Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-71-2019.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Patrika Príbelského PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. októbra 2019 prejednal odvolanie obžalovaného
J. Q.,
nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom X., Z. XXX/XX, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/48/2018 zo dňa 16. januára 2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l/, písm. n/, 37 písm. m/, 38 ods. 3, 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody 5 (päť) mesiacov.
Výrok o vine a náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný J. Q. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože prostredníctvom inzerátu na stránke www.bazos.sk ponúkal na predaj osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206, modrej tmavej metalízy, VIN: V na ktorý zareagoval poškodený F. J., trvale bytom K., X. č. XXX, ktorý sa dňa 01.04.2017 dostavil v X., na ulicu F., kde v tom čase s predávajúcim F. I., ktorého obžalovaný požiadal o predaj vozidla, spísal kúpnu zmluvu o predaji daného vozidla a následne mu aj vyplatil sumu vo výške 500,- €, ktorá slúžila ako záloha za uvedené vozidlo s tým, že sa dohodli, že zvyšok sumy za uvedené vozidlo sa doplatí pri prepise uvedeného vozidla dňa 03.04.2017, kde vozidlo, ktoré bolo predmetom predaja, do tej doby malo ostať u predávajúceho, ktorý sa písomne zaviazal, že uvedené vozidlo ďalej nepredá, následne po podpise zmluvy predávajúci F. I. uvedenú zálohu vo výške 500,- € ako aj spísanú kúpnu zmluvu spoločne s predmetným motorovým vozidlom odovzdal v tom čase aktuálnemu držiteľovi daného vozidla, obžalovanému, ktorý aj napriek týmto skutočnostiam predmetné vozidlo znovu prostredníctvom osoby F. I. po vyššie uvedenom dátume predal dňa 03.05.2017 inej osobe za sumu vo výške 1.050,- €, pričom F. I. uviedol, že zálohu z prvotného predaja poslal poškodenému
na účet, k čomu však doposiaľ nedošlo, zálohu vo výške 500,- €, ktorú vyplatil pri prvotnom predaji poškodený, si obžalovaný ponechal, zálohu minul pre vlastnú potrebu, doposiaľ mu ju nevrátil, čím spôsobil poškodenému F. J. škodu vo výške 500,- €.
Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l/, písm. n/, 37 písm. m/, 38 ods. 3, 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 5 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. J. škodu vo výške 500,-Eur.
Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie bolo podané proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania obhajca uviedol, že uložený trest je neprimerane prísny a je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obhajca taktiež namietal, že obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu, pričom vo výkone trestu odňatia slobody príde o jediný zdroj príjmu na náhradu škody a zabezpečenie svojej rodiny. Obžalovaný pritom má trvalé miesto na bývanie, pevné rodinné väzby a zamestnanie, pričom by mu mohla byť daná druhá šanca uložením alternatívneho trestu. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušiť rozsudok súdu I. stupňa s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám uložil obžalovanému peňažný trest, prípadne iný alternatívny trest.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca odvolaniu obžalovaného vyhovieť. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu I. stupňa v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd I. stupňa potom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
K napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd I. stupňa pri odôvodnení výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody uviedol, že možno jednoznačne konštatovať, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by svoj účel nesplnil. Uviedol tiež, že alternatívny trest neprichádzal do úvahy, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. V zásade možno uviesť, že ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. aj podľa ktorého súd I. stupňa ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, tieto úvahy súdu I. stupňa týkajúce sa výroku o treste podporuje. Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákaz podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ak je trest odňatia slobody ukladaný za trestný čin spáchaný v skúšobných dobách (podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie). Súčasne ale z tohto ustanovenie nevyplýva zákaz uloženia páchateľom trestných činov v takomto prípade alternatívny trest voči trestu odňatia slobody.
Ani skutočnosť, že pri ukladaní trestu odňatia slobody má byť použité ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. o nemožnosti podmienečného odkladu, nezbavuje súd povinnosti pri ukladaní trestu vychádzať zo všetkých zásad uvedených v § 34 Tr. zák. Z ustálenej súdnej praxe síce vyplýva, že súdy v takýchto prípadoch spravidla ukladajú páchateľom nepodmienečné tresty odňatia slobody. V odôvodnených prípadoch však môžu súdy postupovať inak, ak dospejú k záveru, že zásadám ukladania trestov v konkrétnom prípade bude zodpovedať aj alternatívny trest.
Alternatívny trest v podobe peňažného trestu pritom spravidla prichádza do úvahy pri majetkových trestných činoch. Ustanovenie § 56 ods. 1 Tr. zák. uloženie tohto trestu priamo viaže na prípady, kedy páchateľ úmyselného trestného činu získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. V tomto prípade
pritom z pohľadu ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. je potrebné uviesť, že vzniknutý následok konania obžalovaného neprekračoval ani dvojnásobok následku, ktorý robí hranicu medzi trestným činom a priestupkom. Preto úvahy o tomto treste sú zákonné a dôvodné.
Aj zásada pre ukladanie trestov uvedená v § 34 ods. 3 Tr. zák. je legislatívne upravená tak, aby súdy zvažovali či uložením alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody (ktorý v tomto prípade musí byť nepodmienečný) nebude zabezpečený, čo najmenší vplyv na rodinu a osoby blízke páchateľovi. V tomto smere úvaha súdu I. stupňa o tom, že aj v dobe páchania trestného činu vedel, že je otcom dvoch maloletých detí je síce inak správna. Súčasne je však potrebné uviesť, že táto zásada „nechráni“ páchateľa pred určitým trestom, ale smeruje k tomu, aby súd zohľadnil aj možné záujmy a najmä potreby
- v tomto prípade najmä dvoch maloletých detí. To platí o to viac ak inak páchateľ riadne pracuje a stará sa o rodinu.
Napokon z pohľadu možností prevýchovy obžalovaného nemožno prehliadnuť ani jeho prístup k trestnému stíhaniu, keď hneď pri svojom výsluchu po vznesení obvinenia sa nielenže vzdal sťažnosti proti tomuto uzneseniu ale sa aj v plnom rozsahu priznal, svoje konanie oľutoval a vyjadril ochotu škodu nahradiť. Takýto prístup dokumentoval aj „vyhlásením o vine“ na hlavnom pojednávaní.
Z týchto vyššie uvedených dôvodov senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že je možné odchýliť sa od inak ustálenej súdnej praxe v tom, že páchateľovi majetkového prečinu spáchaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tiež za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (riadenie motorového vozidla v dobe administratívneho zákazu činnosti), nebude uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ale trest peňažný.
Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil výrok o treste odňatia slobody v rozsudku súdu I. stupňa a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom uložil obžalovanému peňažný trest v rovnakej výmere ako bola škoda, ktorú spôsobil poškodenému. Súčasne obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere rovnakej ako bol trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil súd I. stupňa. Z odvolania obžalovaného pritom nevyplýva, že by splnenie povinnosti na náhradu škody malo byť týmto trestom zmarené (§ 56 ods. 5 Tr. zák.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.