Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-301-2015.pdf
PDF · 131.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/301/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F. O., X.. XX. XX. XXXX, J.S. - X. Š., P. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, Prešov, proti žalovanej: A. Z., X.. XX. XX. XXXX, J., J. F. L. XXXXX/XX, v konaní zastúpená JUDr. Patrikom Holingom, advokátom so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 35.000 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 35.000,- EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 23.06.2015 do zaplatenia zo sumy 35.000,- EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.7.2015 sa žalobca (rozumej jeho právny predchodca) domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 35.000 EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 3. 2. 2015 do zaplatenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.1.2015 ako predávajúci odpredal kupujúcemu H. S., X.. X. XX. XXXX, Ž. XXXX/XX, XXX XX R., nehnuteľnosti zápisné na LV č. XXX, obec V., F..Ú.. V., a to pozemky, ako aj stavbu so súpisným č. XX na parcele č. XXX/X za kúpnu cenu 111.500 EUR. V zmysle článku III. ods. 1, kúpna cena bola vyplatená takým spôsobom, že kupujúcemu bol bankou ČSOB, a. s. poskytnutý úver, pričom bolo dohodnuté, že banka uhradí časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR žalobcovi, ako predávajúcemu.
3. Za takejto situácie mu bola na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v ČSOB a.s. poukázaná suma 59.500 EUR a na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Sberbank Slovensko, a. s. suma 35.000 EUR. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 17.000 EUR mu bola zaplatená kupujúcim dňa 21.5.2015 bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Reálne však ako kúpnu cenu dostal len sumu 17.000 EUR, ktorá mu bola zaplatená kupujúcim, ako aj sumu 59.500 EUR, ktorú mu poukázala ČSOB a.s. na ten istý bankový účet. Nebola mu uhradená suma vo výške 35.000 EUR a ako dodatočne zistil, túto sumu banka ČSOB, a. s. poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Sberbank Slovensko.
4. Keďže kupujúci mu nevedel povedať, o aké číslo účtu sa jedná a komu patrí, požiadal prostredníctvom kupujúceho o zistenie, na čí účet bola poukázaná suma 35.000 EUR. Bolo zistené, že tento účet patrí žalovanej, že na jej účet bola poukázaná suma 35.000 EUR. Po zistení týchto skutočností podaním zo
dňa 17.6.2015, označeným ako predžalobná výzva, vyzval majiteľa účtu, teda žalovanú, aby mu sumu 35.000 EUR v lehote 10 dní vrátila.
5. Žalobca uviedol, že žalovaná telefonicky reagovala prostredníctvom inej osoby (nespresnil, konkrétne akej osoby), že pokiaľ ju bude otravovať s takýmito podaniami, podá na neho trestné oznámenie.
6. Považoval za nesporné, že žalovaná nebola účastníkom kúpnej zmluvy a že predávajúci mu mal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 35.000 EUR a kúpna cena bola vo výške 35.000 EUR výslovne jemu patriaca, zaslaná na účet žalovanej a táto aj napriek predžalobnej výzve, mu odmietla túto sumu vyplatiť. Uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu došlo u žalovanej dňa 2. 2. 2015, kedy jej táto platba bola pripísaná na účet. Uplatnil si preto aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % počnúc dňom 3. 2. 2015 do zaplatenia.
7. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy, a to: fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 26.1. 2015, prípis ČSOB zo dňa 15.4.2015, predžalobnú výzvu zo dňa 17. 6. 2015, neskôr podaním doručeným súdu dňa 13. 6. 2017 navrhol v pozícii svedka G. S. R.. a ako svedka A.. H. S.Á., súčasne predložil čestné vyhlásenie G. S. R.., G. S. H.., neskôr navrhol vypočuť svedka p. Z., žalobca ako prostriedok procesného útoku navrhol, aby súd požiadal o vyjadrenie banku, akým spôsobom banka reagovala, pokiaľ žiadala žalovanú vrátiť finančné prostriedky, o poskytnutie žiadosti o čerpanie finančných prostriedkov dlžníka a napokon žiadal o pripojenie spisu Okresného riaditeľstva PZ,OKP Prešov Č.:S.-XXXX/X-Y.-J.-XXXX.
8. Súčasne so žalobou žalobca navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie, o tomto návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 12C/301/2015 zo dňa 29.7.2015, ktorým súd návrhu vyhovel, po podaní odvolania žalovanou odvolací súd predmetné uznesenie zmenil tak, že zakázal žalovanej nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 35.000 EUR vedenými na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Sberbank Slovensko, akciová spoločnosť, do právoplatného skončenia v danej právnej veci.
9. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 24. 8. 2017 dovtedajší žalobca G. S. predložil písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky podľa ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa 22. 8. 2017, na základe ktorej došlo k právnej skutočnosti, teda k prechodu práv a povinností tvoriacich predmet konania a navrhol, aby súd návrhu vyhovel a na strane pôvodného žalobcu pripustil na jeho miesto nového žalobcu: F. O., X.. XX. X. XXXX, L. P. XX, XXX XX J. - X. Š., štátna príslušnosť SR. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 12C/301/2015-96 zo dňa 13. 10. 2017.
10. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Žalovaná v odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu vo veci samej uviedla, že žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že kupujúci sa ako zadávateľ platby na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti pri zadávaní pomýlil resp., že jeho chybou bola predmetná suma zaúčtovaná v prospech účtu žalovanej tak, ako to žalobca tvrdí.
12. Poukázala na to, že je zarážajúce, že až po troch mesiacov od zadania platby kupujúci zistil, že vlastne sa pomýlil a predávajúci až po dlhej dobe zistil, že mu chýbajú peniaze. Ak by sa aj kupujúci pomýlil tak, ako to žalobca tvrdí, zvyčajne, ak sa človek pomýli, tak v jednej alebo dvoch, prípadne v troch číslach, nie v celom čísle bankového účtu. Uviedla, že predmetné číslo účtu bolo medzi žalobcom ako predávajúcim a Máriom Oláhom ako kupujúcim uvedené na základe dohody medzi žalobcom a Máriom Oláhom a dokonca peňažné prostriedky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, boli vyplatené na základe dohody zmluvných strán s bankou poskytujúcej úver kupujúcemu na predmetné číslo účtu. Kupujúci zadal príkaz na úhradu v banke, ktorá poukázala platbu, ako si určil kupujúci. Preto mala za vylúčené, aby sa kupujúci pomýlil v celom čísle účtu, ktoré bolo obsiahnuté v kúpnej zmluve, z ktorej obsahom sa žalobca pred jej uzatvorením oboznámil a preštudoval si ju, o to zvlášť, ak sa jedná o značne vysokú sumu peňažných prostriedkov.
13. Žalovaná uviedla, že je ťažko uveriteľné, aby si zmluvné strany pred uzatvorením zmluvy neprečítali predmetnú jednoduchú prehľadnú kúpnu zmluvu. Navyše poukázala na to, že dňa 20. 1. 2015 o 16.02 hod. oznámil žalobca zo svojho telefónneho čísla SMS správou číslo účtu a názov svojho bankového
účtu E. Z., manželovi žalovanej a súčasne veriteľovi p. H. S.. Žalobca neskôr telefonicky komunikoval aj dňa 23. 6. 2015 a potom žalovanej bola doručená predžalobná výzva na zaplatenie 35.000 EUR, pričom v telefonickom rozhovore s manželom žalovanej žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej predžalobnej výzve.
14. Vo veci samej žalovaná podaním doručeným súdu dňa 7.10.2015 opäť uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú, nárok žalobcu v nej uplatňovaný za neopodstatnený a neuznáva ho v celom rozsahu. Uviedla, že pokiaľ žalobca tvrdí, že sa kupujúci pri zadávaní platby v banke na úhradu kúpnej ceny pomýlil, na preukázanie uvedeného tvrdenia nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že kupujúci sa ako zadávateľ platby na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti pri jej zadávaní pomýlil, resp. jeho chybou bola predmetná suma zaúčtovaná v prospech účtu žalovanej tak, ako to žalobca tvrdí.
15. Žalovaná navrhla vo veci vypočuť E. Z., svojho manžela.
16. Žalobca na to reagoval podaním doručeným súdu dňa 28.9.2015, k veci samej uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe. Poukázal na to, že predmet sporu sa týka časti kúpnej ceny za odpredaj jeho nehnuteľnosti. Kúpna cena, ako je zrejmé z kúpnej zmluvy, patrí predávajúcemu, teda jemu. Ak teda aj v dôsledku nevie čoho, časť kúpnej ceny bola poukázaná na účet žalovanej, táto bola a je povinná mu ju vydať o to viac, že nepopiera to, že ide o časť kúpnej ceny nepochybne patriacej predávajúcemu. Poukázal na to, že nie je, ani nebol so žalovanou v žiadnom právnom vzťahu v súvislosti s kúpnou zmluvou a získanie časti finančných prostriedkov žalovanou za odpredaj nehnuteľnosti, je bezdôvodným obohatením bez ohľadu na to, ako sa časť kúpnej ceny za odpredaj jeho nehnuteľnosti dostala do jej dispozície, teda na jej účet.
