Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-74-2019.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/74/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti povinnému: Y. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. P. F. XXXX/X, XXX XX L. L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marián Jurina, Exekútorský úrad so sídlom Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 1890/2010, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 613,87 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/599/2010 - 95 zo dňa 23. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku p o t v r d z u j e. II. Odvolanie povinného proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (I. výrok) a nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že povinný dňa 13.07.2018 doručil súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Zároveň povinný žiadal s prihliadnutím na jeho osobné majetkové a zárobkové pomery o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom, ktorým je v tomto prípade rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 3T 1/2009 zo dňa 03.11.2009, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2010, bol povinný odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z.z. trestného zákona (ďalej aj „Trestný zákon“) a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému (oprávnenému) škodu vo výške vymáhaného nároku v predmetnej exekúcii. Súd prvej inštancie mal zároveň preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4OdK/114/2017-18 zo dňa 26.06.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 126/2017 dňa 03.07.2017 pod. č. K015349 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie ďalej skúmal, či vymáhaná pohľadávka patrí medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné alebo ide o pohľadávku oddlžením nedotknutú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním (úmyselný trestný čin krádeže), ktorá podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), vrátane jej príslušenstva patrí medzi pohľadávky oddlžením nedotknuté. Z uvedeného dôvodu zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
3. K návrhu, respektíve žiadosti povinného na oslobodenie od súdneho poplatku súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti priznania takého to oslobodenia sú rozhodujúce najmä majetkové a sociálne pomery účastníka, ale i výška súdneho poplatku a povaha nároku. Ak účastník konania
tvrdí skutočnosti o svojej nepriaznivej finančnej situácii je povinný označiť zároveň aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie po zvážení príjmových a majetkových pomeroch povinného, spočívajúcich v starobnom dôchodku s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku v exekučnej veci, dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku povinnému.
4. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie aj napriek tomu, že odvolaním napadnuté uznesenie obsahuje poučenie o tom, že voči nemu je odvolanie neprípustné a zároveň namieta správnosť predmetného poučenia, nakoľko to neobsahuje dôvody a právny predpis, pre ktoré nie je možne predmetné odvolanie podať. Namieta dôvod zamietnutia jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým súd prvej inštancie poukazuje na § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, nakoľko zákon v predmetnom ustanovení hovorí o náhrade škody na zdraví, čo nie je prípadom tejto exekúcie. Taktiež namieta aj výrok o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nakoľko napadnuté uznesenie neobsahuje dôvody, pre ktoré mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané, a preto je odvolaním napadnuté uznesenie v tejto časti nejasné a nezrozumiteľné. Odvolaním zároveň dáva do pozornosti jeho majetkovú situáciu a poukazuje, že jeho príjmom je iba starobný dôchodok vo výške 330,80 Eur. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie vedené pod č. k. EX 1890/2010 sa zastavuje, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a zároveň aby odvolací súd priznal povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov.
5. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v I. výroku potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. Odvolanie proti II. výroku uznesenia odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné podľa § 357 CSP a contr. v spojení s § 355 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 13.09.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 12.10.2010 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 18.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/1/2009 zo dňa 03.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2010. Povinný dňa 13.07.2018 podal na súd prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, ktorým sa domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov a s prihliadnutím na stručne opísané majetkové pomery sa domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinný zároveň uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4OdK/114/2017-18 zo dňa 26.06.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 126/2017 dňa 03.07.2017 pod. č. K015349 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Er/599/2010-95 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň mu nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak: g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 166a ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d <.), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
13. Podľa § 166c písm. a) ZKR; oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) <. a b) <. tým nie je dotknuté,
14. Podľa § 167f ods. 1 a 2 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie .(1) Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.(2)
15. Podľa § 167l ods. 4 ZKR Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.
16. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia má odvolací súd preukázané, že súd prvej zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 1 ZKR, teda z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Odvolaním napadnuté uznesenie zároveň obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku, v ktorom uviedol, že voči predmetnému uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. Odvolací súd uvádza, že o zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor. V exekučným konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017, je tým orgánom exekučný súd, ktorý bude rozhodovať podľa príslušných zákonných ustanovení.
18. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj vtedy, „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Osobitným zákonom je v tomto prípade § 167f ods. 2 a § 168 ods. 1 ZKR. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie. Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje „exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“. Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je v zmysle § 58 Exekučného poriadku, je prípustné odvolanie.
19. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné vyriešiť, ktorú právnu normu (§57 ods. 2 alebo § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vždy v spojitosti s § 167f ods. 2 a 168 ods. 1 ZKR) bude potrebné aplikovať v prípade ak dôvodom zastavenia má byť dôvod spočívajúci v strete súbežnej exekúcie a procesu osobného bankrotu. Ak vychádzame z charakteru bankrotu ako tzv. generálnej exekúcie (riešenia), jeho prirodzeným dôsledkom je nemožnosť pokračovať vo vykonávaní exekúcií singulárnych. Podstatou bankrotu je dosiahnuť úpravu všetkých zákonodarcom označených záväzkov, a to podľa stanovených pravidiel. Okamihom, kedy dôjde k uvedenému stretu je vykonávanie akejkoľvek singulárnej exekúcie neprípustné a dôsledkom uvedeného je i následné zastavenie exekučného konania. Uvedenej právnej
(procesnej) situácii výslovne zodpovedá hypotéza právnej normy v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a preto je potrebné túto v takomto prípade aj aplikovať.
20. Na základe uvedeného je preto odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie mal postupovať v intenciách ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), kedy by voči takémuto uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie bolo prípustné aj odvolanie. Z uvedeného dôvodu následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolacích námietok povinného.
21. Na potvrdenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v tomto prípade je vymáhaná pohľadávka na základe exekučného titulu trestného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T 1/2009 zo dňa 03.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2010, ktorým bol povinný odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Z dikcie § 166c ods. 1 písm. d) ZKR vyplýva, že za nevymáhateľnú sa považuje pohľadávka zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje zákon aj pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví (úmyselne alebo z nedbanlivosti) alebo za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že v tomto prípade ide o nedotknutú pohľadávku oddlžením, nakoľko tá predstavuje škodu, ktorú povinný ako dlžník spôsobil svojim úmyselným konaním oprávnenému.
22. Povinný v odvolaní, ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že voči jeho osobe sú vedené aj ďalšie exekúcie, na základe ktorých sú zo strany platiteľa starobného dôchodku (Sociálnej poisťovne), vykonávané zrážky za účelom uspokojenia ďalších nárokov ostatných veriteľov. Poukázal taktiež na to, že po vykonaní všetkých zrážok mu zostane suma v celkovej výške 199,48 Eur. Zároveň žiadal, aby mu vzhľadom na jeho osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
23. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu správneho posúdenia vymáhanej pohľadávky ako oddlžením nedotknutej v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. v medziach podaného odvolania proti I. výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. Z návrhu na zastavenie exekúcie povinného zo dňa 12.07.2018 (bod V.) vyplýva, že povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu nemajetnosti (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) tvrdiac, že jeho dôchodok nestačí ani na „vymoženie trov exekučného konania“, s ktorým dôvodom zastavenia exekúcie sa súd prvej inštancie zatiaľ nevysporiadal, a teda nerozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie aj v tejto časti, t. j. posúdiť jeho opodstatnenosť z dôvodu nemajetnosti povinného. Avšak zohľadní skutkové okolnosti veci a zmenu právneho prostredia.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)