Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-27-2019.pdf
PDF · 108.75 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky A.. Y. E., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, L., t. č. bytom L. X, L. a otca A.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX G., L., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné na maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 4000,- Sk (132,77,- eur) mesačne, na sumu 300,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počínajúc dňom 29.05.2019.
II. Otec je povinný prispievať na maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 50,- eur mesačne od 29.05.2019.
III. Zročné výživné za obdobie od 29.05.2019 do 30.09.2019 v sume 615,- eur je otec povinný zaplatiť matke do 31.12.2019.
IV. Zročné výživné na maloletého určené na tvorbu úspor od 29.05.2019 do 30.09.2019 v sume 205,- eur je otec povinný zaplatiť do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa.
V. Matka je povinná do 7 dní od doručenia rozsudku zriadiť osobitný účet na meno maloletého dieťaťa Z. E. a v tej istej lehote oznámiť otcovi číslo účtu a poskytnúť mu fotokópiu o jeho zriadení.
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/271/2005-42 zo dňa 15.12.2006 v časti o výživnom na maloleté dieťa.
VII. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.05.2019 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Z. zo sumy 132,77 eur na sumu 450,- eur mesačne počnúc dňom 1.6.2019.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 13 rokov, jeho výška je nedostačujúca a nezohľadňuje zvýšené životné náklady na maloletého. V septembri 2018 požiadala otca o zvýšenie výživného, avšak ten súhlasil iba so zvýšením o 17,22 eur. Manželstvo rodičov maloletého
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C/271/05-45 zo dňa 15.12.2006 a zároveň bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bol maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 132,77 eur (4 000,- Sk) mesačne. Matka sa zaviazala informovať otca o zdravotnom stave maloletého a priebežne mu podať správy o aktuálnych, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Taktiež sa obidvaja rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým. Matka ďalej uviedla, že maloletý navštevuje 9. ročník Základnej školy a od septembra 2019 nastúpi na štúdium na gymnázium D.. Zúčastňuje sa rôznych matematických súťaží a olympiád, rovnako ako aj v iných predmetoch, má športové záujmové krúžky mimo školy, ako je plávanie a floorbal, kde je členom klubu O., zúčastňuje sa zápasov mimo Bratislavu. Z dôvodu prípravy na prijímacie skúšky navštevoval doučovanie slovenského jazyka v cene 252,- eur. V škole si platí stravné vo výške 25,- eur mesačne, cestovné náklady na dochádzanie na krúžky predstavuje 13,- eur mesačne. Trpí častým respiračným ochorením horných dýchacích ciest a má zníženú imunitu. Vzhľadom k jeho veku pribudli aj náklady na mobilný telefón, vreckové, počítač, internet a voľnočasové aktivity. Matka k návrhu doložila rozpis mesačných nákladov na maloletého vo výške 871,10 eur.
3. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného v podstate súhlasil , avšak nie v takej výške ako navrhla. Od 14.9.2018 dobrovoľne platí vyššie výživné. Zvýšiť výživné navrhol na sumu 200,- eur mesačne a súčasne 100,- eur na účet maloletého, prípadne na účet vinkulovaný výlučne v prospech maloletého, počnúc septembrom 2019, teda začiatkom jeho štúdia na strednej škole. Okrem toho sa aj naďalej chce spolupodieľať na financovaní potrieb maloletého nákupom oblečenia, obuvi, potrieb a služieb. Ďalej sa podrobne vyjadril k jednotlivým výdavkom na maloletého vyčíslených matkou, ktoré pokladal za účelovo vytvorené a ktorých užívateľom je samotná matka alebo dokonca tretie osoby.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2006, č. k. 17C/271/05-42, potvrdením o príjme otca, potvrdením o príjme matky, výpismi z listov vlastníctva, potvrdením o návšteve školy zo dňa 25.3.2019, rodným listom maloletého ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2006, č. k. 17C/271/05-42 súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bol maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa zároveň v predmetnej dohode zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 132,77 eur (4 000,- Sk) mesačne. Matka sa zaviazala informovať otca o zdravotnom stave maloletého a priebežne mu podať správy o aktuálnych, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Taktiež sa obidvaja rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým.
6. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého vo výške 871,10 eur, pričom túto sumu vyšpecifikovala nasledovne: 200,- eur/strava, 146,- eur/bývanie, 20,- eur/ drogéria, 125,- eur/voľno časové aktivity, 55,- eur/ školské poplatky, 14,- eur/mobilný telefón, 45,- eur/oblečenie, 23,- eur/lieky, 47,60 eur/cestovné, 60,- eur/sporenie, 50,- eur/vreckové, 85,50 eur/letná a zimná dovolenka.