17. Žalovaná na to reagovala a uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach v celom rozsahu, poukázala na to, že ak žalobca tvrdí, že sa kupujúci pri zadávaní platby banke uhradiť kúpnu cenu pomýlil, na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by toto preukazoval, zopakovala, že je nanajvýš zarážajúce, ak by sa, pokiaľ by sa skutočne pomýlil, že až po troch mesiacoch od zadania platby sa kupujúci ozval, že mu chýbajú finančné prostriedky. Mala za to, že číslo účtu bolo uvedené po vzájomnej dohode medzi žalobcom a p. H. S., uviedla, že kupujúci zadal príkaz na úhradu v banke.
18. Žalobca vo veci uviedol (č.l.sp. 45), že predmet sporu sa týka časti kúpnej ceny za odpredaj jeho nehnuteľnosti. Kúpna cena, ako je zrejmé z kúpnej zmluvy, patrí predávajúcemu, teda jemu. Uviedol, že nevedel, na základe čoho (čo je podľa názoru súdu nanajvýš nezvyčajne vyjadrené, ak pred tým žalobca tvrdil, že na základe omylu), časť kúpnej ceny bola poukázaná na účet žalovanej. Uviedol, že nebol so žalovanou v žiadnom právnom vzťahu v súvislosti s kúpnou zmluvou a získanie časti finančných prostriedkov žalovanou za odpredaj jeho nehnuteľnosti je bezdôvodným obohatením bez ohľadu na to, ako sa časť kúpnej ceny za odpredaj jeho nehnuteľnosti dostala do jej dispozície, teda na jej účet. Uviedol, že žalovanú nepozná, nikdy s ňou pri odpredaji svojej nehnuteľnosti nekomunikoval, a teda ani nemohol poznať číslo jej účtu.
19. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.4.2018 č.k. 12C/301/2015 - 151 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu, proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Súd druhej inštancie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil rozhodnutím 19Co/146/2018 - 176 zo dňa 30.05.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Súd druhej inštancie vo veci uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol. Aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom spore vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie je daná. Je totiž nepochybné, že suma 35.000 EUR, ktorú mal právny predchodca žalobcu dostať ako časť kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti bola pripísaná bez právneho dôvodu na účet žalovanej preto, že jej účet bol v kúpnej zmluve uvedený jej manželom. Žalovaná netvrdila, aby suma 35.000 EUR jej mala byť pripísaná na účet z nejakého dôvodu. Žalovaná jednak nebola účastníkom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretej medzi G. S. H. C. H. S. dňa 26.01.2015. Sumu 35.000 EUR z uvedenej kúpnej zmluvy mal dostať žalobca ako predávajúci. Z doteraz vykonaného dokazovania je možné predpokladať, že sa tak stalo iba omylom (zatiaľ nebolo preukázané úmyselné konanie manžela žalovanej, ktorý predmetnú kúpnu zmluvu mal pripravovať). Za danej situácie je možné jednoznačne ustáliť, že suma 35.000 EUR bola určená ako kúpna cena v prospech právneho predchodcu žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, aktívna vecná legitimácia žalobcu na vydanie sumy 35.000 EUR od žalovanej. Bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ je konštruované ako záväzkový vzťah (podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorý nadobudol pohľadávku od Dušana Oláha v priebehu konania, vzhľadom na vyššie uvedené, je daná aktívna vecná legitimácia. Aj pohľadávka vyplývajúca z bezdôvodného obohatenia môže byť totiž postúpená v zmysle ust. § 524 a nasl. OZ (viď R/42/2002). Odvolací súd dodal, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov ako ústavne nesúladné, ktorým boli zákony, prípadne iné právne úpravy interpretované v externom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV./1/2014). Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie výklad ust. § 451 OZ zrealizoval veľmi formalisticky a v rozpore s princípom spravodlivosti, keď žalobu zamietol. Z doteraz vykonaného dokazovania totiž bolo možné, podľa odvolacieho súdu jednoznačne ustáliť, že suma 35.000 EUR, ktorá mala byť vyplatená právnemu predchodcovi žalobcu ako časť kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti, bola poukázala na účet žalovanej, a to zatiaľ bez (či už tvrdeného alebo preukazovaného) právneho dôvodu. Už uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca by mal byť aktívne vecne legitimovaný v prejednávanom spore. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 391 ods. 2 CSP.
21. Súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vyhodnotiť aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu v naznačenom smere, vykonať dôkazy navrhnuté stranami sporu a ich výsledok náležite vyhodnotiť tak, aby boli zachované procesné práva strán sporu a aby výklad zákonných ustanovení bol zrealizovaný v súlade s princípmi spravodlivosti. Uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť uplatnený nárok žalobcu v širších súvislostiach, vo veci rozhodnúť a následne svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby toto jasne, zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a aby bolo z neho zrejmé, akými myšlienkovými pochodmi súd dospel k rozhodnutiu vo veci. V novom rozhodnutí rozhodnúť aj o všetkých trovách konania.
22. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
24. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
25. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámil sa so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v konaní predniesli a zistil tieto skutočnosti:
28. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom G. S. ml.) ako predávajúcim a H. S. ako kupujúcim, bol jej predmetom prevod nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca (jeho právny predchodca) zapísaných na Z. Č.. XXX pre okres: J., S.: V.A., k.ú.: V., ako: • pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 474 m2, druh: Záhrady • pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 983 m2, druh: Trvalé trávne porasty • pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 240 m2, druh: Zastavané plochy a
nádvoria • pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 218 m2, druh: Zastavané plochy a nádvoria • stavba so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X, druh: Zastavané plochy a nádvoria, výmera 218 m2, parcela registra „C“, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom.
29. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy v čl. III. si predávajúci a kupujúci si dohodli kúpnu cenu: „....dohodou zmluvných strán stanovená na 111.500 EUR (slovom: jedenstojedenásťtisícpäťsto EUR). Zmluvné strany sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR (slovom: deväťdesiatštyritisícpäťsto EUR) bude zaplatená prostredníctvom úveru, ktorý kupujúcemu poskytne banka ČSOB, a.s. (ďalej aj ako „banka“) na základe Zmluvy o poskytnutí úveru a časť kúpnej ceny vo výške 17.000 EUR (slovom: sedemnásťtisíc EUR) bola zaplatená kupujúcim dňa 21. 1. 2015 bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR uhradí banka nasledovne: I. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Sberbank Slovensko, a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume 35.000 EUR, II. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený ČSOB, a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume v 59.500 EUR“.
30. Podľa informácie zo strany banky ČSOB, a.s. určenej p. H. S. zo dňa 29.5.2015, na základe jeho žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov klienta banka uviedla, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je vedený na meno a priezvisko žalovanej.
31. Žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz vyhlásenie A.. H. S. zo dňa 13.4.2015, v ktorom tento čestne vyhlásil, že v súvislosti s prevodom realizovaným dňa 2.2.2015 na ťarchu jeho účtu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola realizovaná v sume 35.000 EUR formou čerpania úveru - na úhradu kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, kde v dôsledku chyby pri vykonaní platobného styku, ktorá nebola spôsobená bankou, utrpel majetkovú ujmu pripísaním sumy platobnej operácie v prospech účtu príjemcu (XXXXXXXXXX/XXXX).
32. Podľa predložených listinných dôkazov, banka ČSOB a.s. listom zo dňa 15.4.2015 kupujúcemu z kúpnej zmluvy H. S. oznámila, že podala žiadosť na banku príjemcu v prospech účtu č. 3340087409/3100 o vrátenie sumy 35.000 EUR.
33. To, že H. S. čerpal úver, mal súd preukázané zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru evidovaného pod registračným číslom 365695 E (č.l.sp. 111 až 114 ). V zmluve bola uvedená výška a účel úveru a ďalšie náležitosti úverovej zmluvy podľa čl. IV s názvom čerpanie úveru bodu 2. a dlžník bol povinný najmenej 5 pracovných dní predo dňom požadovaného čerpania písomne požiadať banku o čerpanie úveru. Podmienkou každého čerpania úveru bolo uhradenie všetkých splatných záväzkov dlžníka voči banke, najmä poplatku za spracovanie úveru ako aj splnenie ďalších podmienok uvedených v čl. V zmluvy. A záväzok, že banka zrealizuje čerpanie úveru najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.
34. Podľa čl. V úverovej zmluvy v bode V., podmienkou čerpania bolo predloženie originálu právoplatne uzatvorenej kúpnej zmluvy a ďalšie podmienky, predloženie dokladov preukazujúceho úhradu rozdielu medzi výškou úveru a kúpnou cenou objektov, predloženie originálu výpisu z listu vlastníctva, aj ďalšie podmienky.
