Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cb-12-2019.pdf
PDF · 131.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu E.. Ľ. V., S.. XX.XX.XXXX, N. M. X. XXX/XX, XXX XX M., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Ľubomír Selecký, SOFTWARE & HARDWARE, IČO: 30 450 241, s miestom podnikania Mierová 416, 962 33 Budča, právne zastúpeného JUDr. Pavol Halaj, advokát, IČO: 37 893 726, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému IDEA INVEST, spol. s r.o., IČO: 36 657 930, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 960 01 Zvolen, právne zastúpenému JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, IČO: 42 197 821, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 6.585,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.585,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.195,26 Eur od 01.06.2017 do 07.08.2017, zo sumy 195,26 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.195,26 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.195,26 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená upomínaciemu súdu, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, dňa 30.09.2018 elektronicky, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.585,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.195,26 Eur od 01.06.2017 do 07.08.2017, zo sumy 195,26 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.195,26 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.195,26 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, ďalej úhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a tiež priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky konateľa žalovaného vykonal pre žalovaného služby súvisiace s rekonštrukciou nebytových priestorov v budove na ul. E. P. Voljanského 9950/1 vo Zvolene, spočívajúce v inštalácii štruktúrovanej kabeláže. Dohodnutú odmenu za práce a materiál vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 2016010125 zo dňa 30.06.2016, ktorá sa stala splatnou dňa 14.07.2016 na sumu 5.580,- Eur, č. 2016010129 zo dňa 29.07.2016, ktorá sa stala splatnou dňa 12.08.2016 na sumu 1.452,- Eur, č. 2016010137 zo dňa 08.08.2016, ktorá sa stala splatnou dňa 22.08.2016 na sumu 2.464,80 Eur a č. 2016010148 zo dňa 31.08.2016, ktorá sa stala splatnou dňa 14.09.2016 na sumu 2.669,- Eur. Faktúra č. 2016010125 bola uhradená v dvoch splátkach a to v sume 2.580,- Eur dňa 23.12.2016 a v sume 3.000,- Eur dňa 07.08.2017. Zostávajúce faktúry neboli uhradené ani čiastočne. Dňa 17.05.2018 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu splátkového kalendára (vtedy ešte na sumu 9.585,80 Eur), v ktorom žalovaný prostredníctvom svojho konateľa písomne uznal svoj dlh z uvedených faktúr (všetkých faktúr), čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa na úhradu tohto dlhu v 3 splátkach po 3.195,26 Eur dňa 31.05.2017, 30.06.2017 a 31.07.2017. Časť prvej dohodnutej splátky v sume 3.000,- Eur namiesto 3.195,26 Eur
žalovaný uhradil namiesto dohodnutého dátumu 31.05.2017 až dňa 07.08.2017. Zostatok uznaného dlhu žalovaný neuhradil. Zároveň v uznaní dlhu žalovaný sa zaviazal v prípade omeškania so zaplatením splátok uhradiť i úrok z omeškania vo výške určenej podľa Občianskeho zákonníka.
2. O žalobe žalobcu rozhodol upomínací súd platobným rozkazom sp.zn. 25Up/720/2018 zo dňa 19.10.2018, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 19.10.2018, žalovaný podal včas odpor zo dňa 24.10.2018, podaný na poštovú prepravu dňa 24.10.2018. V odpore žalovaný uviedol, že nesúhlasí s nárokom uplatneným žalobcom tak, ako je tento špecifikovaný v žalobe, ako i v samotnom platobnom rozkaze. Poukázal na to, že fakturácia zo strany žalobcu nezakladá nárok na zaplatenie fakturovaných súm. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru, či dohodu o cene tovaru, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Samotné faktúry predložené žalobcom mu neboli doručené, a tieto preto neeviduje vo svojom účtovníctve a preto tieto neboli uvedené ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Súčasne „z opatrnosti“ vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu.
