Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/159/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne

- energetické služby, s.r.o., Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 44 553 412, zastúpený NEXUS advokátska kancelária s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330, proti žalovanému: FESTAP s.r.o., Hattalova 2, 831 03 Bratislava, IČO: 31 587 828, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. -71 zo dňa 8.1.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. -71 zo dňa 8.1.2019

- v časti, v ktorej žalobca žiadal zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom na hnuteľné veci, najmä: lisovacia plnoautomatická linka zn. M. s hlavným lisom o výkone 1600 t + 11 podpružných lisov a ostatné vybavenie na zabezpečenie všetkých komponentov vyrábaných pre výrobky (nohy, podložky), inv. č. XXX; technologická linka I. na povrchovú predúpravu inv. č. XXX; technologická linka N. na aplikáciu práškov v elektrickom poli s dvoma vypaľovacími pecami - 2 ks, inv. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX; mlecia linka na výrobu práškov pre aplikáciu v elektrickom poli o celkovom výkone 500 kg/hotového materiálu za hod.; 25 ks lisovacia forma na vane; a súd prvej inštancie v tejto časti návrh na nariadenie záložného práva zamietol, potvrdzuje.

- v časti, v ktorej žalobca žiadal zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur, a to na existujúce zásoby - vo vlastníctve žalovaného bez akéhokoľvek obmedzenia a bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia žalovaným, ktoré sa nachádzajú ku dňu vzniku záložného práva v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je akákoľvek tretia osoba, najmä, nie však výlučne existujúce zásoby žalovaného, ktoré sú ku dňu vzniku záložného práva v skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y.; budúce zásoby, ktoré žalovaný nadobudne akýmkoľvek spôsobom kedykoľvek počas trvania záložného práva, t.j. odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu až do dňa úplného splatenia pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom, ktoré sa budú nachádzať v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je tretia osoba; všetky pohľadávky (práva na plnenie) od odberateľov, ktoré vzniknú žalovanému v budúcnosti z predaja existujúcich zásob, alebo budúcich zásob voči ktorémukoľvek z jeho odberateľov, a súd prvej inštancie v tejto časti návrh na nariadenie záložného práva zamietol, návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia odmieta.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodol s poukazom na §,,, , ods.1, ods. 2 (ďalej len ).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 28.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom na tieto hnuteľné veci, najmä: lisovacia plnoautomatická linka zn. M. s hlavným lisom o výkone 1600 t + 11 podpružných lisov a ostatné vybavenie na zabezpečenie všetkých komponentov vyrábaných pre výrobky (nohy, podložky), inv. č. XXX; technologická linka I. na povrchovú predúpravu inv. č. XXX; technologická linka N. na aplikáciu práškov v elektrickom poli s dvoma vypaľovacími pecami - 2 ks, inv. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX; mlecia linka na výrobu práškov pre aplikáciu v elektrickom poli o celkovom výkone 500 kg/hotového materiálu za hod.; 25 ks lisovacia forma na vane; existujúce zásoby - vo vlastníctve žalovaného bez akéhokoľvek obmedzenia a bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia žalovaným, ktoré sa nachádzajú ku dňu vzniku záložného práva v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je akákoľvek tretia osoba, najmä, nie však výlučne existujúce zásoby žalovaného, ktoré sú ku dňu vzniku záložného práva v skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y.; budúce zásoby, ktoré žalovaný nadobudne akýmkoľvek spôsobom kedykoľvek počas trvania záložného práva, t.j. odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu až do dňa úplného splatenia pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom, ktoré sa budú nachádzať v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je tretia osoba; všetky pohľadávky (práva na plnenie) od odberateľov, ktoré vzniknú žalovanému v budúcnosti z predaja existujúcich zásob, alebo budúcich zásob voči ktorémukoľvek z jeho odberateľov.

Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 18.5.2018 Zmluvu o združenej dodávke plynu č. J.-XXXX-Q.-XXXXX-XXX (ďalej len Zmluva č. 1), na základe ktorej dodával žalovanému plyn, a žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi cenu plynu vypočítanú v zmysle Prílohy č. 3 Zmluvy č. 1. Na základe uzatvorenej Zmluvy žalobca vystavil nasledovné faktúry v celkovej sume 7.142,21 eur, ktoré žalovaný neuhradil ani čiastočne:

- č. XXXXXXXXXX na sumu 1.931,21 eur, splatná 27.9.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 1.744,58 eur, splatná 29.10.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 1.710,98 eur, splatná 3.12.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 1.755,44 eur, splatná 27.12.2018.

