Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Saz-2-2024.pdf
PDF · 103.59 KB
Case nature
Area
Subarea
15Saz/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník Indickej republiky, cestovný doklad totožnosti IND: D., aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast. Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave nariaďuje, aby bol žalobca: A. B. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník Indickej republiky, cestovný doklad totožnosti IND: D., aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 22.01.2024 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. E./XXXX-XX zo dňa 03.12.2023 (ďalej len „Rozhodnutie“). 2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že predmetné Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie, a že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že už v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 03.12.2023 uviedol, že má na Slovensku priateľku, ktorú bol navštíviť pred tým, ako bol zaistení. Bol toho názoru, že žalovaný sa touto informáciou nezaoberal, ani neskúmal jeho možnosť zotrvania u priateľky počas prebiehajúceho konania. Tvrdil, že je otcom nenarodeného dieťaťa svojej priateľky, ktorá uviedla, že mu zabezpečí ubytovanie aj finančné prostriedky na pokrytie výdavkov. Mal teda za to, že žalovaný nedostatočne skúmal možnosť uloženia miernejšieho opatrenia ako zaistenia. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom postupe v konaní zameral výlučne na hľadanie dôvodov na podporu jeho zaistenia, pričom žalovaný nebol pri svojom postupe vedený zásadami správneho konania, najmä povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav, ale bol vedený svojim záujmom na jeho zaistení s cieľom zabezpečiť jeho dublinský transfer. Mal taktiež za to, že dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia. 3. Podaním zo dňa 17.01.2024, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhol zamietnuť. Uviedol, že v čase pred vydaním Rozhodnutia skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení, pričom žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie miernejšieho opatrenia ako zaistenia. Tvrdil, že žalobca
nemal zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemal dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevedel zabezpečiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 03.12.2023 uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, pričom neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie. Konštatoval, že žalobca síce uviedol, že na území slovenskej republiky má priateľku s ktorou údajne čaká dieťa, avšak neuviedol také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že jeho údajná partnerka by mu bola schopná zabezpečiť bývanie na území Slovenskej republiky. Tvrdil, že z uvedených dôvodov teda nemohol uložiť žalobcovi hlásenie pobytu, pričom žalobca taktiež nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky až do realizácie dublinského transferu. Ďalej uviedol, že k uloženiu miernejších opatrení nepristúpil aj preto, že sa domnieval, že žalobca by nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia. Existenciu rizika žalobcovho úteku teda považoval za dôvodnú, a to aj z dôvodov žalobcovho predošlého správania na území schengenského priestoru – žalobca bol ako žiadateľ o azyl povinný zotrvať na území Rakúskej republiky, no túto povinnosť porušil tým, že opustil, respektíve nezotrval na území Rakúskej republiky počas azylového konania. Poukázal taktiež na to, že žalobca sa v čase, kedy bol žiadateľom o azyl v Rakúskej republike dopustil protiprávneho konania, ku ktorému sa aj sám priznal v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 03.12.2023. Záverom mal za to, že uložením miernejších opatrení žalobcovi by došlo k ohrozeniu realizácie jeho dublinského transferu, nakoľko by hrozilo, že by nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia. Mal za to, že účel zaistenia aj naďalej trvá, pričom žalobca síce poskytol informácie o možnosti zabezpečenia ubytovania u jeho partnerky, avšak to neovplyvňuje existenciu rizika jeho úteku, ktorá podľa neho naďalej trvá. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.12.2023 hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Bratislava zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačnom systéme polície EURODAC, z ktorého bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rakúskej republike. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom dňa 03.12.2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, že disponuje dvoma dokladmi totožnosti – cestovným pasom a pobytovou kartou, že nechce v SR požiadať o azyl – má pobyt v Portugalsku, že o azyl už požiadal v Rakúskej republike, že bol administratívne vyhostení z Rakúskej republiky (voči tomuto rozhodnutiu sa odvolal), že má na území Slovenskej republiky priateľku (Slovenku) s ktorou čaká dieťa, pričom by s ňou chcel žiť v Slovenskej republike – o mesiac majú mať svadbu, v Rakúskej republike sa zdržiaval cca 2 – 3 roky, že pracoval v Portugalsku aj v Rakúskej republike, že sa asi dopustil v určitom období trestného činu, pretože používal falošný doklad, že má pri sebe telefón, hodinky a 10 eur, nedlhuje nikomu peniaze. 