Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: Trenkwalder, a. s., Mickiewiczova 9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 861 169, zastúpeného Mgr. Vojtechom Budavárym, advokátom, Šafárikovo nám. 7, Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: INGEMAR s.r.o., Železničná 26A, Senec, IČO: 34 117 300, zastúpeného JUDr. Adriánom Iványim, advokátom, Hodská 2359/64, Galanta, o zaplatenie 5 446,05 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 446,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne takto:

- zo sumy 3 673,27 eur od 28. 09. 2018 až do zaplatenia,

- zo sumy 1 772,78 eur od 25. 10. 2018 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 01. 2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5 446,05 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že žalobca vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa ust. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom tejto služby je záväzok agentúry zamestnať fyzickú osobu v pracovnom pomere a následne tohto zamestnanca v zmysle ust. a nasl. prideliť na dočasný výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, ktorý využíva jeho závislú prácu, ukladá zamestnancovi v mene agentúry dočasného zamestnávania pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Žalobca v postavení agentúry dočasného zamestnávania uzatvoril so žalovaným v postavení užívateľského zamestnávateľa dňa 06. 08. 2017 dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov, na základe ktorej pridelil žalovanému zamestnanca D. G. s účinnosťou od XX. XX. XXXX. Dočasné pridelenie uvedeného zamestnanca bolo ukončené v septembri 2018. V zmysle uzatvorenej zmluvy mal žalovaný uhrádzať za službu dočasného pridelenia cenu pozostávajúcu z odmeny podľa čl. 4 ods. 4.2 zmluvy a mzdových nákladov podľa čl. 4 ods. 4.3 zmluvy. K cene sa následne podľa čl. 4 ods. 4.4 zmluvy mala pripočítať daň z pridanej hodnoty podľa platných právnych predpisov. Za dočasné pridelenie zamestnanca D. G. v mesiacoch august XXXX a september XXXX žalobca vystavil a následne zaslal žalovanému faktúru č. TMP18110369 zo dňa 13. 09. 2018 vo výške 3 673,27 eur s DPH, splatnú dňa 27. 09. 2018 a faktúru č. TMP18110423 zo dňa 10. 10. 2018 vo výške 1 772,78 eur s DPH splatnú dňa 24. 10. 2018. Žalovaný ale predmetné faktúry doposiaľ vôbec neuhradil. Oprávnenosť nároku žalobcu preukazuje tiež evidencia pracovného

