Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_23Sd-167-2015.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/167/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: K. Q., bytom E. M. XXXX/XX, H. (ako právna nástupkyňa navrhovateľa C. R., bytom G. XXX, pošta H.), zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8.4.2015.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8.4.2015, bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. 01. 2009 v sume 435,- eur a súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniká od 21.1.2009 nárok na invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok od 21.1.2009 podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v sume 255,10 eur mesačne.
Táto výška dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Z. z. od 01. 01. 2010 do 01. 01. 2015 na sumu invalidného dôchodku 494,- eur mesačne.
Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že týmto realizovala rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sd/48/2008-306 zo dňa 3. novembra 2014, v spojení s popravným uznesením zo dňa 14. januára 2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie z 3. apríla 2009.
Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Nitra dňa 06. 02. 2015. Pri posúdení zdravotného stavu sa posudkový lekár za oberal aj znaleckým posudkom znalca Doc. MUDr. Petra Kováča.
Podľa § 263 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z., invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 sa považuje po 31. 12. 2003 za invalidný dôchodok v takej sume v akej patril k 31. 12. 2003 a vypláca sa aj po tomto dni za stanovených podmienok. Zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom dňa 06. 02. 2015, ktorého vyplýva, že bol navrhovateľ uznaný za invalidného podľa § 39 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. V posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. pred 21. 01. 2009 získal 2594 dní, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku
invalidity navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, čím splnil všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok.
Suma invalidného dôchodku bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2007, 2006, 2005, 2004 a 1995, ktorý je v sume 287,62 eur.
Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., ak priemerný mesačný zárobok určený z rozhodného obdobia prevyšuje sumu 82,99 eur, započíta sa táto suma v plnej výške. Zo sumy nad 82,99 eur do 199,17 eur 1/3 a zo sumy nad 199,17 eur do 331,94 eur 1/10. Na sumu nad 331,94 eur sa neprihliada. V súlade s uvedeným sa priemerný mesačný zárobok upravuje na sumu 130,57 eur.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa navrhovateľovi na účely určenia sumy invalidného dôchodku pripočítala doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku.
Celková započítaná doba zamestnania je 43 rokov a 285 dní.
Započítaná doba zamestnania na určenie sumy dôchodku je 41 rokov z toho v III. pracovnej kategórii. Keďže navrhovateľ získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok dobu zamestnania, ktorá spolu s pripočítanou dobou tvorí najmenej 25 rokov, na dobu zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie invalidný dôchodok 66 % PMZ, čo je 86,20 eur mesačne.
K uvedenej sume patrí zvýšenie o 138,80 eur mesačne na 225,- eur a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 13,50 eur na sumu 238,50 eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zvyšuje podľa § 82 a Opatrenia o 6,95 %, čo je 16,60 eur na 255,10 eur mesačne.
Keďže žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % podľa posudku posudkového lekára zo dňa 06. 02. 2009, ktorý ho uznal za invalidného od 21. 01. 2009.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred 21. 01. 2009 získal navrhovateľ 2594 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový je 1,0326 podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., je podiel úhrnu osobných mzdových bodov zistených za rozhodujúce obdobie a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.
Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, a to kal. roky 1984-2008 navrhovateľ nezískal pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kal. rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.
Podľa § 63 ods. 7, ak je priemerný osobný mzdový bol v hodnote nižšej ako 1,25, započítava sa v celej výške. Priemerný osobný mzdový bod po úprave je 1,0326.
K 21. 01. 2009, t.j. ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ získal 12232 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočítava obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 3748 dní, t.j. 15980 dní, čím získal 43,7809 rokov dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. 01. 2009 je 8,9955 eur.
Suma invalidného dôchodku je 406,70 eur. Je vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ďalej zvyšuje podľa § 82 a Opatrenia č. 450/2008 Z. z. o 6,95 %, čo je 28,30 eur na sumu 435,- eur mesačne.
Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok, na ktorý vznikol nárok navrhovateľovi od 21. 01. 2009 podľa zákona účinného do 31. 12. 2003 a invalidného dôchodku určeného podľa zákona účinného od 01. 01. 2004, vypláca sa invalidný dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká.
