Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: BigMedia, spol. s r.o., so sídlom Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO: 43 999 999, zastúpeného: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: MÁME TOHO DOSŤ! - v likvidácii, so sídlom Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 52 705 897, zastúpenému: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Produkčná, s. r. o., so sídlom Železiarenská 49, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 52 622 452, zastúpeného: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 881, o zaplatenie 48.048,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -149 zo dňa 27. februára 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -149 zo dňa 27. februára 2023.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Intervenient na strane žalobcu má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 48.048,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.792,- eur od 16.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 120,- eur od 14.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 12.000,- eur od 11.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 26.136,- eur od 28.1.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania a vo výroku III. priznal intervenientovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 48.048,- eur s príslušenstvom titulom odmeny za reklamné služby, ktoré žalovanému poskytol a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný si u žalobcu e-mailami zo dňa 27.10.2019, 4.11.2019 a 29.11.2019 objednal reklamné služby pre kampaň MÁME TOHO DOSŤ!. Za poskytnuté reklamné služby, a to prenájom billboardov a ich tlač v počte 96 kusov v termíne od 1.11.2019 do 30.11.2019, žalobca faktúrou č. 1219210743 splatnou dňa 21.11.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie 9.792,- eur. Ďalej žalobca za reklamné služby, ktoré žalovanému poskytol v novembri 2019 (vytlačenie a nalepenie dolepiek na plagáty v počte 100 kusov) faktúrou č. 12193/02187 splatnou dňa 13.12.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie 120,- eur. Za reklamné služby, ktoré žalobca žalovanému poskytol od 1.12.2019 do 31.12.2019 (prenájom billboardov v počte 100 kusov) vyzval faktúrou č. 1219211606 splatnou dňa 10.1.2020 žalovaného na zaplatenie 12.000,- eur a za reklamné služby, ktoré žalovanému poskytol od 1.1.2020 do 31.1.2020 (prenájom billboardov v počte 98 kusov) vyzval faktúrou č. 1220200435 splatnou dňa 27.1.2020 žalovaného na zaplatenie 26.136,- eur. Žalobca uviedol, že od 24.1.2020 sa opakovane usiloval prostredníctvom e-mailovej komunikácie skontaktovať so žalovaným, s cieľom riešiť situáciu ohľadne neuhradených faktúr za poskytnuté reklamné služby, k čomu predložil komunikáciu strán, ktorá prebehla od 24.1.2020 do 26.2.2020. Dodal, že žalovaný mu napriek výzvam nezaplatil sumu 48.048,- eur, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval vyššie označenými faktúrami.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Odmietol, že si u žalobcu objednal reklamné služby prostredníctvom e-mailov zo dňa 27.10.2019, 4.11.2019 a 29.11.2019. Tvrdil, že tieto e-maily boli poslané osobou s menom A. B. z adresy A., pričom táto osoba ani spoločnosť Produkčná, s. r. o. neboli oprávnení konať za žalovaného.

5. Žalobca tvrdil, že po tom, ako mu bol na vyjadrenie doručený odpor žalovaného, kontaktoval p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. a požiadal ho o stanovisko k skutkovým okolnostiam objednávky reklamných služieb od žalobcu. A. B. sa k týmto okolnostiam vyjadril v e-mailovej správe z 5.4.2021 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že e-mailovou správou zo dňa 29.11.2019 objednal p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. reklamné služby od žalobcu v mene žalovaného, pričom návrhy reklamných služieb boli okrem spoločnosti Produkčná, s. r. o. zasielané aj priamo predstaviteľom žalovaného. Po poskytnutí reklamných služieb vystavil žalobca žalovanému faktúry, ktorými žalovaného vyzval na zaplatenie sumy spolu vo výške 48.048,- eur. Žalobca dôvodil, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, lebo reklamné služby boli objednané p. A. B., ktorý zastupoval v tejto veci žalovaného na základe dohody so zástupcom žalovaného pre volebnú kampaň žalovaného pre voľby do NR SR v roku 2020. Uvedený záver potvrdzujú prvotné e-maily od p. A. B. a aj e-mail zo dňa 5.4.2021. Zároveň žalobca poukázal na list žalovaného označený ako Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020. Tvrdil, že vzhľadom na obsah tohto listu má za to, že aj keby sa nepreukázalo oprávnenie p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konať v mene žalovaného, tak žalovaný ratihabíciou dodatočne schválil konanie p. A. B., a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v mesiaci január 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej žalobcom dňa 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020 (táto faktúra nie je predmetom sporu), žalovaný uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní s tým, že ho zaplatí ihneď podľa svojich možností a schopností.

6. Žalovaný argumentoval, že p. A. B. a ani Produkčná, s. r. o. nie sú a neboli osobami oprávnenými konať v mene žalovaného a už vôbec nie vo veci objednávky reklamných služieb. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na list žalovaného označený ako Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020, žalovaný namietal, že tvrdenia v tomto liste nepotvrdzujú, že uznal pohľadávky žalobcu, ktoré si uplatňuje v tomto konaní, ale poukazujú, že p. A. B. nebol oprávnený konať v mene žalovaného.

