Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., C., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: D. E., E. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., G. B.. Kuzmányho 2047/1, o zaplatenie 17.680,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -190 zo dňa 3. júla 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -190 zo dňa 3. júla 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom. 1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), až 4, , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a , a o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 24. septembra 2015 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), až 5, , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej aj len ako „žaloba“) podaným na okresnom súde dňa 17. októbra 2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17 680,29 eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19. januára 2022 uzatvorenej medzi postupcom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingová 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 a EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. 1.3 Na základe skutočností uvedených v žalobe a k nej priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Grösslingová 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzatvoril s dlžníčkou H. I., nar. XX. XX. XXXX, t. č. H. I. (ďalej len „dlžníčka“) ako fyzickou osobou - nepodnikateľom dňa 24. septembra 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol dlžníčke k zmluve o stavebnom sporení č. 32385734 poskytnutý medziúver vo výške 19 500,- eur s fixnou úrokovou sadzbou

6,49 % ročne. Ručiteľskou listinou č. 1 zo dňa 24. septembra 2023 žalovaný ako ručiteľ vyhlásil, že ručí za úver vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty poskytnutý právnym predchodcom žalobcu dlžníčke vo výške 19 500,- eur pri úrokovej sadzbe 6,49 % ročne na základe zmluvy o úvere. Vo vzťahu k žalovanému ako ručiteľovi právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 28. marca 2019 na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 28. marca 2019 predstavovala 327,04 eur, najneskôr do 16. apríla 2019. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 3. apríla 2019. Právny predchodca žalobcu opätovne vyzval žalovaného ako ručiteľa na zaplatenie dlžnej sumy medziúveru výzvou zo dňa 31. júla 2019, táto bola žalovanému doručená dňa 5. augusta 2019. Keďže v stanovenej lehote nedošlo k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28. augusta 2019 označeným ako „žiadosť o okamžité splatenie úveru“ požiadal ručiteľa (žalovaného) s účinnosťou ku dňu 28. augusta 2019 o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 20 919,70 eur. Žiadosť bola žalovanému (ručiteľovi) doručená dňa 5. septembra 2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19. januára 2022 postúpil právnych predchodca žalobcu ako postupca svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 3. februára 2022. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 5. júna 2023 vzniesol námietku premlčania. 1.4 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca uplatnil v konaní, ako právny nástupca pôvodného veriteľa Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., voči žalovanému - ako ručiteľovi nárok na zaplatenie 17 680,29 eur spolu s kapitalizovaným úrokom 16 970,63 eur a príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18 330,29 eur od 29. augusta 2019 do 13. decembra 2019, 5 % ročne zo sumy 17 830,29 eur od 14. decembra 2019 do 21. decembra 2020, 5 % ročne zo sumy 17 680,29 eur od 22. decembra 2020 do zaplatenia, titulom dlžnej sumy medziúveru - zo zmluvy o úvere zo dňa 24. septembra 2015 v spojení s ručiteľskou listinou č. 1 zo dňa 24. septembra 2015. Zo spisu bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ si predmetnú pohľadávku uplatnil na Okresnom súde Banská Bystrica (upomínacom súde), kde bolo konanie vedené pod sp. zn. , a kde ako žalobca vystupoval právny predchodca žalobcu, a ako žalovaní: 1/ H. I., narodená XX. XX. XXXX, J. K. XXXX/X, F. a 2/ D. E., narodený XX. XX. XXXX, L. E. K. XX, XXX XX L. E. K.. V predmetnom konaní právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovaným (rovnako ako v prejednávanom spore) nárok na zaplatenie sumy 17 680,29 eur spolu s kapitalizovaným úrokom 16 970,63 eur a úrokom z omeškania. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 13. októbra 2021 platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť len voči žalovanej 1/. Z upovedomenia Okresného súdu Banská Bystrica (č. l. 116 spisu) je zrejmé, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. bolo dňa 23. augusta 2022 voči žalovanému 2/ zastavené, nakoľko právny predchodca žalobcu napriek predchádzajúcej výzve súdu nepodal v lehote 15 dní, odo dňa doručenia výzvy, návrh na pokračovanie v konaní podľa o upomínacom konaní (ďalej len „“). Teda konanie na Okresnom súde v Banskej Bystrici bolo voči žalovanému 2/ (D. E.) právoplatne skončené. Na okresný súd bola podaná opätovne nová žaloba, a to žalobcom EOS KSI Slovensko, a.s. po postúpení pohľadávky z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok. 1.5 V zmysle ustanovenia je predpokladom spočívania premlčacej doby, aby oprávnený, teda veriteľ riadne pokračoval v začatom konaní. V konaní riadne nepokračuje ten účastník, ktorý napríklad zoberie podanú žalobu spať, nepodá návrh na pokračovanie prerušeného konania, neopraví alebo nedoplní podanie a podobne. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz na strane 116 spisu, a to upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 9. septembra 2022, v ktorom bolo žalovanému (ako žalovanému 2/ v konaní ) oznámené, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou bolo dňa 23. augusta 2022 voči nemu (t. j. D. E.) zastavené, a to z dôvodu, že žalobca napriek predchádzajúcej výzve súdu nepodal v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy návrh na pokračovanie v konaní v zmysle Zákona o upomínacom konaní. Z uvedeného listinného dôkazu mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu v začatom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica riadne nepokračoval, čo má za následok, že premlčacia doba počas tohto konania nespočívala. 1.6 Súd prvej inštancie, s poukazom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v uznesení sp. zn. zo dňa 26. januára 2023, skonštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch začína premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( ). Vzhľadom na

