Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13T-163-2017.pdf
PDF · 127.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/163/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Veronikou Pavlákovou na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2019 takto
rozhodol:
obžalovaný
W. A. B. R. A. E. J. , R.. XX.XX.XXXX C. D., okres N., trvale bytom R., A. R. R. Č.. XXX, V. N., prechodne bytom K., B.. Č. O. Č.. XX (adresa na doručovanie písomností), SZČO,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 04.03.2017 v Martine, v priestoroch prevádzky herne Admirál na Ul. S. Č.. XX, asi o 15.00 hod. využil omyl obsluhy herne I.V. U., R.. XX.XX.XXXX pri vyplácaní výhry a namiesto skutočne vyhratej sumy vo výške 500 € na výhernom hracom stroji s názvom Multiloto si ponechal poškodenou omylom vyplatenú výhernú sumu 1.700 €, hoci vedel, že vyhral iba sumu 500 €, pričom obsluhujúca herne sa o výške výhernej sumy nepresvedčila, peniaze vyplatila obvinenému tak, ako si povedal, ten peniaze po prepočítaní prevzal a z herne po chvíli odišiel, čím I. U., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T., B.. H. Č.. XXX/XX, spôsobil škodu v rozdiele medzi vyhratou a vyplatenou sumou vo výške 1.200 €,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej I. U., R.. XX.XX.XXXX C. K., T. D.V. T., B.. H. Č.. XXX/XX, V. K., N. D. K., B.. W. Č.. X/XXškodu vo výške 1.200,- / tisícdvesto/ eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej I. U., svedkov W. Q. O. A. K., oboznámením sa s kamerovými záznamami z miesta činu, v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi a dospel k záveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný W. A. na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste, vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Ku skutku uviedol, že sa vracal z práce - jazdí s kamiónom - a zastavil sa na kávu v uvedenej herni. Bol tam len jeden človek plus barmanka, vyhral sumu 500 eur, dal si ju vyplatiť bez toho, aby akúkoľvek sumu spomenul, následne odišiel. Medzitým bol v bankomate, vrátil sa do herne, vyhral ešte nejakých 110 eur, z toho 10 eur barmanke nechal ako sprepitné a potom odišiel. Na položené otázky odpovedal, že barmanku vôbec neoslovoval - ona oslovovala jeho - len si u nej uschoval tašku a nechal vyplatiť sumy. Najprv prehral cca 200 eur, šiel do bankomatu vybrať si peniaze, po návrate vyhral - neodišiel, strávil tam ešte určitú dobu, za 10 eur vyhral ešte ďalších 110 eur a až potom odišiel. Poškodená odišla do tzv. kukane pre peniaze, ešte predtým si vytlačila výherný tiket a vrátila sa s peniazmi, ktoré mu vyplatila, on si ich v rýchlosti prerátal, šiel k tomu druhému automatu, kde opäť vyhral a následne odišiel po vyplatení druhej výhry. Medzi vyplatením prvej a druhej sumy ubehlo možno 10 - 15 minút, možno aj viac. Hráva len sporadicky, teraz sa týmto zariadeniam úplne vyhýba, dovtedy hrával tak za 10 alebo 15 eur, bolo výnimočné, že prehral cca 200 eur. V tom čase mal príjmy cca 1.900 eur v čistom ako vodič kamiónu, plus mal výsluhový dôchodok 300 eur, výdavky v domácnosti mal cca 400 eur. Výhru použil na bežné potreby. Z bankomatu vybral 200 až 300 eur. Výhru 500 eur si prepočítal, nevie v akých bankovkách mu bola vyplatená, ale prerátal to v jednej ruke, zrejme išlo o väčšie bankovky, lebo ich nebolo veľa. Spôsob prerátania bol taký, že ich v jednej ruke rozprestrel, držiac ich v tejto ruke napočítal tých 500 eur. V tom momente stál pri bare. V minulosti bol v tejto herni na kávu možno dvakrát v priebehu dvoch