7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.9.2021 oznámil vstup do konania intervenient na strane žalobcu - Produkčná, s. r. o., ktorý tvrdil, že má právny záujem na výsledku sporu, a že mu bolo doručené oznámenie o spore od právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.9.2021.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je politická strana zapísaná od 30.10.2019 v registri politických strán a politických hnutí, č. registrácie: SVS-OVR1-2019/032439, toho času v likvidácii.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 27.10.2019 komunikoval e- mailom p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. s pracovníčkou žalobcu p. C. D., ktorá mu potvrdila

dňa 25.10.2019, že rezervovala plochy na billboardoch a objednáva prenájom billboardov v počte 96 kusov na mesiac november 2019 podľa dohodnutého výberu. Dňa 4.11.2011 p. C. D. požiadala p. A. B., aby jej zaslal objednávku a ten tak spravil e-mailom z rovnakého dňa, ktorým bola uskutočnená objednávka na prenájom billboardov na mesiac december 2019 v dohodnutej cene a počte, pričom p. A. B. v predmetnej správe uviedol, že politická strana MÁME TOHO DOSŤ! sa už zaregistrovala a objednávky pôjdu priamo na ňu (správne malo byť priamo od nej). Zároveň zaslal p. C. D. kontaktné údaje a e-mail na komunikáciu - E. a uviedol, že objednávku odoslal ako splnomocnenec politickej strany v mene p. F. G.. Dňa 21.11.2019 p. C. D. dotazovala p. A. B., či posielal objednávku na tlač dolepiek na plagáty. A. B. dňa 29.11.2019 odoslal žalobcovi e-mail s objednávkou nálepiek na billboardy za dohodnutú cenu 100,- eur + DPH s tým, že objednávateľom má byť politická strana MÁME TOHO DOSŤ! a uviedol jej kontaktné údaje.

10. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 15.11.2019 žalobca vystavil faktúru č. 1219210743 splatnú 21.11.2019 za poskytnutie reklamných služieb v termíne november 2019, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie 9.792,- eur a v rovnaký deň vystavil aj faktúru č.1219302187 splatnú dňa 13.12.2019, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie 120,- eur. Okrem toho faktúrou č. 1219211606 splatnou dňa 10.1.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 12.000,- eur za reklamnú kampaň za december 2019 a faktúrou č. 1220200435 splatnou dňa 27.1.2020 na zaplatenie sumy 26.136,- eur za reklamnú kampaň za január 2020.

11. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním tiež preukázané, že dňa 24.2.2020 bol žalobcovi doručený list od žalovaného označený ako Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020, ktorým žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 1220200742 vystavenú 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020 a reagoval ohľadne neuhradených faktúr za reklamnú billboardovú kampaň.

12. Z e-mailu zo dňa 5.4.2021, ktorý adresoval p. A. B. právnemu zástupcovi žalobcu aj spolu s prílohami, mal súd prvej inštancie preukázané vyjadrenie p. A. B. v súvislosti so zabezpečovaním reklamných služieb pre žalovaného. V predmetnom vyjadrení p. A. B. trval na tom, že pôsobil ako poradca žalovaného pri výbere voľných reklamných plôch patriacich žalobcovi s tým, že konečný odporúčaný výber reklamných plôch bol predložený na schválenie p. A. H., podpredsedovi žalovaného pre ekológiu a šéfovi jeho volebnej kampane. Vybraný a schválený zoznam reklamných plôch mal byť následne odoslaný p. C. D. s poznámkou, že objednávateľom týchto reklamných plôch je žalovaný. Žalovaný bol uvedený aj ako objednávateľ na billboardoch, kedy finálne grafické zobrazenie bolo odsúhlasené s vedením strany a aj s jej predsedom. A. B. odmietol, aby on alebo spoločnosť Produkčná, s. r. o. objednávali služby pre žalovaného svojvoľne, bez jeho vedomia a súhlasu jeho predsedu. Okrem e- mailovej komunikácie predložil aj náhľad plagátu na billboard, ktorý bol vylepovaný počas predvolebnej kampane.

13. Svedok I. E., ktorý je zamestnancom žalobcu, pred súdom prvej inštancie vypovedal, že žalobcovi prišiel dopyt od žalovaného cez p. A. B. s tým, že žalovaný chcel výlepovú kampaň ako ostatné politické strany. Prvá kampaň pre žalovaného bola v poriadku, služby žalovaný zaplatil a spolupráca pokračovala. Komunikácia prebiehala prostredníctvom e-mailov, v kópii e-mailu boli pridaní p. H. a ďalší predstavitelia žalovaného. Svedok tvrdil, že žalobca by nemohol urobiť nejakú rezerváciu alebo faktúru ani vytlačiť plagáty, keby nemal od žalovaného motívy, návrhy na tlač a podobne. Plagáty išli na billboardy ako kampaň. Svedok uviedol, že s p. A. B. jednal na začiatku a potom už jednal s predstaviteľmi žalovaného, a že vždy išlo všetko cez nich s tým, že faktúry sa doručovali žalovanému.

