Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-65-2018.pdf
PDF · 128.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanej N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N..X. XXX/XX, XXX XX G., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2.570,04 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa v časti o zaplatenie istiny v sume 13,68 € z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.10.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názor VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155), ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.570,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.01.2016 do zaplatenia, ako i trovy konania. Žalobca uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 z titulu zlúčenia tejto spoločnosti s ich spoločnosťou. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili spolu dňa 16.04.2015 zmluvu o pôžičke evid.č.XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.500,- €, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 78,20 € až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.692,- €. Žalovaná do dňa spísania tejto žaloby uhradila z uvedenej sumy len čiastku 384,60 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval žalobca v súlade so zmluvou a s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ žalovanú dňa 28.10.2015 listom
- predžalobná upomienka k úhrade dlžných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.12.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 30.12.2015
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ohľadne práva žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru odkázali na ustanovenie článku 12.2. zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby teda predstavuje sumu 2.570,04 €, s tým, že žalobca si v rámci tejto sumy uplatnil aj čiastku 13,68 € z titulu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, a to v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 OZ a tiež zákonný úrok z omeškania od 6.dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalobca tiež uviedol, že si v konaní neuplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 343,72 €.
2. Súd prípisom zo dňa 14.01.2019 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy špecifikoval čo do právneho dôvodu a výšky uplatnenú sumu 2.570,04 €, t.j. aká časť tejto sumy je tvorená dlžnou istinou poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť úrokmi z omeškania, aká časť inými zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...), s tým, že v prípade, ak časť dlžnej sumy je tvorená vyčíslenými úrokmi alebo úrokmi z omeškania, aby oznámili súdu, či žalobca berie žalobu v časti späť tak, aby mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom tak, že úrok z omeškania nebude priznaný zo sumy vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania, ale len z dlžnej istiny a prípadných poplatkov resp. zmluvných pokút s odkazom na znenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Dňa 12.02.2019 formou elektronického podania bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu v zmysle § 80 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.03.2019, sp.zn.10Csp/65/2018-60, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2019, pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho miesto vstúpil subjekt Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení tohto uznesenia.
4. Dňa 24.07.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 23.07.2019, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedla, že vznáša námietku premlčania nároku žalobcu, a to s poukazom na to, že ak dodávateľ voči spotrebiteľovi využíva právo podľa § 565 OZ, nesmie opomenúť § 53 ods. 9 OZ, v zmysle ktorého je spotrebiteľovi poskytovaná „ochranná“ trojmesačná lehota na zaobstaranie peňažných prostriedkov na doplatenie dlžnej sumy, ktorá však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky. Odkázali pritom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018, tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.5Co/233/2016, ako i na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrica sp.zn.17Co/175/2018 zo dňa 19.06.2019. Totiž pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektoré zo splátok stane zročným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonníka v § 103 druhá veta osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu, v dôsledku čoho premlčacia doba práve na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Poukázali pritom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s viacerými platbami a právny predchodca žalobcu jej zaslal predžalobnú upomienku zo dňa 28.10.2015, v ktorej sa uvádza, že „ak do 05.12.