Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-25-2019.pdf
PDF · 132.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci navrhovateľa: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, N., zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti povinnému platiť výživné: Mgr. Bc. O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. N. XXXX/XX, J., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. októbra 2018, č.k. 27Pc/11/2018-78, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. m e n í tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003 v časti výživného povinného voči plnoletému navrhovateľovi tak, že výživné zvýšil zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), určil, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa (výrok II.), zamietol návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti a návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu - navrhovateľovi (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 52 Civilného mimosporového poriadku, pričom vecne dôvodil, že vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi naďalej trvá, nakoľko navrhovateľ nie je zatiaľ schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Zároveň na strane navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výživného v roku 2003 k zmene pomerov, keďže v čase pôvodného rozhodovania mal navrhovateľ 4 roky a ešte nebol školopovinný. V súčasnosti je už vysokoškolským študentom na univerzite v Žiline. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré v danom prípade predstavujú náklady spojené so štúdiom, výdavky na stravu, hygienu, oblečenie, obuv, telefón, bývanie a výdavky spojené so záujmami a voľnočasovými aktivitami. Súd prvej inštancie zároveň považoval za dôvodné aj očakávané výdavky navrhovateľa, ktoré súvisia najmä s vysokoškolským štúdiom, a to napríklad výdavky na dochádzanie do školy, výdavky na bývanie (je tu predpoklad, že navrhovateľ bude bývať na internáte) alebo kúpa nového počítača pre potreby štúdia, pričom sú odôvodnené oblasťou, v ktorej sa navrhovateľ pripravuje na budúce povolanie. Súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich spoločnou maloletou dcérou. Mesačný príjem matky je okolo 1.313,- Eur. V porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti u nej došlo k nárastu príjmu (zo sumy 298,98 Eur na sumu 1.313,-
Eur). Avšak matka navrhovateľa uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním a vedením domácnosti ako aj všetky potreby navrhovateľa. Je zrejmé, že na strane matky navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov zvýšením jej príjmu, z ktorého však matka dlhodobo uspokojuje nielen potreby navrhovateľa, ale aj svoje, jej manžela a ich spoločnej maloletej dcérky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný v čase poslednej úpravy mal mesačný príjem 685,06 Eur. V súčasnosti je invalidným dôchodcom, pričom jeho mesačný príjem predstavuje sumu 708,- Eur. V období keď nebol na invalidnom dôchodku pracoval ako advokát v oblasti medzinárodných vzťahoch, pričom jeho príjem bol vyšší. K bežným výdavkom ako je bývanie, TV, internet povinný uviedol, že plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá. Ak by aj súd prvej inštancie vzal v úvahu, že vyživovacia povinnosť je plnená vo výške 170,- Eur, povinnému ešte stále zostáva dostatok prostriedkov, aby plnil vyživovaciu povinnosť navrhovateľovi vo zvýšenej sume. Výdavky súvisiace so splácaním hypotéky a spotrebného úveru súd prvej inštancie povinnému neuznal, nakoľko v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine, ide o výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným a súd prvej inštancie ich do úvahy brať nemusel ani z toho dôvodu, že nejde o nevyhnutné výdavky (potrebné pre život). Súd prvej inštancie ďalej neprihliadol na povinným tvrdené výdavky na bývanie v sume 145,- Eur (preukázané len v rozsahu 99,28 Eur) a bežné výdavky (strava, ošatenie, drogéria) v sume 300,- Eur, nakoľko tieto súdu prvej inštancie neboli preukázané. Povinný súdu prvej inštancie taktiež nepreukázal, že by žil s niekým v spoločnej domácnosti, o niekoho sa staral. