Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-88-2018.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: H.. E. J., bytom L., X. mája XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 54448-3/2018-BA zo dňa 04. 09. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 54448-3/2018-BA zo dňa 04. 09. 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410383218-GC04/18 zo dňa 02. 05. 2018 vo veci predpísania penále v sume 163,67 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, z poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania odo dňa splatnosti poistného za obdobie január 2009 až jún 2010. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky ako I. stupňový správny orgán predpísala žalobcovi penále, pretože tento podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Nové Zámky číslo živnostenského registra: 440-24686 v tomto období vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu č. OŽP-B/2007/06242-00003 s dátumom vzniku oprávnenia dňa 02. 10. 2007. Prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme porovnanie správnosti a včasnosti platenia poistného a zistil, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 zaplatil po lehote splatnosti. 3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal, proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je protizákonné a vydané v rozpore s ustanovením § 293bl ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z., nakoľko účastník konania dlžné poistné za obdobie január 2009 až september 2009 zaplatil do 30. 09. 2010, t.j. v lehote stanovenej v § 293bl ods. 1 zákona a ďalej v odvolaní citoval ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 240 ods. 1 a ods. 2 a § 293bl ods. 1 a 2. 4. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nové zámky a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. 5. Podľa § 5 písm. b/ zákona v znení účinnom od 01. 01.2004do 31. 12. 2010 je SZČO fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť. Žalobca je oprávnený na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od 02. 10. 2007 na základe živnostenského oprávnenia č. OŽP-B/2007/06242-00003.
Podľa § 141 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004, fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2013, poistné sa platí na účet sociálnej poisťovne, v štátnej pokladnici za kal. mesiac pozadu, ak tento neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2010, poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 2/2017, fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové poistenie za príslušný kal. mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Podľa § 240 ods. 2 zákona v znení zákona 266/2017 predpísané penále podľa ods. 1, nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,- eur. Sociálna poisťovňa je povinná predpísať odvádzateľovi poistného penále vypočítané odo dňa splatnosti poistného do dňa, kým omeškanie v platení poistného trvá, t.j. do zaplatenia poistného. Lehota splatnosti poistného je ustanovená zákonom a v prípade jej nedodržania má sociálna poisťovňa povinnosť predpísať odvádzateľovi poistného penále. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti v lehote splatnosti v správnej výške, alebo vôbec. Spôsob výpočtu penále je stanovený zákonom. Žalobca nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu. Zákon neukladá sociálnej poisťovni lehotu, dokedy má byť penále za príslušné kontrolované obdobie predpísané. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z., sociálna poisťovňa nepredpíše penále, alebo povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01. 01. 2010 bolo zaplatené najneskôr do 31. 04. 2010. Nevyhnutnou podmienkou na odpustenie povinnosti platiť penále bolo, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného za celé obdobie poistenia pred 01. 01. 2010, najneskôr do 30. 04. 2010. Penále žalobcovi bolo predpísané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení zákona č. 2/2017 Z.z. a zákona č. 266/2017 Z.z., pričom nebolo porušené ustanovenie § 293bl ods. 1 žalobca poistné za obdobie október 2009 až december 2009 zaplatil po 30. 04. 2010. II.
6. Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutia správneho orgánu pre nezákonnosť, pretože jeho námietkam, ktoré uviedol v odvolaní nebolo vyhovené. Poukázal na to, že poistné za obdobie február až jún 2009 uhradil dňa 04. 01. 2010, teda dlžné poistné bolo uhradené pred vydaním tohto rozhodnutia, teda pred 30 .04. 2010. Poistné za mesiac júl 2009 až september 2009 bolo zaplatené dňa 16. 04. 2010. To znamená, že na dlžné poistenie za tieto konkrétne mesiace, ktoré boli uhradené, sa vzťahuje výnimka predpísania penále. Podotkol, že penále za obdobie október 2009 až marec 2010 bolo predpísané oprávnenie, a toto penále poisťovni uhradil. Nezaplatené penále za mesiac apríl, máj, jún 2010 uhradil dňa 17. 12. 2010. V žalobe žalobca poukazoval na rozsudok NS SR č. 7Sžso 7/2016 zo dňa 26. 10. 2017 a žiadal v zmysle tohto rozhodnutia aby mu žalovaný znížil sumu penále.