Okrem nároku na úhradu istiny má žalobca podľa čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy č. 1 nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou faktúr. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 18.5.2018 Zmluvu o združenej dodávke plynu č. J.-XXXX-Q.- XXXXX-XXX (ďalej len Zmluva č. 2), na základe ktorej sa zaviazal žalobca dodávať žalovanému plyn, a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť žalobcovi cenu plynu podľa čl. 6 Zmluvy č. 2. Na základe uzatvorenej Zmluvy žalobca vystavil nasledovné faktúry v celkovej sume 65.993,26 eur, ktoré žalovaný neuhradil ani čiastočne:

- č. XXXXXXXXXX na sumu 10.827,60 eur, splatná 25.7.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 15.468,51 eur, splatná 27.8.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 14.025,75 eur, splatná 26.9.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 8.777,53 eur, splatná 25.10.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 8.353,75 eur, splatná 28.11.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 8.238,92 eur, splatná 27.12.2018,

- č. XXXXXXXXXX na sumu 301,20 eur, splatná 29.10.2018.

Okrem nároku na úhradu istiny má žalobca podľa čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy č. 1 nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou faktúr. Žalovaný je vlastníkom hnuteľných veci nachádzajúcich sa v skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y., a to: lisovacia plnoautomatická linka zn. M. s hlavným lisom o výkone 1600 t + 11 podpružných lisov a ostatné vybavenie na zabezpečenie všetkých komponentov vyrábaných pre výrobky (nohy, podložky), inv. č. XXX; technologická linka I. na povrchovú predúpravu inv. č. XXX; technologická