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a zistenému skutkovému stavu súd prvej inštancie zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200,- Eur mesačne. Povinný pred súdom prvej inštancie svoje deklarované výdavky dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázal, pričom vzhľadom na jeho terajší príjem, ako aj príjem, ktorý dosahoval pred tým ako sa stal invalidným dôchodcom, má povinný dostatok peňažných prostriedkov, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi zvýšená. Súd prvej inštancie konštatoval, že čo sa týka návrhu povinného na zníženie, ba dokonca zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi súd prvej inštancie ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol, a to práve z dôvodov, pre ktoré vyživovacia povinnosť povinného bola zvýšená. Na zníženie a rovnako tak na zrušenie vyživovacej povinnosti v danom prípade neboli splnené zákonom dané predpoklady a podmienky.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý argumentoval tým, že v súčasnosti platná úprava vyživovacej povinnosti je stanovená na základe súdom schváleného zmieru rodičov vtedy ešte maloletého navrhovateľa, ešte počas trvania manželstva, nakoľko záujmom odporcu bolo preukázateľným spôsobom zabezpečiť potreby v tom čase ešte maloletého navrhovateľa. Družstevný byt, ktorý ako odporca spoločne s manželkou nadobudol, v dobrej viere v rámci BSM zatiaľ nevysporiadal, nakoľko jeho zámerom bolo, aby navrhovateľ, v tom čase dieťa, mal v rámci svojho detstva garantované bývanie aj keď by bývalá manželka mala za partnerov iných mužov a s nimi ďalšie deti. Odporca ako povinný si riadne a včas plnil súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, a to od času jej vzniku až doposiaľ, t.j. počas celého už uplynulého detstva navrhovateľa, až po jeho súčasnú plnoletosť. Odporca je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku, iný príjme nemá, jeho schopnosť sa zamestnať je vzhľadom na zdravotné postihnutie obmedzená. Odporca, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, má chronické ochorenie, v záujme toho, aby neohrozil svoj život a zdravie nevstupuje už do pracovnoprávnych vzťahov a je v podstate odkázaný len na príjem z invalidného dôchodku a to aj potenciálne do budúcnosti (potencialita dosahovania príjmu do budúcnosti). Počas celej doby trvania vyživovacej povinnosti (t.j. jedná sa o obdobie viac ako 16 rokov), nedošlo medzi odporcom a navrhovateľom k žiadnemu osobnému písomnému, ani inému kontaktu, nie je tu žiadny bližší osobný vzťah, žiadny vnútorný a citový záujem navrhovateľa o odporcu. Na dôvažok ako jednoznačná deklarácia obzvlášť narušených vzťahov je skutočnosť, že prvým a jediným kontaktom navrhovateľa voči odporcovi je podanie návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú osobu z dôvodu začatia návštevy vysokej školy, bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia a mimosúdneho prejednania veci. V predmetnej veci je tu skutkový stav kedy príjemca výživného - matka plnoletého navrhovateľa neohlásila odporcovi (a to od roku 2011, až doposiaľ), od kedy adresu trvalého pobytu zmenila z pôvodnej - X. ul. XX, N., na novú (súčasnú) adresu D. XX, Galanta. Nakoľko boli dané zákonné dôvody pre vydedenie navrhovateľa, odporca tento právny inštitút aplikoval. Navrhovateľ sa k tejto skutočnosti vyjadril, že je mu to jedno a že mu ide len o peniaze na výživné, po ktorých tvrdo pôjde, napriek tom, že odporca oznámil, že je invalidným dôchodcom a má druhé zdravotne postihnuté dieťa, ktoré na rozdiel od neho pracovať nemôže. V súčasnosti sa výrazne (významne zmenil prijem a možnosti ďalšieho dosiahnutia príjmu odporcu, ktorý trpí chronickým ochorením a je z tohto dôvodu poberateľom invalidného dôchodku, (na dôvažok, kedy jeho práceneschopnosť, a to aj opakovane, trvala viac ako jeden rok) v aktuálnej výške 708 Eur. To značí, že od času posledného konania a rozhodovania súdu vo veci sa príjem odporcu zvýšil
zo sumy 685,09 eur na sumu 708 eur, t.j. celkovo o čiastku len 22,91 Eur (nepodstatné zvýšenie príjmu), avšak posledným rozhodnutím Okresného súdu Galanta sa výška výživného stanovila neúmerne vysoko a to až na sumu 200 Eur, t.j. zvýšila sa o 117 Eur (takmer 2,5 násobne), na dôvažok pri závažných skutočnostiach. Vo veci ďalej súd prvej inštancie neuznal ako náklady odporcu na splátku hypotekárneho úveru vo výške 248 Eur, čo je prirodzene odôvodnený náklad, nakoľko byt je v súčasnosti miestom trvalého pobytu odporcu. V odporcom a jeho právnym zástupcom skúmanom období od r. 2011 od r. 2018 nie je na základe rozhodovacej praxe súdov jediné rozhodnutie, v ktorom by súd poprel, že splátka hypotekárneho úveru nie je nákladom, ktorý je neoddeliteľne spojený s nutne vynaloženými nákladmi na užívanie bytu, čo je aj právne a aj ekonomicky logické. Pre výdavok odporcu vo výške 360 Eur, za spotrebný úver určený na zariadenie bytu je podstata obdobná ako pri hypotekárnom úvere, mení sa len účel poskytnutia a tým sú veci priamo spojené s nehnuteľnosťou - obstaranie kuchynskej linky a kúpeľne a bežného nábytku. V rozhodnutí o nákladoch odporcu súd taktiež neakceptoval vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru odporcu, na ktorú preukázal, že riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť tým, že k rukám matky pravidelne poukazuje sumu 170 Eur mesačne (a do 6 rokov veku dieťaťa poukazoval sumu 140 Eur mesačne), dnes má maloletá dcéra vek 11 rokov a vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie má špecifické zdravotné a vzdelávacie požiadavky. Odporca sa o mnohých podstatných skutočnostiach pre túto vec dozvedel až po vyhlásení rozsudku a výlučne z toho dôvodu nevzniesol v konaní námietku zaujatosti. