Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-92-2019.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému M.. M. Z. pre ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/27/2018 zo dňa 3. 4. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 7. októbra 2019 takto
rozhodol:
Obžalovanému M.. M. Z., nar. XX. XX. XXXX v C., bytom C., G. trieda č. XX
u k l a d á
podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1 500 (tisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 10T/27/2018 zo dňa 3. 4. 2019 uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v Košiciach dňa 01.06.2018, v čase o 6:25 hod. na Festivalovom námestí viedol v ľavom jazdnom pruhu trojpruhovej cesty osobné motorové vozidlo značky Dacia Duster, ev. č. KE 004 LI v smere jazdy od ul. Trieda SNP k ul. Watsonovej, pričom v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti vodiča uloženej mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke narazil do chodkyne M. R. A. R., ktorá prechádzala cez vozovku z pravej strany z pohľadu vodiča po riadne vodorovným značením vyznačenom priechode pre chodcov po tom, čo jej v pravom jazdnom pruhu dalo prednosť iné vozidlo, pričom utrpela ťažké zranenie, a to zlomeninu vonkajšieho, vnútorného členka a zadnej hrany píšťaly
vpravo s vykĺbením v členkovom kĺbe, pomliaždenie s opuchom brady a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia najmenej 10 týždňov, pričom po dobu 6 týždňov bol závažne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života, a to znehybnením nohy sadrovou fixáciou a používaním barlí, čo ju obmedzovalo v bežnej pohybovej aktivite a aj pri zabezpečovaní životných potrieb bola čiastočne odkázaná na pomoc inej osoby.
Súd mu za to uložil podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1 500 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. R. A. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., O. de M., R. Z. X B. i P., prechodne L. G. 1, C. škodu vo výške 2 481 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade je uloženie trestu zákazu činnosti odôvodnené a nevyhnutné, nakoľko obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu porušením dôležitej povinnosti tým, že nedal prednosť chodkyni, ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov a spôsobil jej ťažké zranenie. V prípadoch dopravných nehôd je vyššie uvedená obhajoba zo strany obžalovaných bežná, lebo v prípadoch kedy obžalovaným hrozí uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorového vozidla, majú všetci chorých príbuzných, ktorých musia voziť autom k lekárovi. Pomoc pre svojich blízkych však obžalovaný môže zabezpečiť aj zavolaním taxíka, ktorým sa spoločne môžu odviesť k príslušnému lekárovi a teda na to, aby poskytol pomoc svojím blízkym nemusí mať vodičské oprávnenie. Vzhľadom na závažnosť skutku, ktorý bol spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, je v tomto prípade namieste uloženie aj primeraného trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.
Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám vo veci a uložil obžalovanému peňažný trest a tiež primeraný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.
Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že s tvrdeniami prokurátora rozhodne nesúhlasí. V jeho prípade nejde len o fiktívnu alebo klamlivú obhajobu, aby sa vyhol uloženiu trestu zákazu činnosti. Naopak, súdu popísal svoju životnú situáciu reálne a predložil všetky lekárske správy, ktoré verifikujú, že ide o vážny stav, ako jeho starej mamy, tak aj jeho otca. Považuje za neadekvátne vyjadrenie prokurátora k možnostiam zabezpečenia prepravy pre takto ťažko choré osoby. Je zrejmé, že osoba, ktorá nezažíva rovnaké životné obdobie a nie je povinná starať sa na dennej báze o svojich blízkych, ktorí si sami nedokážu pomôcť, nepochopí, čo všetko táto starostlivosť obnáša. Je nemysliteľné, aby svojej starej mame zakaždým privolával taxislužbu. Okrem toho nejde len o lekársku starostlivosť, ktorú starej mame zabezpečuje, ale aj o bežné potreby, kedy jej ide nakúpiť, prinesie jej lieky alebo iné zdravotnícke pomôcky a to isté platí aj u jeho otca. Zdôrazňuje pritom, že je dôvodné prihliadnuť aj na jeho správanie sa bezprostredne po nehode. Sám sa trápil tým, čo sa stalo. Vo vzťahu k jeho osobe bola dostatočným trestom už samotná nehoda, pretože v myšlienkach sa k udalostiam toho dňa neustále vracal a tieto ho sužujú aj naďalej. Čas ale nedokáže vrátiť, k skutku sa však priznal a tento úprimne oľutoval. Počas obdobia jedného roka po nehode sa ani raz nedopustil priestupku alebo dokonca trestného činu. Aj dovtedy aktívne viedol vozidlo bez jedinej nehody, ktorú by bol spôsobil. Má za to, že odôvodnenie odvolania prokurátora absolútne opomína dôsledné rešpektovanie primeranosti trestu a naopak, ad concreto z neho vyplýva, že u všetkých páchateľov, ktorí sa dopustili trestného činu porušením dôležitej povinnosti, by mal byť ukladaný trest zákazu činnosti. Tým zároveň prokurátor popiera aj individualizáciu trestu, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. Súd musí mať možnosť uložiť trest, ktorý by bol primeraný vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, konkrétnu osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy, ako aj na jeho doterajší život a súčasné sociálne prostredie, pracovné a rodinné zázemie. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa.