14. Svedok A. B., ktorý v čase výpovede už nepracoval v spoločnosti Produkčná, s. r. o., pred súdom prvej inštancie vypovedal, že jeho prvý kontakt u žalovaného bol p. H., ktorý ho oslovil, aby pomohol vo volebnej kampani. Uviedol, že na ustanovujúcom sneme žalovaného boli prijaté základné veci, s čím sa ide do volieb. A. H. bol vypracovaný marketingový plán, ktorý ustanovil počty na nasledujúce mesiace, inzercia. Vypracoval výber, ktorý posunul na schválenie vedeniu strany. Nič sa nerobilo svojvoľne, všetko bolo dopredu dané. Dialo sa to všetko pred rozhodnutím vstupu do volebnej kampane. Ustanovujúci snem bol asi v auguste. Strana sa v tom období musela zaregistrovať, nemohla bez toho fungovať, lebo nemala IČO a pod. a to sa riešilo cez neho. Svedok ďalej vypovedal, že zo začiatku bolo finančné krytie, takže nebol problém, potom už ale toto krytie nebolo a preto sú tam faktúry, ktoré neboli uhradené. Potom už aj zlyhávala komunikácia a za daných okolností bolo jasné, že objednávateľom nebola Produkčná, s. r. o., ale žalovaný. Svedok vypovedal, že objednávka išla stále z jeho e-mailu, ale bola komunikácia vedená

v mene žalovaného. Každý mesiac išla osobitne jedna objednávka a keďže sa jednalo o marketingovú politickú kampaň, na každom reklamnom predmete muselo byť uvedené, kto je objednávateľom reklamy. Aj na billboardoch bolo uvedené, kto je objednávateľ a kto dodávateľ. Od p. H. nemal písomnú plnú moc na Produkčnú, s. r. o. na marketingovú billboardovú kampaň, išlo o ústnu dohodu medzi nimi. Svedok uviedol, že bol tam na začiatku ako výpomoc a následne ako bola registrovaná strana, tak už si to riešili sami, ale on dodával tie podklady. Ďalej svedok uviedol, že komunikácia prebiehala medzi žalobcom, ním, p. H., p. G. a potom spätne. Svedok vypovedal, že mal snahu presvedčiť štatutárov žalovaného, aby faktúry boli uhradené. Potom ale bolo jasné, že peniaze na úhradu faktúr mať nebudú, tak faktúra za posledný mesiac kampane (február) bola anulovaná.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , ktorý obsahuje úpravu nepomenovaných (inominátnych) zmlúv a tiež podľa §, ods. 2 , ktoré obsahujú úpravu princípu abstrakcie v zastúpení a ratihabíciu právneho úkonu a tiež podľa §, 369 ods. 1, 2, 369c ods. 1 , ktoré upravujú omeškanie dlžníka a nároky veriteľa s ním súvisiace.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporové strany uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa . Poukázal, že žalobca tvrdil, že žalovaný si u neho prostredníctvom e-mailovej komunikácie objednal poskytnutie reklamných služieb pre kampaň politickej strany MÁME TOHO DOSŤ! s tým, že žalobca poskytol žalovanému reklamné služby bližšie špecifikované v žalobe a na zaplatenie ceny týchto služieb vyzval žalobca žalovaného faktúrou č. 1219210743 splatnou dňa 21.11.2019 (9.792,- eur), faktúrou č. 12193/02187 splatnou dňa 13.12.2019 (120,- eur), faktúrou č. 121921160 splatnou dňa 10.1.2020 (12.000,- eur) a faktúrou č. 1220200435 splatnou dňa 27.1.2020 (26.136,- eur).

17. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na e- mailovú komunikáciu, v rámci ktorej p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. objednával reklamné služby od žalobcu v mene žalovaného. Žalobca vystavoval všetky dokumenty preukazujúce vykonanie objednaných služieb, a to aj samotné billboardy s tým, že objednávateľom týchto služieb je žalovaný. Návrhy reklamných služieb boli okrem spoločnosti Produkčná, s. r. o. zasielané aj priamo predstaviteľom žalovaného. Na základe uvedených dokumentov žalobca po uskutočnení služieb vystavil faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Predmetné faktúry boli vystavené na žalovaného a žalovanému mali byť aj doručené. Reklamné služby boli objednané v mene žalovaného a pre žalovaného boli aj vykonané. Žalovaný v celom rozsahu neuznal nárok žalobcu a namietal od počiatku svoju pasívnu vecnú legitimáciu tvrdiac, že ani p. A. B. a ani spoločnosť Produkčná, s. r. o. nie sú a neboli oprávnení konať v mene žalovaného a už vôbec nie vo veci objednávky reklamných služieb.

18. Súd prvej inštancie považoval za prirodzené, že žalovaný, ktorý neuspel vo voľbách, a ktorý má faktúry uhradiť za služby, ktoré mu boli poskytnuté sa bráni tým, že neudelil plnomocenstvo p. A. B. či intervenientovi a bolo povinnosťou žalobcu, aby si zistil, v koho mene p. A. B. koná a nespoliehať sa na jeho tvrdenie. V tejto súvislosti tak bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné preukázať, či p. A. B. bol oprávnený konať za žalovaného, v mene žalovaného pri realizácii predvolebnej kampane súvisiacej s poskytnutými službami žalobcu pre žalovaného. Uviedol, že za kampaň realizovanú pred vznikom politickej strany MÁME TOHO DOSŤ!, teda kampaň realizovanú v mesiaci október 2019, bola vystavená žalobcom faktúra č. 1219209710, ktorá má byť zaplatená a nie je predmetom tohto sporu. Táto faktúra nebola predložená žiadnou zo strán sporu ani intervenientom ako podporný dôkaz o tom, komu, kedy, za aké služby a aká suma bola fakturovaná a ani sa nikto nevyjadril k tomu, kedy a kto ju uhradil. Podľa súdu prvej inštancie nebolo tvrdené a ani preukázané, že existovala dohoda o financovaní predvolebnej kampane pre žalovaného spoločnosťou Produkčná, s. r. o., alebo akákoľvek iná dohoda medzi žalovaným alebo fyzickými osobami p. G., p. H. na strane jednej a spoločnosťou Produkčná, s. r. o. na strane druhej.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že to, či p. A. B. komunikoval s p. G. a p. H., ktorý mal mať na starosti volebnú kampaň žalovaného, ostalo len v rovine tvrdenia p. A. B., že sa tak stalo. Avšak súd prvej inštancie dodal, že je málo pravdepodobné, aby o tom nekomunikovali a nesúhlasil s tým žalovaný. Uviedol, že na billboardoch sú vyobrazení p. G. aj p. H. a sú na nich uvedené aj ich mená. Žalovaný ale tvrdil, že išlo o akciu a aktivitu p. A. B. a on o ničom nevedel a nič neschválil, pričom podľa súdu prvej inštancie toto tvrdenie žalovaného nie je v zhode s prísnymi pravidlami predvolebnej kampane politických