35. Súd vo veci predvolával svedkov G. S. C. A.. H. S., ktorí svoju neúčasť opakovane ospravedlňovali a žiadali byť vypočutí dožiadaným súdom a až v podaní doručenom súdu dňa 1. 3. 2018 uviedli, že majú k dispozícii dôkazy ktoré preukazujú právny vzťah medzi Záložňou LEYA s.r.o. a spoločnosťou EKOPLASTIKA SLOVAKIA spol. s r.o., ktorej konateľom bol G. S. R.., pričom medzi týmito subjektmi boli v minulosti uzatvorené zmluvy o pôžičke. Predmetnú písomnú kúpnopredajnú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a H. S. pripravoval E. Z., ktorým následne aj vybavoval všetky záležitosti poskytnutia úveru a podvodným spôsobom zneužil situáciu pri písaní zmluvy, keď v nej vedome uviedol účet svojej manželky, čo mali zistené až po reklamácii vyplatenia kúpnej ceny samotnej banke.
36. Vo veci boli ale predložené aj čestné prehlásenia G. S. R.. C. G. S. H.., z ktorých vyplynulo, že predmetnou kúpnou zmluvou sa predávala nehnuteľnosť vo vlastníctve G. S. H.. z rodinných dôvodov a kupovali ju ďalší syn G. S. R.. a súčasne nevlastný brat G. S. ml. (pôvodný žalobca) A.. H. S.. Potvrdili, že finančné prostriedky boli zabezpečené cez hypotekárny úver a že všetky náležitosti spojené s čerpaním úveru a písomné vyhotovenie z kúpnopredajnej zmluvy zabezpečoval E. Z.. Boli v dobrej viere a preto
ani jednu zo zmlúv osobne neprečítali. Až po vyplatení sumy iba 59.500 EUR G. S. H.. to prekvapilo a znepokojilo, preto z toho dôvodu hneď zisťoval v samotnej banke, ktorá úver poskytla, z akého dôvodu nedošlo k pripísaniu celej sumy, po týchto zisteniach si na majiteľke účtu začal vymáhať doplatok sumy. Uviedol že pokiaľ by bol mal vedomosti, že kúpna zmluva má byť vyplatená iným spôsobom tak, ako to podvodne napísal do zmluvy E. Z., bol by sa ohradil a takúto zmluvu nepodpísal.
37. Súd vo veci doplnil dokazovanie vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu podľa návrhu žalobcu, listinnými dôkazmi a to zápisnicami zo spisu ČVS:ORP-1272/3-VYS-PO-2017 a výpoveďou žalobkyne, J.. Z., J.. G. S., R.., J.. G.C. S., H.. C. J.. A.. H. S..
38. Podľa zápisnice z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru odboru kriminálnej polície č. Č.:S.-XXXX/X-Y.-J.-XXXX zaznamenanej z výsluchu E. Z. zo dňa 30. 1. 2018 tento uviedol, že podnikal od roku 2015 pod obchodným menom Leya, s.r.o., po predložení kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim G. S., X.. XX.X.XXXX, a kupujúcim H.K. S., X. X.XX.XXXX, ktorej predmetom je predaj pozemkov zapísaných na LV XXX, F.. V.A., a rodinného domu za sumu 111.500 EUR, uviedol, že túto vidí prvýkrát, zmluvu nevyhotovil a ani som ju nedal vyhotoviť. Čo sa týka účtu vedeného v Sberbank č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, kde mala byt zaslaná čiastkach v sume 35.000EUR v zmysle tejto zmluvy uviedol, že účet je jeho manželky, dispozičné právo k tomuto účtu čo sa týka výberu finančných prostriedkov z tohto účtu som mal on a jeho manželka a uviedol, že účet používal a vybral z tohto účtu sumu 35.000 EUR, boli to peniaze, ktoré som požičal G.C. S. R.., doklad o zapožičaní finančných prostriedkov G. S. uviedol, že nemá. Svedok uviedol, že úver p. G. S. resp. jeho synovi nevybavoval, keby mu nedlhoval peniaze. Vo výpovedi zo dňa 11.4. 2018 (č.l.sp. 207) svedok uviedol, že sms, ktorú mu zaslal G. S. H., dňa 20.1.2015 o 16.02 hod. z telefónneho čísla XXXXXXXXXX na jeho tel. číslo XXXXXXXXXX s obsahom: Účtu XXXXXXXXXX/XXXX: názov účtu G. S. uviedol, že túto sms s týmto číslom účtu mu poslal z dôvodu, že na tento účet sa bude vybavovať úver a z tohto účtu by mali prísť peniaze, ktorému dlhoval G. S. starší.