S prihliadnutím na to, že nikdy nebol trestaný a počas roka, ktorý po nehode nasledoval sa nedopustil ani priestupku a nakoľko situácia v jeho rodine si naozaj zásadným spôsobom vyžaduje, aby mohol aktívne viesť vozidlo, uloženie trestu zákazu činnosti by bolo neprimerane prísnym, neadekvátnym a následky tohto trestu by sa prejavili nielen u neho, ale veľmi negatívne by zasiahli práve jeho rodinu. Poukázal
pritom aj na právne východiská a závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. US 6/2009, v zmysle ktorého vychádzajúc z trestnoprávnych východísk penológie v širšom poukazuje aj na to, že v prípade zjavného a extrémneho excesu z požiadavky primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu, môže uloženie a výkon trestu nadobudnúť charakter krutého, či neľudského trestu. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa.
Podľa jeho názoru odvolanie prokurátora je v rozpore s požiadavkou primeranosti trestu k trestnému činu, ako aj v rozpore so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. a popiera tiež dostatočnú individualizáciu trestu. Preto navrhol, aby odvolanie prokurátora odvolací súd zamietol ako nedôvodné.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Obžalovaný pred okresným súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného M.. M. Z. a vykonal tak dokazovanie len čo do výroku o treste.
Odvolanie prokurátora smerovalo do výroku o treste zákazu činnosti, pretože vina obžalovaného nadobudla právoplatnosť, preto krajský súd preskúmaval len uložený výrok o treste.
Po preskúmaní napadnutého výroku krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora do neuloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel obžalovanému tak, ako to odôvodnil prokurátor v podanom odvolaní, je dôvodné.
Ako to zistil krajský súd, okresný súd pri ukladaní trestu vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy u obžalovaného neuložil v podstate trest zákazu činnosti preto, že uloženie prísnejšieho peňažného trestu, vzhľadom aj k rodinným pomerom obžalovaného je postačujúce a nie je nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.
S týmto právnym názorom a odôvodnením okresného súdu o neuložení trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel sa krajský súd nestotožnil, pretože dospel k zhodnému názoru s odvolacími námietkami prokurátora, že okresný súd nezohľadnil všetky zákonné kritériá ukladania druhu a výmery trestu a najmä nezohľadnil a neprihliadal pri určovaní druhu trestu a to najmä ukladania trestu zákazu činnosti, aj na spôsob spáchania činu, t. j. in concreto na mieru zavinenia obžalovaného ako vodiča motorového vozidla pri vzniku dopravnej nehody.
Zo skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným bolo jasne a zreteľne preukázané, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, pretože narazil do poškodenej M. R. A. R., ktorá prechádzala cez vozovku z pravej strany po riadne vodorovným značením vyznačenom priechode pre chodcov a to po tom, čo jej v pravom jazdnom pruhu dalo prednosť iné vozidlo, pričom poškodená utrpela ťažké zranenie konkrétne uvedené v skutku, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinný.
Z toho vyplýva záver, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla, podľa názoru krajského súdu hrubým spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky aj s ohľadom na konkrétny stret motorového vozidla s poškodenou, keďže poškodená riadne prechádzala cez priechod majúc za to, že prvé vozidlo v pravom jazdnom pruhu jej dalo prednosť a následne obžalovaný, ktorý prechádzal vo vedľajšom jazdnom pruhu jej prednosť nedal. Vzhľadom na takéto porušenie povinnosti obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktoré vyplývajú z právoplatne uznaného skutku, bolo potrebné podľa názoru krajského súdu uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.
Krajský súd preto zrušil napadnutý výrok o treste na podklade podaného odvolania prokurátorom v neprospech obžalovaného a sám uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1500 eur a uložil aj podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosť viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu jedného roka.
Krajský súd dospel k záveru, že uložený peňažný trest v spojitosti s uložením trestu zákazu činnosti tak, ako to navrhoval prokurátor v podanom odvolaní bude výchovne pôsobiť na obžalovaného v rámci generálnej, ako aj individuálnej prevencie a to najmä vo vzťahu osoby obžalovaného ako vodiča motorového vozidla pro futuro.
Krajský súd preskúmaval len napadnutý výrok o treste, preto zároveň zistil a ustálil, že napadnutý rozsudok zostáva nezmenený a to vo vzťahu k uznanej náhrade škody tak, ako to rozhodol okresný súd.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.