strán. Súd prvej inštancie poukázal, že na billboardoch bol jednoznačne (od vzniku žalovaného, boli robené dolepy) uvedený objednávateľ a dodávateľ.

20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že p. A. B. či spoločnosť Produkčná, s. r. o. konali ako splnomocnenec v mene žalovaného. Uviedol, že z ust. vyplýva, že je to splnomocnenec, koho zaťažuje vo vzťahu k tretej osobe dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že je oprávnený konať za splnomocniteľa, obsah plnej moci, teda aj to, či došlo alebo nedošlo k prekročeniu jeho oprávnení. Súd prvej inštancie tak nepovažoval za preukázané, že p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konal v mene žalovaného na základe dohody so žalovaným a že konaním p. A. B. vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť za vykonané reklamné služby.

21. Štatutárny zástupca žalovaného p. F. G. na pojednávaní však potvrdil schválenie plnení keď uviedol: „Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzi nami farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená čiastka, nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“ Súd prvej inštancie poukázal, že p. F. G. na otázku, či následne súhlasil, že uhradí tie faktúry, keď prídu peniaze, odpovedal: „Asi áno.“ S poukazom na obsah listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa 24.2.2020 súd prvej inštancie uzavrel, že aj keď oprávnenie p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konať v mene žalovaného nebolo preukázané, tak žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B. a to tým, že napriek vedomosti, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v januári 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020, ktorej zaplatenie netvorí predmet tohto sporu možno povedať, že uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní za svoj s tým, že ho zaplatí ihneď podľa svojich možností a schopností. Súd prvej inštancie dodal, že v uvedenom liste žalovaného sa uvádza: „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného vzťahu, ich všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme schopní platby vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa našich možností a schopností.“

22. Súd prvej inštancie konštatoval, že neustanovuje žiadnu formu dodatočného schválenia úkonu vykonaného bez plnomocenstva, preto je dodatočné schválenie úkonu možné akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, a teda k dodatočnému schváleniu úkonu môže dôjsť napríklad aj konkludentne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého, ak splnomocniteľ dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný. Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnej moci.

23. Súd prvej inštancie uzavrel, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Žalovaný v tomto konaní poprel tvrdenia žalobcu a uviedol svoje vlastné tvrdenia, no tieto nepodoprel žiadnymi relevantnými dôkazmi (nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, preukazujúce opak tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov), preto mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že žalobca svoje skutkové tvrdenia podložil viacerými dôkazmi, pričom za najpodstatnejší v tomto spore preukazujúci správanie žalovaného a jeho postoj k poskytnutým službám v rámci predvolebnej kampane, považoval súd prvej inštancie list žalovaného doručený dňa 24.2.2020 žalobcovi. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov predložených žalobcom preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. Keďže žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, uložil mu súd prvej inštancie zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Okrem toho uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa vo výške podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §, ods. 1, (ďalej len „“). Uviedol, že v konaní bol úspešný žalobca aj intervenient na strane žalobcu, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a ak by neboli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

27. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sám dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že v roku 2019 komunikoval so žalovaným, preto je zrejmé, že pripustil, že žalobca ani nevyzval žalovaného na zaplatenie faktúr skôr, ako v roku 2020. Vzhľadom na uvedené mal za to, že lehoty splatnosti faktúr nemohli začať plynúť skôr, ako boli žalovanému doručené. Tvrdil, že úlohou žalobcu bolo preukázať doručenie faktúr žalovanému a keďže tak nespravil, platí, že faktúry doručené neboli. V tejto súvislosti uviedol, že predseda žalovaného p. F. G. nevie s e-mailom pracovať.

28. S poukazom na závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 18. napadnutého rozsudku (zhrnuté odvolacím súdom v odseku 20. tohto rozsudku – pozn. odvolacieho súdu) žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami.

