Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cr-22-2017.pdf
PDF · 128.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobcu: S. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XX, občan Slovenskej republiky, zastúpeného advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: MP - TRANS, spol. s r.o., Laborecká 1895/55, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 223, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Gdovinom, Advokátska kancelária, Kalininova 675, 066 01 Humenné, SAK pod č. 4174, IČO: 42 026 938 o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 01/08/16 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. dňa 16.12.2016 takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca (v období od 10.03.2016 do 10.04.2017 /mimo obdobia od 02.07.2016 do 12.07.2016/ vykonávajúci podnikateľskú činnosť s obchodným menom: S. I., s miestom podnikania: XXX XX T. XX, IČO: 45 451 061, číslo živnostenského registra Okresného úradu Humenné: 720-16895) sa žalobou podanou v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 20.02.2017, dodatočne doručenou na súd v listinnej podobe dňa 23.02.2017, domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 01/08/16 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. dňa 16.12.2016 a náhrady trov konania. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 331,50 Eur žalobca zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 20.03.2017. 2. Žalobu žalobca v rámci procesného útoku odôvodnil nasledovnými skutkovými tvrdeniami: Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, sp. zn. 01/08/16 zo dňa 16.12.2016 rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na úhradu sumy 3.000,00 Eur žalovanému spolu s náhradou trov konania 802,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 23.12.2016. Žalobca týmto podáva v lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ako „ZRK“) žalobu na zrušenie rozsudku podľa dôvodu § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a 4. ZRK, nakoľko žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo, že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní; rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Účastníci konania sa dohodli na tom, že ich spor bude riešený pred Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939
(ďalej len ako „rozhodcovský súd“) podľa jeho rokovacieho poriadku (ďalej len „RP“) a primerane podľa ustanovení ZRK. Ustanovenia RP ako aj ZRK boli porušené takým spôsobom, že uvedené porušenia mohli (a reálne aj mali) viesť k opačnému záveru a rozhodnutiu, ktorým by sa konanie zastavilo resp. k zamietnutiu návrhu na začatie konania, príp. k inému meritórnemu rozhodnutiu, a to z nasledovných dôvodov: Žaloba žalovaného, ktorej predchádzalo vydanie rozhodcovského rozsudku nespĺňala 3 zo 6 podstatných zákonných náležitosti, a to konkrétne: a) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (skutočnosti deklarované žalovaným boli nepravdivé, v jednotlivých podaniach si žalovaný odporoval tak ako to bolo uvedené aj v podaniach žalovaného); b) žalobca neoznačil žiaden dôkaz ohľadne porušenia povinnosti žalovaného, jediné na čo žalovaný v rozhodcovskom konaní odkazoval bola zmluva uzavretá medzi účastníkmi a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 28.06.2016. Tieto listiny nijako nedokazujú porušenie povinnosti zo strany žalobcu, v dôsledku ktorého malo žalovanému vzniknúť právo na zmluvnú pokutu. Samotná zmluva upravuje práva a povinnosti účastníkov. Nie je dôkazom toho, že k porušeniu povinnosti došlo. Zjavne boli porušené § 18 ods. 3 ZRK a čl. IX. RP. Žalovaný v žalobe neoznačil právne predpisy, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nakoľko zmluva ani výzva právnym predpisom nie je. Rozhodcovský súd nepostupoval správne, ak nevyzval žalobcu na doplnenie uvedených 3 podstatných náležitosti, ktoré žaloba neobsahovala, pričom tak neurobil a vydal meritórny rozhodcovský rozsudok. Ak by žalovaného na odstránenie nedostatkov rozhodcovský súd vyzval a žalovaný by ich neodstránil, malo sa konanie zastaviť. Rozhodcovský súd tiež porušil povinnosti podľa § 27 ods. 1, § 26 ods. 5 a § 17 ZRK, keď vykonal sám bez intervencie účastníkov konania dôkaz listinou, a to výpisom zo živnostenského registra žalobcu a následne v rozhodcovskom rozsudku konštatoval, že žalobca od 01.07.2016 nebol oprávnený poskytovať službu vodiča. Žalovaný túto skutočnosť v žalobe nekonštatoval a neodôvodňoval. A navyše z