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení faktúry za internet zamenil preplatok s fakturačnou sumou, pričom správny výška fakturačnej sumy je 25,85 eur. Z dôvodu, že matka navrhovateľa žije v spoločnej domácnosti s novým (druhým) manželom, náklady týkajúce sa spoločnej domácnosti uhrádza spoločne. Na strane navrhovateľa súd prvej inštancie neskúmal odôvodnenosť, oprávnenosť a výšku ani len jedného uvádzaného nákladu. Uznal tak pre študenta prvého ročníka VŠ, ako odôvodnený náklad čiastku 30 Eur na služby mobilného operátora, čo je v praxi čiastka pri súčasných cenách za Business paušál poskytovaný obvykle členom manažmentu komerčných firiem (bez súkromných volaní). Súd prvej inštancie nanajvýš právne možno a podrobne skúmal iba náklady odporcu, pričom zamietol tak ako v tomto odvolaní odporca uvádza aj v rozhodovacej praxi súdov bežne aplikované náklady, pričom niektoré náklady uznal, avšak zjavne v nesprávnej výške. Faktom je, že za obdobie posledných dvoch rokov sú predmetné náklady na potraviny, ošatenie a drogériu v priemere 300 Eur za mesiac (prirodzene tieto nie sú každý mesiac rovnaké). Celkovo teda bez nákladov na stravu, zdravotné pomôcky a ošatenie príjem z invalidného dôchodku nie je dostatočný a tento je kompenzovaný (je ho nutné kompenzovať) mesačnými príspevkami z príjmu brata a matky odporcu. Schopnosť navrhovateľa, plnoletej osoby samostatnej sa živiť bola preukázaná jej vlastným prednesom na prvom pojednávaní vo veci, v ktorom uviedol, že už vykonával brigádnickú prácu za odplatu. Navrhovateľ učinil bez zodpovednosti (zodpovedajúceho finančného krytia) rozhodnutie, kedy nevie riadne a včas uhrádzať ani pri súčasnom príjme náklady štúdia. Odporcu (nakoľko je jednoznačne preukázané, že ho kontaktovať mohol) v žiadnom smere neoboznámil so svojim zámerom a nákladmi vyvolanými príležitosťou tohto štúdia, tak je potrebné podotknúť, že nie je racionálne podporovať a schvaľovať takéto konanie, keď niekto „kupuje to na čo nemá“, čo verí, že pravda nie je, nakoľko, navrhovateľ už teraz má aj vzhľadom na štandardné spôsoby financovania VŠ štúdia bežne používané u väčšiny populácie. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, že navštevovanie dennej formy vysokoškolského štúdia automaticky zakladá nemožnosť samostatne sa zárobkovo živiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Do/122/2011. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného odporcu voči plnoletému navrhovateľovi tak, že výživné odporcu voči navrhovateľovi zvyšuje zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a že navrhovateľ je povinný odporcovi riadne a včas predkladať potvrdenia o návšteve školy.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podal navrhovateľ, ktorý sa plne stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Argumentoval, že matka navrhovateľa počas manželstva s otcom navrhovateľa, keď mal navrhovateľ 2 roky, bola nútená domáhať sa zverenia navrhovateľa do výchovy a výživy a zaviazať otca na platenia výživného (rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. Nc 569/00) a keď mal navrhovateľ 4 roky došlo k rozvodu manželstva rozhodnutím Okresného súdu Galanta, č. k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003, odkedy sa výška výživného zmenila až napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.10.2018 (po viac ako 15 rokoch). Nik nespochybňuje skutočnosť, že otec zasielal výživné vo výške 83 Eur (predtým 2.500 Sk) každý mesiac za obdobie od 2002 do 2018, avšak spochybňujeme skutočnosť, že toto výživné si plnil v súlade s ustanoveniami zákona upravujúcimi výšku výživného (§ 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.), na základe ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom otec v období od novembra 2016 do mája 2017 popri svojom invalidnom dôchodku zarobil netto 25.355,54 Eur (č.l. 16) a len v mesiaci máj 2017 popri invalidnom dôchodku zarobil netto 11.515,05 Eur.