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci august 2015, bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnený úver zosplatniť“. Následne došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k zosplatneniu úveru. Zročnosť splátky pre nezaplatenie ktorej došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nastala v tomto konkrétnom prípade v mesiaci august 2015 a vtedy začala plynúť aj premlčacia doba v súvislosti so zosplatneným dlhom. Žaloba však bola podaná na súd až po uplynutí tejto premlčacej doby, a to dňa 26.10.2018. Do pozornosti súdu dali aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá je v zmluve o úvere uvedená vo výške 27,88 %, s tým, že majú za to, že táto úroková sadzba zásadne presahuje obvyklú hodnotu úrokových mier úverov poskytovaných bankami v rozhodnom období. Uviedli, že neprimeranou a preto odporújúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, s tým, že odkázali napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009 a sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012, keď v čase poskytovania predmetného úveru, t.j. v apríli 2015 bola obvyklá ročná úroková miera pre obdobné typy úverov (spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov) v priemere vo výške 13,68 % a z tohto hľadiska ročná úroková sadzba v prejednávanom prípade vo výške 27,88 % podstatne (viac ako dvojnásobne) prevyšuje úrokové sadzby uplatňované v obchodnej činnosti komerčných bánk a teda je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, že je v spotrebiteľskej úverovej zmluve dojednanie o odplate za poskytnutý úver vyhodnotené ako neplatné, z dôvodu neprimeranej výšky tejto odplaty, potom je potrebné skonštatovať neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, keďže odplata (úroky) sú jedným zo znakov, ktoré úverovú zmluvu definujú. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov) je nutné tento dôvod neplatnosti stiahnuť na celú zmluvu, keďže dohodu o odplate nie je v tomto prípade možné oddeliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, s tým, že v tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012. V prípade neplatnosti zmluvy ako celku vznikol žalobcovi peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol, si mohol žalobca
uplatňovať len v rámci zákonných premlčacých dôb. Objektívna premlčacia doba, ktorej počiatok plynutia je nutné stabilizovať na moment poskytnutia peňažných prostriedkov z úveru žalovanej by v tomto prípade už plynula, keďže zmluva mala byť uzatvorená dňa 16.04.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 26.10.2018. Pokiaľ teda aj žalobcovi nebolo doposiaľ vydané všetko bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaná na jeho úkor prijala, nárok žalobcu považujú už za premlčaný. Pre úplnosť ešte uviedli, že zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje voči žalovanej nárok na zaplatenie je bezúročná a bez poplatkov, keďže v zmluve nie je v správnej výške uvedená náležitosť celková čiastka na zaplatenie, a v tom dôsledku je nesprávna aj náležitosť RPMN. Tento svoj názor zdôvodnili tým, že náklad žalovanej v podobe poistného súvisiaceho s poistením schopnosti splácať úver, mal byť započítaný do celkových nákladov, a teda aj do celkovej čiastky na zaplatenie, a tiež vstúpiť do vzorca pre výpočet RPMN, pretože v súvislosti s poistením žalovaná nemala na výber a musela ho akceptovať, bez možnosti jeho odmietnutia. Za irelevantné možno považovať v tejto súvislosti to, či tu bola možnosť dojednať poistenie vyššie alebo nižšie, kľúčové je, že bez poistenia by úver poskytnutý nemohol byť. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanej priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Dňa 26.09.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedli, že podľa ich názoru v konaní nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby. Vychádzali pritom z názoru, že premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu, keď poukázali aj na právny názor JUDr. Sedlačka, Phd.. Tiež žalobca poukázal na ustanovenie článku 12 bod 12.2. zmluvných podmienok, ako aj § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ. Z gramatického výkladu citovaných ustanovení má vyplývať, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí. V tejto súvislosti odkázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017. Keďže právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.12.2015 a žaloba bola na súd podaná dňa 26.10.2018, teda nebola podaná po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s danými tvrdeniami, je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo. Okrem toho opätovne uviedli, že predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z.. K výške dojednanej odplaty uviedli, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 27,88 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru bol len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500,- € do 6.500,- € so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnené naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 31.03.2015 predstavovala 18,24 %. Uviedli, že súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 27,88 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy aj v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. platného a účinného od 01.09.2014. Na podporu tohto názoru poukázali na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5Co/181/2017-74 zo dňa 25.01.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/283/2017-142 zo dňa 30.11.2017 a tiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 33Co/23/2019-186 zo dňa 25.07.2019. Žalobca tiež uviedol, že z dôvodu neplnenia platobných povinností vyhlásili predčasnú splatnosť úveru a vyzvali žalovanú na jednorázové zaplatenie dlžného zostatku, pričom nimi žalovaná pohľadávka v sume 2.570,04 € pozostáva z dlžnej istiny 2.556,36 €, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaná zaviazala v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť a zmluvných poplatkov v sume 13,68 €, s tým, že v tomto podaní zároveň zobrali žalobu späť v časti zmluvných poplatkov v sume 13,68 €, a v tejto časti žiadali konanie zastaviť.