III.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 12. 2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že námietka žalobcu je neopodstatnená, pretože v zmysel § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2010, sociálna poisťovňa nepredpíše penále, alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01. 01. 2010, ak bolo zaplatené najneskôr do 30. 04. 2010. základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01. 01. 2010, najneskôr do
30. 04. 2010. Účelom tejto úpravy je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky sumy dlžného poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od r. 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenie pred 01. 01. 2010, bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm - čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 01. 01. 2010. Ak by žalovaná posudzovala zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a žalovaná by nedosiahla, aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec neskúmalo. Žalobca nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 572/2009 Z.z. z dôvodu, že do 30. 04. 2010 nezaplatil poistné za október 2009 až december 2009, ale poistné za tieto mesiace zaplatil až 31. 05. 2010. IV. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 02. 2019 okrem iného poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 7Sžso/7/2016, ktorý v tomto rozhodnutí interpretoval ustanovenie § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Je evidentné, že zo všetkých listín, že jednotlivé sumy poistného boli zaplatené. Poukazoval na to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o penále až po 9 rokoch, a to len z toho dôvodu, že od r. 2018 vo februári si išiel dodatočne vyplatiť poistné za obdobie štúdia na 8- ročnom gymnáziu a následne potom pracovníčky zistili, že sa na neho vzťahuje generálny pardon, pretože nezaplatil poistné načas. V.
9. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 10. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 11. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 12. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 13. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalobca aj žalovaný správny orgán. 18. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch, ktorých v nej uviedol. Poukázal na to, že sumu k 19. 11. 2010 - 290,- eur žalovanému uhradil dňa 17. 12. 2010, a preto na túto sumu za toto obdobie sa penále vzťahovať nemalo. Rozhodnutie považuje za nezákonné. 19. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu na pojednávaní dňa 07. 10. 2019 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že žalobca v spornom období preukázateľne nezaplatil poistné v lehote ustanovenej zákonom, a preto bola žalovaná povinná podľa § 240 ods. 1 mu predpísať penále. Uviedla, že rozhodovania prax súdov pri aplikácii § 293bl nie je jednotná ako to vyplýva aj z rozsudkov. Žalovaná však zastáva názor, že odpustiť povinnosť zaplatiť penále na základe generálneho pardonu môže v tom prípade, ak povinná osoba zaplatila všetky dlžné sumy poistného vzniknuté do 31. 12. 2009, najneskôr 30. 04. 2010. Žalobca v tejto lehote nezaplatil poistné za obdobie október až december 2009, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť penále.
Žalobca vo vyjadrení namietal, že mu boli povolené splátky na časť dlžnej sumy poistného podľa § 146 ods. 1 zákona. Takéto rozhodnutie však vydané nebolo a nemohlo byť, keďže žalobca nespĺňa jednu zo základných podmienok v tomto ustanovení zákona, a to, že v čase kedy požiadala o zaplatení sumy dlžného poistného nebol aktívnym odvádzateľom poistného , keďže mu zaniklo dňa 30. 06. 2010 povinné poistenie, a teda žalovaná nemohla skontrolovať dodržiavanie odvodovej povinnosti. Tým, že žalobca si uznal dlh voči žalovanej, a táto mu povolila zaplatiť dlh v jednej splátke, aby sa vyhol nútenému výkonu rozhodnutia. Čo sa týka preplatku 8,81 eura, tento vznikol žalobcovi pri platení dobrovoľného dôchodkového poistenia a mohol sa tento započítať až potom ako pohľadávka na penále vznikla. Do času, kým penále nie je predpísané rozhodnutím, pohľadávka penále neexistuje. Tento právny názor zastávajú aj krajské súdy aj Najvyšší súd SR, a v tomto je prax súdov jednotná. Potom ako rozhodnutie o predpísaní penále nadobudlo právoplatnosť, preplatok na poistnom v sume 8,81 eur bol započítaný na úhradu penále a zvyšnú časť žalovaná vymáhala formou exekúcie, avšak medzitým určité čiastkové sumy z penále žalobca uhradil.