rokov. Barmanku oslovil o vyplatenie peňazí tak, že sa postavil od automatu, kde hral, ten bol vzdialený cca 2 metre od baru, podišiel asi 1 meter a povedal barmanke, aby mu vyplatila peniaze. Barmanka odišla k automatu, on tam zostal stáť, vytlačila si tiket, s ním odišla do kukane vzdialenej cca 5 metrov, on zatiaľ išiel k druhému automatu, keď zbadal, že barmanka prichádza, prerušil hru, podišiel k baru asi 2 metre a tam mu vyplatila výhru 500 eur. Mal vedomosť o tom, že sú tam kamery. Barmanku nenabádal k vyplateniu 1.700 eur, túto sumu ani nespomenul. Nikto iný tam nebol v čase vyplácania výhry. Barmanka mu na začiatku, keď prišiel a aj v priebehu hrania hovorila, že nejaký muž tam vyhral vysokú sumu v pokri. Do herne prišiel asi o 10.00 hod. a odchádzal o 15.00 hod. alebo o 16.00 hod. Od vyplatenia tej vyššej výhry do odchodu uplynulo minimálne 15 minút. Po tejto udalosti do uvedeného zariadenia nikdy nešiel. Čo sa týka nahratých peňazí, tak určite nemal nahratých 1.000 eur, najvyššia bola tá suma, ktorú si nechal vyplatiť. Pokiaľ je hráč v pluse, teda vyhráva, môže túto sumu používať na ďalšie hranie. Keď sa dostal na výhru 500 eur, stopol to a nechal si výhru vyplatiť. Obžaloba je podľa neho výmysel, nie je logické, aby barmanka obišla všetky pravidlá a vyplatila mu takto vyššiu sumu. Peniaze mali byť vyplácané pri „kukani“, to bolo povinnosťou krupierky, nie jeho. Nenabádal ju k vyplateniu vyššej sumy.
Svedkyňa poškodená I. U. na hlavnom pojednávaní žiadala, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody vo výške 1.200 eur. Po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedala v podstate zhodne ako v prípravnom konaní. Zdôraznila, že skutok sa stal pred cca 1,5 rokom, preto všetky podrobnosti si už možno tak dobre nepamätá. Na položené otázky následne odpovedala, že obžalovaný ju zavolal vyplatiť mu výhru, ona sa ho vtedy spýtala, či má nahratých aspoň 1.000 alebo možno 1.700 eur, to už si presne nepamätala. Pousmial sa a zakýval hlavou. Ona teda odišla do „kukane“ a odrátala mu sumu 1.700 eur v nominálnych hodnotách bankoviek 50, 20 a 10 eur, dvakrát to prerátala a odišla mu túto sumu odovzdať k automatu, kde sa presunul a ďalej hral. Sumu si na výhernom tikete neskontrolovala, vie, že to bola jej chyba. To premiestnenie obžalovaného bolo zhruba o 3 alebo 4 stroje ďalej, kým ona pripravovala vyplatenie výhry. Pri uvedenom stroji S3 mu aj predmetnú sumu 1.700 eur vyplácala - peniaze mu podala do ruky. Po
tom odovzdaní si ho už nevšímala, preto nevedela uviesť, či si sumu prerátaval. Ešte si ani nestihla sadnúť pri bare a už ju volal, aby mu vyplatila výhru 110 eur. Popísala jeho oblečenie a oranžovú tašku, ktorú mal so sebou. Sumu 110 eur vyhral na inom stroji, tam je iný systém vyplácania, musela použiť špeciálnu kartu na odčítanie tejto výhry, to si pripla potom k výhre ako takej. Pri bare mu vyplatila 110 eur v 10 eurových bankovkách, ktoré doniesla z „kukane“, obžalovaný jej nechal 10 eur. Na rozdiel v sumách prišiel vedúci Q.. Zostala ako obarená, keď jej to povedal, preto pozreli kamerové záznamy a z nich bolo zrejmé, že túto sumu omylom vyplatila obžalovanému. Denný sumár vypisovala v listinnej podobe. Bežne v prípade chyby alebo nečitateľného zápisu používali bielítko, a takýmto spôsobom zaznamenávali sumy tak, aby boli čitateľné pre vedúceho. Opravu vykonávala i vo vzťahu k sume, ktorá je predmetom konania, už nevedela presný dôvod, nemala však problém ani s tým, aby sa to bielítko zoškrabalo a zistila by sa tá suma, ktorá tam bola pôvodne uvedená. V