo dňa 24. 10. 2018. Po dôkladnom posúdení uvedeného si žalobca uplatňuje istinu vo výške 1.469 Eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 1.469 Eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia. Žalobca si v žalobe neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej dostal do dispozície finančné prostriedky vo výške 2.300 Eur (istina), pričom sa zaviazal spolu s istinou vrátiť aj zmluvné úroky a poplatok za garantovanú službu, napriek tomu si žalobca neuplatňuje v žalobe spomenuté príslušenstvo, a rovnako tak neuplatňuje v žalobe ani nárok z druhej zmluvy, t. j. zmluvy o zabezpečení splátok. Žalobca požaduje od žalovaného iba istinu a zákonný úrok z omeškania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12. 12. 2018 platobný rozkaz, sp. zn. 13Up/1076/2018, na sumu 1.469 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.469 Eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na tunajší súd dňa 25. 03. 2019.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky a tiež uviedol, že trovy konania sú nedôvodné. Zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 08. 12. 2014 neobsahuje náležitosti Zákona č. 129/2010 Z. z. v čase podpisu zmluvy a namieta tiež platnosť dojednania zmluvy komfort, táto bola podpisovaná súčasne so zmluvou o úvere. Obsah zmluvy komfort je platenou službou, ktorú si nevyžiadal. Bola súčasťou zmluvy o úvere, ak by ju nepodpísal, nedostal by peniaze. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu považuje za nekalé a v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Zmluva komfort predstavuje odmenu, ktorá je 50 % z poskytnutej sumy, čo považuje za úžeru. Táto služba nie je započítaná do celkových nákladov, ktoré mal zaplatiť na predmetnom úvere, preto je aj uvedená RPMN v zmluve nesprávna. Ak je RPMN nesprávne uvedená alebo nie je uvedená vôbec v zmluve, tak sa úver zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere bola uzatvorená na 100 splátok, to znamená, že v čase postúpenia pohľadávky už mali byť žalovaným uhradené všetky zmluvne dohodnuté splátky. Žalovaný tiež spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď z predložených listín nevyplýva, že mu bolo zo stany postupcu doručené oznámenie o postúpení pohľadávky.
6. Žalobca k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu (v rámci repliky) uviedol, že má za to, že skutočnosti uvádzané v odpore nie sú relevantne odôvodnené a nie sú spôsobilé spochybniť platnosť uzatvorenej zmluvy. Námietky, ktoré sa týkajú neprijateľných zmluvných podmienok, nie sú dôvodné, žalobca si uplatňuje iba nesplatenú istinu poníženú o platby žalovaného, bez nároku na príslušenstvo predmetnej zmluvy. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver na obdobie
100 týždňov, pričom posledná splátka bola splatná dňa 27. 11. 2016. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 27. 11. 2016. Žalobca si nárok vyplývajúci zo zmluvy uplatnil na súde 20. 11. 2018, t. j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty. Bez právneho významu je taktiež námietka aktívnej legitimácie. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10. 04. 2017.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu (v rámci dupliky) uviedol, že nesúhlasí s tým, že ukončenie zmluvy nastalo dňa 27. 11. 2016. Uvádza, že zo žiadnej listiny nevyplýva, v ktorý deň bol úver poskytnutý, teda nie je zrejmé, kedy mala byť uhradená prvá splátka úveru a kedy posledná. Preto nie je na mieste, aby žalobca tvrdil, že žalobu podal včas, keď túto skutočnosť nepreukázal. Sporuje aj splátky úveru. Nestačí iba v tabuľkovej forme predložiť nejaké splátky a tvrdiť, že to tak skutočne je, ale je potrebné preukázať, že tieto splátky boli vykonané na účet veriteľa. Tiež je potrebné preukázať kartu splátok, ktorú musí predložiť žalobca, ak chce osvedčiť svoj nárok. Tvrdí, že mu neboli poskytnuté prostriedky vo výške ako tvrdí žalobca, žiada preto o relevantný dôkaz, aká suma mu bola poukázaná na účet, z ktorého mal čerpať finančné prostriedky a tiež priebeh čerpania. Žalovaný sa ďalej vyjadril opätovne k aktívnej vecnej legitimácii, keď podľa neho nestačí iba oznámenie o postúpení pohľadávky dostať do sféry adresáta, je potrebné túto skutočnosť aj preukázať. To, že zákon poníma postúpenie pohľadávky bez súhlasu dlžníka, neznamená, že si budú spoločnosti krížom krážom postupovať pohľadávku.
