Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-55-2023.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Diana Hrončeková, advokátka so sídlom Banská Bystrica, Komenského 10E, IČO: 42 007 500, v spore o zaplatenie 6.588,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/27/2020-177 zo dňa 17.06.2022 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 657 OZ, a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 CSP. V odôvodní rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 6.588,40 eur s príslušenstvom s tým, že žalobca mal na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytnúť postupne žalovanému peňažné prostriedky v období od 27.01.2017 do mesiaca marec 2017. Nakoľko žalovaný dobrovoľne pôžičky nevrátil, výzvou zo dňa 29.10.2019 žalobca žalovaného vyzval na plnenie. Vzhľadom na to, že k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného nedošlo, domáhal sa žalobca úhrady podanou žalobou.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov v podobe výsluchu strán, svedkyne I. F. a listinných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že žalovaný ho mal požiadať o pomoc z dôvodu nepojazdného vozidla zn. J. a na zabezpečenie podnikania potrebuje vozidlo s tým, že aj pre žalobcu zabezpečí chladiarenské vozidlo a na opravu vozidla žalobca požičal žalovanému sumu 1.300,- eur s tým, že po predaji vozidla žalovaný uvedenú sumu vráti. V marci 2017 si podľa žalobcu žalovaný opätovne požiadal o poskytnutie pôžičky 700,- eur. Žalobca peniaze poskytol a žalovaný prestal komunikovať. Sumu 4.000,- eur požičal žalobca žalovanému cez spoločnosť Ranyx, s.r.o. na akontáciu na leasing vozidla. Zvyšné sumy mal žalovaný žiadať pri rôznych príležitostiach. Zároveň žalobca poprel výkon stavebných prác v objekte v Kežmarku.
Z výsluchu žalovaného prvoinštančný súd zistil, že tento poprel akúkoľvek pôžičku od žalobcu. Nakoľko žalovaný má známych v Bratislave, ponúkol žalobcovi možnosť výhodného nákupu chladiarenského vozidla, pričom žalovaný v tom čase chladiarenské vozidlo nepotreboval. žalovaný sa čudoval, prečo žalobca do správy pre prijímateľa napísal akontácia + pôžička, nakoľko v tom čase nemal od žalobcu zaplatenú úhradu za vykonané stavebné práce. Z výsluchu svedkyne I. F. súd prvej inštancie zistil, že táto mala vedomosť o prácach vykonávaných žalovaným a ďalšími pracovníkmi na objekte žalobcu, nakoľko ona sama vyplácala z vlastnej pokladne pracovníkom odmeny. Poprela prítomnosť pri žiadosti o pôžičku, pri uzavretí zmluvy o pôžičke a tiež pri odovzdaní peňazí.
4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil ako nepreukázanie reálneho odovzdania poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca svoje skutkové tvrdenia opieral o vlastné vyjadrenia, pričom jediný predložený dôkaz predstavuje doklad z UniCredit Bank, a.s. a na zvyšok údajných platieb doklad predložený nebol. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplynulo, že by sa malo jednať o pôžičku. V naznačenom rozsahu súd prvej inštancie poukázal na právnu vetu rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/403/2014, podľa ktorej, zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu – odovzdaniu peňazí. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie založil na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená s úmyslom žalobcu pomôcť žalovanému ako svojmu synovi preklenúť finančne nepriaznivé životné obdobie, čo potvrdzuje potvrdenie o vykonanej transakcii zo dňa 27.01.2017, z ktorého jasne vyplýva, že žalobca previedol časť požičaných peňazí na účet žalovaného, pričom v popise transakcie je uvedené, že sa jedná o pôžičku, čím reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému. Minimálne v tejto časti požičaných finančných prostriedkov je podľa žalobcu preukázaná ústna zmluva o pôžičke. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý namietal platnosť podaného odvolania z dôvodu, že toto odvolanie bolo elektronicky podpísané inou osobou ako konateľom spoločnosti AK KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., konkrétne splnomocneným zástupcom K. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/ XX, L. na podpisovanie elektronických podaní v komunikácii s orgánmi verejnej moci. Žalovaný namietal rozpor takéhoto zastúpenia s príslušnými ustanoveniami zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Žalovaný predovšetkým namietal skutočnosť, že elektronické podanie nebolo podpísané konateľom právneho zástupcu žalobcu ako osobou oprávnenou konať za obchodnú spoločnosť KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. Podľa žalovaného súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
7. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením, podľa ktorého je zrejmé, že podpisovanie odvolania realizoval advokátsky koncipient a zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Cdo/7/2011 a nález ÚS Slovenskej republiky III. ÚS 269/2022. Zopakoval svoje presvedčenie, že preukázal poskytnutie pôžičky 4.000,- eur podľa potvrdenia o vykonanom prevode finančných prostriedkov a vo vzťahu k zostávajúcim sumám uviedol, že žalovaný nepopieral prijatie žalovanej sumy a jeho argumentácia mala spočívať v tvrdení, že prostriedky mali byť odplatou za vykonané práce a tu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať svoje tvrdenia.