6. Dňa 03.10.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.10.2019, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedla, že vo vzťahu k námietke premlčania poukazujú na argumentáciu a judikatúru uvedenú už v ich predchádzajúcom vyjadrení. Rovnako vo vzťahu k výške odplaty dojednanej v zmluve o úvere poukázali na ich predchádzajúce vyjadrenia a navyše odkázali na právne názory vyšších súdov pri posudzovaní otázky primeranosti ročnej úrokovej sadzby, konkrétne na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn.17Co/56/2017 zo dňa 28.03.2018, rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn.9Co/77/2017 zo dňa 15.03.2018. Opätovne poukázali na to, že celková čiastka, ku ktorej zaplateniu bola žalovaná zaviazaná v zmysle predmetnej zmluvy, nebola v tejto zmluve o úvere uvedená správne, keďže v zmluve o úvere je uvedená celková čiastka v sume 4.389,- €, v ktorej však nie je zahrnutá cena poistenia, keďže súčinom mesačnej splátky s poistením vo výške 78,20 € a počtu splátok 60 dostaneme sumu 4.692,- €. Táto skutočnosť súčasne spôsobuje nesprávne uvedenú náležitosť RPMN v zmluve o úvere. Keďže z textu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná nemala možnosť odmietnutia poistenia, nie je to možné chápať ako dobrovoľný náklad, ale jednalo sa o náklad povinný, ktorý je podmienkou poskytnutia úveru a mal byť obligatórne premietnutý do celkových nákladov (aj do celkovej čiastky na zaplatenie), ako i do parametra RPMN, čo sa v danom prípade nestalo. Na podporu tohto názoru odkázali na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn.27Co/99/2018 zo dňa 29.01.2019. S poukazom na tieto skutočnosti žiadali opätovne žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 07.10.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2019 prostredníctvom elektronického podania, a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň vyjadrili súhlas, aby súd rozhodol vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ako i právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: Prehľad splátok a úhrad z č.l.10, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z č.l.11, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere z č.l.11-15, predžalobnú upomienku z č.l.16 vrátane fotokópie poštovej doručenky z č.l.16-17, fotokópiu poštového podacieho hárka č.EPH150878791 z č.l.44, Oznámenie o postúpení pohľadávky z č.l.45-46, Úrokové miery úverov - nové obchody v eurách v percentách ročne z č.l.80-81, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z č.l.116-118, Informácie podľa § 15 ods. 1 zákona č.122/2013 Z.z. z č.l.118-120, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov z č.l.120-122, originály výplatných pások žalovanej za obdobie jún-august 2019, žiadosť o oznámenie JUDr. Tóthovej, súdnej exekútorky zo dňa 29.04.2019, žiadosť o oznámenie úhrad vykonaných priamo oprávnenému JUDr. Tóthovej, súdnej exekútorky zo dňa 29.04.2019 a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXX zo dňa 16.04.2015 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedená firma Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 a ako klient žalovaná, s tým, že sa jednalo o bezúčelový spotrebiteľský úver, celková výška úver 2.500,- €, celková čiastka 4.389,- €, celkové náklady spotrebiteľa 1.889,- €, sadzba poistenia 6,9 %, splátka s poistením 78,20 €, priemerná hodnota RPMN 18,34 %, odplata 27,88 %, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy, splátka 73,15 €, počet splátok 60, prvá splátka splatná 20.05.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20.dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti apríl 2020, mesačná výška poistenia 5,05 €, RPMN 27,88 %, fixná ročná úroková sadzba 27,88 %, najvyššia prípustná výška odplaty 27,90 %. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve. V bode 12.2. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky bolo dojednané, že veriteľ je oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Tiež je v prípade nesplácania úveru oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky uvedené v tejto zmluve. Z Prehľadu splátok a úhrad týkajúceho sa žalovanej ako klienta súd okrem iného zistil, že sú tu evidované úhrady v celkovej výške 384,60 €, s tým, že do termínu mimoriadneho zosplatnenia, t.j. do 19.12.2015 sú evidované 3 úhrady, každá vo výške 78,20 €, a to dňa 01.06.2015, 11.08.2015 a 29.09.2015. Z predžalobnej upomienky zo dňa 28.10.2015 súd zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorej jej oznámili, že vo vzťahu k predmetnej zmluve evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 250,24 €, ktorý žiadali uhradiť bezodkladne na tam uvedený bankový účet, s tým, že bola zároveň žalovaná upozornená, že ak do 05.12.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci august 2015, budú oprávnení úver zosplatniť. Z pripojenej fotokópie poštovej zásielky súd zistil, že ako odosielateľ je tam uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaná, pričom ako deň uloženia zásielky je 03.11.2015 a zásielka bola vrátená neprevzatá v odbernej lehote dňa 18.11.2015. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.12.2015 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, s tým, že ju v predžalobnej upomienke vyzvali na doplatenie splatných splátok a zároveň v zákonnej lehote upozornili na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, týmto jej oznámili, že jej dlh z predmetnej úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a dlžná čiastka aktuálne predstavuje sumu v celkovej výške 2.724,96 €, pričom istina úveru je vo výške 2.706,36 €, ktorá sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2019 súd zistil, že ho adresovala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. pôvodne Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej, s tým, že jej bolo oznámené, že ako postupca k 22.01.2019 postúpili svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXX uzavretej dňa 16.01.2015 medzi ňou ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom vo výške 3.096,79 € spolu vo všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na firmu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154 (ďalej ako „postupník“). Od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky svoje povinnosti podľa zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet a postupník je oprávnený uplatňovať voči nej všetky práva veriteľa z predmetnej zmluvy a z dokumentov, na základe ktorých boli zabezpečené jej povinnosti podľa zmluvy. Z prílohy č.3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok vyplýva, že je tu uvedená aj pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Z fotokópie poštového podacieho hárka č.EPH150878791 súd zistil, že žalovanej bola dňa 24.01.2019 zasielaná poštová zásielka pod č.RE263883532SK. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich písomných vyjadrení, pričom zotrvali na tom, že pohľadávka je premlčaná, keďže premlčacia doba uplynula v mesiaci august 2018 s poukazom na splatnosť splátky, pre neuhradenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru. Pre prípad, že by bola žalovaná zaviazaná na úhradu akejkoľvek sumy, žiadal, aby jej súd povolil toto splácať v mesačných splátkach po 50,- € mesačne s poukazom na jej aktuálny príjem vo výške 500-600,- € mesačne.