predmetný deň väčšie výhry vyplácané neboli. Počas celej doby, čo bol v herni obžalovaný, tam nikto iný ako hráč nebol, vzadu bol akurát vedúci. Nemohlo sa stať, že by niekto z tej miestnosti nazývanej „kukaňa“ peniaze odcudzil, kľúče mala len ona. Herňa je vybavená kamerami. Tá kamera v kukani je určená práve na takéto prípady, keď by došlo k nezrovnalostiam pri vyplácaní peňazí - zachytáva krupierku ako peniaze vyberá z trezoru a ako ich ráta. Keď s peniazmi išla z „kukane“, nestretla nikoho, šla rovno za obžalovaným, mohlo to trvať cca 4 sekundy. Na svojom odeve nemala žiadne vrecká. Po vyplatení tej vyššej sumy obžalovaný hral na stroji S3 možno 1 minútu. Obžalovaný prišiel v doobedňajších hodinách a odišiel poobede možno okolo 15.00 až 16.00 hod., nebol agresívny, bol ticho, hral, keď sa snažila komunikovať, odpovedal. Tých ľudí, čo k nim chodili, spravidla už poznala, obžalovaného videla však prvý raz. V priebehu hry mu nahratá suma kolísala, asi dvakrát si všimla, že mal nahratých raz 700 a raz 1 000 eur. Čo sa týka hry vo všeobecnosti, tak je to o šťastí, naozaj tam je možné za 10 eur vyhrať a z tohto nahratého hrať napríklad aj 5 hodín ďalej. Ten pokyn, že hráč končí, musí prísť od neho. Tak to bolo aj u obžalovaného. Výhru vyplácala v papierových bankovkách, hrúbka tých peňazí mohla byť cca 1 cm - nevedela si predstaviť, že by sa takýto obnos spočítal v jednej ruke. Pozdravil sa po príchode, ponúkla mu, či si niečo dá, on si asi po celú dobu nedal nič, sadol si za automat a hral, ona sedela za barom, nemala dôvod ho riešiť, šla aj na WC medzitým. Ona s ním začala komunikovať, aj sa ho pýtala, či už vyplácame. Komunikoval s ňou ešte v čase, keď si išiel vybrať tie peniaze z bankomatu - nevedela sa presne vyjadriť k času - vtedy si uložil u nej tašku, a tiež keď požiadal o vyplatenie výhry. Nejakú sumu, ktorú dal do automatu asi prehral a šiel si vybrať ďalšie peniaze. Výherný lístok z automatu si vytlačila, skontrolovala ho až na druhý deň, keď to kontroloval vedúci a zavolal ju - bola tam suma 500 eur. Obžalovaný hral na stroji s názvom multiloto. Na displeji bola hra, ktorú obžalovaný hral, v pravom dolnom rohu je uvedená aj suma, ktorú aktuálne má hráč nahratú, je to obdĺžnik o rozmere cca 2cm x 4cm, neskontrolovala si sumu na výhernom tikete a ani na automate, ten vynulovala kľúčom, keď vyberala výherný tiket. Výhra sa má vyplácať pri kukani, ale bežne to robievali aj priamo pri stroji. Chcela byť ústretová a tie peniaze mu tiež doniesla tam. Vyplácanie pri kukani je z dôvodu, že je tam kamera, ale kamery boli nasmerované aj k tej časti, kde fakticky tú výhru vyplatila. K otázke, či ju obžalovaný nabádal k vyplateniu konkrétnej sumy zopakovala, že sa rozprávali o tej sume 1.700 eur, on sa pousmial, že už ju má nahratú a prikývol hlavou. V tom čase tam nikto iný nebol, takže svedka na to nemá. Bola to vtedy jej chyba, že tú sumu vyplatila
- obžalovaný pôsobil naozaj dôveryhodne. V herni robila 4 roky, nikdy sa jej nič takéhoto nestalo. Ten automat nezaznamenáva samotný priebeh hry. Na odstránenie rozporov v tej časti, kde pred súdom uviedla, že pri jej otázke, či už má nahratých obžalovaný 1.000 alebo 1.700 eur sa tento pousmial a prikývol hlavou, pričom v prípravnom konaní uviedla, že sám obžalovaný povedal o nahratej sume 1.700 eur, poukázala na časový odstup od udalosti. Úplne najlepšie si celú vec pamätala v pondelok, kedy podávala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, keďže v nedeľu spolu s vedúcim na základe kamerových záznamov prišli na to, čo sa udialo.
Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že s obžalovaným a ani poškodenou nie sú v žiadnom vzťahu, poškodená bola ich zamestnankyňou, dnes už u nich nepracuje. Udalosti sa odohrali už pred nejakým časom. Pri rutinnej kontrole vtedy zistil rozdiel medzi vyplatenými peniazmi a sumou, ktorá mala byť vyplatená podľa podkladov. Pozrel si kamerové záznamy, z ktorých bolo zrejmé, že ich zamestnankyňa odrátala tú vyššiu sumu peňazí a vyplatila ju hráčovi. Zavolal si aj túto pracovníčku, overoval si uvedené skutočnosti - tú chýbajúcu sumu musela ona uhradiť, lebo spravila chybu. Odporučil jej, aby sa následne po zaplatení škody domáhala riešenia na polícii. Na položené otázky svedok odpovedal, že takúto kontrolu vykonáva každý deň, na základe nej zistí, koľko peňazí bolo hodených do automatov a koľko bolo vyplatených. Ten rozdiel je potom ziskom firmy. V danom prípade tie sumy nesedeli. Rukami mu denne prejde veľa čísel, nevedel už uviesť, aký bol vtedy
zistený finančný rozdiel, bola to pomerne veľká suma. Všetky písomné podklady dal polícii. Verifikoval následne záznamy nachádzajúce sa k danému prípadu v spise, z nich vyplývalo, že malo chýbať v ten deň 1.200 eur - to aj svedok skutočne poznačil s otáznikom jeho vlastnou rukou. Poškodená si v súvislosti s týmto brala nejakú pôžičku - to vie z jej rozprávania - pretože musela peniaze vrátiť. Nevie, kam odišla od nich poškodená pracovať, podľa neho psychicky nezvládla čo sa jej stalo, plakala a bola z toho veľmi smutná, bolo to na nej vidieť. V záznamoch síce bolo bielitkované, ale toto sa robieva naozaj bežne, ak sa pri spočítavaní pracovníčky pomýlia, tak to opravujú takýmto spôsobom. Keď pracovníčka zistí, že hráč vyhral a požiada o vyplatenie výhry, tak má prísť k stroju, vynulovať ho, ísť do kasy, zapísať si víťaznú sumu a túto vyplatiť hráčovi. Pracovníčka sumu, ktorú hráč vyhral, vidí na displeji hracieho stroja, keď stroj vynuluje, tak už tam žiadna suma uvedená nie je. V tom čase niektoré výherné automaty vydávali aj tzv. výherný tiket, dnes už je to štandard a robí to každý automat. Vedenie si vyžadovalo, aby výhry boli vyplácané tam, kde sa hráč nachádza - ak sa presunie k inému stroju, tak sa mu tá výhra doniesla priamo tam. Peniaze sú uschované v tzv. kase - tam majú prístup len pracovníčky, je tam aj trezor. Zotrval na tom, že videl kamerové záznamy z uvedenej udalosti, z ktorých je zrejmé, že pracovníčka odrátala peniaze, tieto zobrala a išla priamo k hráčovi, tomu ich odovzdala, nikde sa po ceste nezastavovala. Na kamere síce nie je vidieť odovzdanie presnej sumy peňazí, avšak je tam jasne vidieť, ako odrátala peniaze, ide s nimi k hráčovi a tieto peniaze podáva hráčovi. Priebeh skutku na kamerových záznamoch je zaznamenaný nepretržite, to znamená tak, ako svedkyňa s peniazmi odchádza, tak ich odovzdáva do ruky pána obžalovaného, po ceste s nimi nemanipuluje, nikde sa nezastavuje. Obžalovaný si dokonca tú sumu aj prerátaval. V tejto brandži robí 18 rokov. Pokiaľ nejaký hráč u nich vyhrá vysokú sumu peňazí, do týždňa je tam znova. Pán obžalovaný si bol podľa svedka veľmi dobre vedomý toho, že mu bola vyplatená vyššia suma, pretože sa nikdy viac u nich v herni neukázal. Ich pracovníčky robia v 12 hodinových zmenách, on každé ráno nasledujúce po predchádzajúcom dni kontroluje stav pokladne. Jedna pracovníčka odovzdáva inej hlásenie so sumou, ktorú jej necháva v kase. Pracovníčka, ktorá preberá zmenu, si musí skontrolovať iba to, či táto suma tam naozaj je, vôbec nezodpovedá za prípadné rozdiely vzniknuté pri vyplácaní výhier jej kolegyňou. Na takúto kontrolu je tam on. K výpovedi tohto svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že ak sa hovorilo o nejakom gamblerstve pri väčšej výhre, pre neho 500 eur nie je väčšia výhra, a tak nemal dôvod sa vracať do herne. Keby mu poškodená vyplatila viac peňazí ako mala, tak by jej ich hneď vrátil. Má 12 medailí od rôznych ministrov obrany, premiérov, pôsobil na viacerých vojenských misiách v zahraničí, má aj medailu za vojenský čin roka 2004. Má 2 malé deti. Už prišiel o jednu dovolenku s nimi kvôli tomuto trestnému stíhaniu, keďže aj toto niečo stojí. Chcel tým povedať, že je čestný človek.