času zamestnanca, ktorú žalovaný zasielal žalobcovi ako podklad k vystaveniu faktúry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich záväzkov za riadne poskytnuté služby. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 5 446,05 eur. Žalobca zaslal žalovanému tiež predžalobnú výzvu, avšak napriek tomu žalovaný odmietol dlžnú sumu uhradiť.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že uzatvoril so žalobcom objednávku na obsadenie pracovnej pozície zo dňa 14. 04. 2017, ktorej predmetom bolo poskytnutie služby „Recruitment“ zodpovedajúcej sprostredkovaniu zamestnania za úhradu, pričom práva a povinnosti sa riadia VOP žalobcu pre Recruitment. Špecifikácia pracovnej pozície bola: obchodný zástupca. Faktúra č. TMP17110341 bola žalobcom vystavená na základe akceptačného listu kandidáta - D. G., pričom predmetom faktúry bolo: „Na základe zmluvy Vám fakturujeme honorár za personálne poradenstvo pri výbere kandidáta na pozíciu „Obchodný zástupca“. Vybraný kandidát: p. D. G..“ Faktúra, ktorá bola zo strany žalovaného nedopatrením uhradená, však bola zo strany žalobcu vystavená bezdôvodne, nakoľko v zmysle čl. 7 bod 7.2 VOP žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu (Recruitment) má žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu dňom vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným ako mandantom a akceptovaným kandidátom. Táto podmienka však v tomto prípade nebola nikdy splnená, nakoľko medzi žalovaným a pánom D. G. žiaden pracovnoprávny vzťah nikdy nevznikol. Služba (činnosť) „personálne poradenstvo pri výbere kandidáta na pozíciu obchodný zástupca“, za čo bola vystavená faktúra zo strany žalobcu, nebola žalovanému žalobcom nikdy poskytnutá. Z uvedených dôvodov bolo vystavenie faktúry v plnom rozsahu neodôvodnené, vykonalo sa bez právneho titulu a jej úhrada bola neoprávnená. Z tohto dôvodu žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na vrátenie neoprávnene vyplatenej platby zo dňa 13. 11. 2018, žalobca však žalovaným požadovanú sumu v lehote poskytnutej vo výzve nevrátil. P. D. G. pôsobil u žalovaného ako dočasne pridelený zamestnanec - obchodný zástupca. Pri náhodnom audite účtovníctva a súvisiacich dokladov v spoločnosti žalovaného bolo zistené, že v období od 01. 01. 2018 do 31. 08. 2018 p. G. v rozpore s písomnými zmluvnými dojednaniami dohodnutými so spoločnosťami ŽP EKO QELET a.s. a VYFAKO, spol. s.r.o. objednával v mene užívateľského zamestnávateľa (žalovaný) v písomných objednávkach bez predchádzajúceho zaobstarania si cenových ponúk výkup plastov za mnohonásobne vyššie výkupné ceny plastov, než boli s uvedenými spoločnosťami zmluvne dohodnuté. Konkrétne výkupné ceny stanovené p. G. v objednávkach niekoľkonásobne prevyšovali zmluvne dohodnuté výkupné ceny plastov - namiesto 25,- eur/t - zmluvne dohodnutá cena výkupu so spoločnosťou ŽP EKO QELET a.s. a 5,- eur/t zmluvne dohodnutá cena so spoločnosťou VYFAKO, spol. s.r.o., objednal p. G. výkup plastov od týchto spoločností za cenu 160,- eur/t, čím spôsobil užívateľskému zamestnávateľovi (žalovaný) finančnú škodu vo výške 1 701,02 eur. Túto škodu si žalovaný prostredníctvom výzvy na náhradu škody zo dňa 27. 11. 2018 uplatnil voči žalobcovi v zmysle čl. 12 VOP spoločnosti žalobcu pre dočasné prideľovanie zamestnancov (Temporary placement) vyzval žalobcu na náhradu škody v celkovej výške 1 701,02 eur spôsobenej dočasne prideleným zamestnancom p. D. G., obchodným zástupcom prideleným do spoločnosti žalovaného. Žalobca však žalovaným požadovanú sumu vo výške 1 701,02 eur v lehote poskytnutej vo výzve neuhradil. Žalovaný z dôvodu, že žalobca na základe výziev požadované sumy žalovanému neuhradil, vykonal započítanie pohľadávok prostredníctvom „Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom“ zo dňa 19. 12. 2018. V započítaní žalovaný uviedol, že spoločnosti žalobcu zostáva záväzok voči spoločnosti žalovaného vo výške 1 054,97 eur a toto započítanie zaslal spoločnosti žalobcu dňa 19. 12. 2018. Z vyššie uvedených dôvodov je jednoznačné, že žalobca nedisponuje voči žalovanému žiadnou pohľadávkou, o čom bol žalobca upovedomený.

3. Žalobca v konaní ešte uviedol, že v prípade bezdôvodného obohatenia žalovaný vo výzve zo dňa 13. 11. 2018 poukazoval na faktúru č. TMP17110341 zo dňa 15. 08. 2017 za poskytnuté personálne poradenstvo pri výbere kandidáta (sprostredkovania zamestnania za úhradu), ktorú žalovaný riadne uhradil žalobcovi, a následne po uplynutí viac ako 14 mesiacov začal špekulatívnym spôsobom požadovať vrátenie tejto sumy, hoci žalobca preukázateľne vyhľadal a predstavil tohto kandidáta žalovanému, čo tento potvrdil akceptačným listom. Žalobca na výzvu žalovaného odpovedal listom zo dňa 14. 11. 2018. V ďalšom prípade si žalovaný výzvou zo dňa 27. 11. 2018 po splatnosti svojho záväzku začal uplatňovať údajný nárok na náhradu finančnej škody spôsobenej dočasne prideleným zamestnancom D. G. vraj ešte začiatkom roka 2018. Pretože si žalovaný nesplnil povinnosť nahlásiť povinnosť v súlade s článkom 12 ods. 12.4 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (emporary Placement), spísal protokol až po skončení pracovného pomeru predmetného zamestnanca a po viac ako 10 mesiacoch od vzniku škody, pričom nebola tiež preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním

zamestnanca a vznikom škody, žalobca tento nárok v zmysle odpovede zo dňa 05. 12. 2018 neuznal. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako tiež nárok na náhradu škody boli medzi stranami od počiatku sporné, a rozhodne nešlo o pohľadávky, ktoré by sa stretli a boli spôsobilé na započítanie v zmysle ust. . Ako vyplýva z povahy veci, platba z faktúry č. TMP17110341 spadala ešte do kalendárneho roka 2017 a v účtovníctve žalobcu neboli žiadne doklady, voči ktorým by mohol žalovaný započítanie vykonať. Skutočnosť, že sa jedna zo strán domnieva, že má určitú pohľadávku, ju ešte neoprávňuje jednostranne započítať si túto pohľadávku voči pohľadávke, ktorá nie je medzi stranami sporná. Z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený vykonať jednostranné započítanie pohľadávok.

4. Žalovaný v konaní ešte uviedol, že žalovaný vykonal započítanie pohľadávok prostredníctvom „Započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom“ zo dňa 19. 12. 2018, a tým pohľadávky žalobcu zanikli v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu je požiadavka žalobcu na zaplatenie akejkoľvek sumy voči žalovanému v plnom rozsahu neopodstatnená, nakoľko žalobca voči žalovanému žiadnou pohľadávkou nedisponuje. Žalovanému bola p. G. spôsobená škoda, ako aj príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca (p. G.) a vznikom škody žalovanému bola vysvetlená a preukázaná a p. G. v rozpore s písomnými zmluvnými dojednaniami žalovaného dohodnutými so spoločnosťami ŽP EKO QELET a.s. a VYFAKO, spol. s.r.o. objednával v mene užívateľského zamestnávateľa (žalovaný) v písomných objednávkach bez predchádzajúceho zaobstarania si cenových ponúk výkup plastov za mnohonásobne vyššie výkupné ceny plastov než boli s uvedenými spoločnosťami zmluvne dohodnuté. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že objednávky vykonal p. G., pričom porušil tým zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi žalovaným a spoločnosťami ŽP EKO QELET a.s. a VYFAKO, spol. s.r.o. Všetky podmienky k uplatneniu škody voči p. G., t.j. zamestnancovi žalobcu naplnené boli. Žalovaný tvrdí, že jednostranný zápočet je preto jednostranným úkonom, lebo k tomu nie je nutný súhlas druhej strany. Žalobca pohľadávky žalovaného, ktoré žalovaný voči žalobcovi jednostranným úkonom započítal, do dnešného dňa žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil a na žiadny dôkaz ani nepoukázal, ktoré by spochybnili opodstatnenosť započítaných pohľadávok žalovaného, preto sa tomuto argumentu podľa nášho názoru nie je potrebné sa venovať. Z vyššie uvedených dôvodov je jednoznačné, že žalobca nedisponuje voči žalovanému žiadnou pohľadávkou, o čom bol žalobca upovedomený. Z tohto dôvodu je žalobcov návrh v plnom rozsahu neodôvodnený.

5. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: objednávkou žalovaného na obsadenie pracovnej pozície zo dňa 14. 04. 2017, dohodou o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 06. 08. 2017, akceptačným listom, faktúrami žalobcu č. TMP17110341, č. TMP18110369 a č. TMP18110423, evidenciou pracovného času zamestnanca, listom žalovaného žalobcovi zo dňa 13. 11. 2018, listom žalobcu žalovanému zo dňa 14. 11. 2018, listom žalovaného žalobcovi zo dňa 27. 11. 2018, listom žalobcu žalovanému zo dňa 05. 12. 2018, započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom žalovaného zo dňa 19. 12. 2018, protokolom o škode zo dňa 26. 11. 2018, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment), Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu pre dočasné prideľovanie zamestnancov (Temporary placement), objednávkami D. G., dodacími listami, vážnymi listami, zmluvami a faktúrami obchodných partnerov žalovaného, a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaný predložil žalobcovi objednávku na obsadenie pracovnej pozície dňa 14. 04. 2017, ktorej predmetom bolo poskytnutie služby žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu „Recruitment“, pričom práva a povinnosti sa riadili Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment). Špecifikácia pracovnej pozície bola: obchodný zástupca. Žalobca v postavení agentúry dočasného zamestnávania uzatvoril so žalovaným v postavení užívateľského zamestnávateľa dňa 06. 08. 2017 dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov, na základe ktorej pridelil žalovanému zamestnanca D. G. s účinnosťou od 14. 08. 2017. P. D. G. pôsobil u žalovaného ako dočasne pridelený zamestnanec - obchodný zástupca a jeho dočasné pridelenie bolo ukončené v septembri 2018. Za dočasné pridelenie zamestnanca D. G. v mesiacoch august 2018 a september 2018 žalovanému žalobca vystavil a následne zaslal žalovanému faktúru č. TMP18110369 zo dňa 13. 09. 2018 vo výške 3 673,27 eur s DPH, splatnú dňa 27. 09. 2018 a faktúru č. TMP18110423 zo dňa 10. 10. 2018 vo výške 1 772,78 eur s DPH splatnú dňa 24. 10. 2018. Žalovaný ale tieto faktúry žalobcovi neuhradil. Žalovaný považoval výkon pracovných činností p. G. za zlý, nakoľko podľa neho spôsobil žalovanému finančnú škodu vo výške 1 701,02 eur. Túto škodu si žalovaný prostredníctvom výzvy na náhradu škody