29. Žalovaný ale namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že s poukazom na obsah listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa 24.2.2020 bolo preukázané, že aj keď oprávnenie p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konať v mene žalovaného nebolo preukázané, tak žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B. a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v januári 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020, ktorej zaplatenie netvorí predmet tohto sporu, možno povedať, že uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní s tým, že ho zaplatí ihneď podľa svojich možností a schopností. Žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie dodal, že v uvedenom liste žalovaného sa uvádza: „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného vzťahu, ich všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme schopní platby vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa našich možností a schopností.“ Žalovaný tvrdil, že uvedené nie je možné považovať za uznanie nároku žalobcu, resp. za uznanie dlhu. Argumentoval, že ak súd prvej inštancie mal na mysli uznanie dlhu alebo uznanie záväzku, tak je potrebné zdôrazniť, že súdom prvej inštancie označená vyššie citovaná veta je dôkazom toho, že žalovaný sa vyjadruje k neurčitému záväzku, ktorý mal vzniknúť bez zmluvného vzťahu a hovorí o reálnych plneniach a ich všeobecnej hodnote, pričom v tomto súdnom konaní napriek námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by plnenia skutočne poskytol, si žalovaný ani neuplatnil všeobecnú hodnotu, ale hodnotu dohodnutú intervenientom, ktorého podľa obsahu súdneho spisu a napadnutého rozsudku nikto nikdy nesplnomocnil na zastupovanie žalovaného. Žalovaný poukázal, že podľa obsahu spisu, vykonaného dokazovania mal údajne konať za žalovaného p. A. B. alebo intervenient, pričom nebolo preukázané, že by (i) žalovaný splnomocnil intervenienta, (ii) splnomocnil p. A. B., (iii) žalovaný dal p. A. B. v zmysle splnomocnenie, v zmysle ktorého mohol splnomocniť intervenienta, (iv) existoval zmluvný vzťah medzi intervenientom a odvolateľom. Následkom uvedeného teda podľa žalovaného platí, že aj z uvedeného dôvodu nie je s poukazom na možné použiť . Dôvodil, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať nielen s ,

ale aj s , keďže p. A. B. ako fyzická osoba nikdy nepreukázal, že by bol oprávnený splnomocniť v mene žalovaného intervenienta na to, aby konal v mene žalovaného.

30. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný. Dôvodil, že nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v právnej úprave, keďže súd prvej inštancie rozhodol napriek tomu, že podľa zistenia súdu prvej inštancie:

- nebolo preukázané, že by žalovaný niekoho splnomocnil,

- z výpovede svedka A. B. vyplýva, že nikdy žiadne splnomocnenie neexistovalo,

- nebola preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami a ani medzi žalovaným a intervenientom,

- nebolo preukázané, že by žalobca čokoľvek zaslal/doručil v roku 2019 žalovanému,

- údajne „existuje“ uznanie nároku, ktoré nie je žiadnym právnym inštitútom, nemá náležitosti ani uznania dlhu ani uznania záväzku, neobsahuje špecifikáciu záväzkov, ktorého sa týka a vyplýva z neho, že žalovaný už vo februári roku 2020 poprel existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami,

- údajne „existuje“ schválenie konania, ktoré nemá žiadnu špecifikáciu, aké konanie malo byť žalovaným dodatočne schválené, nie je zrejmé, kedy bolo urobené a rovnako z obdobia, kedy sa asi udialo je zrejmé, že sa neudialo bez zbytočného odkladu vo vzťahu k úkonom intervenienta, takže použiteľnosť je na takýto úkon vylúčená nielen z dôvodu jeho neurčitosti, ale aj z dôvodu, že nebolo urobené bez zbytočného odkladu a aj z dôvodu, že z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na je použitie vylúčené.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Odvolanie žalovaného považoval za neopodstatnené, nedôvodné a účelové. Mal za to, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom rozhodol správne, rešpektujúc základné princípy civilného sporového súdneho konania.

32. Žalobca uviedol, že vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na e-mailovú komunikáciu, v rámci ktorej p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. objednával reklamné služby od žalobcu v mene žalovaného. Žalobca vystavoval všetky dokumenty preukazujúce vykonanie objednaných služieb, a to aj samotné billboardy s tým, že objednávateľom týchto služieb je žalovaný. Návrhy reklamných služieb boli okrem spoločnosti Produkčná, s. r. o. zasielané aj priamo predstaviteľom žalovaného. Na základe uvedených dokumentov žalobca po uskutočnení služieb vystavil faktúry na úhradu, ktorých zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Predmetné faktúry boli vystavené na žalovaného a následne žalovanému aj doručené. Napriek výzvam žalobcu na úhradu faktúr, žalovaný nezaplatil žalobcovi peňažnú pohľadávku. Mal za to, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko reklamné služby, odplaty za ktoré sa žalobca domáha v tomto konaní, boli objednané p. A. B., ktorý zastupoval v tejto veci žalovaného na základe dohody so zástupcom žalovaného pre volebnú kampaň žalovaného pre voľby do NR SR v roku 2020.

33. Žalobca dôvodil, že nakoľko p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konal v mene žalovaného na základe dohody, konaním p. A. B. vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť za vykonané reklamné služby. Uviedol, že v konaní poukázal na e-mail od p. A. B. zo dňa 5.4.2021, pričom tento listinný dôkaz vyvracia a spochybňuje účelové tvrdenia žalovaného v tomto konaní. Z predmetného e-mailu vyplýva: „Vybraný a schválený zoznam reklamných plôch bol následne odoslaný sales manažérke pani C. D. s poznámkou, že objednávateľom vybraných reklamných plôch je politická strana MÁME TOHO DOSŤ!, zastúpená svojim predsedom F. G.. Strana bola ako objednávateľ uvedená aj na billboardoch, ktoré sa vylepovali na objednané reklamné plochy, pričom finálne grafické vyobrazenie billboardu, aj s uvedením, že objednávateľom je strana MÁME TOHO DOSŤ!, bolo odsúhlasené vedením strany, a teda aj jej predsedom.“ Dodal, že vyššie uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok I. E., ktorý na otázku súdu prvej inštancie, či osobne jednal s p. H. odpovedal, že áno a na otázku, či ľudia, s ktorými jednal a komunikoval sa volajú p. H. a p. G. odpovedal, že áno, na základe dohody sme urobili výlepy billboardov. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na výpoveď svedka A. B., ktorý taktiež potvrdzuje oprávnenosť nároku žalobcu v tomto konaní. Žalobca mal za to, že bolo preukázané, že p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konal v mene žalovaného na základe dohody, konaním p. A. B. vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť za reklamné služby, ktorého nároku sa žalobca domáha od žalovaného v tomto konaní.

34. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného p. F. G. na pojednávaní potvrdil schválenie plnení, keď uviedol: „Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzi nami farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená čiastka, nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“ Poukázal, že keď sa zástupca žalobcu spýtal p. F. G., či následne súhlasil, že uhradí tie faktúry, keď prídu peniaze, p. F. G. odpovedal: „Asi áno.“ Okrem toho s poukazom na obsah listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa 24.2.2020 súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B., a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v mesiaci január 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.01.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020, ktorej zaplatenie netvorí predmet tohto konania, možno povedať, že uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní, že ho zaplatí ihneď podľa svojich možností a schopností. Dodal, že v uvedenom liste žalovaného sa uvádza: „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného vzťahu, ich všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme schopní platby vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa našich možností a schopností.“

35. Žalobca dôvodil, že podľa platí, že ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Tvrdil, že neustanovuje žiadnu formu dodatočného schválenia úkonu vykonaného bez plnomocenstva, preto je dodatočné schválenie úkonu možné akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, a teda k dodatočnému schváleniu úkonu môže dôjsť napríklad aj konkludentne, čo vyplýva z judikatúry súdov napr. z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 29.06.2011, v zmysle ktorého „Pre dodatočné schválenie právneho úkonu (33 ods. 2 ) nie je stanovená zvláštna forma. Znamená to, že ku schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne, že sa to tak môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu.“

36. Žalobca uzavrel, že ak splnomocniteľ dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný. Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnej moci (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). V tejto súvislosti žalobca poukázal na list žalovaného označený ako Vec: Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020, ktorým žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 1220200742 vystavenú 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020. Aj vzhľadom na obsah tohto listu mal za to, že i keby oprávnenie p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konať v mene žalovaného nebolo nepreukázané, tak žalovaný ratihabíciou dodatočne schválil konanie p. A. B., a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v mesiaci január 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020, žalovaný uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní. Dodal, že štatutárny zástupca žalovaného p. F. G. dokonca aj na pojednávaní dňa 26.9.2022 potvrdil schválenie plnení nasledovne: „Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzi nami farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená čiastka, nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“

37. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že postup žalovaného v tomto konaní je celkom zjavne účelový, v snahe akokoľvek sa vyhnúť uspokojeniu oprávneného nároku žalobcu. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie podľa žalobcu postupoval v konaní procesne správne a v súlade so zákonom, rešpektujúc základné princípy civilného

sporového súdneho konania a práva na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, nie je arbitrárne a zrozumiteľným spôsobom dáva odpovede na otázky.

38. Intervenient na strane žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že žalovaný v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody tak, že na tieto poukázal s odkazom na , avšak bližšie v odvolaní už nešpecifikuje, ktorá z ním uvádzaných skutočností a akým spôsobom napĺňa niektorý z odvolacích dôvodov. Napríklad žalovaný uvádza odvolací dôvod podľa , avšak v odvolaní neuvádza, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu, ktorým mali byť odňaté jeho procesné práva. Rovnako v zmysle má konanie mať inú procesnú vadu, ktorú však žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Žalovaný taktiež uvádza, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy ( ), avšak v odvolaní nekonkretizuje, ktoré navrhnuté dôkazy súd nevykonal, pričom v tejto súvislosti intervenient uviedol, že nie sú mu známe žiadne stranami navrhnuté dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal. Napokon žalovaný tvrdí, že sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ), avšak z odvolania nevyplýva, ktoré procesné prostriedky to majú byť. Intervenient uviedol, že z odvolania žalovaného sa domnieva, že žalovaným vymedzené odvolacie dôvody sú v skutočnosti len dva, podľa a .

39. K postaveniu p. A. B. intervenient argumentoval, že p. F. G. ako bývalý predseda a v súčasnosti likvidátor žalovanej politickej strany vo svojej výpovedi a následne vo svojom odvolaní poukazuje na to, že p. A. B. konal na vlastnú päsť a p. G. o jeho činnosti nevedel. Intervenient uviedol, že ako bolo uvedené počas tohto konania, na Okresnom súde Košice – okolie prebieha pod sp. zn. konanie v právnej veci intervenienta proti p. F. G. o zaplatenie 3.696,- eur s príslušenstvom. Dňa 23.2.2023 sa v tejto veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom vypovedal p. F. G. ako aj p. A. B.. Intervenient v tejto súvislosti poukázal na to, že výpoveď p. F. G. je v oboch konaniach protichodná a zavádzajúca. Tak napríklad p. F. G. na pojednávaní dňa 23.2.2023 vo vzťahu k osobe p. A. B. vypovedal, že vedel o jeho činnosti pre žalovaného, keď uviedol: „Už som na to ščasti poukázal, robil pre politickú stranu PR činnosti, vedel robiť grafiku, robil to sám doma. Toto sme mu aj schvaľovali. Podotýkam ešte, že mal prístup aj k účtom, k prevodom, mienim jeho účty aj tieto aktivity preveriť.“ Ako ďalej vyplýva z výpovede p. A. B. v konaní vedenom pod sp. zn. , p. A. B. sa s p. F. G. viackrát osobne stretol, pričom p. F. G. odovzdával v hotovosti peniaze p. A. B. na úhradu faktúr za politickú kampaň žalovaného. Pokiaľ p. F. G. odovzdával peniaze p. A. B. na úhradu faktúr za reklamu, ktoré boli aj uhradené až na jednu, pokladal intervenient za zvláštne, že zrazu p. F. G. tvrdí, že on o žiadnych marketingových kampaniach ako predseda žalovaného nevedel. Nedôveryhodnosť osoby p. F. G. podľa intervenienta potvrdzuje aj jeho výpoveď, kedy tvrdil, že on v podstate nevedel, že je predsedom politickej strany, že „naletel“ na to, aby bol predsedom žalovaného.