Svedkyňa A. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že by bola rada, keby jej boli rovno kladené otázky, pretože s touto vecou nemala nič spoločné a v podstate ani nevie, prečo je na súde, ona len tú kolegyňu, ktorá mala v tejto veci problém, striedala. Na položené otázky odpovedala, že už nevie, kedy sa mal tento problém stať, dlho nevedela ani o tom, že vôbec k niečomu takémuto u nich v práci došlo. Kolegyni U. pri vyplácaní výhier vzniklo nejaké manko vo výške 1.200 eur, nevie ako k tomu došlo. Poškodenú pozná už dlhšie - od školy. Keď ešte u nich pracovala, tak si odovzdávali navzájom zmeny. Aj dňa 04.03.2017 nastupovala po nej do nočnej zmeny. To odovzdanie zmeny prebieha tak, že si svedkyňa preráta peniaze v kase, porovná si to so záznamami uvedenými kolegyňou v dennom hlásení, nie je jej úlohou kontrola tiketov z predchádzajúcej zmeny. Poškodená v tom období a ani nikdy predtým finančné problémy nemala. Svedkyňa verifikovala listinné podklady k prípadu zo spisového materiálu. Mama poškodenej v herni robila aj v čase, keď malo dôjsť k vzniku manka, robí tam dodnes. Poškodená od nich odišla pracovať inam. K vyplácaniu výhry uviedla, že jej výška je uvedená na výhernom tikete, vidno ju aj na hracom stroji, zvukovo žiadnym spôsobom nie je signalizovaná, okrem prípadu, že by padol jackpot. Pri žiadosti o vyplatenie výhry sa stroj vynuluje. V herni majú miestnosť, kde je kasa, tam je aj taký výrez, kde by mali vyplácať peniaze, ktoré vyberajú zo šuflíka alebo trezoru v tej uvedenej miestnosti. Hoci by sa malo vyplácať pri okienku, výhry nosia hráčom aj k stolu resp. k prístrojom. Výhry do 2.000 eur môžu vyplatiť hráčom priamo, nad 2.000 eur vyhotovujú potvrdenie o výhre a pre peniaze si hráč príde na druhý deň. Vyplatenú sumu samozrejme zapíšu. V deň, keď preberala zmenu poškodenej si naozaj nevšimla, či vyplácala nejakú vyššiu výhru. Keď automat vydá výherný tiket, tak sa pozrie na tú sumu, čo je na ňom uvedená, skontroluje si to. Poškodená bola bezproblémový zamestnanec. Svedkyňa vypovedala pravdu aj na polícii, vtedy si to určite pamätala lepšie. Pokiaľ by jej obžalovaný povedal, že vyhral 2.000 eur a na stroji by bola uvedená len suma 500 eur, určite by mu tú väčšiu sumu nevyplatila - pri nej by sa mu to určite nestalo.
Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:
Poškodená podávala trestné oznámenie dňa 07.03.2017 a popísala konanie pre ňu v tom čase neznámej osoby zo dňa 04.03.2017 v herni Admiral, kde pracovala ako obsluha, a to v podstatných okolnostiach zhodne, ako vo svojich neskorších výpovediach. V rámci trestného oznámenia uviedla, že dotyčný na jej otázku „koľko vyhral“ s úsmevom odvetil, že vyhral sumu 1.700 eur. Okrem iného tiež uviedla, že sa po celý čas, keď sa uvedený muž zdržiaval v herni, s ňou žoviálne rozprával, pričom vravel, že nahrá viac ako 1.000 eur. Ona bola taká zahovorená, že si ani nevšimla na výhernom tikete sumu len 500 eur, nie 1.700 eur. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 09.03.2017 vyplýva, že W. Q. vydal polícii kamerové záznamy z priestorov herne Admiral. Z úradného záznamu polície vypracovaného k uvedeným kamerovým záznamom vyplýva, že bola vykonaná ich analýza a je z nich zrejmé, že v čase o 14:58:53 hod. vchádza poškodená do kancelárie s trezorom, zapisuje do zošitu výherný blok, o 14:59:20 hod. vyberá bankovky z trezoru, z nich odpočíta dvakrát po desať kusov päťdesiat eurových bankoviek, spolu teda tisíc eur, následne vyberie nezistený počet dvadsať eurových bankoviek o hrúbke cca 1,5 cm, ten prepočíta v čítačke peňazí a na kalkulačke a pridá ich do hromady k päťdesiat eurovým bankovkám. V čase 15:00:32 hod. tieto peniaze uchopí pravou rukou, ľavou si otvorí dvere a cez okno kancelárie vidieť ako ľavou rukou zatvára, odchádza od dverí, ide priamo za obžalovaným, s peniazmi v ruke vôbec nemanipuluje. Na zázname ju vidieť do času 15:00:34 hod. Kamera č. 07 zachytáva v čase od 15:00:34 hod. príchod poškodenej od kancelárie trezoru k obžalovanému, v čase 15:00:38 hod. odovzdáva do ruky peniaze obžalovanému a odchádza k baru. Obžalovaný do 15:00:48 hod. prepočítava peniaze, vkladá si ich do vnútorného náprsného vrecka bundy, ešte 3 minúty hrá na automate, potom požiada obsluhu o vyplatenie nahratej sumy, spoza baru si zoberie odloženú tašku a z herne odchádza preč. Súčasťou spisového materiálu sú i listinné podklady - originály k vyplácaným sumám v prevádzke herne, kde skutočne s otáznikom je uvedená suma 1.200 eur, tak ako to uvádzal i svedok Q. vo svojej výpovedi. V čase o 14.57 hod. dňa 04.03.2017 je zapísané vyplácaná čiastka 1.700 eur, následne o 15.18 hod. čiastka 110,04 eura. Z podkladov doložených SLSP a.s. vyplýva, že obžalovaný dňa 04.03.2017 o 12.31 hod. vybral z bankomatu na Ul. Jilemnického čiastku 330 eur. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.02.2015 sp. zn. 1T/18/2015, právoplatným dňa 09.04.2015 odsúdený pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou na 1 rok ( do 10.04.2016 ). Obžalovaný sa v predmetnej veci osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol potrestaný pre viaceré priestupky na úseku cestnej premávky.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil i s obrazovými a kamerovými záznamami predmetnej herne resp. bankomatu, v ktorom si obžalovaný vyberal v priebehu návštevy herne peňažné prostriedky určené k hre na výherných automatoch. Fotografie na č. l. 57 potvrdzujú výber peňazí obžalovaným z blízkeho bankomatu SLSP, a. s. Záznam na č. l. 58, video č. 3 - oboznámený čas od 14.58.00 hod. až po 15.01.00 hod. - zachytáva, ako vo vyhradenom priestore poškodená prerátava peniaze (potvrdzujúc skutočnosti už uvedené i v oboznamovanom úradnom zázname polície o sume 1.000 eur v 50 - eurových bankovkách a bližšie neurčenom väčšom počte 20 - eurových bankoviek, ktoré opakovane prerátava i v čítačke peňazí) a následne odchádza priamo k automatu, kde sedí obžalovaný; video č. 5 na č. l. 59 - oboznámený čas od 14.58.00 hod. až po 15.02.00 hod. - zachytáva plynulé presunutie sa poškodenej priamo k obžalovanému bez toho, aby sa niekde pristavila či stihla manipulovať s odrátanou sumou peňazí i to, ako obžalovaný predmetnú sumu preberá a prerátava; video č. 6 - oboznámený čas do 15.14.20 hod. - zachytáva, ako po vyplatení druhej výhry obžalovaný z herne odchádza; video č. 4 na č. l. 61 - oboznámený čas od 15.14.00 hod. až po 15.14.20 hod. - obsahuje zábery, na ktorých obžalovaný z herne odchádza. Obžalovaný sa k predmetným záberom vyjadril tak, že podľa jeho názoru z nich nie je zrejmé, koľko peňazí mu poškodená odovzdala. Z výherného bločku dosť dlho zapisovala, a teda mala dosť času všimnúť si, aká je tam výherná suma.