zo dňa 27. 11. 2018 uplatnil voči žalobcovi v zmysle čl. 12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre dočasné prideľovanie zamestnancov (Temporary placement) a vyzval žalobcu na náhradu škody v celkovej výške 1 701,02 eur spôsobenej dočasne prideleným zamestnancom p. D. G., obchodným zástupcom prideleným do spoločnosti žalovaného. Žalobca však žalovaným požadovanú sumu vo výške 1 701,02 eur v lehote poskytnutej vo výzve neuhradil. Žalovaný z dôvodu, že žalobca na základe výziev požadované sumy žalovanému neuhradil, vykonal započítanie pohľadávok prostredníctvom „Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom“ zo dňa 19. 12. 2018. V započítaní žalovaný uviedol, že spoločnosti žalobcu zostáva záväzok voči spoločnosti žalovaného vo výške 1 054,97 eur a toto započítanie zaslal spoločnosti žalobcu dňa 19. 12. 2018.

7. Po takto vymedzenom skutkovom stave veci na základe tvrdení strán sporu a na základe predložených listinných dôkazov zostali spornými: A žalovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, B pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorú žalovaný jednostranným zápočtom započítal voči pohľadávke žalobcu.

8. Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

13. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

14. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

15. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

16. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

17. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

18. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

20. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

21. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

22. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

23. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

25. Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

27. Podľa ust. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

28. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného

dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

29. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 06. 08. 2017, pričom na predmetné záväzkové vzťahy strán sporu z uvedenej dohody, ktorú súd považoval za dvojstranný právny akt, teda zmluvu, sa vzťahujú ustanovenia podľa ust. a , nakoľko uvedená zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu ako podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, takže súd na ich obchodno-právny vzťah aplikoval ustanovenia . Súd v konaní riešil samostatne žalovanú pohľadávku žalobcu voči žalovanému a samostatne pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, ktorú žalovaný jednostranným zápočtom započítal voči pohľadávke žalobcu.

A. Žalovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému

30. Žalobca si žalobou uplatnil nárok z faktúr č. TMP18110369 a č. TMP18110423, ktorými si uplatnil nárok na odplatu za poskytnutie personálnych služieb za mesiac august a september 2018, spolu vo výške 5 446,05 eur. Predmetné personálne služby spočívali v pridelení osoby D. G. na výkon práce do spoločnosti žalovaného na základe dohody (zmluvy) o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 06. 08. 2017. Skutočnosť, že predmetný zamestnanec naozaj v mesiacoch august až september 2018 (reálne začal vykonávať prácu v spoločnosti žalovaného už 01. 01. 2018) vykonával prácu v spoločnosti žalovaného vyplývala z akceptačného listu, z protokolu o škode zo dňa 26. 11. 2018 a zhodných tvrdení strán sporu, takže súd o tejto skutočnosti nemal žiadnych pochybností. Nárok na odmenu pre žalobcu za uvedené vznikol v zmysle čl. 7 ods. 7.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment), kde vo vete druhej bolo uvedené, že „ak odmena ani spôsob jej určenia nie je dohodnutý, patrí žalobcovi odmena podľa týchto podmienok“. Nakoľko však strany sporu v dohode (zmluve) o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 06. 08. 2017 mali v čl. 4 ods. 4.1 dohodnutú odplatu žalobcu za poskytnuté služby dočasného pridelenia, zahŕňajúce podľa odseku 4.2 tejto dohody paušálnu mesačnú odmenu za každého dočasne prideleného zamestnanca a podľa odseku 4.3 tejto dohody tiež presne tam špecifikované náklady spolu s náhradou DPH podľa ods. 4.4 tejto dohody, patrila žalobcovi odmena za špecifikovanú činnosť podľa týchto zmluvných ustanovení. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu podľa článku 7 ods. 7.2 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment), nakoľko predmetný zamestnanec D. G. neuzavrel so žalovaným pracovnoprávny vzťah, ani nárok na odmenu nevznikol žalobcovi podľa článku 7 ods. 7.4 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment), nakoľko žalovaný neuzavrel s predmetným zamestnancom D. G. pracovnoprávny alebo iný vzťah, pričom tohto zamestnanca nebolo možné v súlade s týmto odsekom považovať za neakceptovaného kandidáta, nakoľko v spoločnosti žalovaného pôsobil, čím bol žalovaným akceptovaný. Z uvedených dôvodov teda vznikol žalobcovi nárok na odmenu v zmysle vyššie uvedeného článku 4 predmetnej dohody o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 06. 08. 2017, a preto súd žalobný nárok žalobcu ako dôvodne uplatnený považoval za dostatočne odôvodnený, z dôvodu čoho mu v plnom rozsahu vyhovel.

B. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorú žalovaný jednostranným zápočtom započítal voči pohľadávke žalobcu

31. Žalovaný si uplatnil jednostranným zápočtom zo dňa 19. 12. 2018 započítanie svojich dvoch pohľadávok, a to pohľadávky z neodôvodneného zaplatenia faktúry žalobcu č. TMP17110341 na sumu 4 800,- eur a náhrady škody vo výške 1 701,02 eur, ktorú mal spôsobiť dočasne pridelený zamestnanec D. G.. Súd preto posudzoval každú z týchto dvoch pohľadávok žalovaného voči žalobcovi samostatne.

32. Pohľadávku z neodôvodneného zaplatenia faktúry žalobcu č. TMP17110341 na sumu 4 800,- eur si žalovaný uplatnil voči žalobcovi z toho dôvodu, že podľa žalovaného si žalobca uvedenú sumu uplatnil uvedenou faktúrou nedôvodne, nakoľko žalobcovi nárok na zaplatenie tejto sumy nevznikol. Súd však mal na rozdiel od tvrdení žalovaného za to, že predmetom fakturácie tejto faktúry bola odmena za „personálne poradenstvo pri výbere kandidáta na pozíciu „obchodný zástupca, vybraný kandidát p. D. G.“. Z akceptačného listu predloženého súdu bolo zrejmé, že činnosťou žalobcu bol pre spoločnosť žalovaného na žiadanú pozíciu obchodný zástupca vybraný zamestnanec D. G., pričom pri tomto nároku na odmenu za činnosť pri zabezpečení pridelenia zamestnanca žalovanému platí

ust. článku 1 ods. 1.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment), podľa ktorého „pre činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu - vyhľadanie, výber a vypracovanie hodnotenia kandidátov na jedno pracovné miesto mal žalobca nárok v zmysle odseku 1.8 za vykonanú činnosť podľa odseku 1.1 na odmenu dohodnutú v zmluve alebo objednávke, najmenej však vo výške 2 000 eur bez DPH“. Z uvedeného je zrejmé, že za uskutočnenie výberu kandidáta na žalovaným požadovaného miesto obchodného zástupcu, čo žalobca preukázateľne aj zhodnými tvrdeniami strán sporu, aj akceptačným listom vykonal, patril žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny v zmysle článku 1 ods. 1.1 a 1.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre činnosť sprostredkovania zamestnanca za úhradu (Recruitment), takže žalovaný zaplatením predmetnej faktúry žalobcovi si splnil svoju zmluvný povinnosť, takže súd posúdil túto pohľadávku žalovaného za nedôvodnú, nakoľko v zmysle ust. nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie žalobcu, spočívajúce v prijatí sumy zodpovedajúcej sume fakturovanej faktúrou č. TMP17110341, nakoľko táto faktúra bola vystavená žalobcom dôvodne na základe vyššie uvedených ustanovení, takže nemohlo ísť o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko plnenie žalovaného sa uskutočnilo na základe právneho dôvodu, ktorý v čase platenia jednoznačne existoval.