linka N. na aplikáciu práškov v elektrickom poli s dvoma vypaľovacími pecami - 2 ks, inv. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX; mlecia linka na výrobu práškov pre aplikáciu v elektrickom poli o celkovom výkone 500 kg/hotového materiálu za hod.; 25 ks lisovacia forma na vane; existujúce zásoby. Hodnota predmetných hnuteľných vecí by mohla byť približne vo výške 200.000,- eur, čím je zachovaná zásada proporcionality, keďže pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné vziať okrem istiny do úvahy aj hodnotu príslušenstva jeho pohľadávky. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu svojich splatných pohľadávok, na čo sa žalovaný vyjadril tak, že nie je schopný ich v súčasnosti uhradiť, a to ani formou splátkového kalendára, keďže je zadlžený aj voči iným veriteľom. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného je dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné zabezpečovacie opatrenie nariadiť, založil žalobca do spisu nasledovné písomné doklady: faktúry uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, upomienky zo dňa 30.7.2018, 31.8.2018, 2.10.2018, Zmluva o združenej dodávke elektriny č. J.-XXXX-Q.-XXXXX-XXX, zo dňa 3.5.2018, vrátane Prílohy č. 1 a 2, Zmluva o združenej dodávke plynu č. J.-XXXX-Q.-XXX zo dňa 18.5.2018 vrátane Prílohy č. 1 až 3, List žalovaného zo dňa 31.10.2018 - Opätovná výzva na ukončenie zmluvného vzťahu na dodávky elektriny a plynu dohodou, v ktorom konateľ žalovaného poukazuje na skutočnosť, že žalovaný už nie je majiteľom nehnuteľnosti a ani trafostanice, ktorá je pripojená do distribučnej siete; s novým majiteľom, ktorý vlastní celý výrobný areál nemá žalovaný žiadne prepojenie a v zmysle jeho požiadaviek bol žalovaný nútený predčasne ukončiť celý výrobný proces a preto dodávka elektriny už viac ako 6 týždňov neprebieha. Žalovaný požiadal o ukončenie zmluvy po prerušení dodávok elektriny pred viac ako 6 týždňami, na čo však žalobca vôbec nereagoval a takéto účelové vyhýbanie sa ukončeniu zmluvy má za následok vytváranie škody na obidvoch stranách. Ďalej žalovaný uviedol, že oprávnené nároky žalobcu uhradí po vyriešení situácie so Sociálnou poisťovňou, ktorá voči nemu vedie exekúciu z dôvodu oneskorenej splátky, ktorá súvisela s omeškaním zaplatenia vyrovnania zo strany nového majiteľa areálu. Súd uviedol, že v danom prípade bol naplnený prvý predpoklad, a to podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom, ako aj tretí predpoklad, a to, že prípadné zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu, nakoľko z návrhu ako aj z pripojených dokladov je zrejmé, že na základe 2 uzatvorených Zmlúv žalobca vystavil žalovanému faktúry na cenu za združenú dodávku plynu v celkovej sume 73.135,47 eur, ktoré žalovaný ani čiastočne neuhradil. Faktúry boli vystavené za obdobie od 1.6.2018 do 30.11.2018. Z listu žalovaného zo dňa 31.10.2018 založeného do spisu je zrejmé, že došlo k zmene na strane žalovaného ako odberateľa, ktorý už vo výrobnom areáli, ktoré bolo miestom plnenia nepôsobí, musel ukončiť svoju výrobnú činnosť, na základe čoho opakovane požiadal o ukončenie oboch zmlúv. Z listu žalovaného vyplýva, že žalobca na jeho žiadosti vôbec nereagoval. Otázka oprávnenosti fakturovanej istiny bude predmetom dokazovania v inom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o spôsobilý predmet záložného práva, súd uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie uvedené v návrhu o tom, že žalovaný je vlastníkom vyššie vyšpecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré sa majú nachádzať v jeho skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y., a súdu ani neosvedčil, že na uvedenej adrese má žalovaný nejaké skladovacie priestory. Ako odberné miesto je na faktúrach síce uvedená adresa Š. R. XXXX/Xa, Y., ale nie je zrejmé, o aké priestory ide, či sa tam nachádza sklad žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa 31.10.2018 vyplýva, že žalovaný už nie je majiteľom nehnuteľností, ktoré boli pripojené do distribučnej siete, celý areál zmenil majiteľa a s novým majiteľom nemá žalovaný žiadne prepojenie. Podľa súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu konkrétneho konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že v budúcnosti dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Žalobca nepoukázal na žiadne konkrétne konanie žalovaného, ktoré by takéto obavy vzbudzovalo. Je pravdou, že v spomínanom liste zo dňa 31.10.218 poukazoval žalovaný na skutočnosť, že je voči nemu vedená exekúcia zo strany Sociálnej poisťovne, ktorou je momentálne žalovaný blokovaný, avšak po vyriešení daného stavu všetky oprávnené pohľadávky žalobcu budú vyriešené. Povinnosťou žalobcu je poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku zmarenia exekúcie, čo podľa názoru súdu v danom prípade splnené nebolo, nakoľko zo skutkových okolností daného prípadu nevyplývajú jednoznačné závery o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal, že zo správania žalovaného možno vyvodiť okolnosti odôvodňujúce obavu z budúceho zmarenia exekúcie, a preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a nasl. . O náhrade trov konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov podľa , pretože sa nestotožňuje s napadnutým uznesením a mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd vyhodnotil situáciu na strane žalovaného za takú, že neohrozuje prípadný budúci výkon exekúcie v prospech žalobcu. S takýmto záverom súdu však nie je možné súhlasiť. Prvostupňový súd sa pri hodnotení dôkazov predložených žalobcom zameral len na jediné tvrdenie žalovaného, ktoré bolo navyše voči žalobcovi uvedené účelovo, že tento má mať záujem uspokojiť pohľadávku žalobcu po tom, ako bude mať vysporiadané záväzky voči Sociálnej poisťovni. Z ďalšej vzájomnej, najmä telefonickej, komunikácie sporových strán však vyplýva jednoznačne, že žalovaný nemá úmysel pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca sa navyše spojil aj s dozorovým správcom žalovaného (JUSTÍCIA Recovery k.s.), ktorý potvrdil, že žalovaný nemá v súčasnosti žiadny majetok okrem toho, ktorý bol uvedený v návrhu. Na predmetné hnuteľné veci sa však dozorovému správcovi nepodarilo nájsť kupujúceho, preto viaceré pohľadávky, ktoré boli predmetom schváleného reštrukturalizačného plánu, ostávajú v súčasnosti neuspokojené a dozorový správca nepredpokladá ich uspokojenie ani v budúcnosti. Z verejne dostupných zdrojov (monitoring.epi.sk a finstat.sk) je tiež zistiteľné, že žalovaný má v súčasnosti záporné vlastné imanie. Okrem toho má žalovaný dlh na dani (vo výške 18.212,97 eur) a dlhy na poistení (VŠZP - 41.030,30 eur, Dôvera - 6.781,87 eur). Je teda zrejmé, že v súčasnosti sa spoločnosť nachádza v kríze v zmysle ustanovení v znení neskorších predpisov. Z rovnakej evidencie vyplýva, že záväzky voči Sociálnej poisťovni v celkovej výške 138.101,30 eur mali byť žalovaným uhradené ku dňu 15.11.2018, a ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani ku dňu rozhodovania o tomto návrhu žiadne ďalšie záväzky žalovaného voči Sociálnej poisťovni evidované nie sú. Do dnešného dňa však napriek tvrdeniam žalovaného, že po ich zaplatení uhradí žalobcovi jeho oprávnené nároky (o čo sa v Uznesení oprel aj súd), k žiadnej úhrade zo strany žalovaného voči žalobcovi nedošlo.

