Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_24C-23-2019.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Subarea
24C/23/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: H.. Q. J., O. XXX/X, P. nad B., proti žalovaným: Z. vlastníci bytov, O. XXX/X, P. nad B., o neúplnom podaní, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti podaného trestného oznámenia p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín.
II. Vo zvyšnej časti podanie žalobcu podané na tunajšom súde dňa 10.06.2019, ktoré bolo doplnené podaním žalobcu podaným na tunajšom súde dňa 28.08.2019, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.06.2019 bolo na tunajší súd doručené podanie, kde žalobca uviedol, že sa domáha majetkovej a nemajetkovej ujmy spolu v sume 15.000,- eur od každého hlasujúceho vlastníka bytu. Uviedol, že žalovaní - hlasujúci vlastníci bytov odsúhlasili domnelému správcovi budovy v ktorej býva, že môže vymáhať náhradu za užívanie bytu súdnou cestu. Žalovaní boli žalobcom informovaní oznamom, ktorý vyvesil v informačnej skrinke na právne nedostatky v súvislosti s právnou identifikáciou domnelého konateľa. Podľa predloženej zápisnice z domovej schôdze sa na hlasovaní o podaní žaloby na konanie pred súdom zúčastnilo len osem vlastníkov bytov. Na strane štyri tejto zápisnice je uvedené, že ak napriek neplatnosti hlasovania dôjde k plneniu na základe neplatne prijatého rozhodnutia, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že rozsudok č. k. 24C/143/2016-262 zo dňa 26.3.2018 je neplatný od samého začiatku. Je zrejmé, že žalovaní si neuvedomovali právne dôsledky hlasovania, nakoľko sa dopustili trestného činu vydierania ako aj zločinu marenia spravodlivosti, nakoľko domnelý správca budovy nemá adresu svojho sídla tam, kde uvádza, ako aj neplatnú zmluvu o výkone správy. O uvedených skutočnostiach už informoval Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 24C/143/2016. Žalovaní sa evidentne podieľajú na rozkrádaní FOaÚ bytového domu a volili takúto formu na jeho diskreditáciu, ohováranie a osočovanie. V zmysle uvedeného teda podáva „hromadnú žalobu za páchanie zločinu marenia spravodlivosti v zmysle § 344 ods. 1, psím. a) Trestného zákona.“
2. Keďže uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého dôvodu žalobca žalobu podáva a nebolo ani jasné, čoho sa žalobca domáha, súd uznesením č. k. 24C/23/2019-13 zo dňa 20.08.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne:
· uveďte, či má súd Vaše podanie považovať za trestné oznámenie s uplatnením náhrady škody v trestnom konaní alebo či Vaše podanie predstavuje uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní,
· v prípade, že sa jedná o uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní :
- uveďte, aká časť sumy 15 000,- Eur predstavuje majetkovú ujmu a aká časť sumy predstavuje nemajetkovú ujmu,
- v prípade majetkovej ujmy uveďte, čo ju predstavuje a spôsob jej vyčíslenia, skutkové okolnosti týkajúce sa vzniku tejto škody
- pripojte listinné dôkazy na ktoré sa odvolávate
- uveďte dátum narodenia žalobcu
- riadne označte žalovaných (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu)
- doplňte petit - presne uveďte, ako má znieť rozhodnutie súdu - a to tak, aby bol jasný, zrozumiteľný, konkrétny a vykonateľný (akú sumu od ktorého konkrétneho žalovaného žiadate zaplatiť).
3. Dňa 28.8.2019 žalobca doručil súdu doplnenie, kde uviedol, že ním podaná hromadná žaloba je „trestným oznámením s uplatnením náhrady škody.“ Doplnil svoj dátum narodenia. Ďalej uviedol, že podaná hromadná žaloba je podaná jasným, zrozumiteľným, konkrétnym a vykonateľným spôsobom. Petit žaloby je vypracovaný rovnakým spôsobom. Na podanej žalobe nie je v zmysle § 129 ods. 3 CSP žiadna okolnosť, ktorá by OS bránila v konaní pokračovať.
4. Vo vzťahu k porušovaniu zákona z podaní žalobcu vyplýva, že hlasujúci vlastníci bytov sa mali dopustiť spáchania trestného činu vydierania ako aj trestného činu marenia spravodlivosti hlasovaním na domovej schôdzi dňa 5.5.2016.
5. Podľa § 3 a 4 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
8. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
9. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní.
10. Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku, trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
11. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazuje na podozrenie zo spáchania trestných činov vydierania a marenia spravodlivosti, je podanie žalobcu potrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Výlučne v trestnom konaní sa preverujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu a výlučne v trestnom konaní súd ukladá trest, ale až po tom, čo prokurátor podá vrámci trestného konania na súd obžalobu. Pri skúmaní podmienok konania súd tak zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v tejto časti, a to nedostatok právomoci súdu konať o podanom trestnom oznámení žalobcu. Nakoľko preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp. rozhodovanie o vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto
časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o týchto otázkach.
12. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto aj napriek doplneniu, nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. Žalobný petit (teda časť žaloby, v ktorej sa uvádza, čoho sa žalobca domáha) je i napriek doplneniu neurčitý a nevykonateľný, skutkové vymedzenie je nezrozumiteľné, zmätočné a nejasným je aj subjekt, ktorý má byť žalovaným, resp. subjekty, ktoré majú byť žalované.
13. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3, a 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
14.Podľa § 132, ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
15. Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že tento bol v prvotnom podaní doručenom súdu dňa 10.06.2019 označený ako „hlasujúci vlastníci bytov“ pričom v doplnení žaloby sa uvádza „žalovaní vlastníci si bez rešpektovania platnej právnej normy „zásady pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov“ odhlasovali podanie žaloby na OS na moju osobu“. A teda osoba (osoby) žalovaného nie je (sú) žiadnym spôsobom konkretizovaná(é). Je pochybné, koho žalobca mienil ako žalovaného v tomto konaní vôbec žalovať. Už len pre túto absenciu riadneho označenia strany sporu nie je možné v konaní ďalej pokračovať.
16. Okrem toho skutkové vymedzenie žaloby je nezrozumiteľné, nejasné a nie je na podklade neho možné dovodiť, na akom skutkovom základe žalobca sa domáha jednotlivých nárokov. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku.
17. Žalobca v predmetnej veci riadne neopísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku, aby súd mal jasno v tom, čím žalobca svoju žalobu odôvodňuje. Ak žiadal žalobca nahradiť majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 15 000 Eur, nie je zrejmé, aká časť tejto sumy predstavuje majetkovú a aká časť nemajetkovú ujmu, taktiež v prípade majetkovej ujmy nie sú zrejmé skutkové okolnosti týkajúce sa jej vzniku ako aj spôsob jej vyčíslenia. Z obsahu podania tiež nemožno zistiť, akým konaním malo dôjsť k údajnému zásahu do súkromnej sféry žalobcu, žalobca len bez ďalšieho uviedol, že hlasovaním na domovej schôdzi došlo k jeho diskreditácii, ohováraniu a osočovaniu, ale nevymedzil
nijako bližšie skutkovo kto takýto zásah mal učiniť, akým konaním či nekonaním, ani svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nijako bližšie nešpecifikoval ani nevymedzil. Ani pre túto vadu nemožno o podaní ďalej konať.
18. Súd konštatuje, že nedostatky je potrebné vztiahnuť aj na žalobný petit, resp. žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu), ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).
19. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu (ani po jeho doplnení) za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti (nad rámec podania v časti trestného oznámenia), podanie odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.