vyššie uvedené, súd prvej inštancie ako začiatok plynutia premlčacej doby vzal deň, ku ktorému právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, t. j. 28. augusta 2019. 1.7 V súlade s citovaným ustanovením v spojení s súd prvej inštancie určil, že trojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku žalobcu uplynula dňa 29. augusta 2022 (deň 28. august 2022 pripadol na deň pracovného pokoja - nedeľu). Žaloba bola na okresnom súde podaná dňa 17. októbra 2022. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalobcu k námietke premlčania žalovaného vznesenej na pojednávaní dňa 5. júna 2023, súd prvej inštancie uviedol, že zákonná premlčacia doba troch rokov sa nepredlžuje o 76 dní na základe , o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj len „“), a to z dôvodu, že podľa názoru súdu prvej inštancie k spočívaniu, t. j. neplynutiu premlčacej lehoty v časových intervaloch od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 dochádzalo len v prípade, ak by k uplynutiu premlčacej doby došlo práve v čase týchto uvedených intervalov, čo nie je splnené v tomto prípade, keďže k uplynutiu premlčacej doby v prejednávanom prípade došlo až dňa 29. augusta 2022. Keďže žaloba žalobcu bola na okresnom súde podaná dňa 17. októbra 2022, súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 1.8 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a . Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v otázke premlčania nároku, a to kvôli nesprávnemu výkladu Tvrdil, že v zmysle ustanovení a premlčacia doba neplynula v období od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020, t. j. spolu 35 dní a od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, t. j. spolu 41 dní. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca uviedol, že sa v žiadnom prípade nestotožňuje s právnym názorom, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol okresný súd, v zmysle ktorého vyššie citovaný zákon ohľadne neplynutia lehôt, sa má vykladať tak, že premlčacia doba sa predlžuje len v tom prípade, ak malo premlčanie nastať počas doby účinnosti predmetného zákona. Žalobca zastal názor, že zákonodarca prijatím vyššie citovaných zákonov jednoznačne určil, že počas uvedených období sa plynutie premlčacích lehôt z dôvodu pandémie COVID-19 prerušuje na zákonom špecifikované obdobie (76 dní). Prerušenie sa pritom vzťahuje na všetky zákonné lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch (najmä podľa občianskeho, obchodného, či pracovného práva), ktorých zmeškanie, resp. márne uplynutie spôsobuje pre určitý subjekt práva negatívne dôsledky, teda najmä (aj) na premlčaciu lehotu, ako je tomu i v prejednávanom prípade. Uvedené znamená, že premlčacie (a prekluzívne) lehoty sa vo vyššie uvedených obdobiach pozastavili, a teda premlčaciu dobu je podľa názoru žalobcu v zmysle citovaného zákona jednoznačne potrebné o tieto dni predĺžiť. Žalobca súhlasil, že uvedený zákon sa vzťahuje aj na také lehoty, ktoré by v uvedenom období uplynuli, no podľa jeho názoru v žiadnom prípade nemožno aplikáciu daného zákona obmedziť výlučne na tieto prípady, nakoľko to zo znenia zákona nielenže vôbec nevyplýva, ale bolo by to i nelogické a priečilo by sa to samotnému cieľu, ktorý zákonodarca prijatím tohto zákona sledoval (pozastavenie plynutia lehôt počas pandémie). Pri tej časti prípadov, pri ktorých premlčacia doba v uvedenom období neuplynula (ale iba plynula), bude vždy platiť, že pri počítaní lehoty musí byť zohľadnený časový úsek 27. marec 2020 – 30. apríl 2020, t. j. 35 kalendárnych dní a časový úsek 19. januára 2021 – 28. februára 2021, t. j. 41 dní (spolu 76 dní). Bude teda platiť, že ak lehota začala plynúť pred 27. marcom 2020 bez toho, aby do tohto dňa uplynula, tak časový úsek 76 dní, počas ktorého premlčacia doba neplynie, potom musí byť zohľadnený v jej celkovej dĺžke, čo fakticky znamená, že o túto dobu (76 dní) sa premlčacia doba predlžuje. Žalobca mal za to, že deň, ktorým premlčacia doba začala plynúť, je deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú sa stal splatný celý dlh, t. j. premlčacia doba začala plynúť odo dňa 2. augusta 2019. Avšak berúc v úvahu neplynutie lehôt v zmysle , by sa pohľadávka premlčala až dňa 17. októbra 2022 (2. august 2022 + 76 dní). Nakoľko podal žalobu na okresnom súde dňa 17. októbra 2022, urobil tak nepochybne pred uplynutím premlčacej doby, a preto záver súdu prvej inštancie ohľadne premlčania uplatnenej pohľadávky nemožno v žiadnom prípade považovať za správny. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe, prípadne rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca už nevyjadril.

5. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“ rozsudok okresného súdu podľa CPS v celom rozsahu potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, jeho odôvodnením, viažucim sa k meritórnemu výroku, odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah podaného odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobkyne odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

8. Žalobca svoju procesnú obranu v odvolaní založil predovšetkým na námietke nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku kvôli nesprávnemu výkladu o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj len „“), keď mal za to, že premlčacia doba sa v zmysle daného zákona „en bloc“ predlžuje o 76 dní. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne určenie začiatku plynutia premlčacej doby a tvrdil, že premlčacia doba začala plynúť od 2. augusta 2019.

9. Odvolací súd na úvod konštatuje, že v prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania, po tom čo sa premlčaním zaoberal v dôsledku námietky vznesenej žalovaným v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posudzoval z hľadiska premlčania podľa , podľa ktorého sa nárok žalobcu premlčí za tri roky odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd prvej inštancie, s poukazom na výklad ustanovenia podaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26. januára 2023, ustálil za začiatok plynutia premlčacej doby deň, ku ktorému právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, t. j. 28. august 2019. Súd prvej inštancie vo veci vychádzal zo záveru, že premlčacia doba počas vedenia konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. nespočívala, a ktorý záver nie je v odvolaní namietaný. Vzhľadom na vyjadrenie a procesnú obranu žalobcu, týkajúcu sa okolností spočívania premlčacích dôb, súd prvej inštancie vo veci aplikoval i ust. , pričom súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii ust. vyššie uvedeného zákona, ktoré ustanovenie sa stalo súčasťou až jeho novelizáciou , ktorý nadobudol účinnosť odo dňa 19. januára 2021.

10. Žalobca v odolaní namietal nesprávne určenie začiatku plynutia premlčacej doby v prípade straty výhody splátok (mimoriadneho zosplatnenia), keď mal za to, že v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky začala premlčacia doba v posudzovanom prípade plynúť odo dňa 2. augusta 2019. S odvolacou námietkou žalobcu sa odvolací súd v tomto smere stotožňuje a dodáva, že súd prvej inštancie otázku začiatku plynutia premlčacej doby nesprávne právne posúdil, t. j. v rozpore s výkladom ustanovenia podaným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26. januára 2023.

11. Odvolací súd, vychádzajúc z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky () uvádza, že pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, začína podľa § 53

ods. 9 (všeobecne) premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Vo vzťahu k otázke, kedy má pätnásťdňová lehota v zmysle „in fine“ začať plynúť, Najvyšší súd Slovenskej republiky zastal názor, že pätnásťdňová lehota by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (bod 22.1). Vychádzajúc zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (), považuje odvolací súd za splátku, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, práve tú splátku, od ktorej závisí splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky platnosti pre mimoriadne zosplatnenie, a to uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky ( „in principio“ ). (Pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2023, zo dňa 23. mája 2023). Premlčacia doba tak začína plynúť prvým dňom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, pričom k tejto lehote sa pätnásťdňová lehota už nepripočítava, keďže tá podľa názoru najvyššieho súdu môže a má byť realizovaná už v rámci plynutia predmetnej trojmesačnej lehoty v zmysle „in principio“ .