V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Pri závere o výške škody spáchanej vylákaním veci podvodným sľubom zaplatenia dohodnutej sumy treba vychádzať zo skutočnej hodnoty veci, a nie z výšky dohodnutej sumy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť hoci aj o nepravdivú informáciu.
Škodou malou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa pritom použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Pri určení výšky škody sa podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto výšku škody nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
Obžalovaný svoju vinu od počiatku trestného konania popieral, tvrdil o sebe, že je čestným človekom, ktorý by v prípade vyplatenia vyššej ako vyhratej sumy rozdiel vrátil, zotrval na tvrdení, že mu bola vyplatená len suma 500 eur. Obžalovaný je zo spáchania žalovaného trestného činu usvedčovaný najmä výpoveďou samotnej poškodenej, nepriamo výpoveďami svedkov Q. O. K., keď tieto svedecké výpovede sú podporované i v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi. Významným usvedčujúcim dôkazom sú napokon aj kamerové záznamy z herne, zachytávajúce celý priebeh žalovaného skutku. Súd pri zachovaní totožnosti skutku čiastočne upravil skutkovú vetu rozhodnutia oproti jej zneniu v prokurátorom podanej obžalobe, keď otázka priameho vylákania sumy 1.700 eur obžalovaným od poškodenej sa vykonaným dokazovaním jednoznačne nepotvrdila, avšak využitie omylu poškodenej zo strany obžalovaného bolo zistené bez akýchkoľvek pochybností. To, že poškodená ako obsluha herne urobila chybu a sama nesie veľký podiel na tom, že k omylu v danom prípade vôbec došlo, je nesporné, sama poškodená to kriticky po celý čas trestného konania priznávala. Využitie takéhoto jej omylu zo strany obžalovaného však už bolo za hranicou nielen morálneho zlyhania, ale i protiprávnosti. Je potrebné poukázať na to, že poškodená od podania trestného oznámenia v podstate po celý čas trestného konania vypovedala zhodne, a to i po riadnom zákonnom poučení súdom na hlavnom pojednávaní a po zložení prísahy. Súd nevidel absolútne žiaden dôvod na to, aby jej výpovedi neuveril, navyše keď táto bola podporená celým radom nepriamych dôkazov, ako i kamerovými záznamami z predmetnej udalosti. Zo spomenutých kamerových záznamov je zrejmé, ako poškodená vo vyhradenom priestore odpočítala dve kôpky päťdesiat eurových bankoviek za spolu tisíc eur a ďalšiu z bankoviek menšej nominálnej hodnoty. Hoci tie neboli prerátané poškodenou mechanicky ručne, ale len prostredníctvom čítačky peňazí - opakovane - objemovo nesporne zodpovedali poškodenou tvrdenej sume o celkovej
výške finančnej hotovosti odovzdávanej obžalovanému. O jej výške svedčili okrem týchto kamerových záznamov a výpovede svedkyne poškodenej i listinné záznamy z kontrol vykonaných šéfom poškodenej na druhý deň po udalosti a ďalej tiež skutočnosť, že poškodená objektívne škodu vo výške 1.200 eur musela zamestnávateľovi na základe podpísanej hmotnej zodpovednosti v plnej miere uhradiť. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že celý priebeh odpočítavania finančnej sumy a tiež odovzdanie peňazí obžalovanému spolu s ich následným prerátaním priamo obžalovaným, je viditeľný v časovo zosynchronizovanom zázname kamier, keď poškodená nesie odrátanú sumu peňazí bez toho, aby sa niekde zastavila či dostala z dosahu kamier. Kamerové záznamy z herne teda neboli jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania trestného činu, boli však veľmi dôležité ako podporné argumenty pre verifikáciu výpovedí tak poškodenej, ako i vypočutých svedkov K. O. Q.. Pokiaľ obžalovaný sám o sebe hovoril na hlavnom pojednávaní ako o čestnom človeku, vykonané dokazovanie