výzvy žalovaného zo dňa 28.06.2016 vyplýva, že si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za údajné porušenie povinnosti v období pred 28.06.2016, preto aj závery tohto dôkazu nemôžu obstáť. Okrem toho rozhodcovský súd tento dôkaz - listinu vopred neoznámil a prekvapivo ho spomenul až v rozhodcovskom rozsudku. Nakoľko žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 01.08.2016 a táto listina bola generovaná až dňa 04.08.2016, nemohlo sa jednať o listinu predloženú žalovaným a žalobca o tejto listine nebol informovaný, tento dôkaz nebol riadne vykonaný a žalobca nemal možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť. Žalobca má za to, že týmto postupom rozhodcovského súdu došlo k porušeniu ustanovení čl. VIII. RP a § 26 ods. 5, § 27 ods. 1 a § 17 ZRK. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že rozhodcovský súd nepoučil účastníkov, že môžu vo veci uzavrieť aj zmier a ani ich neviedol k tejto možnosti. Podmienkou rozhodcovského konania je zaplatenie súdneho poplatku žalobcom v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k žalobe žalovaného ešte predtým ako tento zaplatil súdny poplatok. Žalobcovi bola rozhodcovským súdom doručená dňa 08.08.2016 žaloba a výzva na vyjadrenie sa k žalobe a žalovanému výzva na zaplatenie súdneho poplatku až dňa 09.08.2016. Do dnešného dňa nie je v rozhodcovskom spise žiadna zmienka o tom, kedy bol súdny poplatok za žalobu zaplatený. Žalobca namieta i to, že rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 180,00 Eur s DPH, pričom 5 % sadzba poplatku zodpovedá sume 150,00 Eur. Zo žiadneho ustanovenia RP ani ZRK nevyplýva, že by sa k poplatku pripočítavala aj DPH. Žalobca v rozhodcovskom konaní navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním od mobilného operátora výpis hovorov s uvedením dĺžky ich trvania a sms textových správ, ktorý dôkaz rozhodcovský súd nevykonal, čo odôvodnil v rozhodcovskom rozsudku tým, že takýto výpis hovorov a sms do 24.05.2016 by bol nepodstatný a nepoužiteľný. Žalobca vo svojom návrhu na vykonanie tohto dôkazu jeho časové ohraničenie nešpecifikoval. Má za to, že týmto bolo porušené jeho právo mať možnosť konať pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd tým, že nekonal a nezabezpečil transparentný dôkaz, tým zvýhodnil v rozhodcovskom konaní žalovaného. Všetky vyššie uvedené námietky žalobca vzniesol v rozhodcovskom konaní, resp. niektoré vznikli až po doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Dôkazy: výpis zo živnostenského registra žalobcu vyhotovený dňa 04.08.2016, Zmluva o poskytovaní služieb vodiča uzavretá stranami sporu dňa 14.03.2016, nález lekára žalobcu zo dňa 06.06.2016, výpoveď o skončení poskytovania služieb zo dňa 23.06.2016, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 28.06.2016, žaloba zo dňa 04.08.2016, výzva na úhradu poplatku zo dňa 04.08.2016, výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 04.08.2016, žalobná odpoveď zo dňa 18.08.2016, oznámenie o podaní žalobnej odpovede, podanie žalovaného k žalobnej odpovedi žalobcu zo dňa 31.08.2016, podanie žalobcu zo dňa 08.09.2016, podanie žalovaného zo dňa 22.09.2016, podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 03.10.2016, oznámenia o podaní zo dňa 02.09.2016, zo dňa 08.09.2016, zo dňa 22.09.2016, zo dňa 05.10.2016, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 01/08/16 zo dňa 16.12.2016, doručenky, Rokovací poriadok a Kancelársky poriadok Slovenského arbitrážneho súdu platné od
15.01.2015, Pravidlá o trovách rozhodcovského konania Slovenského arbitrážneho súdu účinné od 01.08.2016, spisový prehľad
3. Súd doručil žalobu žalovanému dňa 22.04.2017 spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 19.05.2017. V rámci procesnej obrany žalovaný uvádzal nasledovné skutkové tvrdenia: Žalobca tvrdí, že mu rozhodcovský rozsudok bol doručený dňa 23.12.2016. Z uvedeného dôvodu posledný deň na podanie tejto žaloby bol 21.02.2017. Podľa predloženej žaloby, táto bola podaná na súde dňa 23.2.2017, teda po márnom uplynutí 60 dňovej zákonnej lehoty. Z uvedeného dôvodu musí súd žalobu zamietnuť ako oneskorene podanú. K veci uviedol, že žalovaný v žalobe podanej na rozhodcovskom súde pravdivo a úplne opísal všetky rozhodujúce skutočnosti a predložil aj relevantné dôkazy vo forme listinných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a žalovaného nároku. Tieto tvrdenia a dôkazy rozhodcovský súd uznal a na základe nich vydal žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného dôvodu s tvrdeniami žalobcu v žalobe žalovaný zásadne nesúhlasí. Porušenie zmluvných povinností žalobcom zo zmluvy potvrdil aj samotný žalobca, ktorý v rozhodcovskom konaní uvádzal, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný poskytovať služby vodiča. Takéto lekárske potvrdenie však žalobcovi nikdy nepreukázal. Živnostenský register je verejný register, ktorý je voľne dostupný prostredníctvom internetu, a preto tento dôkaz nemusí súd osobitne vykonávať, nakoľko stačí do tohto registra nahliadnuť. Samotné vykonanie tohto dôkazu nemalo a ani nemohlo mať žiaden podstatný význam pre rozhodnutie rozhodcovského súdu a ani pre údajne nerovné postavenie žalobcu v rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu žalobcu, že sa rozhodcovský súd nepokúsil u vyriešenie sporu zmierom uviedol, že je len na vôli účastníkov konania a predovšetkým na žalobcovi, či chcú vec vyriešiť dohodou a za akých okolností. Žalobca neponúkol žalovanému žiadny návrh na mimosúdnu dohodu, aktívne bránil sa podanej žalobe, neponúkol iné riešenie, preto neprichádzala zo strany žalovaného ani v úvahu možnosť uzavretia zmieru. K tvrdeniu žalobcu ohľadne zaplatenia súdneho poplatku, žalovaný uviedol, že žalovaný súdom vyrúbený poplatok riadne a včas zaplatil, pričom však nevie uviesť kde sa zaplatenie tohto súdneho poplatku na rozhodcovskom súde eviduje. Táto skutočnosť ani okolnosť, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok zvýšený o zákonom stanovenú sadzbu DPH pritom nemohli mať nielen podstatný ale žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodcovský súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz (výpis hovorov a sms), uviedol, že má za to, že rozhodcovský súd mal dostatočne preukázaný skutkový stav z predložených iných dôkazov a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, vykonávať takýto dôkaz, čo rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne odôvodnil. Ani táto skutočnosť pritom nemala a ani nemohla mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ako dôkaz navrhuje vypočuť konateľku žalovaného E. T. ako aj zamestnancov žalovaného, a to pánov Y. T. a R. L., ktorí v danom období mali na starosti komunikáciu s vodičmi, ako i samotnú špedíciu. Ich účasť žalovaný vie zabezpečiť. Navrhuje žalobu ako oneskorene podanú, nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Súd doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi dňa 05.06.2017. Žalobca v následnom písomnom podaní doručenom na súd dňa 15.06.2017 uviedol, že nesúhlasí so všetkými skutkovými tvrdeniami uvádzanými žalovaným vo vyjadrení k žalobe a ani v ňom deklarovaným právnym názorom. Žalobca nesúhlasí s vykonaním dôkazov výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným, nakoľko na rozhodnutie súdu o žalobe tento dôkaz nie je účelný. Žalobca žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť výlučne z procesných dôvodov - nedostatkov rozhodcovského konania, ktoré vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzali v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a 4. ZRK. Z výpisu príslušného operátora by sa dalo totiž vyvodiť aspoň to, či sa žalovaný pokúšal žalobcovi dovolať, čo žalobca popiera. Uvedené porušenie mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci. K samotnej listine „výpisu zo živnostenského registra žalobcu“ (ktorá je obsahom rozhodcovského spisu) vyplýva jasne, že tento výpis má informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony. Napriek tomu tento dôkaz rozhodcovský súd vykonal sám, bez návrhu účastníkov, na právny účel a o jej obsah oprel a odôvodnil rozhodnutie, a to bez toho, aby sa k nemu mohli strany vyjadriť. Uvedený dôkaz mohol mať vplyv na rozhodnutie vo veci z prozaického dôvodu - informatívny výpis sa nemusel zhodovať s úradným výpisom použiteľným pre právne úkony. Nepopiera tvrdenie žalovaného, že skončenie konania zmierom závisí od vôle účastníkov. Ale toto nie je dôvod podania žaloby. Dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovský súd neinicioval zmierovacie konanie, hoci túto povinnosť mal a túto povinnosť preukázateľne porušil. Trval na tom, že nezaplatenie súdneho poplatku mohlo a malo by vplyv na rozhodnutie - konanie by bolo zastavené bez uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú sumu. Žalobca zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe z dôvodov tam uvedených a v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.