33. Rovnako súd posúdil pohľadávku žalovaného, spočívajúcu v náhrade škody za nesprávne plnenie pracovných povinností zamestnancom D. G. za nedôvodnú, nakoľko žalovaný v prvom rade nepreukázal, že bol tento zamestnanec D. G. žalovaným poučený o správnej výške cien akýmkoľvek vstupným alebo informačným školením. Žalovaný totiž tvrdil, že v období od 01. 01. 2018 do 31. 08. 2018 p. G. v rozpore s písomnými zmluvnými dojednaniami dohodnutými so spoločnosťami ŽP EKO QELET a.s. a VYFAKO, spol. s.r.o. objednával v mene užívateľského zamestnávateľa (žalovaný) v písomných objednávkach bez predchádzajúceho zaobstarania si cenových ponúk výkup plastov za mnohonásobne vyššie výkupné ceny plastov, než boli s uvedenými spoločnosťami zmluvne dohodnuté. Konkrétne výkupné ceny stanovené p. G. v objednávkach niekoľkonásobne prevyšovali zmluvne dohodnuté výkupné ceny plastov - namiesto 25,- eur/t - zmluvne dohodnutá cena výkupu so spoločnosťou ŽP EKO QELET a.s. a 5,- eur/t zmluvne dohodnutá cena so spoločnosťou VYFAKO, spol. s.r.o., objednal p. G. výkup plastov od týchto spoločností za cenu 160,- eur/t, čím spôsobil užívateľskému zamestnávateľovi (žalovaný) finančnú škodu vo výške 1 701,02 eur. Ako súd už vyššie uviedol, ak by aj tieto tvrdenia žalovaného boli reálne, žalovaný nepreukázal skutočnosť, že predmetný zamestnanec D. G. vedel alebo mohol vedieť o tom, že dojednáva vyššie ceny nakupovaného materiálu, ako bolo v spoločnosti žalovaného v danom čase bežné. Zároveň z článku 12 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre dočasné prideľovanie zamestnancov (Temporary placement) vyplývalo, že protokol o škode podpíše užívateľský zamestnávateľ (žalovaný) a dočasne pridelený zamestnanec (D. G.), ktorý škodu spôsobí a v prípade, že dočasne pridelený zamestnanec odmietne podpísať protokol, zaznamená užívateľský zamestnávateľ túto skutočnosť do protokolu. Zo žalovaným predloženého protokolu o škode zo dňa 26. 11. 2018 bolo zrejmé, že zamestnanec D. G. nepodpísal tento protokol o škode, ani žalovaný v protokole neuviedol, že tento zamestnanec odmietol tento protokol o škode podpísať. Týmto žalovaný jednoznačne porušil uvedený článok 12 bod 12.3, navyše porušil aj odsek 12.4 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre dočasné prideľovanie zamestnancov (Temporary placement), podľa ktorého mal odovzdať riadne podpísaný protokol o škode žalobcovi najneskôr do nasledujúceho pracovného dňa odo dňa vzniku škody, pretože škoda mala vzniknúť do ukončenia pôsobenia predmetného zamestnanca v spoločnosti žalovaného (teda do septembra 2018), pričom predmetný protokol o škode bol žalovaným podpísaný až dňa 26. 11. 2018 a žalobcovi doručený dňa 27. 11. 2018. Vzhľadom na uvedené bolo zrejmé, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti uvedené v článku 12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre dočasné prideľovanie zamestnancov (Temporary placement), preto mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody tak, ako to tvrdil v konaní.

34. Nakoľko súd považoval pohľadávky žalovaného voči žalobcovi za neexistujúce, nebolo možné v zmysle ust. a ust. takéto neexistujúce pohľadávky žalovaného započítať voči existujúcej pohľadávky žalobcu, a preto súd považoval jednostranné započítanie žalovaného zo dňa 19. 12. 2018 za absolútne neplatné.

35. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nezaplatením faktúr žalobcu č. TMP18110369 a č. TMP18110423 dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie priznanej sumy aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. a . Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od splatnosti jednotlivých faktúr, čo boli dni 28. 09. 2018 a 25. 10. 2018 (dni

nasledujúce po dni splatnosti predmetných faktúr) až do dňa zaplatenia týmito faktúrami uplatnených súm. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 28. 09. 2018) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

36. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie faktúr žalobcu č. TMP18110369 a č. TMP18110423 spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

37. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 12. 09. 2019 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. druhej vety odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 07. 10. 2019, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.

38. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. v spojení s ust. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.