39. Súd vo veci vykonal dokazovanie a aj listinným dôkazom a to prečítaním obsahu zápisnice o výsluchu
- žalovanej v tomto konaní, ktorá uviedla, že jej manžel mal firmu ktorá fungovala ako záložňa manželovi nejakým spôsobom vo firme nepomáhala kúpnou zmluvou uzatvorenú medzi G. S. C. H. S. videla pri výskoku prvýkrát, čo sa týka uvedeného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, kde mala byť zaslaná v čiastkach v sume 35.000 EUR potvrdila, že ide o číslo jej účtu. Uviedla, že dispozičné právo k tomuto účtu mal aj jej manžel E. Z.. Ja som osobne tento účet nepoužívala. Uviedla súčasne, že nemala vedomosť o tom, že jej suma 35 000 EUR bola zaslaná na tento účet.
40. Z obsahu zápisníc o výsluchu G. S. R.., X.. X. XX. XXXX v trestnej veci vedenej pod sp.zn. Č.:S.- XXXX/X-Y.-J.-XXXX mal súd zistené, že tento uviedol, že pozná osobu E.X. Z. a tiež potvrdil, že v čase keď bol konateľom spoločnosti EKOPLASTIKA SLOVAKIA s.r.o. uzatvorila táto spoločnosť zmluvu o poskytnutí pôžičky so spoločnosťou p. Z.. Na otázku vyšetrovateľa, či bol nejakým spôsobom účastní pri predaji rodinného domu medzi G. S. X.. XX. X. XXXX ako predávajúcim a H. S. ako kupujúcim uviedol, že bol pritom prítomný a navrhol, keďže ako rodina potrebovali finančné prostriedky a nechceli túto nehnuteľnosť predať, pretože slúži ako rodinné sídlo, kde sa stretávajú, pretože majiteľom bol mladší syn G., ktorý bol študentom na vysokej škole, že predá dom svojmu staršiemu bratovi H., ktorý si zoberie na dom hypotéku a bude ju splácať. Takto by poriešili finančnú situáciu v rodine a ostala by im aj nehnuteľnosť, ku ktorej majú citový vzťah. Celú vec konzultoval s p. Z., ktorý chcel splatiť pôžičku a ponúkol mu, že bez problémov vybaví úver v Košiciach. To aj vybavil. Ďalej svedok uviedol, že kúpnu zmluvu vyhotovil p. Z.. On poskytol p. Z. všetky údaje. Svedok uviedol, že p. Z. mal na tom osobný záujem, pretože v tom čase sa pôvodne dohodli, že chcel časť týchto peňazí požičať peniaze spoločnosti EKOPLATIKE s.r.o., ktorá mala vyplatil zvyšnú časť pôžičky p. Z., dodatočne zistili, že účet kde bolo zaslaných 35 000 EUR uvedeným zmluva je účtom p. Z. a odvtedy im tieto peniaze neoprávnene zadržiava.
41. Predávajúci G. S. ml. vo svojej výpovedi zachytenej v zápisnici počas trestného konania vedeného pod č. Č.:S.-XXXX/X-Y.-J.-XXXX dňa 11. 4. 2018 uviedol, že predmetný dom dostal od svojej mamy. Ako rodina nemali peniaze, preto sme dohodli, že dom predá bratovi, ktorý si naň musel zobrať hypotéku. Dohodol sa s bratom, brat potreboval získať hypotéku. A v tomto nejaký otcov známy navrhol, že by pre nich vedel v Košiciach vybaviť hypotéku. Všetko zabezpečoval otec s týmto známym, p. Z.. Stretol sa s nimi iba raz v Košiciach, kde išli spolu do banky, kde podpísal zmluvu. Odvtedy ho viac nevidel, ale počul
som o ňom, pretože mu volal so súkromného čísla, odmietal sa predstaviť. Na otázku vyšetrovateľa, kto vypracoval kúpnu zmluvu uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie. Kúpnu zmluvu nečítal, dôveroval otcovi. Pokiaľ ide o kúpnu cenu uviedol, že táto mala byť vyplatená z úveru, pričom mala byť vyplatená na 2-krát. Peniaze vybral a poskytol ich otcovi. Pokiaľ ide o žalobu v tejto právnej veci počas výsluchu vyšetrovateľom uviedol, že žalobu podal z toho dôvodu, že suma 35 000 EUR, bola zaslaná na účet osoby, o ktorej v živote nepočul.