12. V predmetnej veci nastala mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 28. augusta 2019. Z uvedeného vyplýva, že ak bola splatnosť jednotlivých splátok medzi stranami dohodnutá na 1. dňa príslušného mesiaca, bola tou splátkou, pre ktorú došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru práve splátka splatná dňa 1. mája 2019 (t. j. najbližšia splátka pred zosplatnením, so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako tri mesiace) – inak by zosplatnenie bolo neplatné. Nejde tak o splátku, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala, ale ide o splátku, ktorá naplnila prvú hmotnoprávnu podmienku platnosti mimoriadneho zosplatnenia ( „in principio“ ). Vychádzajúc z vyššie uvedenej premisy začala podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci plynúť premlčacia doba od 2. augusta 2019, a ktorá uplynula 2. augusta 2022.

13. Vo vzťahu k odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu v jej účinnom znení.

14. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nesprávneho výkladu odvolací súd uvádza, že dňa 27. marca 2020 nadobudol účinnosť o niektorých mimoriadnych opatrenia súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, ktorý v ustanovil, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromno-právnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k ich zániku práva a) v čase od dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona sa neskončia skôr, ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

15. Podľa dôvodovej správy k , časť opatrení zavádzaných vyššie uvedeným zákonom je koncipovaná ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Navrhované opatrenie upravené v (citované vyššie), má za cieľ v písm. a/ dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písm. b/ navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. 03. 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ mal za to, že uvedené opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez toho, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t. j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä a .

16. Z dôvodovej správy ďalej k § 2 vyplýva, že na rozdiel od úpravy v § 1 ktorá sa zameriava na hmotno- právne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. I v týchto prípadoch platilo, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Predkladateľ od uvedeného opatrenia očakával zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom.

17. Z uvedeného znenia ako i z dôvodovej správy vyplýva, že uvedené upravuje prípady, kedy v čase vrcholiacej pandémie vírusu COVID - 19 bola pre celospoločenskú situáciu vyžadujúcu obmedzenie mobility obyvateľstva, sťažená možnosť uplatňovať právo na súde, bola podstatne obmedzená dosiahnuteľnosť advokátov a sťažená možnosť vykonania porady občana s advokátom a následného uplatnenia práva na súde, preto sa uvedená situácia nevzťahovala na plynutie všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt všeobecne, ale len tých, ktoré by uplynuli v čase vrcholiacej pandémie, v čase ktorý bol predmetným právnym predpisom i vymedzený. Uvedené vyplýva i zo samotného znenia „uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva“ a uvedenému zmyslu a výkladu zákona svedčí i znenie , ktoré upravuje, že lehoty ktoré uplynuli po 12. marci do dňa účinnosti tohto zákona (t. j. ktoré by uplynuli medzi 12. marcom a 27. marcom 2020) sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

18. Dňom 19. januára 2021 nadobudol účinnosť , ktorým sa novelizoval zákon , ktorý za doplnil až 10, ktoré znejú: lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, po a/ v čase o do dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynul, b/ ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona sa neskončia skôr ako za 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

19. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať názor žalobcu prezentovaný v odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 alebo dokonca od 27. marca 2020 do 28. februára 2021) zo zákona spočívali všetky premlčacie doby „en bloc“, ktoré boli počas trvania platnosti a účinnosti zákona v behu, ale uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období uplynuli. Správne teda súd prvej inštancie neaplikoval na prejednávanú vec ust. a , keď koniec premlčacej doby v súdenej veci by (správne) pripadol na 2. august 2022.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že v prejednávanej veci premlčacia doba podľa začala plynúť od 2. augusta 2019 a uplynula 2. augusta 2022. Keďže koniec premlčacej doby v posudzovanej veci neuplynul v časových intervaloch v zmysle o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení novely - , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, t. j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, k spočívaniu premlčacej doby nedošlo.

21. Z uvedeného dôvodu bol záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu vecne správny, i keď súd prvej inštancie nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby. Na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie to však nemá relevantný vplyv, keďže premlčacia doba v posudzovanom prípade uplynula dňa 2. augusta 2022 a žaloba bola na súde podaná až dňa 17. októbra 2022. Nárok žalobcu je tak premlčaný.

22. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. podľa ako vecne správny potvrdil.

23. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podľa ustanovenia . Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobcu zamietol v celom rozsahu, procesný úspech v konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému a správne súd prvej inštancie uložil povinnosť náhrady trov konania v celom rozsahu neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobcu tento nebol úspešný ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému, avšak keďže žalovanému

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c) ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).