9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2019 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 13,68 € a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanej čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.
10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „citovaný právny predpis“) v znení účinnom od 01.04.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 citovaného právneho predpisu v znení účinnom od 01.04.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi firmou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.04.2015, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“ t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také, a tiež ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie predmetnej sumy a preto s poukazom na zásadu hospodárnosti konania bol súd povinný primárne sa vysporiadať s touto vznesenou námietkou, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal totiž súd preukázané, že v zmysle predmetnej úverovej zmluvy bola žalovaná povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 78,20 €, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2015 a ďalšie splátky boli splatné vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca. Vychádzajúc z predloženého prehľadu splátok a úhrad, ktoré mala vykonať žalovaná, vyplýva, že bola v omeškaní s úhradou prvej splátky, ktorú uhradila až dňa 01.06.2015, tiež s úhradou druhej splátky, ktorú uhradila 11.augusta 2015 (splatná 20.6.2015) a rovnako aj s úhradou tretej splátky, ktorú uhradila 29.09.2015 (splatná 20.07.2015). Ďalšie úhrady v celkovej výške 150,- € vykonala žalovaná až po mimoriadnom zosplatnení úveru, ku ktorému malo dôjsť dňa 19.12.2015. Súd teda vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania aplikoval ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, konkrétne druhú vetu tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo vyššie citované a v zmysle ktorého platí, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je nesporné, že v rozhodnom čase, kedy došlo k zosplatneniu úveru, boli nesplatené splátky počnúc mesiacom august 2015, s tým, že k zosplatneniu malo dôjsť 19.12.2015 a teda s poukazom na splatnosť jednotlivých mesačných splátok podľa dojednania v úverovej zmluve boli v tom čase splatné splátky za mesiac august až november 2015. Keďže sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, mohol právny zástupca žalobcu uplatnil svoje právo v zmysle § 565 OZ, teda žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a potom, čo zároveň upozornil spotrebiteľa minimálne v 15.dňovej lehote na uplatnenie tohto práva (okrem splnenia podmienky, že predčasné zosplatnenie muselo byť buď dohodnuté alebo v rozhodnutí určené). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru v tomto konkrétnom prípade mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania s úhradou splátky splatnej ku dňu 20.08.2015, pretože ku dňu zosplatneniu úveru 19.12.2015 bola žalovaná len s úhradou tejto splátky v omeškaní viac ako 3 mesiace. Súd teda ustálil, že celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej 20.08.2015 a teda trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po zročnosti tejto nesplnenej splátky, v dôsledku čoho premlčacia doba uplynula dňa 21.08.2018 a keďže v zmysle došlej pečiatky tunajšieho súdu bola žaloba na tunajší súd doručená až dňa 26.10.2018, v
čase podania žaloby už premlčacia doba uplynula a keďže žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania, nemal súd inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, nebolo by už účelné a hospodárne, aby sa súd vyporiadaval s ďalšími vznesenými námietkami žalovanej, najmä vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že v časti, v ktorej súd konanie zastavil, vyhodnotil súd, že procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti je na strane žalobcu, v dôsledku čoho náhrada trov konania má byť priznaná protistrane, teda žalovanej a keďže vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, bola žalovaná aj v tejto časti úspešná v konaní a na základe týchto skutočností bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.