8. V podaní zo dňa 23. 07. 2019 žalobca k námietky spochybnenia aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že podľa dostupných informácií z podkladov poskytnutých postupcom, pôvodný veriteľ nedisponoval informáciou o zmene adresy klienta, preto bolo oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané na známu adresu klienta; či žalovaný zásielku prevzal, im známe nie je, avšak podací hárok č. N., list č. XXX/XXX, zo dňa 21. 04. 2017 považuje žalobca za dostatočný doklad o splnení si tejto povinnosti postupcom voči klientovi. Konštatoval, že námietku premlčania žalovaného možno uplatniť iba voči splátkam splatným pred dňom 20. 11. 2015, keďže žaloba bola podaná dňa 20. 11. 2018 na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/1076/2018 a 48. splátka bola splatná k 22. 11. 2015; keďže v tomto prípade nedošlo k vyhláseniu mmimoriadnej splatnosti úveru, považuje minimálne splátky s poradovým číslom XX. - XXX. za nepremlčané, čo zodpovedá novému nároku na istinu v celkovej výške 1.219 Eur (43 splátok x 23 Eur). Žalobca tiež spochybnil námietku predloženia tabuľkového prehľadu poukazujúc na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. US 11/2016. K predloženiu karty splátok žalobca uvádza, že táto by mať byť v držaní klienta a pôvodný veriteľ si iba vyhradil právo kontrolovať jej obsah. Pri stanovení výšky žalovanej sumy žalobca vychádzal z platobnej histórie odovzdanej postupcom pri postúpení pohľadávky, ktorá je prílohou žalobného návrhu. Žalobca sa tiež vyjadril k rozpisu termínov splátok, keď tieto boli týždenne rozpočítané do X. - XX. splátky po 34,58 Eur a XXX. splátka vo výške 33,61 Eur. Má za to, že bežný klient je schopný odpočítať týždenný 7-dňový cyklus. Pri RPMN žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/151/2012, pri rozpise splátok na úroky a istinu poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia zo dňa 9. novembra 2016 a na vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 18. 04. 2017. Žalobca pritom zdôraznil, že žalovaný nevrátil ani len istinu, t. j. požičanú vec. Súčasne žalobca zobral žalobu späť v rozsahu prevyšujúcom sumu istiny 1.219 Eur, t. j. 250 Eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na úradu istiny vo výške 1.219 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.219 Eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia.
9. Žalovaný v podaní zo dňa 06. 10. 2019 uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odpore a vyjadrení. Má za to, že žalobca dodnes nepreukázal, že je platným nástupcom veriteľa (Provident Financial, s. r. o.). K zmluve o postúpení pohľadávok nie je žiadna súvisiaca listina, ktorá by špecifikovala postúpenú pohľadávku, a z toho dôvodu nemôže byť zmluva o postúpení pohľadávok platná. Žalobca aj na výzvu súdu predložil dôkaz, že úver mu bol poskytnutý a v akej výške, a tiež listinu (kartu splátok), ktorou nedisponoval on, ale obchodný zástupca, ktorý peniaze vyberal. Zaujímalo by ho ako peniaze vyberané od ľudí, ktorým sa poskytovali finančné prostriedky účtovali, keď okrem akýchsi vytvorených tabuliek žalobca nedisponuje žiadnym iným dokladom, minimálne takým, ktorý je hodný zaúčtovania do daňového priznania. Potvrdenie o vyplatení pôžičky, ktorú žalobca súdu predložil a bola mu zaslaná, je iba výsmechom. Aj pri postúpení pohľadávky musia byť pravidlá a ukladá ich zákon. Začína to oznámením postúpenia pohľadávky a špecifikáciou dlhu a následnou zmluvou medzi postupcom a postupníkom. Ani jedna náležitosť či postup nebol splnený. Námietku premlčania vzniesol, už sa k nej aj vyjadroval, túto prenecháva na rozhodnutie súdu.
10. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu rozhodol vo výroku I. tohto rozsudku tak, že konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil. Súd súhlas žalovaného nežiadal, nakoľko na jeho prípadný nesúhlas by sa neprihliadalo.
14. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
15. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 CSP na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, požiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o poskytnutí služby komfort, vyhlásením ku karte, rozpisom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, podacími hárkami, predžalobnou výzvou, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu, vyjadrením žalobcu zo dňa 23. 07. 2019, potvrdením o vyplatení pôžičky, prehľadom splátok, vyjadrením žalovaného zo dňa 06. 10. 2019, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
17. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 31. 03. 2017, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému podaním zo dňa 10. 04. 2017.
18. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy zaplatil sumu 831 Eur, pričom poskytnutý mu bol úver vo výške 2.300 Eur, z uvedeného dôvodu sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.469 Eur s príslušenstvom, t. j. nesplatená istina s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21. 04. 2017, t. j. nasledujúci deň po účinnosti postúpenia pohľadávok, do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu premlčania splátok splatných pred dňom 20. 11. 2015, keďže žaloba žalobcu bola podaná dňa 20. 11. 2018 a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru neprišlo, žalobca upravil svoj nárok a domáhal sa zaplatenia istiny vo výške 1.219 Eur, t. j. počet nepremlčaných splátok istiny (48.
- 100. splátka) x výška splátky istiny 23 Eur.