Pokiaľ prvostupňový súd žalobcovi vyčítal, že tento neosvedčil svoje tvrdenia uvádzané v návrhu o tom, že žalovaný je vlastníkom hnuteľných vecí uvedených v návrhu, tento nedostatok žalobca odstránil Potvrdením spoločnosti ForPack, s.r.o., Gemerská cesta 1, 984 01 Lučenec, IČO: 50 832 191 (ďalej len „ForPack“), ktorá je novým vlastníkom skladových priestorov nachádzajúcich sa na adrese A. R. XXXX/Xa, Y.Q., ktoré nadobudla práve od žalovaného. Z predloženého potvrdenia vyplýva, že v uvedených skladových priestoroch sa v súčasnosti veci špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nachádzajú, a to na základe dohody spoločnosti ForPack so žalovaným až do 31.12.2019. Uvedené potvrdenie žalobca objektívne nemohol predložiť spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na predvianočné obdobie, v ktorom mal sťažený kontakt so štatutármi spoločnosti ForPack. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že v prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia mu s ohľadom na výšku jeho pohľadávky hrozí vznik značnej škody, nakoľko možnosť iného uspokojenia jeho pohľadávky ako prípadným výkonom záložného práva zriadeného súdom, je veľmi nízka, ak nie až nepravdepodobná. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol a stále aj je dôvodný, preto sa domáha postupu uvedeného v úvode tohto odvolania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.01.2019, č.k. -71. Súd správne vyhodnotil fakty a nestranne rozhodol na základe zistených skutočností. Uviedol, že jeho spoločnosť úspešne ukončila proces reštrukturalizácie vo februári 2018. Súd ustanovil dozerajúceho správcu (JUSTÍCIA RECOVERY k.s.), ktorý pravidelne dohliada na všetky aktivity ich spoločnosti. Do dnešného dňa neboli vykonané žiadne právne, ba dokonca ani obchodné aktivity, ktoré by neboli komunikované a spojené s odsúhlasením so správcom. V roku 2018 spoločnosť predala nehnuteľný majetok a vyplatila 80 % celého reštrukturalizačného dlhu. Zo zostávajúcich 20 % dlhu je polovička voči spriazneným osobám, ktorým nebolo uhradené ani jedno euro a ostatným veriteľom boli