- najmä poukazujúc na priebeh skutku zachytený na kamerových záznamoch - toto jeho tvrdenie skôr vyvracia a súd jeho výpovedi i s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy neuveril. Ako nepravdivé sa ukázali popis spôsobu prerátavania výhry obžalovaným („prerátal som to v jednej ruke. Zrejme išlo o väčšie bankovky, lebo ich nebolo veľa. Spôsob prerátania bol taký, že som ich v jednej ruke rozprestrel, držiac ich v tejto ruke som napočítal tých 500 eur.“), miesto, kde peniaze prerátaval („V tom momente som stál pri bare.“) a taktiež i suma, ktorú v skutočnosti dostal. Pokiaľ obžalovaný namietal postup poškodenej, ktorá mala porušiť pravidlá vyplácania výhier tým, že tak neurobila pri chránenom priestore, je treba poukázať na vyjadrenia samotného nadriadeného poškodenej, ktorý potvrdil, že vedenie im výslovne kázalo vyplácať výhry aj pri následnej ďalšej hre klientov, teda aj priamo pri výherných automatoch, kde sa tieto dotknuté osoby v čase vyplácania výhier nachádzali. Obžalovaný sa v herni zdržiaval od cca 10.00 hod. a krátko po vyplatení výhry okolo 15.00 hod. za cca štvrťhodinu z herne náhle odišiel. Aj táto skutočnosť môže podporne potvrdzovať úvahu o tom, že si bol plne vedomý odovzdania podstatne vyššej sumy financií, aká mu v skutočnosti mala byť z titulu jeho výhry odovzdaná. Obžalovaný prevzal sumu približne trojnásobne vyššiu oproti skutočnej výhre, teda nejaké náhodné pomýlenie sa pri prepočítavaní tejto sumy je možné prakticky vylúčiť - nešlo o nejaký zanedbateľný rozdiel v hodnote päťdesiat či sto eur. Obžalovaný si musel byť plne vedomý omylu obsluhy a tento využil na svoje obohatenie sa. O vedomosti obžalovaného o omyle poškodenej a i vlastnom protiprávnom konaní - prihliadajúc pritom aj na všetky ostatné dôkazy v tejto veci vykonané
- môže nepriamo svedčiť i to, že sa obžalovaný nikdy viac do predmetnej herne nevrátil. Prípadná dohoda na zatajení peňazí poškodenej s jej matkou, ktorá taktiež pracuje v predmetnej herni, tak ako to tvrdila vo svojich vyjadreniach obhajoba, sa javí ako ničím nepodložená konštrukcia, keďže objektívne tam prítomnosť matky v danom čase nebola zaznamenaná a navyše poškodená si bola plne vedomá povinnosti vrátiť z vlastných prostriedkov takto prípadne získané peniaze, takže by ani takýmto postupom objektívne nič nezískala. Vyššie uvedenými okolnosťami je preukázaný priamy úmysel obžalovaného porušiť záujem chránený zákonom, a to ochranu vlastníctva inej osoby.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie všetky formálne znaky prečinu a tiež či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd sa teda zaoberal i otázkou tzv. materiálneho korektívu, keďže podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. by nešlo o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, by bola jeho závažnosť nepatrná. V danom prípade súd poukazuje na spôsob a následky spáchaného činu vo vzťahu najmä k výške spôsobenej škody, keď obžalovaný si nechal vyplatiť až viac ako trojnásobok sumy, ktorá mu v skutočnosti prináležala, pre poškodenú pritom išlo o čiastku, na vrátenie ktorej si musela zobrať pôžičku a túto postupne splatiť. Túto udalosť niesla psychicky ťažko a rozhodla sa pod jej vplyvom odísť zo svojho dovtedajšieho zamestnania. Podľa oboznámeného odpisu registra trestov sa u obžalovaného ani nejednalo o jednorazové vybočenie z inak riadne vedeného života. Pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného celkom zjavne nie je v danom prípade iba nepatrná.
Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyhodnocoval i mieru a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a ani
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., preto ukladal trest v základnej zákonom stanovenej trestnej sadzbe ( vo výmere do 2 rokov trestu odňatia slobody ). Súd teda ukladal test odňatia slobody pri samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby (obdobne ako už i v nedávnej minulosti pri odsúdení obžalovaného pre inú majetkovú trestnú činnosť s rovnakou zákonnou trestnou sadzbou, kde medzičasom však už nastala fikcia jeho netrestanosti). Uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s určením skúšobnej doby na 18 mesiacov súd pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, plniaci účel trestu tak, ako ho má na mysli Trestný zákon.
O uplatnenom nároku na náhradu škody súd v rámci adhézneho konania rozhodol v rozsahu, ktorý bol vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaný, keď výška spôsobenej škody bola po celý čas i súčasťou popisu skutku a poškodená takto vzniknutú škodu i uplatnila už v prípravnom konaní. Súd teda rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške 1.200 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.