Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-185-2006.pdf
PDF · 71.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/185/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C. o vymoženie 06,63 Eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Moskvič, Exekútorský úrad so sídlom Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX 3498/2005, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 12. 2005 , doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.12.2005 a poverenia na vykonanie exekúcie V. vydaného Okresným súdom Košice I dňa 3.2.2006, bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach dopravný inšpektorát, evidenčné číslo bloku: S., ktorý nadobudol dňa 6.4.2003 právoplatnosť a dňa 22.4.2003 vykonateľnosť.
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012, došlo dňa 31. 12. 2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s ust. § 21 ods. 13 posledná veta zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Týmto dňom došlo k zmene zastupovania oprávneného v predmetnej exekúcii, a to z pôvodného zástupcu (Krajského riaditeľstvo Policajného zboru SR v Košiciach) na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Dňa 07.04.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, z dôvodu nemajetnosti povinného. V priebehu exekúcie povinný zomrel a dedičské konanie pod sp. zn. 13D/101/2011, K. bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 25.07.2012 zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2012 (výrok I.) a 23.08.2012 (výrok II. a III.).
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Súd uvádza, že nezastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ako navrhoval súdny exekútor, nakoľko podmienka pre zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty bola v prvom poradí. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď účastník konania nenamietne. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka priznaná exekučným titulom nebola núteným výkonom rozhodnutia uspokojená a dňom 22.4.2006 došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva, nakoľko k preklúzii exekučného titulu došlo skôr ako povinný zomrel (dedičské konanie zastavené pod sp. z. 13D/101/2011, Dnot 33/2011 uznesením Okresným súdom Košice I z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok), čo by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil. Súd v tomto prípade pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku: S. vydaný dňa 6.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2003 a vykonateľnosť dňa 22.4.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 22.4.2006, pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Na základe uvedených skutočností nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie poukazuje na to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (čo v danom prípade podal, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty) neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie. Preto povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, preto k náhrade trov exekúcie by mal súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať povinného. Nakoľko v danom prípade povinný počas exekučného konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok, v exekučnom konaní bola preukázaná jeho nemajetnosť a teda súd nemohol zaviazať na náhradu trov exekúcie nemajetný subjekt. Preto súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s. p.).