4. Upomínací súd na to uznesením sp.zn. 25Up/720/2018 zo dňa 05.04.2019 odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Up/720/2018 zo dňa 19.10.2018 odmietol. V uznesení uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu posúdil odpor žalovaného tak, že žalovaný nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali žalobcom uplatnený nárok, preto odpor žalovaného vyhodnotil za vecne neodôvodnený v súlade s § 12 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“). Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
5. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 08.04.2019. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal elektronicky upomínaciemu súdu sťažnosť, ktorá bola podaná včas. V sťažnosti žalovaný uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nespravodlivé a prekvapivé. Už samotné uplatnenie námietky premlčania nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom v samotnom odpore je pritom dostatočným popretím uplatnenej pohľadávky (uplatneného nároku). Zároveň podľa jeho názoru platí, že s otázkou dôvodnosti, či nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania sa súd prvej inštancie môže vysporiadať iba a len v rozsudku vydanom vo veci samej, čo v tomto prípade súd prvej inštancie neurobil. Odmietnutie odporu nie je možné iba z dôvodu, že sa použitá obrana javí byť nedôvodná.
6. Uznesením sp.zn. 25Up/720/2018 zo dňa 17.05.2019 na to upomínací súd rozhodol o tejto sťažnosti žalovaného tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Up/720/2018 zo dňa 05.04.2019 v celom rozsahu a vec vrátil súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie o podanom odpore proti platobnému rozkazu. Uznesenie bolo vydané sudcom. Nakoľko sudca podanej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu vyhovel v plnom rozsahu, rozhodnutie sudcu neobsahovalo odôvodnenie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2019.
7. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia upomínací súd výzvou zo dňa 14.06.2019 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd súčasne upovedomil v tejto výzve žalobcu, že márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa konanie zastavuje podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 ZoUK. Výzva bola vykonaná podľa § 14 ods. 1 ZoUK. Výzva bola doručená žalobcovi resp. právnemu zástupcovi žalobcu spolu s odporom proti platobnému rozkazu dňa 26.06.2019. Dňa 10.07.2019 v zmysle tejto výzvy žalobca elektronicky doručil upomínaciemu súdu návrh na pokračovanie v konaní spolu s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu. Nakoľko návrh na pokračovanie v konaní bol podaný včas, upomínací súd postúpil predmetnú vec na ďalšie prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP. Súčasne o postúpení veci upovedomil strany sporu. Po upovedomení strán sporu o postúpení veci Okresnému súdu Zvolen, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, spis bol doručený dňa 22.07.2019.
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného a súčasne v návrhu na pokračovanie v konaní, ktorý bol doručený upomínaciemu súdu dňa 10.07.2019 uviedol, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný.
Dňa 17.05.2018 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu splátkového kalendára, v ktorom žalovaný prostredníctvom svojho konateľa písomne uznal svoj dlh z faktúr čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa na jeho úhradu v 3 splátkach po 3.195,26 Eur dňa 31.05.2017, 30.06.2017 a 31.07.2017. Časť prvej dohodnutej splátky v sume 3.000,- Eur namiesto 3.195,26 Eur žalovaný uhradil na miesto dohodnutého dátumu 31.05.2017 až dňa 07.08.2017. Zostatok uznaného dlhu žalovaný neuhradil. Tým, že žalovaný svoj záväzok písomne uznal čo do dôvodu i výšky, podľa § 323 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka sa predpokladá, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Žalovaný na tento uznaný dlh čiastočne plnil, čo má samo o sebe účinky uznania záväzku. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku (teda, či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba. Pokiaľ žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, táto skutočnosť mala mať sama o sebe za následok, že podaný odpor bolo nutné odmietnuť. Žalovaný bol povinný uviesť v odpore také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musel v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva. Žalovaný tak neučinil. Žalovaný si práce a materiál od neho objednal a v súvislosti s realizáciou Zmluvy o dielo medzi žalovaným ako zhotoviteľom a spoločnosťou CENTRAL PARK s.r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 048 593, v ktorej je v súčasnosti konateľ žalovaného jedným z konateľov, ktoré dielo bolo odovzdané a prevzaté a za ktoré žalovaný vyúčtoval objednávateľovi CENTRAL PARK s.r.o. cenu diela. Súčasťou tejto ceny je i cena materiálu dodaného na vykonanie diela, ktorý dodával žalovanému on. Z týchto dôvodov trval na podanej žalobe.
