Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/55/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Diana Hrončeková, advokátka so sídlom Banská Bystrica, Komenského 10E, IČO: 42 007 500, v spore o zaplatenie 6.588,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -177 zo dňa 17.06.2022 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , a a . V odôvodní rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 6.588,40 eur s príslušenstvom s tým, že žalobca mal na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytnúť postupne žalovanému peňažné prostriedky v období od 27.01.2017 do mesiaca marec 2017. Nakoľko žalovaný dobrovoľne pôžičky nevrátil, výzvou zo dňa 29.10.2019 žalobca žalovaného vyzval na plnenie. Vzhľadom na to, že k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného nedošlo, domáhal sa žalobca úhrady podanou žalobou.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov v podobe výsluchu strán, svedkyne I. F. a listinných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že žalovaný ho mal požiadať o pomoc z dôvodu nepojazdného vozidla zn. J. a na zabezpečenie podnikania potrebuje vozidlo s tým, že aj pre žalobcu zabezpečí chladiarenské vozidlo a na opravu vozidla žalobca požičal žalovanému sumu 1.300,- eur s tým, že po predaji vozidla žalovaný uvedenú sumu vráti. V marci 2017 si podľa žalobcu žalovaný opätovne požiadal o poskytnutie pôžičky 700,- eur. Žalobca peniaze poskytol a žalovaný prestal komunikovať. Sumu 4.000,- eur požičal žalobca žalovanému cez spoločnosť Ranyx, s.r.o. na akontáciu na leasing vozidla. Zvyšné sumy mal žalovaný žiadať pri rôznych príležitostiach. Zároveň žalobca poprel výkon stavebných prác v objekte v Kežmarku.

Z výsluchu žalovaného prvoinštančný súd zistil, že tento poprel akúkoľvek pôžičku od žalobcu. Nakoľko žalovaný má známych v Bratislave, ponúkol žalobcovi možnosť výhodného nákupu chladiarenského vozidla, pričom žalovaný v tom čase chladiarenské vozidlo nepotreboval. žalovaný sa čudoval, prečo žalobca do správy pre prijímateľa napísal akontácia + pôžička, nakoľko v tom čase nemal od žalobcu zaplatenú úhradu za vykonané stavebné práce. Z výsluchu svedkyne I. F. súd prvej inštancie zistil, že táto mala vedomosť o prácach vykonávaných žalovaným a ďalšími pracovníkmi na objekte žalobcu, nakoľko ona sama vyplácala z vlastnej pokladne pracovníkom odmeny. Poprela prítomnosť pri žiadosti o pôžičku, pri uzavretí zmluvy o pôžičke a tiež pri odovzdaní peňazí.

4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil ako nepreukázanie reálneho odovzdania poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca svoje skutkové tvrdenia opieral o vlastné vyjadrenia, pričom jediný predložený dôkaz predstavuje doklad z UniCredit Bank, a.s. a na zvyšok údajných platieb doklad predložený nebol. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplynulo, že by sa malo jednať o pôžičku. V naznačenom rozsahu súd prvej inštancie poukázal na právnu vetu rozhodnutia NS SR sp.zn. , podľa ktorej, zmluva o pôžičke je v zmysle tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu – odovzdaniu peňazí. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie založil na odvolacích dôvodoch podľa a . Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená s úmyslom žalobcu pomôcť žalovanému ako svojmu synovi preklenúť finančne nepriaznivé životné obdobie, čo potvrdzuje potvrdenie o vykonanej transakcii zo dňa 27.01.2017, z ktorého jasne vyplýva, že žalobca previedol časť požičaných peňazí na účet žalovaného, pričom v popise transakcie je uvedené, že sa jedná o pôžičku, čím reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému. Minimálne v tejto časti požičaných finančných prostriedkov je podľa žalobcu preukázaná ústna zmluva o pôžičke. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý namietal platnosť podaného odvolania z dôvodu, že toto odvolanie bolo elektronicky podpísané inou osobou ako konateľom spoločnosti AK KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., konkrétne splnomocneným zástupcom K. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/ XX, L. na podpisovanie elektronických podaní v komunikácii s orgánmi verejnej moci. Žalovaný namietal rozpor takéhoto zastúpenia s príslušnými ustanoveniami o advokácii. Žalovaný predovšetkým namietal skutočnosť, že elektronické podanie nebolo podpísané konateľom právneho zástupcu žalobcu ako osobou oprávnenou konať za obchodnú spoločnosť KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. Podľa žalovaného súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

7. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením, podľa ktorého je zrejmé, že podpisovanie odvolania realizoval advokátsky koncipient a zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. a nález ÚS Slovenskej republiky . Zopakoval svoje presvedčenie, že preukázal poskytnutie pôžičky 4.000,- eur podľa potvrdenia o vykonanom prevode finančných prostriedkov a vo vzťahu k zostávajúcim sumám uviedol, že žalovaný nepopieral prijatie žalovanej sumy a jeho argumentácia mala spočívať v tvrdení, že prostriedky mali byť odplatou za vykonané práce a tu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať svoje tvrdenia.