42. Podľa zápisnice o výsluchu H. S. vo veci vedenej pod sp.zn. Č.Y.:S.-XXXX/X-Y.-J.-XXXX zo dňa 11. 4. 2018, tento uviedol, že ako rodina potrebovali finančné prostriedky, pričom od brata kúpil rodinný dom s tým, že si zobral z banky úver. V tomto prípade bol otec organizátorom, keďže ako rodina potrebovali finančné prostriedky a robili to cez p. Z., ktorý aj pripravil kúpnu zmluvu, ktorú s bratom podpísali osobne a s ním sa stretol len raz v Košiciach v banke. Uviedol, že kúpnu zmluvu dostal od otca. Kúpna cena mala byť z banky z úveru priamo vyplatená na účet brata. Na účet bolo zaplatených 59 500 EUR a taktiež si myslel, že 35 000 EUR malo byť zaslaných na účet brata ako neskôr zistili, boli zaslané na nejaký cudzí účet. Pokiaľ ide o žiadosť o čerpanie hypotekárneho úveru uviedol, že v čase podpisu tohto dokladu nemal vedomosť o tom, že to nie je druhy bratov účet ale, že tento účet patrí cudzej osobe, až neskôr zisťovali a zistili, že tento druhý účet nepatrí bratovi. Následne to riešili otec s bratom.
43. Súd vo veci doplnil dokazovanie aj vypočutím navrhovaného svedka zo strany žalovanej a to E. Z. manžela žalovanej, ktorý uviedol, že firma LEYA, s.r.o. poskytovala požičiavaním finančné prostriedky p. Oláhovi st., bolo to niekedy v rokoch 2012 alebo 2013 presne si už nepamätal. Boli to pôžičky 15 000 EUR, 30 000 EUR v rôznych sumách a tieto priebežne boli vracané a následne boli realizované ďalšie. Potvrdil, že raz p. G. S., st. založil na zabezpečenie pohľadávky motorové vozidlo spoločnosti Ekoplastika, s.r.o. Došlo to následne do štádia, že p. Oláh nemal na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré si požičal, pri stretnutí ho požiadal aby, počkal s úhradou dlhu, že má takú možnosť získať z eurofondov. Po cca troch mesiacoch sa ozval pán S., že či nevie vybaviť nejaký úver. Keďže pracoval s požičiavaním peňazí a svedok sa pohyboval v tejto sfére, poskytol možnosť vybavenia úveru cez pána Ing. V. v Košiciach, potom už pán Oláh, st. komunikoval priamo s pánom Tkáčom. Potom všetci traja prišli do Košíc, tento úver sa teda zrealizoval. Svedok uviedol, že potom bol osobne pritom, ako sa doviezli do pobočky ČSOB v Košiciach. Svedok uviedol, že jeho pohľadávka voči G. S., R.. bola vo výške 30 - 35 000 EUR. Svedok uviedol že sa ešte pýtal, či má byť hypotéka len vo výške 35 000 EUR, ony povedali, že nie, že keď majú byť vyplatení synovia, tak to musí byť viac, aby z tejto hypotéky, z tohto úveru boli vyplatení aj títo synovia. Takže napokon bola výška úveru 115 000,- EUR. V tej sume 35 000 EUR bola aj moja odmena za vybavenie úveru zo sumy 115 000 EUR. Svedok uviedol, že nie je pravdou, že G. S. C. H. S. by nevedeli, neboli uzrozumení s tým, že týchto 35 000 EUR je určených pre neho, ako zaplatenie dlžoby ich otca. Presne vedeli a podpisovali príkaz v banke, aby tieto peniaze boli zaslané jemu, vedeli prečo. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či boli bratia S. v nejakom právnom vzťahu s manželkou svedka, pani Z., svedok uviedol, že nie avšak mali mať o tom vedomosť. Svedok uviedol, že manželka ani nezistila, že jej boli poukázané nejaké peniaze, pretože si nesledovala tento účet a finančné prostriedky riešil doma svedok. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa vie svedok vyjadriť k tomu, prečo neviedol č.ú. LEYA, keď v podstate pôžičku poskytovala táto s.r.o., svedok vo veci uviedol, že boli tam pôžičky poskytnuté s.r.o. ale aj fyzickou osobou.
44. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
45. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
46. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
47. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na žalovanej v danej právnej veci, s tým odôvodnením, že jemu, ako predávajúcemu, mala byť a nebola zaplatená suma 35.000 EUR, ktorá je časťou kúpnej ceny dojednanej medzi ním, ako predávajúcim a p. H. S., ako kupujúcim.
48. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, čo nebolo spochybňované ani zo strany žalovanej, že jej bola poukázaná suma 35 000 EUR na jej účet vedený v banke. Žalovaná uviedla, že s týmto účtom umožnila disponovať svojmu manželovi. Tento potvrdil, že uvedená suma bola na tento účet poukázaná.
49. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že suma 35 000 EUR, ktorá bola určená, ako časť kúpnej ceny z prevodu nehnuteľnosti uzatvorenej medzi G. S. H.. C. H. S. zrejme na základe ústnej dohody medzi G. S. R.. C. E. Z. bude adresovaná z titulu vrátenia pôžičky na účet žalovanej.
50. Právny predchodca žalobcu po osobe predávajúceho uviedol pred vyšetrovateľom Obvodného riaditeľstva policajného zboru, že nemal vedomosť o tom, že na zmluve je uvedené č. žalovanej, o tejto skutočnosti sa dozvedela až neskôr.
51. Žalovaná v priebehu konania nepreukázala žiaden právny dôvod na základe, ktorého by jej uvedená suma mala byť zo strany kupujúceho nehnuteľnosť doručená teda poukázaná, súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy právnemu nástupcovi žalobcu (s poukazom na to, že súd rešpektuje vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, že tento má aktívnu legitimáciu na zaplatenie tejto sumy ako predávajúci z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a H.K. S. dňa 26. 1. 2015).
52. Pokiaľ ide o uvádzané skutočnosti, že išlo o zaplatenie pôžičky medzi tretími osobami súd mal za to, že tieto sú irelevantné pre posúdenie danej právnej veci, išlo o simulované úkony. Súd danej právnej veci vychádzal z toho, že žalovaná nebola účastníkom kúpnej zmluvy bolo nesporné, že suma 35 000 EUR na jej účet bola poukázaná, pričom na tieto finančné prostriedky žalovaná nemala právny dôvod a v priebehu konania ho ani nepreukázala.
53. Z týchto dôvodov súd aj zamietol návrh na výsluch svedkov navrhovaných zo strany žalovanej v osobe pracovníka banky, ako nehospodárny.
54. Podľa § 517 ods. 2 OZ patrí žalobcovi popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania. Jeho výška je 5,5 % ročne a vyplýva z ustanovenia § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 23. 6. 2015 (od prvého dňa omeškania) až do zaplatenia, a to zo základu, ktorým je dlh žalovaného k prvému dňu omeškania, t.j. zo sumy 35 000 EUR .
55. Podľa § 563 OZ sa žalovaná preukázateľne dozvedela o vôli veriteľa (žalobcu) požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia preukázateľne až dňa 22. 6. 2015 čo vyplýva z podacieho hárku kedy právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 17. 6. 2015 na vrátenie sumy 35 000 EUR. Lehota na plnenie podľa citovaného zákonného ustanovenia mu uplynula ďalší deň. V omeškaní bola teda preukázateľne až od 23. 6. 2015. preto súd vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania podľa žaloby už od 3. 2. 2015 žalobu zamietol.
56. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
63. Ustanovenie § 257 CSP, umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania (prípadne priznať ich len sčasti) inak úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
64. Súdy sú povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspešnosti v spore bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa ustanovenia § 257 CSP.
65. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických sociálnych aspektov strán sporu.
66. Súd danej právnej veci vychádza z obsahu zistených skutočnosti počas tohto konania pri posudzovaní nároku právneho nástupcu pôvodného žalobcu z vykonaného dokazovania bolo zistené, že právny predchodca žalobcu si neprečítal kúpnopredajnú zmluvu, spoľahol sa na svojho otca Dušana Oláha st.. Tento zapríčinil celú situáciu a žiadal osobu, ktorá nie je poskytovateľom úveru a ani odborným poradcom spotrebnými vedomosťami o sprostredkovanie úveru obišiel teda celý systém, ktorý má zabezpečovať právnu istotu pre účastníkov právnych úkonov. Právny predchodca žalobcu svojim benevolentným prístupom ako predávajúci zanedbal prevenčnú povinnosť, neskontroloval základné údaj, ktorých presnosť a najmä kontrola sú nevyhnutné. Z týchto dôvod súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá a z dôvodu, že v konaní bola až na minimálnu časť neúspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.