5. Súd podanie žalobcu podľa bodu 4. odôvodnenia tohto rozsudku doručil žalovanému dňa 11.09.2017 s výzvou na vyjadrenie. Žalovaný sa k nemu vyjadril písomne dňa 17.09.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca sa vôbec nevyjadril k námietke žalovaného, že žalobca podal žalobu neskoro po uplynutí lehoty podľa § 41 ZRK. Poukázal na to, že žalobca tvrdí, že informatívny výpis zo živnostenského registra žalobcu sa nemusel zhodovať s rovnakou listinou určenou na právne úkony, avšak sám nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by takúto odlišnosť preukázal. Z uvedeného dôvodu jeho tvrdenie nemôže mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré by bolo iné ako vydal. K zmieru uviedol, že rozhodcovský súd nemá povinnosť za každých okolností iniciovať uzavretie sporu zmierom, ale len v rámci možnosti, ktoré v danom prípade neboli, vzhľadom na postoj žalobcu k nároku žalovaného v rozhodcovskom konaní a aj pred ním, dané. K súdnemu poplatku uviedol, že ak si žalovaný podal žalobu, bol si vedomý povinnosti zaplatiť súdny poplatok, čo si aj splnil, teda v tomto smere žalobcom tvrdená námietka nemohla byť dôvodom na iné rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko ak by súdny poplatok zaplatený nebol, tak by rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastavil a nerozhodoval by už o veci samej. Námietka žalobcu preto nie je dôvodná. K opakovanému tvrdeniu žalobcu o odňatí konať pred rozhodcovským súdom uviedol, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku svoje rozhodnutie o nevykonaní žalobcom navrhnutého dôkazu od mobilného operátora z dôvodu jeho neúčelnosti a nehospodárnosti rozumne a presvedčivo zdôvodnil v rozhodcovskom rozsudku. 6. Súd vyjadrenie žalovaného podľa bodu 5. odôvodnenia tohto rozsudku doručil žalobcovi na vedomie dňa 30.10.2017 a v súlade s § 177 ods. 1 C.s.p. dňa 24.10.2017 nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 15.02.2018, na ktoré predvolal obe strany sporu. Vzhľadom na neodkladnú operáciu zákonnej sudkyne bol tento termín pojednávania zrušený, pričom jej následná práceneschopnosť trvala do 15.11.2018, z uvedeného objektívneho dôvodu nebolo možné vo veci v roku 2018 vytýčiť nový termín pojednávania, čo bolo stranám sporu oznámené. Vzhľadom na objem vybavovaných vecí, súd nariadil pojednávanie podľa § 177 ods. 1 C.s.p. dňa 29.05.2019 na termín 08.10.2019, na ktorý predvolal obe strany sporu. 7. Na začiatku pojednávania v súlade s § 181 ods. 1 C.s.p. strany sporu stručne predniesli svoje skutkové tvrdenia zhodné s ich písomnými podaniami a v ostatnom odkázali na obsah svojich písomných podaní, ktoré sú obsahom spisu a ako vyplýva aj z odôvodnenia tohto rozsudku v bodoch 2. až 6. obom stranám sporu sú známe. Následne súd s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 2 C.s.p. konštatoval, že žaloba v súlade s týmto