8. Vo svojom vyjadrení žalovaný zotrval na svojej námietke nesprávnosti podpísaného odvolania a poukázal na skutočnosť, že žalobca je nositeľom dôkazného bremena ohľadne tvrdených a uplatnených nárokov, ktoré v súdnom konaní neuniesol.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa Základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Cieľom dôkaznej povinnosti vyjadrenej v ust. a je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie zodpovednosť za nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z jeho existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

16. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

17. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Bezprostredný ekonomický cieľ, konkrétne ekonomické skutočnosti, ktoré sú motívom ľudského správania vedúceho k vzniku záväzku, nazýva teória kauzou zmluvy. Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie vecí určitého druhu (najmä peňazí), teda samotná pôžička. Napriek tomu, že neuvádza povinnosť zmluvných strán vyjadriť v záväzkoch kauzu zmluvy ( ), kauza býva v zmluve o pôžičke vždy vyjadrená, pretože je imanentnou súčasťou jej podstatných náležitostí. C. má zásadný význam predovšetkým v procesnej fáze dokazovania. Ak veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak nepreukáže z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok posúdený ako darovanie a žalobný návrh veriteľa zamietnutý. Kauza zmluvy o pôžičke je dôležitá aj pri skúmaní zmluvy podľa , 39a alebo 49a , t.j. či je v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, či nejde o úžeru, prípadne o omyl konajúcej osoby.

18. Žalovaný prevzatie peňazí nespochybňuje, absolútne však namieta, že by malo ísť o pôžičku. Podľa jeho tvrdení malo ísť o dar alebo odmenu za stavebné a pomocné práce, nakoľko žalobca je biologickým otcom žalovaného a postupne k sebe nachádzali cestu. Žalobca však tvrdí, že bol podvedený, nakoľko následne zistil, že jeho syn je gambler.

19. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že došlo k opakovanému odovzdávaniu hotovosti. Aj podľa žaloby išlo o viaceré samostatné pôžičky. Avšak z vykonaného dokazovania, v podobe protichodných výpovedí strán sporu, s výnimkou jedného potvrdenia o prevode peňažných prostriedkov vyhotoveného žalobcom, tento v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal skutočnú kauzu poskytnutých peňažných prostriedkov. Svoju základnú procesnú povinnosť v rámci kontradiktórneho sporového konania si žalobca voči žalovanému nesplnil. Výpovede tak žalobcu ako aj žalovaného dokumentujú úplne opačné skutkové tvrdenia o kauze jednotlivých tvrdených odovzdaní peňažných prostriedkov, pričom je to práve žalobca, ktorý je nositeľom dôkazného bremena v rámci ním uplatňovaného nároku. Už len z obsahu odvolania žalobcu, ktorý sa sústredil len na pôžičku ohľadom 4.000,- eur, rezignujúc pritom na ostatné tvrdené sumy odovzdané žalovanému a súdom prvej inštancie nepriznané, svedčí o nekomplexnosti podanej žaloby vo vzťahu k naplneniu dôkaznej povinnosti žalobcu.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno žalobca pri tvrdenom nároku z viacero odovzdaní peňažných prostriedkov nepreukázal a v tomto odvolací súd plnom rozsahu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie.

21. Súd prvej inštancie rozhodol správne keď žalobu zamietol a to predovšetkým s poukazom na rozhodnutie NS SR , ktoré cituje v ods. 17. Správne súd záveru súdu prvej inštancie v odseku 20 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to ani ohľadne čiastky 4.000,- eur, pretože ide len o prevod s označením platby pôžička akontácia + poistka havarijn, avšak žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k dohode o uzavretí zmluvy o pôžičke a tiež k odovzdaniu peňazí, neuviedol, ktorá časť zo sumy 4.000,- eur by mala byť pôžičkou, ktorá akontácia, ktorá bola na havarijnú poistku. Teda ak by sa žalobca uspokojil aspoň so 4.000,- eur, na čo jediné má dôkaz výpis z účtu, ani toto dostatočným spôsobom nepreukázal. Na zvyšok uplatneného nároku, čo malo byť po častiach odovzdané v hotovosti, nepredložil okrem svojho tvrdenia absolútne žiaden dôkaz.

22. Námietky žalovaného vo vzťahu k neplatnosti samotného odvolania žalobcu vzhľadom na absenciu zaručeného elektronického podpisu konateľa právneho zástupcu žalobcu pri jeho odvolaní, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné cez prizmu prílišného formalizmu v rámci posudzovania procesných úkonov strán sporu a v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého súdneho konania. K tomuto zaujal správne stanovisko aj žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 216), kde konkrétne argumentuje aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, že ide o prílišný formalizmus. S týmto sa stotožňuje aj odvolací súd a preto uvedené odvolanie - podpísané a vyhotovené: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., zastúpená konateľom, elektronicky podpísané splnomocneným zástupcom K. G. K. bolo potrebné prejednať. Napokon vo svetle už vyjadreného

právneho záveru odvolacieho súdu o nedôvodnosti samotnej žaloby, odvolací súd ani nevidí rozumný a praktický zmysel podrobovať námietky žalovaného ďalšiemu posúdeniu odvolacím súdom.

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. a .

24. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému, ktorý podal vyjadrenia v odvolacom konaní, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).