9. Uznesením sp.zn. 14Cb/12/2019-97 zo dňa 31.07.2019 súd podľa § 167 ods. 4 CSP, a to už po postúpení veci tunajšiemu súdu na konanie, vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.07.2019, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.08.2019.
10. Žalovaný na uznesenie reagoval vyjadrením zo dňa 16.08.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.08.2019. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že má za to, že v podanom odpore uviedol skutočnosti, ktoré popierajú nárok žalobcu v dostatočnom rozsahu, pričom bližšie tieto zdôvodní priamo na pojednávaní, resp. doloží potrebné podklady a dôkazy do spisu. Naďalej trval na ním uvádzaných skutočnostiach keď mal za to, že v konaní preukáže ním tvrdené skutočnosti. Naďalej trval na premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.
11. Na to súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 08.10.2019. Tohto pojednávania sa zúčastnili obidvaja právni zástupcovia strán sporu.
12. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní doplnil, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu neboli doručené predmetné faktúry a že z tohto dôvodu ich neeviduje vo svojom účtovníctve, je nepravdivé. Poukázal na to, že zo správy Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, ktorá bola zadovážená v konaní vyplýva, že žalovanému faktúry museli byť doručené, keďže žalovaný tieto faktúry uviedol do kontrolného výkazu pre DPH a uplatnil si z týchto faktúr i odpočet DPH. Navyše do súdneho konania boli predložené faktúry opatrené podpisom zamestnankyne žalovaného s uvedením dátumu, kedy ich prevzala. Faktúry boli doručované do sídla žalovaného.
13. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní neuviedol žiadne doplňujúce skutkové tvrdenia, žiadnym spôsobom neodôvodnil vznesenú námietku premlčania, neoznačil žiadne dôkazy na vykonanie a ani žiadne dôkazy nepredložil súdu na vykonanie.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca a na základe listiny Správy Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 03.12.2018 dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom v celom rozsahu, keď žalobe žalobcu na základe týchto dôkazov v plnom rozsahu vyhovel. Súd podotýka, že žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy neoznačil na vykonanie.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
19. Na základe faktúry č. 2016010125 zo dňa 30.06.2016, splatnej dňa 14.07.2016, fakturoval žalobca žalovanému za dodávku tovaru - materiálu špecifikovaného v tejto faktúre sumu 5.580,- Eur včítane DPH, na základe faktúry č. 2016010129 zo dňa 29.07.2016, splatnej dňa 12.08.2016 fakturoval žalobca žalovanému za dodávku tovaru - materiálu špecifikovaného v tejto faktúre sumu 1.452,- Eur včítane DPH, na základe faktúry č. 2016010137 zo dňa 08.08.2016 splatnej dňa 22.08.2016 fakturoval žalobca žalovanému za dodávku tovaru - materiálu špecifikovaného v tejto faktúre sumu 2.464,80 Eur včítane DPH a na základe faktúry č. 2016010148 zo dňa 31.08.2016 splatnej dňa 14.09.2016 fakturoval žalobca žalovanému za dodávku tovaru - materiálu a za dodávku prác, všetko špecifikované v tejto faktúre sumu 2.669,00 Eur včítane DPH.
20. Podľa stavu pohľadávok žalobcu ku dňu 12.03.2018, žalobca eviduje k tomuto stavu vo svojom účtovníctve neuhradené faktúry č. 2016010129 v sume 1.452,- Eur, č. 2016010137 v sume 2.464,80 Eur a č. 2016010148 v sume 2.669,00 Eur, faktúra č. 2016010125 je evidovaná ako uhradená v čiastke 2.580,- Eur dňa 23.12.2016 a v čiastke 3.000,- Eur dňa 07.08.2017, spolu v čiastke 5.580,- Eur, na ktorú sumu bola vystavená predmetná faktúra žalobcom žalovanému za dodávku tovaru - materiálu špecifikovaného v tejto faktúre.