5. Žalovaný dňa 03.12.2023 oznámil štátnemu orgánu Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko”) dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Z administratívneho spisu súd taktiež zistil, že dňa 02.12.2023 žalovaný požiadal Národnú ústredňu SIRENE o poskytnutie informácie, za čo bolo žalobcovi v Rakúskej republike uložené administratívne vyhostenie; žalovaný dňa 04.12.2023 požiadal aj Veľvyslanectvo SR vo Viedni o poskytnutie informácie, či azylové konania v Rakúskej republike z 2019 a 2021 týkajúce sa žalobcu stále prebiehajú, alebo či už je v konaniach rozhodnuté, ako aj o poskytnutie informácie k administratívnemu vyhosteniu žalobcu z Rakúskej republiky. 6. Následne dňa 03.12.2023 žalovaný vydal Rozhodnutie (rozhodnutie č. E./XXXX-XX o zaistení žalobcu) podľa § 88 ods. 1 písm. c) v spojení s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Na to bol žalobca umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC Medveďov”). Dĺžku doby zaistenia žalovaný určil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 03.02.2024. 7. Z administratívneho spisu súd taktiež zistil, že podaním zo dňa 04.01.2024 pani F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C. (matka priateľky žalobcu) prehlásila, že súhlasí, aby žalobca býval a zdržiaval sa v jej byte (je jeho jedinou vlastníčkou) na už uvedenej adrese. K uvedenému poznamenala, že žalobca je druhom jej dcéry (F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C.), s ktorou čaká dieťa. Zároveň uviedla, že žalobcu počas pobytu finančne zabezpečí. 8. Z administratívneho spisu súd taktiež zistil, že sa v ňom nachádza aj čestné prehlásenie F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C., zo dňa 05.01.2014, v ktorom čestne vyhlásila, že
poskytne finančné a hmotné zabezpečenie žalobcovi počas jeho prechodného/trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Taktiež sa v ňom nachádza aj jej čestné vyhlásenie o poskytnutí ubytovania žalobcovi na dobu neurčitú zo dňa 02.01.2024. V administratívnom spise sa taktiež nachádza aj Zápis o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred narodením dieťaťa zo dňa 11.12.2023 – žalobca a F. C. v ňom súhlasne vyhlasujú, že otcom dieťaťa doposiaľ nenarodeného, ale počatého je žalobca. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 10. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v.EÚ L 180,29.6.2013). 12. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 13. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. 14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 16. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 17. Podľa článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. 18. Podľa článku 25 ods. 2 Dublinského nariadenia III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod. 19. Podľa článku 28 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. 20. Podľa článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. 21. Podľa článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do
zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. 22. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 23. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 230 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,
b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu.´
Skutkové a právne závery správneho súdu
25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade Rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 30. januára 2024 bez prítomnosti účastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti.
26. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie.
27. Žalobca podal dňa 22.01.2024 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia, pretože za momentálneho skutkového stavu je podľa jeho názoru jeho zaistenie neúčelné a nezákonné. Predmetom tohto konania teda nie je preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia, napriek tomu, že niektoré žalobné námietky smerujú voči tomuto Rozhodnutiu. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu žalobcu na jeho okamžité prepustenie zo zaistenia (žaloba podľa § 221 ods. 2 SSP), a teda posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd bude zaoberať len tými námietkami žalobcu, ktoré potenciálne môžu zakladať dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia (keďže správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne, pričom nie je viazaný jej žalobnými bodmi, tak bude skúmať aj nad rámec žalobných námietok, či účel zaistenia žalobcu aj naďalej trvá). Ďalšími námietkami zo strany žalobcu sa už správny súd zaoberať nebude.
28. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia, ako aj to, že žalovaný v predmetnej veci dostatočne neskúmal možnosť uloženia miernejších opatrení.
29. Správny súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na článok 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, podľa ktorého zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto
odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. 30. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu zistil, že dňa 03.12.2023 žalovaný oznámil Dublinskému stredisku dôvod (žalobca je žiadateľom o azyl v Rakúskej republike) na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Z predmetného oznámenia správny súd taktiež zistil, že žalovaný ním zároveň požiadal Dublinské stredisko o preskúmanie splnenia podmienok na začatie spomínaného konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 a následne o jeho začatie. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná žiadosť adresovaná Dublinskému stredisku bola podaná dňa 03.12.2023. 31. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu taktiež zistil, že žalovaný si pri svojom rozhodovaní o zaistení žalobcu (pri určení doby zaistenia – č. l. 5 Rozhodnutia) bol vedomý potreby prihliadania na lehoty uvedené v čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, a teda toho, že Dublinské stredisko je povinné v lehote do jedného mesiaca od podania žiadosti (teda v lehote do jedného mesiaca od 03.12.2023) doručiť Rakúskej republike dožiadanie o prevzatie alebo prijatie späť žalobcu. Správny súd však k počudovaniu zistil, že z administratívneho spisu a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by spomínané dožiadanie do Rakúskej republiky vôbec bolo vyhotovené a doručované, pričom lehota na jeho podanie uplynula dňom 03.01.2024 (maximálne 1 mesiac od podania žiadosti, pričom žiadosť bola podaná 03.12.2023). Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd s prihliadnutím na článok 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III v dôsledku nedodržania lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť žalobcu (respektíve nepreukázania jeho vykonania v administratívnom a súdnom spise) nemal inú možnosť ako žalobcu zo zaistenia bezodkladne prepustiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje taktiež na to, že z administratívneho a ani súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaný alebo Dublinské stredisko vykonali od 05.12.2023 do rozhodnutia súdu akýkoľvek úkon smerujúci k naplneniu účelu zaistenia žalobcu (v spisoch sa nenachádzajú absolútne žiadne dokumenty, ktoré by po 04.12.2023 preukazovali iniciatívu žalovaného alebo Dublinského strediska smerujúcu k naplneniu účelu zaistenia žalobcu). 32. Pokiaľ teda Dublinské stredisko potrebné úkony na zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu žalobcu nevykonalo v stanovených lehotách, tak takéto konanie nie je možné tolerovať. Pokiaľ bol žalobca zaistený na účely zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu do Rakúskej republiky, a to sa v dôsledku nečinnosti Dublinského strediska odďaľuje až do stavu, že jeho skutočný výkon je v nedohľadne, nemožno považovať zaistenie za napĺňajúce účel, ktorý žalovaný sám stanovil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na to, že z administratívneho a súdneho spisu nevyplýva ani snaha žalovaného o zistenie akýchkoľvek informácií od Dublinského strediska k danej veci po zaslaní predmetného oznámenia zo dňa 03.12.2023.
33. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že dôvody na zaistenie žalobcu, uplynutím spomínanej jednomesačnej lehoty na podanie dožiadania zanikli, v dôsledku čoho je potrebné zo strany žalovaného bezodkladne pristúpiť k prepusteniu žalobcu zo zaistenia. Nedôslednosť v konaní žalovaného a Dublinského strediska v danom prípade nemožno zhojiť ani argumentáciou žalovaného zameranou na verejný záujem. Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil dôvodnosť podanej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP (aj keď z iného dôvodu ako uviedol žalobca), nezostala mu iná možnosť, ako nariadiť okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia.
34. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že nepovažoval za potrebné pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti ďalších námietok účastníkov konania, nakoľko tieto už nemohli mať za následok ponechanie žalobcu v zaistení. Správny súd sa nimi preto bližšie nezaoberal.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 36. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.