40. Pokiaľ žalovaný uvádza, že p. A. B. konal bez splnomocnenia, resp. bez písomného splnomocnenia, intervenient namietal, že nie je zrejmé, z akého hmotnoprávneho predpisu vyplýva povinnosť predkladať písomné splnomocnenie pre účely právnych úkonov, ktorými bolo objednanie politickej reklamy. Dôvodil, že bez ohľadu na to, čo p. F. G. uvádza, aj z jeho výpovede v konaní vedenom pod sp. zn. vyplýva, že p. A. B. bol spoluzodpovedný za politickú kampaň žalovaného a túto objednával prostredníctvom intervenienta. Podstatné je poukázať na to, že náklady na politickú kampaň žalovaného boli aj uhrádzané.

41. Do kontextu vyššie uvedeného zapadá podľa intervenienta aj list žalovaného zo dňa 24.2.2020, v ktorom žalovaný vyslovene uvádza: „akceptujeme Vaše plnenie v rozsahu skutočného reálneho plnenia bez zmluvného vzťahu, preto sme voči prvej Vašej faktúre nenamietali a uhradili sme ju.“ Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že neexistoval zmluvný vzťah, ak by tomu tak bolo, neexistoval by dôvod, prečo plniť. Pritom mechanizmus objednávania reklamy bol stále totožný, teda aj prostredníctvom p. A. B.. Zároveň intervenient poukázal na to, že p. F. G. v konaní vedenom pod sp. zn. vypovedal, že kampaň za žalovaného zabezpečoval p. A. B. a to v spolupráci s p. H.. Uviedol, že na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby jednoznačnejšie odpovedal žalovaný na predchádzajúcu otázku jeho právnej zástupkyne, teda či mal vedomosť o tom, že pán A. B. sprostredkováva reklamu pre neho, resp. pre politickú stranu MÁME TOHO DOSŤ!, žalovaný uvádza: „Od začiatku kampane, ktorá začala asi v októbri 2019 som o

tom nemal vedomosť. Dozvedel som sa o tom asi až po troch, štyroch mesiacoch, dozvedel som sa o tom, že pán A. B. bol dohodnutý s pánom H. na objednávaní reklamy pre politickú stranu za financie.“ V ďalšej časti svojej výpovede p. F. G. potvrdzuje, že vedel, že reklamný text písal p. A. B.. Ide pritom o marketingovú kampaň z rovnakého obdobia, z akého pochádza žalovaný záväzok v tomto konaní.

42. Intervenient uzavrel, že si je vedomý, že s ohľadom na procesné štádium tohto konania je veľmi limitovaná možnosť použitia nových dôkazov, avšak má za to, že výpoveď p. F. G. na pojednávaní dňa 23.2.2023 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. , významným spôsobom narúša jeho vlastnú argumentáciu uvedenú v odvolaní. Argumentoval, že výpoveď p. F. G. v konaní vedenom pod sp. zn. sa tak závažným spôsobom odlišuje od jeho argumentácie uvedenej v odvolaní, že by bolo nespravodlivé na ňu neprihliadnuť. To platí o to viac, ak výpoveď p. F. G. potvrdzuje, že p. A. B. mohol konať za žalovaného v oblasti reklamy, o činnosti p. A. B. žalovaný vedel a tú mu schvaľoval.

43. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta na strane žalobcu uviedol, že intervenient správne uviedol, že žalovaný v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody tak, že na tieto poukázal s odkazom na , avšak v odvolaní už bližšie nešpecifikoval, ktorá z ním uvádzaných skutočností a akým spôsobom napĺňa niektorý z odvolacích dôvodov. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu.

44. Intervenient na strane žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že sa s ním plne stotožňuje.

45. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

46. Žalobca ani intervenient na strane žalobcu odvolaciu dupliku nepodali.

47. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

48. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

49. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , , , , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

50. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či sa v procesnom postupe súdu prvej inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či zistený skutkový stav obstojí s ohľadom na prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a či na zistený skutkový stav správne aplikoval súd prvej inštancie príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

51. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a v procesnom postupe súdu

prvej inštancie sa nevyskytli ani žiadne pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

52. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

53. K odvolacím dôvodom podľa , , odvolací súd udáva, že odvolanie žalovaného je vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom – ako správne poukázal intervenient na strane žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, obsahovo prázdne. Z odvolania nevyplýva, v čom žalovaný vzhliadol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mu znemožnil realizáciu jeho práv a to až tak, že tento nesprávny procesný postup dosiahol intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Rovnako z odvolania nevyplýva namietaná nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Žalovaný v odvolaní neoznačil ani žiaden konkrétny návrh na vykonanie dôkazu, ktorý podľa neho mohol priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné s tým, že súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal a tým spôsobil sťaženie dôkaznej pozície žalovaného a zároveň sa vzdialil želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu. S poukazom na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd odvolacie dôvody podľa , , za naplnené.