21. Všetky vyššie uvedené faktúry neobsahujú podpis žalovaného.
22. Dňa 17.05.2017 došlo v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka k písomnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi. V tomto písomnom uznaní dlhu je uvedené, že žalovaný ako dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi v sume 9.585,80 Eur. Dôvodom vzniku dlhu je v písomnom uznaní uvedená neuhradená suma z celkovej sumy 12.165,80 Eur za vykonané práce v objekte CENTRAL PARK vo Zvolene. Časť sumy za vykonané práce vo výške 2.580,- Eur bola uhradená prevodom na účet veriteľa dňa 23.12.2016. Žalovaný ako dlžník sa tu zaviazal uhradiť uznaný dlh veriteľovi, teda žalobcovi v troch splátkach v sume 3.195,26 Eur dňa 31.05.2017, v sume 3.195,26 Eur dňa 30.06.2017 a v sume 3.195,26 Eur dňa 31.07.2017, resp. do uvedených dní. Súčasne sa žalovaný ako dlžník zaviazal v prípade omeškania uhradiť žalobcovi ako veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
23. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica v správe zo dňa 03.12.2018 uviedlo, že daňový subjekt IDEA INVEST, spol. s r.o., DIČ: 2022221740 vo svojich kontrolných výkazoch DPH za nižšie uvedené zdaňovacie obdobia vykazuje preverované faktúry od dodávateľa Ľubomír Selecký, DIČ: 1020607929, ako transakcie typu B2 (údaje z prijatých faktúr) nasledovne: za 2016/06: fa č. 2016010125 - dátum dodania: 30.06.2016, základ dane: 4.650,- Eur, odpočítaná daň: 930,- Eur, za 2016/07: fa č. 2016010129
- dátum dodania: 29.07.2016, základ dane: 1.210,- Eur, odpočítaná daň: 242,- Eur, za 2016/08: fa č. 2016010137 - dátum dodania: 08.08.2016, základ dane: 2.054,- Eur, odpočítaná daň: 410,80 Eur. Fa č. 2016010148 - dátum dodania: 31.08.2016, základ dane: 2.669,00 Eur, odpočítaná daň: 533,80 Eur bola vykázaná v zdaňovacom období 2016/08 ako transakcie typu B1 (údaje z prijatých faktúr, pri ktorých
sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia). Zároveň daňový subjekt Ľubomír Selecký, DIČ: 1020607929 vo svojich kontrolných výkazoch DPH za nižšie uvedené zdaňovacie obdobia vykazuje preverované faktúry pre odberateľa IDEA INVEST, spol. s r.o., DIČ: 2022221740 ako transakcie typu A1 (údaje z vyhotovených faktúr) nasledovne: za 2016/06: fa č. 2016010125 - dátum dodania: 30.06.2016, základ dane: 4.650,- Eur, daň: 930,- Eur, za 2016/07: fa č. 2016010129 - dátum dodania: 29.07.2016, základ dane: 1.210,- Eur, daň: 242,20 Eur, za 2016/08: fa č. 2016010137 - dátum dodania: 08.08.2016, základ dane: 2.054,00 Eur, daň: 410,80 Eur. Faktúra č. 2016010148 - dátum dodania: 31.08.2016, základ dane: 2.669,00 Eur, daň: 0,00 Eur, nebola vykázaná v kontrolnom výkaze daňového subjektu Ľubomír Selecký.
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
26. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
27. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
28. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
29. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
30. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
31. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
32. Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
33. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
34. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
35. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
36. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
37. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
38. Podľa § 392 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
39. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
40. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
41. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
42. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
43. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
44. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. V posudzovanej veci nepochybne žalobca a žalovaný sú podnikateľmi, ich záväzkový vzťah z predmetného právneho vzťahu vyplývajúci sa potom spravuje Obchodným zákonníkom s poukazom na § 261 ods. 1.
46. Vychádzajúc zo zásady neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená i ústne. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma. Postačuje aj ústna dohoda, minimálne o určenie zmluvných strán a o predmete zmluvy.