Potvrdil skutočnosť, že medzi odporcom a navrhovateľom za obdobie viac ako 16 rokov (navrhovateľ dňa 24.12.1998 dosiahol vek 20 rokov) nedošlo k žiadnemu osobnému, písomnému, ani inému kontaktu, teda od 4 rokov navrhovateľa sa odporca o neho žiadnym spôsobom nezaujímal a navrhovateľ nemal o ňom žiadne vedomosti. Odporca bližšie neodôvodnil, aké vady konania namieta, ktoré navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal. Mal za to, že pri príjme odporcu čo len ako poberateľa invalidného dôchodku vo výške 708 Eur mesačne potreba kompenzovať mesačnými príspevkami z príjmu brata a matky odporcu (dôchodkyne), s ktorými je navrhovateľ spoluvlastníkom rodinného domu s.č. XXX v k.ú. E. zapísaného na LV č. XXXX, je zrejme nelogické a bez výpovednej hodnoty. Ďalšie tvrdenie odporcu ohľadne spotrebného úveru, ktorý uhrádza mesačne vo výške 360 Eur, ktorého účelom poskytnutia sú veci priamo spojené s nehnuteľnosťou - obstaranie kuchynskej linky a kúpeľne - teda vecí, ktoré sú súčasťou nehnuteľností, sú zrejme nepravdivé. Poukázal na reklamu na internete ohľadne O. T. Mgr. Bc. O. J. - J. Q.. L., aby Krajský súd v Trnave ako príslušný odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil a to z dôvodu vecne správneho jeho výroku.
4. Repliku podal povinný, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu trvá na v odvolaní uvedených právnych skutočnostiach a odvolacích dôvodoch. Všetky odvolacie dôvody sú v obsahovo značnom odvolaní právne kvalifikované, výdatne a obsažne popísané a preukázané. Je potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie aj v súvislosti a spojitosti so skutočnosťou, že nebolo umožnené právo účastníka konania vyjadriť sa k niektorým konkrétne vykonaným dôkazom, čo priamo preukazuje a osvedčuje aj audio záznam a prepis záznamu z pojednávania. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti, okrem iného súd, ktorý vo veci koná a rozhoduje, hodnotí okrem súčasného príjmu (invalidný dôchodok), aj potencionalitu pre dosiahnutie príjmu povinného do budúcnosti, čo prvostupňový súd prirodzene zohľadniť mal, avšak to nezohľadnil, keďže v prípade ťažkého zdravotného postihnutia ako má odvolateľ, nie je celkom určite možné uvažovať v hladine príjmov, ktoré dosahoval v minulosti, čomu nasvedčujú aj za posledné roky dve dlhodobé práceneschopnosti, pričom a na dôvažok jeho maloletá dcéra s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje v rámci prirodzenej pozitívnej diskriminácie jeho pomoc podstatne viac ako zdravý dospelý navrhovateľ, ktorý je schopný sa samostatne živiť minimálne čiastočne, ale v podstate v reálnom živote aj úplne.