Keďže k 21. 01. 2009 suma vyplácaného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. 12. 2003 je 166,50 eur mesačne, suma invalidného dôchodku, na ktorý vznikol navrhovateľovi nárok do 31. 12. 2003 je 255,10 eur a suma invalidného dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 je 435,- eur mesačne, patrí mu invalidný dôchodok vo vyššej sume, teda 435,- eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 413/2009 Z. z. o 3,05 %, čo je 13,30 eur, na sumu 448,30 eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 404/2010 Z. z. o 1,8 %, čo je 8,10 eur, na sumu 456,40 eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 344/2011 Z. z. o 3,3 %, čo je 15,10 eur, na sumu 471,50 eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 329/2012 Z. z. o pevnú sumu 10,10 eur, na 481,60 eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 329/2013 Z. z. o 7,80 eur, na 489,40 eur mesačne.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 295/2014 Z. z. o 4,60 eur, na 494,- eur mesačne.
Týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sd/48/2008-306 zo dňa 03. 11. 2014 v spojení s opravným uznesením č. 23Sd/48/2008-325 zo dňa 14. 01. 2015.
Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas návrh na preskúmanie rozhodnutia. Žiadal ho zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a žiadal priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nenapadá rozhodnutie odporkyne v plnom rozsahu, teda výšku invalidného dôchodku, ani zvyšovanie invalidného dôchodku v zmysle § 82 a Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Namieta iba dátum určenia, resp. priznania invalidného dôchodku. Má za to, že tento dátum má byť priznaný skôr, nie od 21. 01. 2009. Dátum vzniku invalidity bol podstatou aj predchádzajúceho konania pred Krajským súdom v Nitre v konaní č. 23Sd/48/2008, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov, vyplynulo, že už aj dátum 03. 06. 2005 možno považovať za dátum, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ spĺňa kritériá na priznanie invalidity. Odporkyňa rozhodla v
rozpore so závermi znaleckého dokazovania v predchádzajúcom konaní, i keď táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona.
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sd/167/2015-39 zo dňa 23. 11. 2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 04. 2015.
Proti tomuto rozsudku navrhovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie, v ktorom uviedol, že mal byť uznaný za invalidného spätne už za obdobie, kedy vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a nie až od 21. 01. 2009. Poukázal na to, že zistenie skutkového stavu v otázke dátumu vzniku invalidity, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, konkrétne vykonaným znaleckým dokazovaním znaleckým posudkom č. 84/2014 zo dňa 23. 05. 2014. Z tohto znaleckého posudku ako aj výsluchu znalca vyplynulo, že najneskôr dátum 08. 06. 2005 už možno považovať za dátum, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a kedy navrhovateľ spĺňal kritériá invalidity. Nemietol tiež, že odporkyňa sa neriadila predchádzajúcim rozhodnutím krajského súdu zo dňa 03. 11. 2014, v ktorom I. stupňový súd uložil odporkyni opätovne rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku v zmysle znaleckého posudku. Posudkový lekár v lekárskej správe zo dňa 19. 09. 2015 svoj nesúhlas s dátumom 03. 06. 2005 nezdôvodnil žiadnym nálezom ani inou skutočnosťou, ktorú by nemal k dispozícii pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa.
Najvyšší súd SR uznesením č. 9So/49/2016 zo dňa 26. 04. 2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. 11. 2015 a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na tú skutočnosť, že súd I. stupňa nepostupoval v intenciách § 157 ods. 2 O.s.p., že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu I. stupňa. V odôvodnení rozsudku absentuje rozhodnutie súdu ako vec správne právne posúdil z hľadiska relevantných ustanovení zákona a ktoré požiadavky navrhovateľa a z akých dôvodov považoval za nedôvodné. Úlohou súdu v konaní podľa III. hlavy 5. časti O.s.p. je preskúmať rozhodnutie správneho orgánu a vysporiadať sa tak s požiadavkami navrhovateľa v opravnom prostriedku ako aj s právnou argumentáciou odporkyne v preskúmavanom rozhodnutí. Musí vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie ako vec právne posúdil, teda akými úvahami sa riadil a či rozhodnutie a postup odporkyne v medziach opravného prostriedku je v súlade so zákonom.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne po zrušení rozhodnutia Najvyšším súdom SR a po doplnenom dokazovaní v zmysle ust. § 250l ods. 1 na nasledujúce O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sd/167/2015-67 zo dňa 26. júna 2017 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. 04. 2015.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že mal byť uznaný za invalidného spätne aj v období, kedy vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a nie až od 01. 01. 2009. Poukázal na rozpory v otázke dátumu vzniku invalidity medzi znaleckým dokazovaním a posudkovým lekárom. Namietal, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s vyjadrením znalca a taktiež ani odporkyňa sa neriadila záverom znaleckého posudku pri svojom rozhodovaní. Poukázal na to, že súd závery znaleckého dokazovania nerešpektuje, týkajúce sa posúdenia dátumu vzniku invalidity.