47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Je vo veci nepochybné, keď táto skutková okolnosť tvrdená žalobcom v konaní nebola sporná, že žalovaný si u žalobcu ústne objednal práce a dodávku materiálu súvisiacu s rekonštrukciou nebytových priestorov v budove na ul. E. P. Voljanského 9950/1 vo Zvolene, ktorá dodávka spočívala v inštalácii štruktúrovanej kabeláže. Žalovaný v konaní nespochybnil toto tvrdenie žalobcu. Na základe uvedeného súd mal potom za to, že medzi stranami bola uzatvorená ústna zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvu o dielo uzatvorili strany sporu, žalobca ako dodávateľ, žalovaný ako objednávateľ. Tiež v konaní nebola spochybnená táto zmluva o dielo pokiaľ ide o predmet diela. Žalovaný v konaní, v odpore proti platobnému rozkazu namietal jedine skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodávku tovaru a prác, ani dohodu o cene dodávky prác a materiálu. Z vykonaného dokazovania však ďalej vyplynulo, že žalobca dodávku prác a materiálu v súvislosti s touto zmluvou o dielo fakturoval žalovanému faktúrami č. 2016010125, č. 2016010129, č. 2016010137 a č. 2016010148, spolu v sume 12.165,80 Eur. Faktúra č. 2016010125 bola vystavená na sumu 5.580,- Eur, faktúra č. 2016010129 bola vystavená na sumu 1.452,- Eur, faktúra č. 2016010137 bola vystavená na sumu 2.464,80 Eur a faktúra č. 2016010148 bola vystavená na sumu 2.669,- Eur. Vo faktúrach je uvedená riadna špecifikácia dodávky materiálu a prác. Žalobca síce v konaní nepredložil faktúry obsahujúce podpis žalovaného o prevzatí týchto faktúr žalovaným, avšak tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že sporné a neuhradené faktúry mu neboli doručené, a preto ich neeviduje vo svojom účtovníctve a preto tieto neboli uvedené ani v jeho kontrolnom výkaze pre DPH, je v konaní nepravdivé. Faktúry sa nachádzajú v účtovníctve tak žalobcu, ako aj v účtovníctve žalovaného, pričom žalovaný všetky 4 faktúry eviduje vo svojich kontrolných výkazoch DPH. Preto neobstojí obrana
žalovaného v tom, že faktúry a to aj sporné faktúry nemá evidované vo svojom účtovníctve a že mu neboli riadnym spôsobom doručené. Na dôkaz o tejto skutočnosti svedčí správa Finančného riaditeľstva SR zo dňa 03.12.2018. V tomto ohľade žalovaný uviedol nepravdivé tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu. Skutočnosť, že faktúry, ktorými žalobca fakturoval cenu prác a materiálu žalovanému sa nachádzajú riadnym spôsobom doručené žalovanému potvrdzuje i samotné uznanie dlhu zo sporných faktúr žalovaným zo dňa 17.05.2017. V tomto písomnom uznaní dlhu žalovaný uznal svoj záväzok zo sporných faktúr voči žalobcovi. Tým v zásade potvrdil, že dodávka prác a materiálu podľa sporných faktúr sa uskutočnila a tiež tým uznal dohodu o cene dodávky prác a materiálu v zmysle sporných faktúr. Žalobca tak v konaní ako procesná strana sporu nemá povinnosť preukazovať dodávku prác a materiálu vyúčtovanú spornými faktúrami ani dohodu o cene prác a materiálu, keďže svoj záväzok žalovaný z faktúr, ktorými boli tieto práce a materiál žalovanému vyúčtované uznal. Uznanie dlhu podlieha právnemu režimu § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, napriek tomu, že typovo je označené, že bolo uzatvorené podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah strán sporu sa totiž pri uvedenom nároku spravuje ako už súd uviedol v dôvodoch tohto