7. Z ročného výpisu R. za rok 2018 vedeného na A.. Y. E., súd zistil, že konečný stav nesplatenej istiny úveru k 31.12.2018 predstavuje 7 242,58 eur.
8. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti R., C..R.. súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie 8/2018 do 07/2019 predstavoval 2 202,47 eur.
9. Z výpisu lista vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 01.08.2019 súd zistil, že A.. J. E. je vlastníkom 1/1 podielu nehnuteľnosti - bytu č. X - L. na D. XX/D v katastrálnom území V., obec L. - H..Č.. K., okres L. A..
10. Z výpisu lista vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 07.08.2019 súd zistil, že A.. J. E. je vlastníkom ? podielu nehnuteľnosti - rodinného domu v katastrálnom území F., obec F., okres X. B..
11. Z výpisu lista vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 07.08.2019 súd zistil, že A.. J. E. je vlastníkom ? podielu nehnuteľnosti - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 1 376 m2 v katastrálnom území F., obec F., okres X. B..
12. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že viacero jeho tvrdení a skutočností sa nezakladá na pravde, sú zavádzajúce alebo účelovo podané v jej neprospech. Všetky doklady, ktoré doložila a výdavky, ktoré uviedla v návrhu sú pravé, reálne a týkajúce sa výlučne výdavkov na maloletého. Krúžky ako plávanie a floorbal si vybral maloletý sám. Matka ďalej uviedla, že otcovi pri rozviazaní pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v roku 2010 bolo vyplatené odstupné vo výške 7 mesačných platov. V čase, keď bol nezamestnaný poberal podporu v nezamestnanosti. Nesúhlasila s navrhovanou sumou 200,- eur ani zasielaním finančných prostriedkov na vinkulovaný účet, nakoľko tie nemôžu byť použité na výdavky uvedené v tomto návrhu, slúžia len na tvorbu úspor. Navrhovaná výška výživného 450,- eur predstavuje 20 % čistého priemerného mesačného príjmu otca maloletého, ktorý nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, je riadne zamestnaný a má nadštandardný príjem.
13. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2019 súd zistil, že maloletý Z. je v školskom roku 2019/2020 žiakom A.. M. triedy na Gymnáziu, D. XX, L..
14. Z potvrdenia spoločnosti X. R., C..R.., súd zistil, že výška priemernej mesačnej mzdy matky za obdobie január až august 2019 predstavovala sumu 2 263,- eur.
15. Z potvrdenia spoločnosti X. R., C..R.., súd zistil, že výška priemernej mesačnej mzdy matky za obdobie jún až december 2018 predstavuje 1 635,- eur.
16. Z výpisu lista vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 16.09.2019 súd zistil, že A.. Y. E. je vlastníčkou 1/1 podielu nehnuteľnosti - bytu č. XX na G. X, v katastrálnom území Y.Ň., obec L. - H..Č.. Y., okres L. A..
17. Z výpisu lista vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 16.09.2019 súd zistil, že A.. Y. E. je vlastníčkou 1/1 podielu nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XX na G.X. X, v katastrálnom území Y., obec L. - H..Č.. Y., okres L. A..
18. Z výpisu lista vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 16.09.2019 súd zistil, že A.. Y. E. je vlastníčkou 1/1 podielu nehnuteľnosti - bytu č. XX na L. X, v katastrálnom území Y., obec L. - H..Č.. Y., okres L. A..
19. Z výpisu lista vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.09.2019 súd zistil, že A.. Y. E. je vlastníčkou 1/1 podielu nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XX na L. X, v katastrálnom území Y., obec L. - H..Č.. Y., okres L. A..
20. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že výživné sa nezvyšovalo už 13 rokov. Dôvodom podania návrhu na zvýšenie výživného bol prechod maloletého na strednú školu. Otec začal dobrovoľne platiť vyššie výživné o 17 eur. Jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 1 800,- eur netto. Matka ďalej uviedla, že je výlučnou vlastníčkou 3 izbového bytu, kde býva spolu so synom. Predmetný byt financovala z finančných prostriedkov, ktoré jej vyplatil jej otec ako predčasné dedičstvo. Okrem toho vlastní 2- garsónku, v ktorej býva jej synovec len za úhradu nákladov, garáž na G. N. a motorové vozidlo - 7 ročné, značky M. M. J.. Pravidelné náklady na domácnosť vyčíslila nasledovne: nájomné 165,- eur, energie 30,- eur, internet a TV 28,30 eur, úver 70,- eur, strava a drogéria 480,- eur, sporenie na dieťa 60,- eur, cestovné celoročné poistenie 30,- eur, benzín 50,- eur, električenka 72,- eur/štvrťrok, havarijná a zákonná poistka 230,- eur/rok, diaľničná známka 50,- eur/rok. Náklady na maloletého predstavujú 870,- eur, z toho strava 200,- eur/mesiac, strava v škole 32,- eur, električenka 32,- eur, ZRPŠ 50,- eur/rok, školské potreby 68,- eur, plávanie 30,- eur/mesiac, floorball 50,- eur/mesiac, mobil 9,- eur/mesiac, oblečenie 45,- eur/mesiac, lieky 23,- eur/mesiac, vreckové 50,- eur/mesiac, dovolenka 85,-eur/mesiac.
21. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že matka v mnohých smeroch klame. Jeho aktuálny mesačný príjem predstavuje 2 100,- eur netto. U súčasného zamestnávateľa pracuje rok a pol a kontrakt má len do roku 2022. Býva v dvojizbovom byte, ktorý je vysoko porovnateľný s bytom ako má matka a ktorý ona uvádza ako dvojgarsónka. K jeho pravidelným výdavkom patria: splátka hypotekárneho úveru cca 30,- eur - 50,- eur mesačne, nájom 65,- eur mesačne, električenka 16,60 eur mesačne, elektrina 20,- eur, mobil 6,- eur. Maloletému zaplatil sporenie 2 800,- eur na rok. Žije sám. Je vlastníkom ?
podielu v rodičovskom dome, kde býva jeho matka. Finančne podporuje svoju matku, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pravidelne platí výživné 150,- eur. Chcel by sa dohodnúť na zvýšení výživného na sumu 250,- eur mesačne, pričom navyše je ochotný platiť 100,- eur sporenie. Okrem oblečenia a obuvi, ktoré pravidelne kupuje synovi, mu kúpil aj notebook, bicykel, horské oblečenie, celosezónnu lyžiarsku permanentku a celosezónne aquapasy.
22. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní súhlasila s návrhom otca na zvýšenie výživného na sumu 250,- eur a 100,- eur na tvorbu úspor.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
33. Pri zvýšení výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov,
ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
34. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal v konaní preukázané, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená v roku 2006, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2006, č. k. 17C/271/05-42, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu svojho syna 132,77 eur (4 000,- Sk) mesačne. Nakoľko rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, súd nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie. Z listín založených v spise vedenom pod sp. zn. 17C/271/05 súd zistil, že v tom čase príjem otca predstavoval sumu 1 404,- eur mesačne a matka bola na materskej dovolenke. Dňa 29.05.2019 podala matka návrh na zvýšenie výživného, čo je cca 13 rokov od poslednej úpravy. Matka žiadala zvýšenie výživného na sumu 450,- eur mesačne, otec súhlasil so zvýšením na sumu 250,- eur mesačne a 100,- eur mesačne na tvorbu úspor.
35. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti za ktorých bolo určené výživné v čase posledného rozhodnutia o výživnom, s okolnosťami prítomnými v čase vydania rozhodnutia o zvýšenom výživnom. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, jeho výživa a opatera si vyžaduje vyššie náklady, ako tomu bolo pred cca 13-mi rokmi. Pod odôvodnenými potrebami maloletého diaťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné na maloletého naposledy upravené (rok 2006), došlo nepochybne k nárastu potrieb maloletého Z., ktorý má aktuálne 15 rokov, navštevuje 1. ročník na Gymnáziu, D. XX Y. L. (v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal maloletý 2 roky). Venuje sa športovým aktivitám mimo školy, ako je plávanie a floorbal, kde je členom klubu O. a zúčastňuje sa zápasov mimo Bratislavu. Trpí častým respiračným ochorením horných dýchacích ciest a má zníženú imunitu. Prechod na vyšší stupeň štúdia predstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého, oproti času kedy súd rozhodoval o výživnom naposledy, t.j. v čase, keď mal maloletý 2 roky. Zároveň súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom maloletého sú spojené i vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod.
36. Matka je zamestnaná v spoločnosti X. R., C..R.., s priemerným mesačným príjmom 2 263,- eur, v čase predchádzajúcej úpravy bola na materskej dovolenke. Je výlučnou vlastníčkou 3 izbového bytu, kde býva spolu so synom. Okrem toho vlastní dvojgarsónku, garáž na G. N. a motorové vozidlo 7 ročné, značky M. M. J.. Pravidelné mesačné výdavky matky na domácnosť predstavujú: nájomné 165,- eur, energie 30,- eur, internet a TV 28,30 eur, úver 70,- eur, strava a drogéria 480,- eur, cestovné celoročné poistenie 30,- eur, benzín 50,- eur, električenka 72,- eur/štvrťrok, havarijná a zákonná poistka 230,- eur/ rok, diaľničná známka 50,- eur/rok. Náklady na maloletého matka vyčíslila vo výške 870,- eur, z toho: strava 200,- eur, drogéria 20,- eur, bývanie 146,- eur, krúžky 125,- eur, škola 55,- eur, mobil 14,- eur, oblečenie 45,- eur, lieky 23,- eur, cestovné 47,60 eur, vreckové 50,- eur, sporenie 60,- eur, dovolenka 85,-eur.