8. Vo svojom vyjadrení žalovaný zotrval na svojej námietke nesprávnosti podpísaného odvolania a poukázal na skutočnosť, že žalobca je nositeľom dôkazného bremena ohľadne tvrdených a uplatnených nárokov, ktoré v súdnom konaní neuniesol.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
12. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
15. Cieľom dôkaznej povinnosti vyjadrenej v ust. § 132 ods. 1 a § 150 CSP je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie zodpovednosť za nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z jeho existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
16. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.
17. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Bezprostredný ekonomický cieľ, konkrétne ekonomické skutočnosti, ktoré sú motívom ľudského správania vedúceho k vzniku záväzku, nazýva teória kauzou zmluvy. Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie vecí určitého druhu (najmä peňazí), teda samotná pôžička. Napriek tomu, že Občiansky zákonník neuvádza povinnosť zmluvných strán vyjadriť v záväzkoch kauzu zmluvy (§ 495 OZ), kauza býva v zmluve o pôžičke vždy vyjadrená, pretože je imanentnou súčasťou jej podstatných náležitostí. C. má zásadný význam predovšetkým v procesnej fáze dokazovania. Ak veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak nepreukáže z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok posúdený ako darovanie a žalobný návrh veriteľa zamietnutý. Kauza zmluvy o pôžičke je dôležitá aj pri skúmaní zmluvy podľa § 39, 39a alebo 49a OZ, t.j. či je v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, či nejde o úžeru, prípadne o omyl konajúcej osoby.
18. Žalovaný prevzatie peňazí nespochybňuje, absolútne však namieta, že by malo ísť o pôžičku. Podľa jeho tvrdení malo ísť o dar alebo odmenu za stavebné a pomocné práce, nakoľko žalobca je biologickým otcom žalovaného a postupne k sebe nachádzali cestu. Žalobca však tvrdí, že bol podvedený, nakoľko následne zistil, že jeho syn je gambler.
19. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že došlo k opakovanému odovzdávaniu hotovosti. Aj podľa žaloby išlo o viaceré samostatné pôžičky. Avšak z vykonaného dokazovania, v podobe protichodných výpovedí strán sporu, s výnimkou jedného potvrdenia o prevode peňažných prostriedkov vyhotoveného žalobcom, tento v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal skutočnú kauzu poskytnutých peňažných prostriedkov. Svoju základnú procesnú povinnosť v rámci kontradiktórneho sporového konania si žalobca voči žalovanému nesplnil. Výpovede tak žalobcu ako aj žalovaného dokumentujú úplne opačné skutkové tvrdenia o kauze jednotlivých tvrdených odovzdaní peňažných prostriedkov, pričom je to práve žalobca, ktorý je nositeľom dôkazného bremena v rámci ním uplatňovaného nároku. Už len z obsahu odvolania žalobcu, ktorý sa sústredil len na pôžičku ohľadom 4.000,- eur, rezignujúc pritom na ostatné tvrdené sumy odovzdané žalovanému a súdom prvej inštancie nepriznané, svedčí o nekomplexnosti podanej žaloby vo vzťahu k naplneniu dôkaznej povinnosti žalobcu.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno žalobca pri tvrdenom nároku z viacero odovzdaní peňažných prostriedkov nepreukázal a v tomto odvolací súd plnom rozsahu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie.
21. Súd prvej inštancie rozhodol správne keď žalobu zamietol a to predovšetkým s poukazom na rozhodnutie NS SR 4Co/403/2014, ktoré cituje v ods. 17. Správne súd záveru súdu prvej inštancie v odseku 20 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to ani ohľadne čiastky 4.000,- eur, pretože ide len o prevod s označením platby pôžička akontácia + poistka havarijn, avšak žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k dohode o uzavretí zmluvy o pôžičke a tiež k odovzdaniu peňazí, neuviedol, ktorá časť zo sumy 4.000,- eur by mala byť pôžičkou, ktorá akontácia, ktorá bola na havarijnú poistku. Teda ak by sa žalobca uspokojil aspoň so 4.000,- eur, na čo jediné má dôkaz výpis z účtu, ani toto dostatočným spôsobom nepreukázal. Na zvyšok uplatneného nároku, čo malo byť po častiach odovzdané v hotovosti, nepredložil okrem svojho tvrdenia absolútne žiaden dôkaz.
22. Námietky žalovaného vo vzťahu k neplatnosti samotného odvolania žalobcu vzhľadom na absenciu zaručeného elektronického podpisu konateľa právneho zástupcu žalobcu pri jeho odvolaní, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné cez prizmu prílišného formalizmu v rámci posudzovania procesných úkonov strán sporu a v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého súdneho konania. K tomuto zaujal správne stanovisko aj žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 216), kde konkrétne argumentuje aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, že ide o prílišný formalizmus. S týmto sa stotožňuje aj odvolací súd a preto uvedené odvolanie - podpísané a vyhotovené: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., zastúpená konateľom, elektronicky podpísané splnomocneným zástupcom K. G. K. bolo potrebné prejednať. Napokon vo svetle už vyjadreného
právneho záveru odvolacieho súdu o nedôvodnosti samotnej žaloby, odvolací súd ani nevidí rozumný a praktický zmysel podrobovať námietky žalovaného ďalšiemu posúdeniu odvolacím súdom.
23. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1a 2 CSP.
24. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému, ktorý podal vyjadrenia v odvolacom konaní, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).