uvoľnené postupne všetky voľné prostriedky. Konatelia spoločnosti, ktorí sú aj jej zamestnancami a ktorí nemajú žiadny iný pracovno-právny vzťah (žalovaná spoločnosť je ich jediným zamestnávateľom), si ku dnešnému dňu nevyplatili ani oprávnené mzdové nároky (a to od začiatku reštrukturalizácie / leto 2017 ), tak aby mohli predovšetkým uprednostniť ostatných veriteľov a zamestnancov. Neustále vkladajú do spoločnosti vlastné úspory, tak aby zabezpečili jej chod aj napriek blokácii účtov zo strany Sociálnej poisťovne. Tak, ako oznámili aj žalobcovi, hodlajú uhradiť všetky oprávnené pohľadávky, po vysporiadaní situácie so Sociálnou poisťovňou. Práve Sociálna poisťovňa, ktorú žiadali o splátkový kalendár niekoľkokrát, a nakoniec aj v Dozornej rade SP koncom augusta 2018, im napriek úhrade takmer 60 % aktuálneho dlhu (130.000 eur) v uplatnila exekúciu na celý zostatkový dlh (do konca roku 2018) a nebola vôbec ochotná odblokovať ich bankové účty. Všetky tržby, ktoré realizujú, im berie momentálne Sociálna poisťovňa, a preto nebolo možné k dnešnému dňu uhradiť oprávnené pohľadávky žalobcu. Tu je potrebné však zdôrazniť, že žalovaná suma, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho práva nie je v žiadnom ohľade oprávneným nárokom a podstatnú časť tejto sumy rozporujú a bola aj riadne reklamovaná. O oprávnenej čiastke žalovanej sumy rozhodne súd. Na hnuteľný majetok výrobných zariadení majú kupujúceho zahraničného investora, tak ako to bolo aj riadne deklarované v reštrukturalizačnom pláne ich spoločnosti. Predajom výrobných zariadení a ich presunom do nových priestorov zabezpečia kontinuitu výnimočného výrobného procesu, ktorý má okrem amerického, ruského, EU aj slovenskú aktívnu patentovú ochranu a ktorý bol vyvinutý výhradne na Slovensku. Do dnešného dňa nedošlo k žiadnemu parciálnemu predaju výrobných zariadení, hoci o jednotlivé zariadenia javili záujem viaceré subjekty, ale ich parciálnym predajom by bola znehodnotená celá zostávajúca časť. Práve zachovanie celého výrobného celku je podmienkou vysporiadania zo všetkými veriteľmi a nielen s veriteľom s účelovou žalobou, ktorým je žalobca. Žalobca síce pravdivo uvádza, že majú záporné vlastné imanie, ale to je spôsobené hlavne účtovnou hodnotou hnuteľného majetku, ktorá je s ohľadom na vek zariadení veľmi nízka a blíži sa cene šrotovej. Koncom roku 2018 vykázali účtovný pozitívny výsledok, čo svedčí o pozitívnom hospodárení žalovaného (dôkaz Hospodársky výsledok 2018 podľa FINSTAT). Vyjadrenie žalobcu o hodnote zariadení nie je ničím podložené a vychádza z laického a úplne nepodloženého názoru. Jedine zachovaním výrobných zariadení vcelku a ich premiestením do nových priestorov môže úspešne zavŕšiť reštrukturalizačný plán a uspokojiť všetkých veriteľov. Ako dôkaz, že spláca svoje záväzky, priložil aktuálne rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zastavení jednej z exekúcií. Ďalej uviedol, že žalobca sa opiera o vyjadrenia spoločnosti Forpack s.r.o Gemerská cesta 1, Lučenec, ktoré avšak nie sú aktuálne a sú z časti nepravdivé, čo je aj v rozpore s DHIM (ktorá bola súčasťou súdom odobrenej reštrukturalizácie) a ktorá eviduje ich hmotný majetok výrobných zariadení. Presun výrobných zariadení do nových výrobných priestorov taktiež neohrozí ich likviditu, nakoľko v skladových zásobách majú okolo 9000 kusov hotových výrobkov, ktoré sú už dnes premiestnené do prenajatých skladov mimo uvedenej spoločnosti Forpack s.r.o.. Postupným predajom výrobkov budú uspokojovaní všetci veritelia spoločnosti nad rámec vysporiadania za výrobné zariadenia. Podstatná časť výrobných zariadení je dnes demontovaná a nefunkčná. Ak by došlo k blokácii zo strany žalobcu, ich reálna hodnota bude rovnaká ako ich šrotová cena podľa váhy. Tu upriamil súd na zjavnú a účelovú koordináciu žalobcu a spoločnosti Forpack s.r.o, ktorá by v prípade, že zariadenia nebudú do 31.12.2019 odvezené z ich areálu, stanú sa ich bezodplatným vlastníkom (dôkaz, dohoda o uvoľňovaní priestorov, článok P4.1). Práve blokádou zariadení by došlo k naplneniu predmetného ustanovenia zmluvy. Žalovaný sa všemožne usiluje o úhradu svojich dlhov, v čom mu dnes prekáža najmä blokácia účtov zo strany Sociálnej poisťovne. V minulom mesiaci žalovaný podpísal Memorandum s konzorciom spoločností v Berlíne, ktoré budú realizovať presun výroby do nových priestorov a zabezpečia kontinuitu výnimočnej výrobnej koncepcie, ktorú vynašli konatelia spoločnosti a ktorá má patentovú ochranu. Práve táto ochrana, ktorú vlastnia konatelia ako fyzické osoby, dáva zariadeniam vyššiu hodnotu, ako je ich reálna znalecká cena bez súhlasu majiteľov patentov. Vek zariadení je viac ako 30 rokov. Lisovacia linka je dokonca z roku 1978 a niektoré ďalšie zariadenia, ktoré sú súčasťou výrobných liniek, sú aj z päťdesiatych rokov (najmä lisy). Žalobca nepreukázal hodnotu, ktorú uviedol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenia žalobcu vo vyjadrení považuje v značnej časti za znevažujúce a nepravdivé. Žalobca napriek viacerým výzvam žalovaného navyšoval svoju údajnú pohľadávku najmä tým, že napriek preukázanej zmene majiteľa areálu, nebol ochotný pristúpiť na ukončenie zmluvného vzťahu, hoci dodávky elektrickej energie a plynu prerušil.