37. Otec pracuje v spoločnosti R., C..R.. s priemerným mesačným príjmom 2 202,47 eur, v čase predchádzajúcej úpravy príjem otca predstavoval sumu 1 404,- eur mesačne. Býva v dvojizbovom byte, ktorého je vlastníkom, žije sám. Okrem toho je vlastníkom ? podielu v rodičovskom dome, kde býva jeho matka. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. K jeho pravidelným
výdavkom patria: splátka hypotekárneho úveru cca 30,- eur - 50,- eur mesačne, nájom 65,- eur mesačne, električenka 16,60 eur mesačne, elektrina 20,- eur, mobil 6,- eur. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne plní, dobrovoľne začal platiť vyššie výživné o 17 eur. Nad rámec výživného kupuje maloletému oblečenie, obuv a iné potreby, zakúpil notebook, bicykel, horské oblečenie, celosezónnu lyžiarsku permanentku.
38. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté deti v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd rozhodol tak, že výživné na maloletého Z. zvýšil zo sumy 4000,- Sk (132,77,- eur) mesačne, na sumu 300,- eur mesačne. Súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne, majúc za to, že k zmene pomerov došlo predovšetkým na strane maloletého ale zároveň i na strane oboch rodičov, kedy ich príjmy podstatne vzrástli. Nakoľko matka niektoré vyčíslené výdavky v rozpise na maloletého nijako nepreukázala, súd ich neakceptoval (výdavky na školu, krúžky a výstroj, dovolenku), resp. akceptoval ich čiastočne. Mesačné výdavky na dieťa v sume cca 870,- pokladá súd za neprimerane vysoké a nadhodnotené. Otec v konaní deklaroval ochotu prispievať na tvorbu úspor dieťaťa 100,- eur, ktoré by mohlo dieťa, keď nadobudne plnoletosť použiť na svoje účely. Súd však zvážil všetky okolnosti na strane rodičov ako i maloletého a po náležitom zvážení dospel k záveru, že tvorba úspor vo výške 50,- eur mesačne je adekvátna. Výživné na maloletého v sume 300,- eur mesačne, zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a po zohľadnení dôvodnosti vyčíslených výdavkov otca, súd mal za to, že jeho príjem, možnosti, schopnosti ako i majetkové pomery, plne odôvodňujú zvýšenie výživného o sumu 167,23 eur (pričom otec aktuálne dobrovoľne platí vyššie výživné o 17,- eur, oproti sume určenej v poslednej úprave výživného a zároveň sám bol ochotný podieľať sa na výdavkoch na dieťa v sume 350,- Eur , len v inom rozložení sumy určenej na bežné výživné a sumy určenej na úspory dieťaťa).
39. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX od podania návrhu, t. j. od 29.05.2019 do 30.09.2019, čím vzniklo zročné výživné v sume 615,- eur (t.j. za 4 mesiace a 3 dni, pričom za 1 mesiac zročné predstavuje sumu 150,- eur, za 1 deň 5,- eur, rozdiel sumy, ktorú otec platil dobrovoľne a ktorú mal platiť, t. j. 4 x 150,- eur + 3 x 5,- eur), ktoré je otec povinný zaplatiť do 31.12.2019. Od septembra roku 2018 otec dobrovoľne platil vyššie výživné o 17,- eur, oproti tomu čo mu bolo určené v poslednej úprave výživného. Časové obdobie do 31.12.2019 je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, vzhľadom na jeho výšku.
40. Súd uložil povinnosť otcovi prispievať výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 50,- eur mesačne od 29.05.2019, čím vzniklo zročné výživné v sume 205,-eur (t. j. za 4 mesiace a 3 dni, pričom za 1 mesiac zročné predstavuje 50,- eur, za 1 deň 1,66 eur, t.j. 4 x 50,- eur + 3 x 1,66 eur), ktoré je otec povinný zaplatiť do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa. Časové obdobie 1 mesiac od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je dostatočné na to, aby bolo zročné uhradené v plnom rozsahu, vzhľadom na jeho výšku.
41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje in
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.