VI.
20. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca vykonával SZČO na základe živnostenského listu č. OŽP-B/2007/06242-00003 s dátumom vzniku dňa 02. 10. 2007. Podľa § 3 písm. a/ druhý bod, v znení zákona účinnom do 31. 12. 2010, zárobková činnosť je činnosť SZČO, z ktorej je nemocensky a dôchodkovo poistená. Podľa ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010 SZČO je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 141 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004, fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2013, poistné sa platí na účet sociálnej poisťovne, v štátnej pokladnici za kal. mesiac pozadu, ak tento neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2010, poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinnom od 01. 04. 2017, fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac v čas, alebo ich odviedli v nižšej sume, žalovaná predpíše penále vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne, alebo odo dňa začatia kontroly. Podľa § 240 ods. 2 účinnom od 01. 01. 2010, prepísané penále v ods. 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie, penále nepredpíše poisťovňa, ak nie je vyššia ako 3,32 eura. 21. V predmetnej veci zostala spornou otázka medzi účastníkmi konania povolenie splátok dlžných súm poistného. Súd považuje túto námietku za irelevantnú, pretože o povolení splátok rozhoduje žalovaný správny orgán rozhodnutím o povolení splátok dlžných súm a ich splatnosti, ktoré v danej vecí vydané nebolo. 22. Čo sa týka výkladu ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 572/2009 Z.z., účinného od 01. 01. 2010. Podľa čl. 1 ods. 1 veta 1. Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy ako sú právna istota a spravodlivosť, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, preto súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a právna aplikácia musí smerovať spravodlivému výsledku. Právna istota ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu je konkretizovaná v čiastkových princípoch, ktoré spočívajú v predvídateľnosti konania štátnych orgánov, jasnom a určitom formulovaní zákonov ako i základe retroaktivity.
V prípade nejasného neurčitého formulovania právnych noriem je z pohľadu účely a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd nevyhnutné aby všeobecné súdy interpretovali a aplikovali právnu normu ústavne konformným výkladom. Predmetné ustanovenie § 293dl bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedené novelou č. 572/2009 Z.z. a od 01. 01. 2010 sa stalo súčasťou platného právneho poriadku, pričom vytvára rámec pre poskytuje, tzv. „generálneho pardonu“. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplývajú dve podmienky, jednak, že penále sa viažu na dlžné sumy poistné a dlžné sumy príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 01. 01. 2010 a jednak, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ku ktorým sa vzťahujú penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30. 04. 2010. 23. Text ustanovenia považuje správny súd za jednoznačný, jasný, nevyvolávajúcu žiadne pochybnosti, pričom pokiaľ by aj vyvolávala pochybnosti možnosť interpretovať toto ustanovenie viacerými spôsobmi. Účelom nepochybne bolo motivovať dlžníkov k dobrovoľnému zaplateniu dlhov voči sociálnej poisťovni do 30. 04. 2010 s tým, že im nebude predpísané alebo im bude odpustená povinnosť zaplatiť penále a zároveň tým odbremeniť sociálnu poisťovňu od vymáhania. V preskúmavanej veci žalobca poistné za obdobie október 2009 až december 2009 uhradil oneskorene až po apríli 2010, a tieto oneskorené platby odôvodňujú predpísanie penále za oneskorenú úhradu, a preto sa na nej nemôže vzťahovať ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 24. Správny súd podotýka, že kontrolovaným obdobím sa rozumie celé obdobie poistenia a nie jednotlivé mesiace. V tomto konkrétnom prípade kontrolované obdobie bolo od januára 2009 do júna 2010, a preto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 25. Správny súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný správny orgán rozhodol v súlade so zákonom na základe spoľahlivého zisteného skutkového stavu a považuje obe napadnuté rozhodnutia žalovaného za správne a nezistil žiaden z dôvodov ustanovenia § 191 ods. 1 SSP pre ich zrušenie, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).