Najvyšší súd SR uznesením č. 9So/13/2018-148 zo dňa 24. 07. 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sd/167/2015-67 zo dňa 26. júna 2017. Poukázal na tú skutočnosť, že z napadnutého rozsudku krajského súdu nie je dostatočne zrejmé, ako a na základe ktorých skutočností a akých úvah dospel k záveru o presvedčivosti práve posudku posudkového lekára zo dňa 18. 09. 2015 vo vzťahu k namietaným záverom znalca v posudku č. 84/2014, keď nevyhodnotil tento znalecký posudok a jeho doplnenie, či záver znalca, že „dátum 03. 06. 2005 sa môže považovať za to, že navrhovateľ mal diagnózu cukrovku v štádiu chronických komplikácií, resp. toto obdobie možno považovať, kedy navrhovateľ nebol schopný výkonu práce“, možno považovať za jednoznačný kritériám právnych predpisov, zodpovedajúci a presvedčivo odôvodňujúci dátum vzniku invalidity v rozsahu viac ako 40 % alebo v rozsahu viac ako 70 %. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť krajského súdu na skutočnosť, že úlohou znalca v danom konaní bolo posúdiť invaliditu iba podľa kritérií zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a nie trvanie čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988
Zb. alebo dátum jej zmeny na invaliditu podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., v spojení s § 18 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. z hľadiska schopnosti navrhovateľa na výkon sústavného zamestnania. Otázkou invalidity sa zaoberal aj posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 16. 07. 2015, ktorý krajský súd opomenul vyhodnotiť.
Odvolací súd sa zaoberal vo svojom uznesení aj skutočnosťou, že navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania dňa 21. 11. 2018 zomrel a podľa rozhodnutia Okresného súdu v Nitre sp.zn. 18D/243/2018- Dnot 7/2009 zo dňa 28. 05. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, jedinou dedičkou po poručiteľovi Jaroslavovi Bórikovi je jeho sestra Anna Žiačková. Vzhľadom na to, že na konanie o preskúmanie rozhodnutie odporkyne o uplatnenom nároku na skoršie priznanie invalidného dôchodku je svojou povahou konaním majetkovej veci odvolací súd pokračoval v konaní s dedičkou zomrelého navrhovateľa Annou Žiačkovou.
Zástupca dedičky zomrelého navrhovateľa na pojednávaní žiadal opätovne zrušiť rozhodnutie správnemu orgánu a vrátiť na nové konanie. Trval na svojich prednesoch ako aj námietkach, ktoré uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach, aj v odvolaniach.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil.
Predmetom preskúmavania je rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku od 21. 01. 2009, ktorého nezákonnosť namietal navrhovateľ z dôvodu, že invalidita u neho vznikla už dňa 03. 06. 2005.
Z administratívnych spisov mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol od 06. 02. 1993 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a od 08. 05. 1996 mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu bol právoplatným rozhodnutím odňatý od 06. 05. 2000 a súčasne mu od tohto dňa bol podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., ktorá bola potvrdená aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 04. 09. 2002 s konštatovaním dobrej kompenzácie cukrovky inzulínom, bez prítomnosti výrazných orgánových komplikácií, iba s ľahkou polyneuropathiou - zraková ostrosť a očné pozadie v norme, s tým, že je schopný vykonávať fyzicky menej náročné práce s možnosťou dodržiavania diétneho stravovania, napr. v sklade, na vrátnici a podobne.
Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 24. 06. 2004 už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie diabetes mellitus na inzulíne v štádiu neskorých komplikácií s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 a kapt. IV. položka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., vzhľadom na inzulínom nedostatočne vyvážený diabetes pri komplikujúcom ochorení pankreasu s opakovanými relapsami po diétnej chybe a závažnej somatosthénii, čo spolu s pankreatitídou zhoršuje terén priebehu diabetu a ovplyvňuje neskoré komplikácie - podľa vyšetrenia očného pozadia, bola uvedená neproliferatívna diabetická rethinopathia. Termín ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky bol stanovený na apríl 2007. Naďalej mu bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok prekvalifikovaný podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za invalidný dôchodok podľa tohto zákona.
Navrhovateľ dňa 29. 11. 2006 požiadal o preskúmanie invalidity, pripojil k žiadosti diabetologické vyšetrenie z 21. 11. 2006 s diagnostickým záverom diabetes mellitus I. typ kompenzovaný menej uspokojivo na intenzifikovanom režime v štádiu chronických orgánových komplikácií, polyneuropathia diabetica dist. typu DK, pankreatitis chronica. O jeho žiadosti odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím.
V predmetnom konaní je sporný dátum vzniku invalidity navrhovateľa.
Zdravotný stav navrhovateľa po zrušení rozhodnutia odporkyne Krajským súdom v Nitre rozsudkom č. 23Sd/48/2008-306 zo dňa 03. 11. 2014 bol opätovne preskúmavaný zdravotný stav navrhovateľa prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 06. 02. 2015, ktorý po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi - diabetologickým, kardiologickým, chirurgickým, ako aj predchádzajúcimi lekárskymi nálezmi, dospel k záveru, že navrhovateľ mal diagnostikovanú cukrovku v r. 1987 od začiatku v liečbe inzulínom, pri roky trvajúcej habituálnej asténii. Preštudovaním celej dokumentácie rozptyl hmotnosti do plusu alebo do mínusu nepresahoval 5 kg. V r. 1998 bol liečený na opakované relapsy, zápaly pankreasu. Prvýkrát
bol posúdený v r. 1993 pre radikulárny algický syndróm a bol uznaný za čiastočne invalidného na základe tohto ochorenia. V r. 1996 bol uznaný za plne invalidného z dôvodu cukrovky s prvým príznakom neskorých orgánových komplikácií - polyneuropathia I. stupňa podľa zákona č. 100/1988 Zb. V tomto zhodnotení boli aj ochorenia pankreasu, aj chrbtice, ktoré tiež dosahovali úroveň čiastočnej invalidity.
Pri KLP v r. 2000 na základe kontrolných lekárskych nálezov bez zhoršenia orgánových komplikácii cukrovky, bez koreňového dráždenia zo strany chrbtice, pri zastabilizovanej chronickej pankreatitíde bola urobená zmena invalidity na čiastočnú invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb. V r. 2002 na žiadosť bol opakovane posúdený, pričom predkladá očné vyšetrenie s nálezom diabetickej retinopathie a pretrvávajúcej polyneuropatie. Novým vyšetrením je aj cievne, ktoré zisťuje atelosklerotické zmeny artérií dolných končatín periférneho typu I. - II. a štádia, ktoré nemajú podklad v cukrovke.
V r. 2004 v rámci KLP bol posúdený už podľa nového zákona č. 461/2003 Z.z. s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. V r. 2006 žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, kde bol opätovne uznaný za čiastočne invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb.
V r. 2007 bola urobená mimoriadna KLP na podnet anonymného podania, že jeho ľahký stupeň cukrovky nespĺňa invaliditu a mimoriadnu KLP posudzoval MUDr. Záturecký, ktorý ho naďalej uznal za čiastočne invalidného pre ľahké orgánové komplikácie cukrovky, zostatkové zmeny na pankrease po jej zápaloch a poruche dynamiky chrbtice.