19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe v rozsahu späťvzatia v zmysle podania zo dňa 23. 07. 2019, nakoľko žalovaný nepredložil žiadne listiny. K podaniu žalovaného zo dňa 06. 10. 2019 uviedol, že pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa žalovaný odvoláva, tento paragraf rieši plnenie pohľadávky medzi povinným a postupníkom, resp. postupcom v prípade, ak nie je doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. V rámci záverečnej reči uviedol, že má za to, že žaloba je dôvodná v rozsahu čiastočného späťvzatia s ohľadom na to, že žalovanou sumou zostala iba nevrátená istina so zákonným úrokom z omeškania. Má za to, že aktívnu vecnú legitimáciu dostatočne preukázali predloženými dokladmi. Zároveň uviedol, že bude súhlasiť aj s určením primeraných mesačných splátok pod následkom straty výhody splátok.
20. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) ku dňu 21. 04. 2017 bola vo výške 0,00 %.
32. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah strán založený na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
33. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súd v danom prípade nezistil existenciu neprijateľných podmienok.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré však žalovaný ani nešpecifikoval, alebo že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd považuje toto za bezpredmetné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca si v konaní neuplatňuje iné nároky vyplývajúce mu zo zmluvy, ale len rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami, s prihliadnutím na premlčanie splátok splatných pred dňom 20. 11. 2015.
34. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná. Strany sporu platne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný uzatvorenie zmluvy nepoprel a ani nijakým spôsobom nerozporoval. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť poskytnúť peňažné prostriedky žalovanému riadne splnil. Pokiaľ žalovaný vo svojom podaní zo dňa 14. 06. 2019 tvrdil, že mu neboli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd toto bránenie sa žalovaného vyhodnotil ako neúčinné popretie skutkových tvrdení, keď žalovaný nepreukázal, aká výška úveru mu bola poskytnutá, koľko z uvedeného úveru čerpal a koľko z čerpaného úveru splatil. Naviac obrana žalovaného z vyjadrenia zo dňa 14. 06. 2019 sa javí súdu ako účelová, nakoľko vo vyjadrení zo dňa 27. 12. 2018 žalovaný sám uviedol, vyjadrujúc sa k obsahu zmluvy komfort, že zmluva komfort je platenou službou, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere a ak by ju nepodpísal, nedostal by peniaze, pričom v ďalšom nerozporuje, že by mu peniaze nemali byť vyplatené v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd naviac uvádza, že sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, skutkový stav je výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami sporu označených dôkazov vykoná, pričom žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil aj napriek výzve súdu žiaden dôkaz.
35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 a 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
38. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
39. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh.
40. Súd sa v danom prípade stotožnil s tvrdením žalobcu, keď premlčanie možno uplatniť len voči splátkam splatným pred dňom 20. 11. 2015, keďže žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. 11. 2018, pričom 48. splátka bola splatná dňa 22. 11. 2015. V danom prípade nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto za nepremlčané súd považuje splátky s poradovým číslom 48 až 100, teda splátky v celkovom počte 53.
41. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia rozdielu medzi poskytnutou sumou z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 2.300 Eur a zaplatenými splátkami vo výške 831 Eur a po odpočítaní premlčaných splátok, t. j. len nesplatenej istiny vo výške 1.219 Eur (2.300 - 831 - 250; 53 splátok x 23 Eur ako splátka na istinu pri výške úveru 2.300 Eur a počte splátok 100) a zároveň sa domáha i
zaplatenia úroku z omeškania od nasledujúceho dňa po účinnosti postúpenia pohľadávok. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku v celom rozsahu a zároveň priznal i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po účinnosti postúpenia pohľadávok, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a žalobca si neuplatňoval ku prospechu žalovaného ďalšie nároky vyplývajúce zo zmluvy.
42. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
43. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
44. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
45. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
46. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa stal na základe postúpenia pohľadávky nositeľom hmotnoprávnej aktívnej vecnej legitimácie, a preto je subjektom, ktorému prislúcha nárok uplatňovaný v tomto spore.
47. Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom Provident Financial, s. r. o., a žalobcom, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a podací hárok k nemu, avšak nepreukázal odoslanie a doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007). Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou, ako je to v predmetnom prípade, stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením žaloby a príloh je oznámené postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Súd vedený týmito úvahami mal za to, že v tomto konaní je žalobca aktívne vecne legitimovaný.
48. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
49. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, ako aj s poukazom na súhlas žalobcu so splátkami, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 35 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v ustálenej súdnej praxi 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
50. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 1.219 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval sumu 1.469 Eur s príslušenstvom. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 82,98 % (t. j. 1.219 x 100 / 1.469) a hrubý úspech žalovaného 17,02 % (100 - 82,98), teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 65,96 % (82,98 - 17,02). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 65,96 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP.
57. Súd pri tomto rozhodovaní zohľadnil aj zásadu zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v časti procesne zavinil žalobca. Z uvedeného dôvodu súd pri stanovovaní úspechu žalobcu musel vychádzať z pôvodne žalovanej istiny vo výške 1.469 Eur s príslušenstvom (nie z výšky istiny s príslušenstvom po čiastočnom späťvzatí), keď zodpovednosť za zavinenie nemožno pričítať žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.