Žalovaný považuje žalobcom podané odvolanie za neopodstatnené a navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania vzniknutých žalovanému vo výške 100 %.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

6. Podľa , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

11. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva, ktorý bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.

12. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z v spojení s a .

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca

exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

14. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.

15. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne.

16. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

17. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či žalobca osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Musia byť teda osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému samá poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Odvolací súd je toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaným návrhom, nie je daný.

19. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu o tom, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie uvedené v návrhu, že žalovaný je vlastníkom vyššie vyšpecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré sa majú nachádzať v jeho skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y., a súdu ani neosvedčil, že na uvedenej adrese má žalovaný nejaké skladovacie priestory. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu konkrétneho konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že v budúcnosti dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Žalobca nepoukázal na žiadne konkrétne konanie žalovaného, ktoré by takéto obavy vzbudzovalo. V prípade vedenia exekúcie zo strany Sociálnej poisťovne voči žalovanému, žalovaný predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávky vo výške 7.137,08 eur zo dňa 12.4.2019. Žalovaný podstatnú časť sumy, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho práva rozporuje a bola aj riadne reklamovaná. Otázka oprávnenosti fakturovanej istiny bude predmetom dokazovania v inom súdnom konaní.

20. Povinnosťou žalobcu je poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku zmarenia exekúcie, čo podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade splnené nebolo, nakoľko zo skutkových okolností daného prípadu nevyplývajú jednoznačné závery o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

21. K tvrdeniu žalobcu, že Potvrdenie spoločnosti ForPack, s.r.o., Gemerská cesta 1, 984 01 Lučenec, IČO: 50 832 191 (ďalej len „ForPack“), ktorá je novým vlastníkom skladových priestorov nachádzajúcich sa na adrese A. R. XXXX/Xa, Y., ktoré nadobudla práve od žalovaného, ktoré potvrdzuje, že v uvedených skladových priestoroch sa v súčasnosti veci špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nachádzajú, nemohol žalobca predložiť spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na predvianočné obdobie, v ktorom mal sťažený kontakt so štatutármi spoločnosti ForPack, odvolací súd poukazuje na .

22. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Použitie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda na žalobcovi aby preukázal, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uviedol až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Skutočnosť, že žalobca predložiť Potvrdenie spoločnosti ForPack, s.r.o. až v odvolacom konaní vzhľadom na predvianočné obdobie, v ktorom mal sťažený kontakt so štatutármi spoločnosti ForPack, nie je takou skutočnosťou, v dôsledku ktorej nemohol tento dôkaz predložiť bez svojej viny. Preto odvolací súd nemôže k tomuto dôkazu prihliadnuť. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd v zhode so súdom skonštatoval, že žalobca svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal, že zo správania žalovaného možno vyvodiť okolnosti odôvodňujúce obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

24. Odvolací súd preto uznesenie súdu v časti, v ktorej žalobca žiadal zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom na hnuteľné veci, najmä: lisovacia plnoautomatická linka zn. M. s hlavným lisom o výkone 1600 t + 11 podpružných lisov a ostatné vybavenie na zabezpečenie všetkých komponentov vyrábaných pre výrobky (nohy, podložky), inv. č. XXX; technologická linka I. na povrchovú predúpravu inv. č. XXX; technologická linka N. na aplikáciu práškov v elektrickom poli s dvoma vypaľovacími pecami - 2 ks, inv. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX; mlecia linka na výrobu práškov pre aplikáciu v elektrickom poli o celkovom výkone 500 kg/hotového materiálu za hod.; 25 ks lisovacia forma na vane; a súd prvej inštancie v tejto časti návrh na nariadenie záložného práva zamietol, potvrdil v zmysle ako vecne správne.