Od r. 2004 vstúpil zákon č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého posudkový lekár posudzuje dlhodobý zdravotný postih občana podľa prílohy č. 4. K tejto prílohe v praxi je aplikované metodické usmernenie, na základe ktorého v súbore mnohých diagnóz poistenca, ktoré spĺňajú charakter dlhodobosti posudkový lekár zhodnotí dve najzávažnejšie ochorenia, ktoré v ich percentuálnej miere navzájom potencuje. Samotný fakt, že občan má diagnostikované akékoľvek ochorenie, nie je dôvodom invalidizácie. Invalidizujúce sú komplikácie, ktoré dané ochorenie spôsobuje. Tieto sú tabuľkovo spracované v prílohe č. 4 k zákonu s určením percentuálnej miery poklesu. Týmto opatrením je minimalizovaný subjektívny podiel posudkového lekára na posúdení zdravotného postihu občana. Neodmysliteľným faktom je v medicínskej praxi vznikajúcej desiatky rokov, že ochorenia ako napr. cukrovka, astma, vysoký krvný tlak, DNA a podobne vo svojom priebehu a následných orgánových komplikáciách má diéta, životospráva, kontinuálne užívanie liečby a samozrejme genetické predispozície. Vychádzajúc z vyššie p opisovaného, navrhovateľ celé obdobie, po celý čas bol podľa týchto kritérií posudzovaný, v súvislosti so zdravým občanom zodpovedajúcim jeho vekovej dekáde.
Dôkladným preštudovaním celej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa je priekazné, že v januári 2009 predkladá v rámci odvolacieho konania neurologický nález, ktorý svedčí o stredneťažkom postihu periférneho nervstva DK z dôvodu cukrovky alebo aj poškodenie artérií očného pozadia týmto istým ochorením. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v položke 1c hovorí, že ak posudzovaný trpiaci cukrovkou má dve orgánové komplikácie v II.-III. stupni postihu, zodpovedá mu miera poklesu v rozpätí 50-75%. Nakoľko posudkový lekár hodnotí všetky zdravotné postihnutia občana, navrhovateľovi prináležalo aj zvýšenie za ostatné ochorenia v rozmedzí 5-10%, ktoré posudkový lekár zhodnotil v 10 %. Dátum zmeny čiastočnej invalidity na invaliditu dňom 21. 01. 2009 je správny.
V r. 2001 v dekurznom zázname obvodného lekára sa nachádza záznam o poškodení kožného krytu predkolenia, ktoré hodnotí ako „ulcus“. Podľa chabého lokálneho popisu dĺžky trvania liečby, kým sa rana zhojila, nie je možné sa s touto diagnózou stotožniť, pretože hojenie kožných rán akéhokoľvek charakteru je horšie u diabetika, avšak v tomto prípade išlo o stav prechodný, nie trvalý a vôbec už presahujúci dobu jedného roka.
V r. 2005 bol opätovne ošetrený lekárom po poštípaný hmyzu dňa 03. 06. 2005. Objektívne vyšetrenie zodpovedá opuchu a začervenaní kože, neskôr vytekaním jantárovej tekutiny z miesta vpichu. Po antibiotickej liečbe sa stav zhojil (21. 06. 2005). Navrhovateľ podľa zdravotnej dokumentácie nikdy nebol vyšetrený imunoalergológom, či netrpí alergiou na poštípanie hmyzom, pretože takéto kožné reakcie sú početné po kontakte s hmyzovým toxínom a nie sú po prvom vyšetrení hodnotné ako „flegmóna“. Ide o zápalovú lokálnu reakciu, ktorá po adekvátnej liečbe odznela. Cukrovka mohla spôsobiť dlhšie hojenie, avšak nejde o trvalý postih v dĺžke jedného roka.
Znalec vo svojom znaleckom posudku znalec MUDr. Peter Kováč sa vyjadril, že od augusta 2007 boli hodnoty glykémie zvýšené nad 7,5, a to možno považovať za zhoršenie zdravotného stavu. Posudková lekárka k tomu uviedla, že zvýšenie glykémie nad 7,5 je hodnotená ako hyperglykémia. Ťažké stavy dekompenzácie cukrovky sú v podobe kómy spôsobené ťažkou hypoglykémiou alebo naopak hyperglykémiou. Stavy si vyžadujú do 24 hodín alebo bezprostredne hospitalizáciu a príčinnú liečbu, lebo v organizme nastane metabolicky rozvrat, ktorý pacienta ohrozuje na živote. Podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľa k takémuto závažnému zhoršeniu cukrovky u navrhovateľa nedošlo v r. 2007 k zhoršeniu zdravotnému stavu s chronickými komplikáciami došlo až v januári 2009, čo bolo doložené aj odbornými lekárskymi nálezmi.
