Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B., C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom D. XX, XXX XX E., zast. Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, F. D. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 123,04 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. septembra 2023 č.k. -73, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 123,04 eur a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 123,04 eur od 28.10.2021 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca a žalovaný mali uzavretú poistnú zmluvu zo dňa 30.07.2019 (zaplatením prvej splátky bola uzatvorená poistná zmluva), podľa ktorej žalovaný mal dohodnuté ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 36,79 eur. Žalovaný bol povinný uhrádzať štvrťročné splátky po 36,79 eur so začiatkom poistenia dňa 26.12.2019. Žalovaný uhradil poskytnuté služby poistného za obdobie od 26.12.2019 do 25.12.2020 a za obdobie od 26.12.2020 do 27.10.2021 svoj dlh riadne a včas, a to ani napriek výzve neuhradil. Žalobca si potom uplatnil zaplatenie troch štvrťročných splátok po 36,79 eur v celkovej výške 110,37 eur za obdobie od 26.12.2020 do 25.09.2021 a pomernú časť poistného za obdobie od 26.09.2021 do 27.10.2021 (t. j. ku dňu zániku zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného) vo výške 12,67 eur (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia, t.j. 36,79/90 x 31), čo celkovo predstavuje sumu 123,04 eur. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalovanému v zmysle a nariadenia vlády č. nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca vyčíslil v súlade s O trovách konania rozhodol podľa tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uznesenia citoval ust. , , veta prvá (omylom uvedený odsek 10) a , .

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Dôvodil, že k veci sa vyjadril dňa 23.03.2023, ďalej sa vyjadriť nemohol, nakoľko bol dlhodobo PN a na adrese, kde sa zdržiaval, mu žiadna pošta doručená nebola.

Namietal súdom prvej inštancie aplikované ust. s tým, že uvedený paragraf a odstavec je nepravdivý poukazom na znenie ustanovenia , podľa ktorého poistné zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Zdôrazňoval, že v dokumentoch, ktoré mu boli doručené (poistná zmluva) je jasne napísané splatnosť poistného štvrťročne. Pokiaľ by boli vo všeobecných poistných podmienkach iné skutočnosti ako uvádza tento zákon, môže sa to považovať za nekalé obchodné praktiky.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

5. Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa naň v plnom rozsahu poukazuje.

6. Aj keď žalovaný v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval odvolacie dôvody, z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , a (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery).

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

9. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť vyššie uvedených uplatnených odvolacích námietok. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

11. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces v tom zmysle, že okrem vyjadrenia zo dňa 31.03.2023 nemal možnosť sa ďalej k veci vyjadriť, nakoľko bol dlhodobo PN od 13.01.2023 do 09.11.2023 a na adrese, kde sa zdržiaval mu žiadna pošta doručená nebola, odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovanému boli doručované písomnosti súdu na adresu podľa , ktorú si naviac aj sám vo všetkých podaniach uvádzal, a to aj v podaní, na ktoré poukazoval zo dňa 23.03.2023 (t. j. už v čase, kedy mal byť PN a nachádzať sa na inej adrese). Žiadnu skutočnosť majúcu význam pre doručovanie písomností žalovaný súdu neoznámil. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na povinnú doručovaciu adresu v zmysle doručoval písomnosti aj prostredníctvom fikcie doručenia. Prísnosť fikcie doručenia vyjadruje zodpovednosť strany za účinky doručenia. Za danej konštrukcie sa vychádza zo zásady, že pokiaľ strana včas neoznámi súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre doručovanie písomností, napríklad sa odsťahuje, bude mu na základe zákonnej fikcie doručované na doručovaciu adresu, ktorú má uvedenú v konkrétnom verejnom registri, tak ako tomu bolo aj v danej veci.

12. Vzhľadom na ďalšie odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza:

13. V prejednávanej veci bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X- Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tarifa PZP 24, s dátumom uzavretia poistenia 26.12.2019, na dobu neurčitú, s dohodnutým ročným poistným za poistenie zodpovednosti 147,16 eur, splatným v štvrťročných splátkach po 36,79 eur, s dohodnutým spôsobom platenia poistného štvrťročne so štvrťročnými splátkami, splatnosť poistného – termín splatnosti splátky je štvrťročne vždy ku dňu, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia. Prijatím návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (zaplatením poistného alebo prvej splátky poistného) poistník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecným poistnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak ako táto skutočnosť vyplýva z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Je potom nesporné, že žalovaný musel vedieť, že so žalobcom uzatvoril zmluvu na poistné obdobie jedného roka, nie jedného štvrťroka, naviac, keď dĺžka poistného obdobia bola uvedená aj v poistnej zmluve. Keďže poistná osoba, tak ako tomu bolo aj v danom prípade, niekedy nemá záujem platiť poistné za celé poistné obdobie naraz, poisťovňa spravidla umožňuje poistenému platiť poistné v pravidelných splátkach. V danom prípade platenie poistného bolo dohodnuté v štyroch splátkach. Každá zmluvne dohodnutá splátka nepochybne predstavuje časť poistného, ktorú časť je poistený povinný zaplatiť v určitej lehote. V prípade platenia poistného v splátkach zastáva súdna prax stanovisko, že rozložením poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, ktorým naďalej zostáva ročné obdobie. K nezaplateniu poistného za poistné obdobie dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie a nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok, tak ako sa mylne domnieva žalovaný. V prejednávanej veci bola posledná splátka stanovená na 26.09.2021, v dôsledku čoho poistenie zaniklo uplynutím jedného mesiaca, t. j. 27.10.2021.

14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy), poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnuté dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

15. Podľa ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

16. Podľa článku 4 ods. 12 časť A – všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade platenia

poistného v štvrťročných a polročných splátkach do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

17. V zmysle ako aj všeobecných poistných podmienok, poistenie zaniká v lehote jedného mesiaca od nezaplatenia poistného (nie jeho časti). V danom prípade poistným obdobím bol jeden rok s tým, že strany sporu si výslovne upravili iba splatnosť poistného v splátkach, pričom nezaplatenie niektorej zo splátok nespôsobilo zánik poistenia, pretože splatnosť poistného za celé poistné obdobie nastáva až dňom splatnosti poslednej splátky poistného, t. j. 26.09.2021. Žalovaný poslednú splátku k tomuto dátumu neuhradil, a tak poistenie zaniklo v zmysle dňom 27.10.2021 uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky poistného (štvrťročné splátky poistného 26.12, 26.03, 26.06. a 26.09.), keďže posledná splátka poistného mala byť zaplatené 26.09.2021. V zmysle ust. cit. zák. vznikol žalobcovi pre zánik poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na poistné do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zodpovednosti zaniklo, t. j. 27.10.2021. Správne si tak žalobca uplatnil zaplatenie troch štvrťročných splátok po 36,79 eur v celkovej výške 110,37 eur a pomernú časť poistného za obdobie od 26.09.2021 do 27.10.2021, t. j. ku dňu zániku zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného vo výške 12,67 eur, t. j. celkovo 123,04 eur. Nezaplatením poistného sa žalovaný dostal do omeškania dňom 28.10.2021 v zmysle a preto žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania, tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

18. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok žalovaného nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

19. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, nakoľko mu ale v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, odvolací súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).