54. K tvrdeniu žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný odvolací súd udáva, že z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle . K požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí výstižne opísal prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie, a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že p. A. B. či spoločnosť Produkčná, s. r. o. konali ako splnomocnenec žalovaného pri objednaní politickej reklamnej kampane od žalobcu a či zo strany žalovaného došlo k dodatočnému schváleniu právnych úkonov p. A. B. podľa . Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s teoretickými východiskami ratihabície právneho úkonu ( ). Napadnuté rozhodnutie má logickú postupnosť a sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia.

55. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

56. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie záver o dôvodnosti nároku žalobcu založil na tom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že i keď p. A. B. konal za žalovaného bez plnomocenstva pri objednaní reklamnej politickej kampane pre žalovaného, z jeho konania je žalovaný zaviazaný, pretože právne úkony p. A. B. dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Súd prvej inštancie pritom vychádzal najmä z obsahu listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa 24.2.2020, ktorým podľa súdu prvej inštancie žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B. a tiež z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného F. G. na pojednávaní dňa 26.9.2022, ktorý podľa súdu prvej inštancie potvrdil schválenie plnení, keď uviedol: „Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzi

nami farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená čiastka, nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“ Okrem toho súd prvej inštancie poukázal, že p. F. G. na otázku, či následne súhlasil, že uhradí tie faktúry, keď prídu peniaze, odpovedal: „Asi áno.“

57. Podľa , ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

58. Odvolací súd udáva, že predpokladom konania za iného bez plnomocenstva je, že v čase urobenia právneho úkonu žiadne plnomocenstvo medzi konajúcou osobou a osobou, v mene ktorej konala, neexistuje. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že plnomocenstvo medzi p. A. B. ako konajúcou osobou a žalovaným ako osobou, v mene ktorej menovaný konal, nebolo vykonaným dokazovaním preukázané a ostalo len v rovine tvrdenia p. A. B..

59. V prípade konania p. A. B. bez oprávnenia vo veci objednávok politickej reklamnej kampane žalovaného nebol žalovaný povinný reagovať na toto jeho konanie. Z listu označeného ako Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020 (č. l. 50 spisu), ktorý žalovaný adresoval žalobcovi však vyplýva, že žalovaný toto konanie dodatočne bez zbytočného odkladu schválil, keď žalobcovi oznámil: „akceptujeme Vaše plnenie v rozsahu skutočného reálneho plnenia bez zmluvného vzťahu, preto sme voči prvej Vašej faktúre nenamietali a uhradili sme ju.“ a „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného vzťahu, ich všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme schopní platby vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa našich možností a schopností.“

60. Vzhľadom na to, že žalobca nevykonal žiadne iné úkony, ktoré by sa žalovaného akokoľvek týkali, okrem tých, ktoré súviseli s billboardovou reklamnou politickou kampaňou žalovaného, neobstojí tvrdenie žalovaného o neurčitosti jeho vyjadrení uvedených v predchádzajúcom odseku. Z uvedeného listu navyše vyplýva nepochybne i to, že žalovaný mal presnú vedomosť o rozsahu platieb, ktoré mal v súvislosti s poskytnutými reklamnými službami v prospech žalobcu vykonať, preto je logicky neudržateľné tvrdenie žalovaného, že mu faktúry neboli doručené. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie i v tom, že ratihabícia podľa vyplýva aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného F. G. na pojednávaní dňa 26.9.2022.

61. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s . Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa preto nepovažoval odvolací súd za naplnený.

62. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

63. Žalovaný odvolací dôvod podľa založil na tvrdení, že s poukazom na súd prvej inštancie nemohol vo veci aplikovať . Okrem toho dôvodil, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať nielen s , ale aj s , keďže p. A. B. ako fyzická osoba nikdy nepreukázal, že by bol oprávnený splnomocniť v mene žalovaného intervenienta na to, aby konal v mene žalovaného.

64. Odvolací súd udáva, že ust. vylučuje aplikáciu , ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Vykonaným dokazovaním však uvedené nebolo preukázané. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že p. A. B. v e-maily adresovanom zamestnankyni žalobcu p. C. D. uviedol, že objednávateľom reklamných služieb je žalovaný a na billboardovej kampani boli vyobrazení p. F. G., ktorý bol predsedom žalovaného a p. A. H., ktorý bol jej podpredsedom. Uvedené nepochybne svedčí o tom, že žalobca ako osoba, s ktorou sa konalo, nemal mať ani len prečo vedomosť o nedostatku plnomocenstva.

65. K odvolací súd udáva, že toto ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu substitúcie v zmluvnom zastúpení. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevidí dôvod na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia na prejednávanú vec, keďže s ňou vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobe vyhovel (ratihabícia právneho úkonu podľa ) nesúvisí a na daný skutkový stav nedopadá.

66. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 64. a 65. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolací dôvod podľa nie je naplnený.

67. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).