5. Dupliku podal navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci. Ani z podania odporcu zo dňa 20.2.2019 nie je možné zistiť, ako mu bolo resp. nebolo umožnené vyjadriť sa k niektorým konkrétne vykonaným dôkazom. Zdravotný stav odporcu, ako aj zdravotný stav mal. dieťaťa odporcu, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, bezpochyby nepreukázal ani v akej sume prispieva na výživu postihnutej mal. dcéry. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil a to z dôvodu vecnej správnosti jeho výroku.
6. Ďalšie vyjadrenie podal povinný, ktorý uviedol, že nie je známa súčasná životná úroveň odvolateľa ani navrhovateľa, nakoľko nebola predmetom osobitného dokazovania. Podstatným pre konanie a rozhodovanie vo veci je však pravidelný príjem (invalidný dôchodok) a potencionalita dosahovania príjmov do budúcnosti (poťažme je tu ŤZP a invalidný dôchodok odvolateľa), čo do budúcnosti zakladá zásadné a podstatné zníženie potencionality dosiahnutia príjmu. Žiadal odvolací súd, aby v zmysle aplikovania zásady zákonnosti a spravodlivosti civilného konania, ďalej pre správnosť a úplnosť dokazovania skutočného stavu veci vyžiadal od navrhovateľa príjem spoločnej domácnosti, v ktorej žije (príjem manželov) a preukázal náklady, ktoré je nutné nevyhnutne vynaložiť na zabezpečenie domácnosti. Zároveň žiadal, aby druhoinštančný súd vyžiadal od navrhovateľa potvrdenie o návšteve školy - letný semester šk. roka 2018/2019, potvrdenie o čerpaní osobitnej štátnej študentskej pôžičky s platbou istiny úveru po ukončení štúdia, resp. potvrdenie o tom, že predmetná pôžička sa nečerpá, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej a inej zárobkovej činnosti dosiahnutých v období rokov 2018-2019. Na základe zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti (dospelý zdravý navrhovateľ aj maloletá dcéra s ŤZP) by malo byť určené v rozmedzí 20-30 % z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Pravidelným mesačným príjmom odvolateľa je invalidný dôchodok za obdobie od jeho priznania až doposiaľ v preukázanej výške 708,80 Eur. V súčasnosti odvolateľ prispieva celkove sumou 170 Eur a 83 Eur, t.j. spolu 253 Eur, pričom už v súčasnosti táto suma prevyšuje 30 % z príjmu otca o 40,36 Eur.
7. Na pojednávaniach pred odvolacím súdom navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti odvolateľ poukazuje na to, že výška výživného má byť v rozmedzí 20 - 30 % z príjmu povinného rodiča. Na toto však povinný neprihliadal v čase, keď pracoval v bankách, kde popri invalidnom dôchodku 700 eur, dosahoval len v
jednej banke sumu 2.500 Eur mesačne. V čase, keď bol zamestnaný, mal vysoké príjmy, tak si mohol ušetriť na horšie časy a mohol mať našetrené na to, aby mohol riadne prispievať synovi, ktorý študuje na vysokej škole v Žiline v odbore letectvo a býva na internáte. Navrhovateľ počas prázdnin nebrigádoval a to z dôvodu, že sa staral o svoju starú matku, ktorá utrpela úraz pravej dolnej končatiny a zo zdravotných dôvodov bola odkázaná na pomoc druhej osoby.
