Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-163-2019.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/163/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci: K.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou, so sídlom Mesačná 5, 821 02 Bratislava a procesnou opatrovníčkou: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 7, T., o návrhu navrhovateľky: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Sabínou Gečeovou, so sídlom Popradská 8, Bratislava, P.O. Box 59, Bratislava 27, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37Ps/3/2016-580, zo dňa 17.05.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, priznal štátu nárok na náhradu trov konania a priznal žalovanému voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a uložil jej povinnosť uhradiť mu ujmu, ktorá mu vznikla, pričom o výške náhrady trov konania a ujmy rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní dospel k názoru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky vykonané dôkazy, výsluchy účastníkov, svedkov, súdneho znalca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu, fotografiami, lekárskymi správami a čestnými prehláseniami a všetky dôkazy posúdil jednotlivo, ale aj v súvislostiach a dospel k záveru, že vyšetrovaný netrpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú by nebol schopný robiť právne úkony. Súd prvej inštancie konštatoval dlhodobé nezhody medzi navrhovateľkou a osobou, o ktorej spôsobilosti sa koná. Účastníci vzájomne na seba podávajú trestné oznámenia. Súd prvej inštancie prihliadol na lekárske vyšetrenia, ako aj vyjadrenie dcéry F. V., ktorá nesúhlasila s obmedzením spôsobilosti na právne úkony svojho otca, pretože podľa nej je zdravý a mala pocit, že skôr jej matka - navrhovateľka sa psychicky, aj fyzicky posledné roky zmenila. Ona si na správaní otca nič nevšimla. V odôvodnení rozhodnutia popisuje súd prvej inštancie vzájomné konflikty medzi účastníkmi a zaoberal sa jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú tvrdenia účastníkov. Súd prvej inštancie konaní nemal preukázané, že je možné konštatovať, že by osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná trpela takou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a boli splnené podmienky podľa § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, aby súd mohol obmedziť spôsobilosť na právne úkony tejto osobe. Samotná skutočnosť, že sa fyzická osoba vo všeobecnosti správa zvláštne, nevhodne, prípadne amorálne, alebo sa dopustí aj činnosti, ktorá je rozpore so zákonom ešte sama o sebe nestačí, aby mohol súd tak radikálne zasiahnuť do jedného z najzákladnejších práv fyzickej
osoby akým je právo spôsobilosti na právne úkony. Nevhodné správanie bolo zaznamenané aj zo strany navrhovateľky. Súd prvej inštancie ďalšie dôkazy nevykonal, vzhľadom na rozsiahle a postačujúce dokazovanie, ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a nadbytočné predlžujúce celé konanie. O povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému a štátu a tiež o ujme osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná rozhodol podľa § 251 ods. 2 CMP, konštatoval, že návrh bol podaný bezdôvodne. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 247 a nasl. CMP. Podala odvolanie aj v časti trov konania, keď súd prvej inštancie ju zaviazal v rozpore s ustanovením § 251 CMP uhradiť trovy konania. Poukazovala na závery dekurzu MUDr. L. F., kde sa uvádza, že u vyšetrovaného sa rozvíja organická zmena osobnosti a v rámci tejto poruchy je prítomná paranoidita porucha kritičnosti. Poukazuje na to, že vyšetrovaný odmietol psychodiagnostiku psychologickými testami. Vyšetrovaný sám potvrdil svoju agresivitu voči manželke. Vyšetrenie bolo vykonané na podnet dcéry vyšetrovaného. Popiera, že by sa jednalo o bezdôvodný návrh, návrh bol podaný vzhľadom na odborné vyšetrenie vyšetrovaného. Súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec konštatoval, že u vyšetrovaného neboli pri znaleckom vyšetrení manifestné známky žiadnej duševnej poruchy, obmedzenie spôsobilosti nie je opodstatnené. Namietala, že znalec mal k dispozícii všetky lekárske správy, ako aj skutočnosť, že už bol liečený pre psychické príznaky. Znalec nekontaktoval najbližšie osoby, ktoré s vyšetrovaným žili posledných 20 rokov a ktorí by vedeli zmenu správania popísať. Medzi čestnými prehláseniami boli prehlásenia aj takých osôb, ktoré poznajú vyšetrovaného krátko, resp. nie sú s ním v bezprostrednom kontakte. Súd prvej inštancie neakceptoval jej návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania. Nevykonal kontrolné súdno znalecké dokazovanie. V prípade, že súd konštatoval, že návrh nie je dôvodný, mal zastaviť konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Poukázala na zistenie súdu, že sú manželmi a že sú medzi nimi nezhody, návrh na rozvod podal vyšetrovaný. Z rozhodnutia má pocit, že sa súd zaoberal ich spolužitím ako samotnou vecou. Spochybňovala vyjadrenia MUDr. F., ktorá údajne nález vyhodnotila v neprítomnosti pacienta, len na základe údajov od rodiny. Ohradila sa proti vytváraniu jej negatívneho obrazu súdom prvej inštancie, čím znižuje jej dôveryhodnosť a dôstojnosť ako navrhovateľky, ako aj proti záveru súdu, že aj jej nevhodné správanie prispelo k uvedenej situácii a nebol dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Opätovne zdôraznila, že súd prvej inštancie mal podľa § 247 CMP konanie zastaviť a súd rozhodol v rozpore s týmto ustanovením. Nie je pravdou, že podala zjavne bezdôvodný návrh. Návrh podala dôvodne a bol doložený dokladmi, dekurzmi od príslušných lekárov. Považuje za nespravodlivé, aby súd rozhodol o trovách konania tak, ako je to v druhej a tretej časti rozsudku. jej snahou bolo zabezpečiť manželovi nevyhnutnú lekársku opateru a ďalšie liečenie, ktoré odmietal. Je dôchodkyňa, jej jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok a takýmto rozhodnutím by sa dostala na hranicu biedy. Podstúpila už dve operácie na onkologickom ústave Sv. E. v F.. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeniť rozhodnutie tak, že súd zastaví konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, trovy dôkazov platí štát a trovy konania neprizná žiadnemu z účastníkov konania.
4. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava III, ktorá nesúhlasila s tvrdeniami navrhovateľky, súd prvej inštancie návrh podaný navrhovateľkou vyhodnotil ako nedôvodný. Skutočnosť, že navrhovateľke odporučila lekárka podať na súd predmetný návrh ešte nezakladá podmienku dôvodnosti takéhoto návrhu. Je vecou súdu posúdiť, či podaný návrh je, alebo nie je dôvodný, pričom súd nie je viazaný názorom lekára. V závere o neodôvodnenosti návrhu dospel súd až po vykonaní rozsiahleho dokazovania. Pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa v medziach ústavného významu práv človeka právne sleduje záujem dotknutého človeka, až následne záujem verejných, či tretích osôb. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony môže dôjsť až potom, čo sa vyčerpali všetky menej represívne opatrenia. Takýto dôvod obstojí, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosti uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočnosti, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Na zodpovedanie tejto otázky vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie a nevychádzal len zo znaleckého posudku, ktorý navrhovateľka napáda, ale vychádzal zo skutkových zistení, získaných v súvislosti s inými výsledkami dokazovania. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, prečo nevykonal navrhovaný nový znalecký posudok, nemožno súhlasiť s tvrdeniami navrhovateľky, že sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom s predmetným návrhom nevysporiadal. Nie je možné obmedziť človeka v
spôsobilosti na právne úkony, ktoré sa týkajú podávania trestných oznámení, takéto právo nemožno rozhodnutím súdu odňať. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny.
5. Vyšetrovaný k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, rozhodnutie súdu, ktorým návrh zamietol považuje za správne, keďže vo veci neboli iba predbežne a rámcovo zistené skutkové okolnosti osvedčujúce, že návrh je podaný bezdôvodne, ale vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledkom bolo potvrdenie skutočnosti zrejmej na začiatku konania, že podaný návrh bol zjavne bezdôvodným a šikanóznym a niet žiadneho dôvodu pre obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom. Keďže samotná navrhovateľka žiada, aby súd konanie zastavil, pretože neexistovali podmienky na obmedzenie spôsobilosti, sama uznala, že jej návrh bol od počiatku zjavne nedôvodný a šikanózny. Poukázal tiež na ustanovenie § 35 CSP, keď odvolanie len voči odôvodneniu nie je prípustné. Väčšina dôvodov v odvolaní je formulovaná len proti odôvodneniu rozhodnutia. Vo vyjadrení sa vyjadruje k jednotlivým tvrdeniam navrhovateľky, týkajúce sa jeho vyšetrenia, ako aj k laickým a nesprávnym názorom navrhovateľky, týkajúcim sa vykonaného dokazovania. Súhlasil s názorom okresného prokurátora, ktorý už v záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.05.2018 vyjadril pochybnosť o vykonateľnosti výroku formulované zo stany navrhovateľky, teda zmeneného petitu, ktorým navrhla súdu obmedziť vyšetrovaného tak, že tento nesmie samostatne vyhotovovať písomné podania voči súdom, orgánom štátnej správy, polícii, orgánom činným v trestnom konaní a nie voči nim a osobne vystupovať. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania. nie je pravdou, že navrhovateľka je dôchodkyňa a jej jediným príjmom je starobný dôchodok, úmyselne zamlčuje, že je spoločníčkou a majiteľkou spoločnosti E., s.r.o. a E. obrusy, s.r.o., z čoho jej plynie príjem. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil a preukázal bezdôvodnosť návrhu i to, že mu vznikla ujma. Odvolací súd musí zohľadniť šikanózny charakter žaloby, jej traumatizujúci zásah do jeho rodinného, osobného, verejného života a jeho najlepší záujem, ktorým je aj pokojný a nikým nenarušený rodinný život. Právne zastúpenie v tomto konaní bolo pre neho nevyhnutnosťou. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny.