rozsudku príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Inštitút uznania záväzku resp. dlhu je upravený síce aj v Občianskom zákonníku v § 558, ale z dôvodu úplnosti právnej úpravy uznania záväzku v Obchodnom zákonníku sa uznanie záväzku v obchodnoprávnych vzťahoch riadi výlučne touto právnou úpravou. Prvým dôsledkom uznania záväzku tak, ako to predpokladá prvá veta § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. V súdenom prípade však žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a dokonca ani v konaní netvrdil, že jeho záväzok zo sporných faktúr v čase uskutočnenia aktu uznania neexistoval. Žalovaný tak neuniesol bremeno jednak tvrdenia a jednak dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval. Preto súd považoval skutočnosť o existencii uznaného záväzku za preukázanú. Mal za preukázanú skutočnosť o tom, že dodávka prác a materiálu zo strany žalobcu žalovanému sa uskutočnila a mal za preukázanú aj skutočnosť o dohode o cene dodávky prác a materiálu v zmysle tej ceny, ktorá bola vyúčtovaná spornými faktúrami. Akékoľvek námietky v tomto ohľade zo strany žalovaného súd preto vyhodnotil ako neodôvodnené, účelové, ničím a žiadnym dôkazom nepodložené. Ak žalovaný uviedol sporné faktúry v kontrolnom výkaze DPH a tiež písomne uznal svoj záväzok z predmetných sporných faktúr, v konaní bol povinný uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, pričom svoje tvrdenia bol povinný preukázať dôkazmi. Žalovaný tak neučinil, preto jeho obrana v konaní bola vágna. Tým, že žalovaný písomne uznal svoj záväzok, v súdnom spore sa posilnila procesná pozícia žalobcu, ktorý nemusí preukazovať okolnosti ohľadne vzniku záväzku a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je na žalovanom, ako dlžníkovi, preukázať, že záväzok nikdy nevznikol, alebo pred jeho uznaním zanikol. Ako súd už dôvodí, tieto skutočnosti žalovaný nielenže netvrdil, ale ani nepreukazoval. Jeho obrana je v tomto ohľade nedôvodná.
48. Súd v konaní neprehliadol ani tú skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z uznania záväzku čiastočne i plnil. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V konaní bolo nesporné, že po uznaní záväzku žalovaný na uznaný záväzok čiastočne plnil čiastku 3.000,- Eur dňa 07.08.2017. Uvedené má taký právny dôsledok, že toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu, keď zo žiadnych skutočností nemožno usudzovať na to, že by plnením žalovaný neuznával aj zvyšok záväzku. Aj toto čiastočné plnenie na cenu dodávky a prác materiálu žalovaným podporuje závery súdu o tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dodávke prác a materiálu ako aj k dohode o cene diela. Bolo by nevysvetliteľné konanie žalovaného, že by uznal a následne čiastočne plnil na uznaný záväzok, ak by žalobca práce a materiál nedodal a ak by žalobca za práce a materiál vyúčtoval cenu, ktorá by medzi stranami obchodno-záväzkového vzťahu nebola dohodnutá.
49. Ďalej vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bolo nevyhnutné sa súdom v konaní vysporiadať s touto námietkou, či žalovaným ako dlžníkom bola vznesená oprávnene, alebo neoprávnene. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že povinnosťou žalovaného bolo odôvodniť túto námietku, uviesť tvrdenia, pre ktoré považuje nárok žalobcu za premlčaný a tvrdenie podporiť dôkazmi. Žalovaný si túto povinnosť v konaní nesplnil.