8. Na pojednávaniach pred odvolacím súdom povinný argumentoval, že v súčasnosti je jeho výlučným príjmom invalidný dôchodok vo výške 708 Eur. Je pravdou, že počas invalidity sa snažil pracovať, bol jedenkrát v D. D., a.s., ako šéf analýz, tento pracovný pomer bol krátky, nakoľko často vynechával a to zo zdravotných dôvodov svojich a aj dcéry, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá, tak pracovný pomer ukončil dohodu. Počas tohto pracovného pomeru dosahoval príjem v priemere 2.500 Eur netto mesačne. Potom, ako vykonával prácu pre D. sporiteľňu, kde mu boli vyplatené aj odmeny, bol rok PN. Pri odchode zo zamestnania mu zamestnávateľ vyplatil jednorazovo sumu 11.000 Eur zo sociálneho fondu určeného pre zdravotne ťažko postihnutých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Maloletá zdravotne postihnutá dcéra dostala na kúpu vozidla príspevok vo výške 6.638 Eur, pričom on doplatil zvyšok v sume 4.800 Eur, na čo použil príspevok vyplatený zo sociálneho fondu. O. T. Mgr. Bc. O. J. - J. Q.iadnu činnosť nevykonávala, požiadal o výmaz uvedenej stránky na internete asi pred mesiacom a pol až dvomi mesiacmi. Žiadal uznať ako náklad výdavok na splátku hypotekárneho úveru a spotrebného úveru. Spotrebný úver bol zobratý v čase, keď pracoval v D. D., bol mu poskytnutý vo výške 12.000 Eur a bol použitý na zariadenie domácnosti. Navrhovateľ ako jeho syn mu ako ťažko chorému človeku nepomohol, nezaujímal sa oňho, svojho syna považuje za neschopného, nepatrí do ich rodiny, nemá sa s ním o čom rozprávať, z toho dôvodu ho aj vydedil. Nebol zistený spoločný príjem domácnosti matky navrhovateľa s poukazom na skutočnosť, že matka je vydatá. Zo zákona je potrebné preukázať, že ukončil prvý ročník a bol prijatý do ďalšieho ročníka. Navrhovateľ síce predložil potvrdenie o tom, že škola mu neposkytuje žiadny študentský úver, avšak nemá ešte preukázané, či mu nebol poskytnutý úver od štátu. Žiadal navýšiť svoje výdavky o pohonné hmoty, nakoľko vozí svoju zdravotne postihnutú dcéru, pričom pohonné hmoty uhrádza. Chcel navrhovateľovi odovzdať žiadosť o pôžičku pre študentov v akademickom roku 2019/2020 z fondu na podporu vzdelávania. Navrhol zmeniť petit tak, že žiada prispievať na výživu navrhovateľa v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa počnúc 15.10.2019.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - povinný platiť výživné (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom s nariadením ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na dôvody odvolania § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné a že v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok je na mieste zmeniť tak, že žalobu zamietne.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27Pc/11/2018 je rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa.
11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003 v časti výživného odporcu voči plnoletému navrhovateľovi tak, že výživné odporcu voči navrhovateľovi zvýšil zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), určil, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa (výrok II.), a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (súvisiaci výrok IV.). Povinný síce v úvode odvolania uviedol, že ho podáva proti rozsudku v celom rozsahu, no z dôvodov odvolania a odvolacieho návrhu vyplynulo, že namieta iba časť rozsudku týkajúcu sa zvýšenia výživného, a keďže sa podanie posudzuje podľa obsahu a rozsahom odvolania je odvolací súd viazaný, keďže sa nejedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, výrok III. nepovažoval odvolací súd za napadnutý odvolaním.
12. Odvolací súd na pojednávaniach doplnil vykonaným dokazovaním skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, pričom odvolací súd ustálil, že z právneho hľadiska súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že ním určená zvýšená výška výživného zodpovedá schopnostiam povinného a potrebám navrhovateľa.
13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Zahŕňa v sebe komplexné uspokojenie životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, a trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rozvod alebo rozchod rodičov nič nemení na tom, že na zabezpečení úhrady potrieb detí sa primárne podieľajú obaja rodičia, a že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Kritériá, ktoré sa uplatňujú pri určení jeho rozsahu, sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z toho vyplýva, že rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa tak, ako to zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom každého z nich, a že sa pritom dopĺňajú tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli náležite zabezpečené. Pokiaľ sú tieto potreby hradené aj z iných zdrojov, napríklad zo štátnych sociálnych dávok, v žiadnom prípade to neznamená zánik ich vyživovacej povinnosti k deťom. Vyživovaciu povinnosť si nemožno splniť poskytnutím či už tuzemskej alebo zahraničnej štátom vyplácanej sociálnej dávky účelovo určenej, pretože tieto nie sú náhradou rodinných príjmov, ale majú pomáhať riešiť štátom uznávané sociálne situácie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo/96/2017 zo dňa 23.5.2018)
14. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ustanovením § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú ,,spotrebu,,. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 101/2015 zo dňa 9.12.2015)
15. Inak povedané, je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, kedy ide o neplnoleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba, a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Úlohou súdu je preto vyjadriť sa tiež k tomu, či daný typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, alebo ide už len o nadštandardné doplňovanie znalostí bez tejto nadväznosti. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II.ÚS 2121/14 zo dňa 30.9.2014)
16. V zmysle § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
17. Po posúdení zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov navrhovateľa s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľa, je na mieste konštatovať, že ako sa zmenili odôvodnené potreby navrhovateľa, tak došlo aj k zmene majetkových pomerov povinného. Je zrejmé, že navrhovateľovi, v porovnaní s pôvodným rozhodnutím z roku z roku 2003, kedy mal 4 roky (č.l. 6-7), pribudli v súvislosti so štúdiom na vysokej škole vyššie náklady na ubytovanie, stravovanie, cestovné a odbornú literatúru. Z čestného prehlásenia navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ nečerpá žiadny študentský úver. Naproti tomu je však rovnako nepochybné, že povinný, ktorý podľa pôvodného rozhodnutia z roku 2003 zarábal 20.639 Sk teda 685,09 Eur (č.l. 6-7), bol medzičasom uznaný za invalidného dôchodcu a je odkázaný na jediný zdroj príjmu, ktorým je invalidný dôchodok (č.l. 52), keďže povinný jednoznačne preukázal ukončenie podnikania potvrdením o ukončení podnikania z Okresného úradu Bratislava (č.l. 173) a vymazanie neaktuálnej reklamy na podnikateľskú činnosť z internetu emailovou komunikáciou (č.l. 172). Okrem toho je potrebné do úvahy vziať aj tú skutočnosť, že povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére s ťažkým zdravotným postihnutím, čo preukazoval čestným vyhlásením matky maloletej dcéry (č.l. 176-179). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v minulosti povinný použil krátkodobý vyšší príjem zo zamestnania aj na čiastočnú úhradu kúpnej ceny za auto pre maloletú dcéru vo výške 4.800 eur (č.l. 166), čo vyplýva z detailu pohybu na bankovom účte, nakoľko peňažný príspevok od štátu pokryl kúpnu cenu za auto len do výšky 6.638,79 Eur, čo je zrejmé z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok (č.l. 165). Ešte je potrebné konštatovať, že splátka hypotekárneho úveru použitého na obstaranie nehnuteľnosti je jednoznačne nevyhnutným výdavkom odporcu, nakoľko v prípade absencie úhrady splátky hypotekárneho úveru by banka zrejme pristúpila k výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti, v dôsledku čoho by odporca stratil bývanie.
18. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Odporca je invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 708,80 Eur, čo vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 (č.l. 52) Vzhľadom na existenciu dvoch vyživovacích povinností u otca je dôvodným pri určení výšky výživného vychádzať zo sumy 30% z príjmu otca (keďže 1 dieťa je ZŤP), čo predstavuje po zaokrúhlení sumu 212,64 Eur. Uvedenú sumu je potrebné rozdeliť medzi dve deti, pričom aj keď sa zoberú do úvahy zvýšené náklady plnoletého navrhovateľa spojené so štúdiom na vysokej škole, je nevyhnutné, aby bola zachovaná životná úroveň maloletého dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Takýto postup je odôvodnený tým, že je na mieste odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, kedy ide o neplnoleté dieťa dokonca s ťažkým zdravotným postihnutím a kedy ide o zdravé plnoleté dieťa. Kým pri maloletom dieťati musí byť priznanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom, tak od plnoletého jedinca je legitímne očakávať, že bude schopný aspoň čiastočne pokryť svoje potreby vlastnou činnosťou, a to aj s poukazom na možnosť uzavretie dohody o brigádnickej práci študenta a využitia študentského úveru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné zvýšiť výživné pre zdravé plnoleté dieťa na úkor výživného pre maloleté dieťa so zdravotným postihnutím. Odvolací súd ustálil, že je dôvodné, aby výživné na navrhovateľa zostalo vo výške určenej rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003, teda 82,98 Eur, a to pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov navrhovateľa, veku navrhovateľa, ako aj pri zohľadnení výšky príjmu matky a povinného. Odvolací súd mal tiež zato, že takúto výšku výživného môže povinný zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb, nakoľko povinný má pravidelný príjem, keďže je poberateľom invalidného dôchodku. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď na strane navrhovateľa sa zmenili pomery spôsobom opodstatňujúcim zvýšenie výživného, avšak zistené pomery na strane povinného (nepatrné zvýšenie príjmu a pribudnutie 1 vyživovacej povinnosti) zvýšenie výživného nedovoľujú.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietol.
20. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.
21. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.