ustanovením bola podaná včas, teda v lehote podľa § 41 ZRK ako to vyplýva aj z bodu 1. odôvodnenia tohto rozsudku, teda hmotnoprávna námietka žalovaného v tomto smere nebola dôvodná. Súd tiež v súlade s § 181 ods. 2 C.s.p. uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a vyzval žalobcu v súlade s § 138 C.s.p. na späťvzatie žaloby. Žalobca na tento účel súdu uviedol, že žalobu späť nevezme, na podanej žalobe trvá a žiada vec prejednať. Súd v súlade s § 148 ods. 1 C.s.p. sa pokúsil o uzavretie zmieru, k tomuto pokusu obe strany sporu uviedli, že návrh na zmier nemajú, teda pokus nebol úspešný a súd otvoril pojednávanie vo veci samej. Súd následne v konaní postupoval v súlade s § 181 ods. 3 C.s.p. Vykonal dokazovanie výsluchmi právnych zástupcov strán sporu. Obe strany zotrvali na obsahu svojich písomných podaní, žalobca zdôrazňoval už v žalobe tvrdené procesné pochybenia rozhodcovského konania a rozhodnutia rozhodcovského súdu, nové návrhy na dokazovanie nemal. K námietke ohľadne DPH k súdnemu poplatku predložil súdu výňatok z vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z., osobitne jej § 23b s poukazom na to, že tento právny predpis ohľadne odmeny notárov výslovne uvádza, že ak je notár platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené touto vyhláškou o DPH, pričom obdobné ustanovenie v RP rozhodcovského súdu ani v ZRK uvedené nie je. Zdôraznil všetky v žalobe uvádzane dôvody, na základe ktorých sa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku s tým, že má za to, že mohli by mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Na rozdiel od žaloby a písomných podaní na pojednávaní pridal ako ďalší dôvod zrušenia žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to bod 3. § 40 ods. 1 písm. a) ZRK. Keďže tento dôvod žalobca nenamietal v zákonom určenej lehote na podanie takejto žaloby, teda v lehote podľa § 41 ZRK, súd na tento dôvod neprihliadal. Žalovaný zotrval na obsahu svojich písomných vyjadrení k predmetu sporu, mal za to, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú dané, a rozhodne by nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej. Vzhľadom na to, že všetky listinné dôkazy predložené jednou stranou sporu boli druhej strane sporu doručené v priebehu konania a obsah týchto listín nebol protistranou spochybnený, súd postupoval pri dokazovaní listinami v súlade s § 204 C.s.p. Dôkazy navrhnuté žalovaným výsluchom svedkov, s vykonaním ktorých žalobca nesúhlasil, súd nevykonával, nakoľko pre toto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre formálne dôvody, by to nebolo právne relevantné, nakoľko sa jednalo o také dôkazy, ktorými by sa dokazovali skutkové otázky, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania vo veci samej, teda otázky, ktoré nie sú predmetom tohto konania, nakoľko presahujú rámec dôvodov striktne uvedených v § 40 ZRK.
Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa § 18 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa § 18 ods. 1 alebo nebola doplnená v lehote podľa § 18 ods. 3, rozhodcovský súd zastaví rozhodcovské konanie. Podľa § 41 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 8. Súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj obsahom písomných vyjadrení k veci zo strany oboch strán sporu za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 9. Žalobca (IČO: 45 451 061) ako poskytovateľ služby a žalovaný (IČO: 36 497 223) ako príjemca služby, teda obe zmluvné strany ako podnikatelia, uzavreli dňa 14.03.2016 Zmluvu o poskytovaní služieb vodiča. Žalobca sa zmluvou zaviazal pre žalovaného vykonávať službu vodiča v súlade s právnymi predpismi, riadne a včas a riadiť sa pritom pokynmi žalovaného. Žalovaný sa zaviazal, že príjme službu žalobcu a poskytne mu odmenu vo výške 0,06 eur za každý celý odjazdený kilometer. Zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka, t.j. do 14.03.2017 s možnosťou jej vypovedania. Žalobca bol oprávnený zmluvu vypovedať kedykoľvek bez udania dôvodu, pričom výpoveď musí byť písomná a výpovedná lehota bola dohodnutá na tri mesiace so začiatkom plynutia prvým dňom mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede žalovanému. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ poskytovateľ z akýchkoľvek objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôže poskytnúť službu osobne, je povinný zabezpečiť na jej poskytnutie kvalifikovanú a odborne spôsobilú osobu, ktorá má potrebné oprávnenia na poskytovanie tejto služby. V čl. VII. ods. 2 zmluvy uzavreli zmluvné strany dohodu o zmluvnej pokute, v ktorej dohodli, že v prípade ak poskytovateľ v priebehu plynutia výpovednej lehoty odmietne poskytovať služby vodiča v zmysle tejto zmluvy alebo nesplní pokyn príjemcu na poskytnutie služby, resp. službu neposkytne riadne a včas, je poskytovateľ povinný zaplatiť príjemcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,00 eur. V čl. IX. ods. 1 zmluvy zmluvné strany v súlade s § 3 ods. 1 ZRK uzavreli rozhodcovskú zmluvu formou rozhodcovskej doložky v súlade s § 4 ods. 1 ZRK, kde sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo súvisiace s touto zmluvou predložia na rozhodnutie Slovenskému arbitrážnemu súdu, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní rozhodnúť aj na základe zásad spravodlivosti, pričom sa neprihliada na znenie kolíznych noriem a rozhodným právom je právo platné na území Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané predloženou Zmluvou o poskytovaní služieb vodiča uzavretou dňa 14.03.2016. 10. Predmetom podnikania žalobcu od 10.03.2016 do 01.07.2016 bolo poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Túto skutočnosť mal súd nepochybne preukázané predloženým výpisom zo živnostenského registra žalobcu. 11. Žalobca Zmluvu o poskytovaní služieb vodiča, ako je uvedené v bode 9. odôvodnenia tohto rozsudku, písomne vypovedal listom zo dňa 23.06.2016 bez uvedenia dôvodu, ktorý doručil žalovanému dňa 27.06.2016. Výpovedná lehota mu preto plynula v období od 01.07.2016 do 30.09.2016. K výpovedi
žalobca nepripojil žiaden listinný dôkaz, ktorým by žalovanému preukázal, že z objektívnych dôvodov nemôže služby podľa zmluvy žalovanému poskytovať počas výpovednej lehoty. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané žalobcom predloženou Výpoveďou o skončení poskytovania služieb vodiča zo dňa 23.06.2016. 12. Z dôvodu, že žalobca žalovanému služby podľa zmluvy neposkytoval už od 26.05.2016, so žalovaným nekomunikoval a odmietal mu poskytovať služby podľa zmluvy, žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,000,00 eur do troch dní po obdržaní výzvy, s tým, že ak v uvedenej lehote k zaplateniu zmluvnej pokuty nedôjde, bude si svoju pohľadávku uplatňovať na príslušnom súde. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 28.06.2016. Žalobca na výzvu žalovaného nereagoval, nepredložil súdu žiaden právne relevantný dôkaz, že by mal záujem predmetnú záležitosť urovnať alebo uzavrieť so žalovaným akýkoľvek zmier. 