50. Napriek uvedenému súd sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným zaoberal.
51. Z ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemožno ho však priznať, alebo uznať, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
52. Všetky faktúry, z ktorých žalobca uplatňuje nárok na plnenie boli vystavené v roku 2016, splatné boli v roku 2016, faktúra č. 2016010129 sa stala splatnou dňa 12.08.2016, faktúra č. 2016010137 sa stala splatnou dňa 22.08.2016 a faktúra č. 2016010148 sa stala splatnou dňa 14.09.2016. Z ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Žalovaný v konaní netvrdil, a ani nepreukazoval, že by žalobca vyúčtoval cenu diela v rozpore s § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splatnosť pohľadávky z faktúry č. 2016010129 preto nastala dňa 12.08.2016, z faktúry č. 2016010137 dňa 22.08.2016 a z faktúry č. 2016010148 dňa 14.09.2016. Pre posúdenie vznesenej námietky premlčania záväzku dlžníka je však právne významný právny úkon žalovaného ako dlžníka v podobe písomného uznania záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. K písomnému uznaniu záväzku z predmetných faktúr došlo dňa 17.05.2018, kedy záväzok žalovaného z predmetných faktúr nebol premlčaný, pretože v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky, v danom prípade premlčacia doba je štvorročná. Vzhľadom na splatnosť faktúr, v čase, keď žalovaný uznal svoj záväzok z týchto faktúr pohľadávka žalobcu z týchto faktúr nebola premlčaná, pretože ku dňu uznania záväzku neuplynula štvorročná premlčacia doba od splatnosti jednotlivých faktúr. Pre posúdenie námietky premlčania vznesenej dlžníkom je podstatný úkon uznania záväzku zo dňa 17.05.2017. Ako súd už dôvodí, v tomto čase záväzok žalovaného nebol premlčaný, v tomto písomnom uznaní dlhu žalovaný sa zaviazal svoj záväzok uhradiť v 3 splátkach po 3.195,26 Eur so splatnosťou prvej splátky do 31.05.2017, druhej splátky do 30.06.2017 a tretej splátky do 31.07.2017, s čím veriteľ súhlasil, keďže pripojil svoj podpis na tomto písomnom uznaní dlžníka. V zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. V zmysle § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. O takýto prípad v súdenej veci v zmysle § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka nejde. Ide o prípad v zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tým, že žalovaný ako dlžník písomne uznal svoj záväzok, začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Záväzok bol písomne uznaný dňa 17.05.2017, nová štvorročná premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť odo dňa 18.05.2017. Žaloba na súde (upomínacom súde) bola podaná dňa 30.09.2018, teda jednoznačne počas plynutia novej štvorročnej premlčacej doby, teda včas. Premlčacia doba by márne uplynula až dňa 18.05.2021. Žalobca tak podal žalobu na súde včas, počas plynutia štvorročnej premlčacej doby, ktorá od písomného uznania záväzku dlžníkom neuplynula, preto námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky nie je dôvodná. Súd preto na ňu neprihliadol a priznal v celom rozsahu nárok žalobcovi, ktorý si uplatnil v konaní.
53. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s úhradou záväzku, keď v písomnom uznaní záväzku, ku ktorému pristúpil resp. s ktorým súhlasil žalobca došlo k zmene splatnosti záväzku na základe dohody strán obchodno-záväzkového vzťahu tak, že žalovaný sa zaviazal záväzok uhradiť v troch splátkach, prvá splátka bola splatná do 31.05.2017, druhá do 30.06.2017 a tretia do 31.07.2017. Výška splátky bola dojednaná na sumu 3.195,26 Eur. Žalovaný je v omeškaní s úhradou splátok záväzku, pričom toto jeho omeškanie trvá. Žalobca má preto nárok na zaplatenie i úrokov z omeškania z jednotlivých splátok až do ich zaplatenia, s prihliadnutím na čiastkovú úhradu sumy 3.000,- Eur dňa 07.08.2017. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania má žalobca v zmysle § 365 a nasl. Obchodného zákonníka. Na splátku splatnú dňa 31.05.2017 žalovaný plnil dňa 07.08.2017 čiastku 3.000,- Eur, preto z tejto splátky 3.195,26 Eur má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.06.2017 do 07.08.2017, a zníženej o sumu 3.000,- Eur, takže už len zo sumy 195,26 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia, zo splátky 3.195,26 Eur splatnej dňa 30.06.2017 má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.07.2017 do zaplatenia a zo splátky 3.195,26 Eur splatnej dňa 31.07.2017 má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.08.2017 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, v uznaní dlhu sa strany obchodno-záväzkového vzťahu dohodli, že výška úrokov z omeškania sa bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda sa dohodli strany na úrokoch z omeškania vo výške tak ako odkazuje Občiansky zákonník na vládne nariadenie 87/1995 Z.z.. V zmysle § 3 tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto ku splatnosti záväzku
bola 0,00 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5 % ročne. Žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
54. V zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 vládneho nariadenia č. 21/2013 Z.z., žalobca má nárok i na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez ohľadu na dĺžku omeškania, ktorá je 40,- Eur.
55. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnocuje, že žalobca podal žalobu v celom rozsahu dôvodne.
56. O nároku na trovy konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).