Totožné vyjadrenie a posudkový záver podala posudková lekárka aj vo svojom odbornom posudku zo dňa 16. 07. 2015. Zotrvala na tom závere, že trvalé zhoršenie cukrovky so stupňovými orgánovými komplikáciami sa neudiali v r. 2001 alebo v r. 2005, ale až trvalé zhoršenie priebehu cukrovky so stupňujúcimi sa orgánovými komplikáciami sa udiali v januári 2009, na základe doložených lekárskych nálezov.
Po podaní odvolania navrhovateľa jeho zdravotný stav opätovne posudzoval zdravotný stav navrhovateľa, a to posudkovým lekárom ústredia v Banskej Bystrici dňa 18. 09. 2015 a príslušná posudková lekárka sa oboznámila jednak so znaleckým posudkom ako aj so všetkými lekárskymi nálezmi navrhovateľa a zotrvala na svojom závere, že nie je možné určiť dátum vzniku invalidity navrhovateľa 03. 06. 2005 ako to žiada, pretože z kompletnej zdravotnej dokumentácie, včítane aj znaleckých posudkov, dátum vzniku invalidity jednoznačne vyplýva z diabetologických nálezov 21. 01. 2009, kedy sa konštatuje zlá kompenzácia cukrovky a od tohto dátumu je možné zmeniť invaliditu v zmysle zákona 100/1988 Zb. ako aj stanoviť vznik invalidity v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.
Vznik invalidity musí byť určený konkrétnym dátumom, kedy je preukázaná zmena v zdravotnom stave poistenca. Nie je možné stanovovať dátum invalidity v rozmedzí niekoľkých rokov, ako to žida navrhovateľ. navrhovateľ žiada uznať invaliditu od 03. 06. 2005, k tomuto dátumu však nedošlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu, ale v tento deň bol navrhovateľ vyšetrený u všeobecného lekára po bodnutí hmyzom do pravého predkolenia, následne s rozvojom flegmóny, čo bolo možné riešiť incíziou a drenovaním.
Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % od 21. 01. 2009.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudkoví lekári sociálnej poisťovne posúdili zdravotný stav navrhovateľa postupom vyplývajúcim so zákona po zrušení rozhodnutia odporkyne vo svojich posudkoch a záveroch vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa, ich posudky sú úplné a presvedčivé. Vo svojich posudkových záveroch dostatočne zdôvodnili, prečo u navrhovateľa nie je možné určiť dátum invalidity na 03. 06. 2005, kedy bol bodnutý hmyzom, pretože po antibiotickej liečbe sa stav zhojil. Jednalo sa o zápalovú lokálnu reakciu, cukrovka mohla spôsobiť dlhšie hojenie, avšak nejde o postih, ktorý by trval viac ako mesiac. Taktiež posudkoví lekári sa vyjadrili k zvýšenej hladine glykémie, na ktoré poukazoval znalec v znaleckom posudku. Posudkoví lekári poukazovali na tú skutočnosť, že hodnota glykémie nad 7,5 je hodnotená ako hyperglykémia, čo sú ťažké stavy dekompenzácie cukrovky v podobe kómy, spôsobenej ťažkou hypoglykémiou alebo hyperglykémiou a tieto stavy si vyžadujú bezprostrednú hospitalizáciu a liečbu, pretože v organizme nastáva metabolicky rozvrat, ktorý pacienta ohrozuje na živote. Takéto lekárske nálezy navrhovateľ nepredložil, že by došlo k takému závažnému zhoršeniu cukrovky. Cukrovka podmieňuje invaliditu 75 % len ak sú chronické komplikácie, a tieto neboli preukázané, ani v období r. 2007. Navrhovateľ až v r. 2009 predložil diabetologický nález z januára 2009, ktorý preukázal chronické komplikácie cukrovky.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru ako i dátum vzniku invalidity ako aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Toto zákon výlučne ponecháva rozhodovaniu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vychádza z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
V danom prípade posudky posudkových lekárov boli na odbornej úrovni, zhodnotili celkovú zdravotnú dokumentáciu aj zdravotný stav navrhovateľa a náležite aj odôvodnili dátum vzniku invalidity navrhovateľa od 21. 01. 2009 a nie skorší dátum, ak ako to žiadal navrhovateľ, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemal úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.