25. Pokiaľ ide o druhú časť napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

26. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

28. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

29. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

30. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

31. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. . Žalobca je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu musí byť zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu ( ) a na prípadné odstraňovanie vád v zmysle a 129 .

32. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje zákonom stanovené náležitosti.

33. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenia a si vzájomne odporujú, pokiaľ ide o postup súdu v prípade neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu na nariadenie neodkladného (teda i zabezpečovacieho) opatrenia, pričom v obidvoch ustanoveniach je výslovne uvedené, že sa týkajú návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda nie je možné jedno z nich považovať za lex generalis (všeobecnú úpravu) a druhé za lex specialis (osobitnú úpravu). Právna teória (Števček a kol.: . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1110 - 1111) sa snaží riešiť tento problém diferenciáciou medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej (vtedy prichádza do úvahy aplikácia , teda výzva na doplnenie alebo opravu podania), a ktoré nie je podaním vo veci samej (vtedy sa aplikuje a vady podania sa neodstraňujú). Podľa je pritom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaním vo veci samej vtedy, ak to vyplýva z povahy veci. Z povahy veci vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, a samotné nariadenie neodkladného opatrenia sa tak stáva vecou samou. V danom prípade je však zjavné, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá povahu veci samej, čo vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca žiadal zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur, a to na existujúce zásoby - vo vlastníctve žalovaného bez akéhokoľvek obmedzenia a bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia žalovaným, ktoré sa nachádzajú ku dňu vzniku záložného práva v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru, alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je akákoľvek tretia osoba, najmä, nie však výlučne existujúce zásoby žalovaného, ktoré sú ku dňu vzniku záložného práva v skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y.; budúce zásoby, ktoré žalovaný nadobudne akýmkoľvek spôsobom kedykoľvek počas trvania záložného práva, t.j. odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu až do dňa úplného splatenia pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom, ktoré sa budú nachádzať v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru, alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je tretia osoba; všetky pohľadávky (práva na plnenie) od odberateľov, ktoré vzniknú žalovanému v budúcnosti z predaja existujúcich zásob, alebo budúcich zásob voči ktorémukoľvek z jeho odberateľov. Za takejto situácie sa podľa vyššie citovaného názoru právnej teórie vady návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodstraňujú, pokiaľ tieto vady bránia pokračovaniu v konaní ( ).

34. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je neurčitý, nakoľko žalobca nekonkretizoval, akých konkrétnych existujúcich zásob sa má záložné právo týkať, pričom nie sú zrejmé ani budúce zásoby, ktoré by mal žalovaný nadobudnúť akýmkoľvek spôsobom kedykoľvek počas trvania záložného práva. V prípade všetkých pohľadávok (práva na plnenie) od odberateľov, ktoré vzniknú žalovanému v budúcnosti z predaja existujúcich zásob alebo budúcich zásob voči ktorémukoľvek z jeho odberateľov, nie je zrejmé, o akých odberateľov ide. Návrh žalobcu v tomto smere, je nezrozumiteľný a neurčitý.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle uznesenie súdu v časti, v ktorej žalobca žiadal zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur, a to na existujúce zásoby - vo vlastníctve žalovaného bez akéhokoľvek obmedzenia a bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia žalovaným, ktoré sa nachádzajú ku dňu vzniku záložného práva v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru, alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je akákoľvek tretia osoba, najmä, nie však výlučne existujúce zásoby žalovaného, ktoré sú ku dňu vzniku záložného práva v skladových priestoroch na adrese Š. R. XXXX/Xa, Y.; budúce zásoby, ktoré žalovaný nadobudne akýmkoľvek spôsobom kedykoľvek počas trvania záložného práva, t.j. odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu až do dňa úplného splatenia pohľadávky žalobcu vo výške 73.135,47 eur s príslušenstvom, ktoré sa budú nachádzať v ktoromkoľvek skladovom priestore, ktorý žalovaný používa v rámci svojej činnosti bez ohľadu na to, či je vlastníkom tohto skladového priestoru, alebo vlastníkom tohto skladového priestoru je tretia osoba; všetky pohľadávky (práva na plnenie) od odberateľov, ktoré vzniknú žalovanému v budúcnosti z predaja existujúcich zásob, alebo budúcich zásob voči ktorémukoľvek z jeho odberateľov, a súd prvej inštancie v tejto časti návrh na nariadenie záložného práva zamietol, zmenil v zmysle tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia odmietol.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Nakoľko úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).