6. V ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch a žiadali vyhovieť svojim návrhom.
7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Neobstoja odvolacie námietky navrhovateľky, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, keď v konaní súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale len tie, ktoré sú potrebné pre zistenie skutočného stavu. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedené konanie sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, kde je súd povinný zistiť nie skutkový stav, ale skutočný stav veci. Súd sa tu teda neobmedzuje na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací princíp civilného procesu, čím sa aj súd prvej inštancie spravoval. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne. 10. Pre konanie o spôsobilosti na právne úkony platí všeobecné východisko, podľa ktorého je súd kedykoľvek počas konania povinný prihliadať či sú splnené procesné podmienky (§ 161 CSP), ak bráni pokračovaniu v konaní o spôsobilosti na právne úkony taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť súčinnosťou súdu a účastníkov, súd konanie uznesením zastaví. Dôvodom pre zastavanie konania je neexistencia hmotnoprávnych predpokladov pre rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Predpoklady pre zásah do spôsobilosti fyzickej osoby upravuje Občiansky zákonník a tieto musia byť v zásade dané v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku konania je zjavné, že tieto dôvody chýbajú a ďalší priebeh konania by viedol k zamietnutiu návrhu. Dôvodom pre zastavenie konania podľa § 235 ods. 2, 3 CMP je tiež nepredloženie lekárskej správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom uvedené ustanovenie tiež nemožno používať automaticky bez vyhodnotenia okolností. Ak súd prvej inštancie ustálil, že vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, aby došiel k záveru, ktorý je obsahom výroku jeho rozhodnutia, postupoval správne ak návrh ako bezdôvodný zamietol.
11. Pre zachovanie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov a to vo vzťahu k predmetu konania je odôvodnené, že jedným z dôkazných prostriedkov v tomto konaní je znalecký posudok. Odvolací súd zdôrazňuje, že je to jeden z dôkazných prostriedkov, pričom je potrebné aj úplné spoľahlivé zistenie osobných pomerov osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, uvedenou zásadou sa súd prvej inštancie aj spravoval. Z uvedených dôvodov neobstojí námietka, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Pre posúdenie spôsobilosti vyšetrovanej osoby na právne úkony je rozhodujúce posúdiť ako je spôsobilá osoba v živote si obstarávať svoje záležitosti, či nie je pre seba, alebo okolie nebezpečná, ktoré skutočnosti v konaní neboli zistené. Spôsobilosť na právne úkony fyzických osôb vyjadruje oprávnenie nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Zásahy do spôsobilosti na právne úkony je potrebné vnímať ako zásahy do osobnej integrity človeka, teda aj práv garantovaných listinou základných práv a slobôd a tiež práv garantovaných Ústavou SR. Dôvodmi pre zásah do rozsahu spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb sú v zmysle súčasnej úpravy duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, alebo nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov. Nie každá duševná porucha však má znamenať zásah do integrity občana a obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa náležite zaoberal všetkými skutočnosťami, potrebnými na zistenie skutočného stavu a vo veci vykonal riadne a potrebné dokazovanie, pričom námietky navrhovateľky, uvedené v odvolaní sú nedôvodné. Námietky navrhovateľky možno vyhodnotiť ako jej subjektívne pocity vo vzťahu k vyšetrovanému, pričom je potrebné aj konštatovať, že osobné konflikty medzi účastníkmi nemôžu byť dôvodom pre zásah do integrity vyšetrovaného. V uvedenej časti rozhodol súd prvej inštancie správne. 12. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, keď predpokladom postupu podľa ods. 2 § 251 CMP je skutočnosť, že návrh bol podaný zjavne bezdôvodne, s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zistil. Uvedený záver súdu prvej inštancie podporuje aj vyjadrenie prokurátora, ktorý tiež navrhol, aby súd zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania, ktoré vyšetrovanému vznikli. V konaní bolo preukázané, že vyšetrovanému vznikla ujma a to traumatizujúci zásah do rodinného, osobného, aj verejného života a bol ohrozený jeho najlepší záujem, ktorým je aj pokojný a nikým nenarúšaný rodinný život, pričom vyšetrovaný mal nárok na právne zastúpenie a navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Navrhovateľka v konaní nepreukázala tvrdenie uvedené v odvolaní o svojich majetkových pomeroch, keď z obsahu spisu a čestných prehlásení vyplýva, že navrhovateľka si vybudovala firmu, ktorú úspešne viedla až do dôchodkového veku. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).