13. Žalovaný v súlade s písomne uzavretou rozhodcovskou doložkou podal žalobu na Slovenský arbitrážny súd dňa 04.08.2016, ktorou sa domáhal proti žalobcovi zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3.000,00 eur a náhrady trov konania, čo mal súd preukázané predloženou žalobou doručenou na Slovenský arbitrážny súd dňa 04.08.2016. Rozhodcovské konanie bolo vedené pod sp. zn. 01/08/16 rozhodcom JUDr. Y. Y.. Listami zo dňa 04.08.2016 rozhodca vyzval žalovaného na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 180,00 eur a súčasne aj žalobcu na podanie žalobnej odpovede. Vo výzve žalobcovi rozhodcovský súd uviedol, že na základe žaloby žalovaného sa dňa 04.08.2016 začalo rozhodcovské konanie, ktoré bude prebiehať podľa pravidiel rozhodcovského súdu v písomnej forme, nakoľko v tomto smere účastníci konania dohodu nemajú, kto bol predsedníctvom rozhodcovského súdu ustanovený za rozhodcu a súčasne vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Tieto skutočnosti mal súd preukázané Výzvou na úhradu poplatku za rozhodcovské konanie zo dňa 04.08.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa 09.08.2016 a Výzvou na podanie žalobnej odpovede, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 08.08.2016. 14. Žalobca podal žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd dňa 17.08.2016. V žalobnej odpovedi žalobca namietal, že rozhodcovský súd nevyzval žalobcu na odstránenie vád podania, nakoľko má za to, že žaloba neobsahuje pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať a označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva. K veci uviedol, že žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že bol z jeho strany kontaktovaný za účelom poskytnutia služby a túto službu by bol odmietol poskytnúť. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo porušenie povinnosti žalobcu zo zmluvy o poskytovaní služieb vodiča. Navrhuje vykonanie dôkazu, a to vyžiadanie od mobilného operátora žalobcu výpis, z ktorého výlučne žalobca prijímal hovory za účelom plnenia zo zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný v žalobe neuvádza, podľa ktorého čl. zmluvy si uplatňuje žalobou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,00 eur. K žalobnej odpovedi pripojil lekárske potvrdenie zo dňa 06.06.2016, podľa ktorého žalobca mal dňa 09.12.2015, t.j. pred uzavretím zmluvy so žalovaným, utrpieť úraz chrbtice, pričom má obmedzené dvíhanie bremien. Žiaden iný dôkaz nepripojil k žalobnej odpovedi. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané žalobcom predloženou žalobnou odpoveďou a jej prílohou zo dňa 18.08.2016. Teda okrem námietky k náležitostiam žaloby a poukázanie na to, že rozhodcovský súd by na ich doplnenie mal žalovaného vyzvať, žalobca žalovaný nárok nespochybňoval, nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz osvedčujúci, že si svoje povinnosti zo zmluvy žalobca voči žalovanému riadne a včas plní, teda nie je daný dôvod na uplatňovanie si zmluvnej pokuty voči nemu, nenamietal tu ani tvrdenie zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ohľadne zaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie žalovaným. Teda neuviedol pravdivo svoje skutkové tvrdenia k veci ani dôkazy osvedčujúce, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. 15. Rozhodcovský súd žalobnú odpoveď žalobcu doručil žalovanému, tento sa k nej vyjadril písomne a následne každé vyjadrenie strany sporu doručil protistrane, teda obe strany sporu aktívne využili svoje procesné práva v rozhodcovskom konaní v zmysle § 17 ZRK. Následne rozhodcovský súd dňa 16.12.2016 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 01/08/16, ktorý doručil žalobcovi dňa 23.12.2016. Žalobca v lehote podľa § 41 ZRK podal žalobu proti žalovanému o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Ako dôvody uvádzal § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a 4 ZRK. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní. 16. Z vyššie uvedených skutočností ako vyplýva z bodov 13. až 15. odôvodnenia tohto rozsudku, podopretých vykonanými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu súdu, nesporne vyplýva, že
žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní listom rozhodcu zo dňa 04.08.2016 a bolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, čo nesporne vyplýva z podaní žalobcu podaných na rozhodcovský súd dňa 18.08.2016, dňa 08.09.2016 a dňa 03.10.2016. Dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZRK teda nie je daný. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 17. Zo žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku nepochybne vyplýva, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) bol zaviazaný týmto rozhodcovským rozsudkom nahradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) trovy konania včítane náhrady poplatku za rozhodcovské konanie v sume 180,00 eur. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa niečo má nahradiť, tak to zaplatené muselo byť. Inak by žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie na účet rozhodcovského súdu a nie ako náhradu trov konania na účet žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi v rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovský súd riadne pokračoval v rozhodcovskom konaní aj po uplynutí lehoty určenej na zaplatenie tohto poplatku žalovaným, je zrejmé, že tento poplatok zaplatený bol, lebo inak by rozhodcovské konanie bolo zastavené pre nezaplatenie tohto poplatku a rozhodcovský súd by v takom prípade nevydával rozsudok vo veci samej. Z uvedeného dôvodu domnienky žalobcu a teoretické závery, čo by sa stalo a ako by postupoval rozhodcovský súd v prípade nezaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie, súd vyhodnotil ako špekulatívne a ničím nepodložené. Rovnako tak vyhodnotil súd aj námietku žalobcu ohľadne teórie o zastavení rozhodcovského konania ak by žalobca na výzvu rozhodcovského súdu nedoplnil žalobu. Žalobca vo vyjadrení k žalobnej odpovedi žalobcu svoje skutkové tvrdenia doplnil, svoj nárok náležite odôvodnil a preukázal. Ak aj chýbalo konkrétne ustanovenie právneho predpisu, nie je to taký nedostatok konania, ktorý by mohol mať za následok zastavenie konania, resp. iné rozhodnutie súdu vo veci samej, priaznivejšie pre žalobcu. Predmetom sporu bolo zaplatenie zmluvnej pokuty, teda nárok jasný a určitý, zmluvne stranami sporu platne dohodnutý, teda absencia konkrétneho paragrafu jej priznaniu súdom nebráni o ňom súdu rozhodnúť, najmä ak žalobca sám nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, ktorými by tvrdenia žalovaného v rozhodcovskom konaní vyvrátil. Vecná stránka sporu však nie je predmetom tohto konania. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., ak účastníci rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, rozhodcovský súd zastaví rozhodcovské konanie. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. 18. Zo žiadneho písomného podania žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) nevyplýva, že by sa žalobca pokúsil navrhnúť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) uzavretie zmieru. Vzhľadom na to, že rozhodcovské konanie prebiehalo písomnou formou, nemohol nijako rozhodcovský súd iniciovať ukončenie sporu zmierom strán sporu, nakoľko ani jedna strana sporu v žiadnom svojom písomnom podaní takéto riešenie sporu nenavrhla. Ak žalobca mal vôľu vec vyriešiť uzavretím zmieru, bolo jeho právom takéto riešenie sporu rozhodcovskému súdu navrhnúť a predložiť súčasne aj konkrétny návrh na uzavretie zmieru, čo však z písomných podaní žalobcu nevyplýva, a napriek tomu, že písomných podaní po žalobnej odpovedi doručil na rozhodcovský súd ešte viac, nesporné je tvrdenie žalovaného, že takáto vôľa na strane žalobcu ani nebola. V takom prípade by iste rozhodcovský súd vyzval protistranu na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zmier a vtedy by tá iniciatíva nastala. Nedostatok takejto iniciatívy rozhodcovského súdu žalobca v rozhodcovskom konaní ani nenamietal. Súd preto takéto námietky žalobcu, ktoré neboli vznesené počas rozhodcovského konania, považuje za nedôvodné a účelovo žalobcom tvrdené. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
19. K tvrdeniam žalobcu ohľadne skutočnosti, že rozhodcovský súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz
- výpisom hovorov a sms správ od mobilného operátora žalobcu, ako aj tvrdeniam, že rozhodcovský súd sám vykonal dôkaz výpisom zo živnostenského registra žalobcu súd poukazuje na vyššie cit. ustanovenia § 185 ods. 1 až 3 C.s.p., podľa ktorých súd sám rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov v konaní vykoná, a to aj v konaní rozhodcovskom a tiež má právo vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejného registra, v danom prípade živnostenského registra, ak tvrdenia strán v tomto smeru nie sú zhodné. Žalobca k tomuto tvrdeniu nepredložil súdu žiadne právne relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že v čase rozhodovania rozhodcovského súdu bol zápis vo verejne na internete prístupnom výpise zo živnostenského registra žalobcu iný ako na jeho originály určenom na právne úkony. Opakovane len vyslovuje domnienku, že by to tak mohlo byť, ale že to tak nebolo ničím nepreukázal. Súd zdôrazňuje, že sa nejednalo o taký dôkaz, ktorý by nebol stranám sporu známy, nakoľko nahliadať do verejne prístupných registrov má každý, a jednalo sa o zápis k osobe žalobcu, teda nebol to dôkaz, s ktorým musí súd strany sporu osobitne oboznamovať, súd je povinný stranu sporu oboznámiť len s dôkazmi, ktoré nevyplývajú z verejných registrov, a to len s tými, ktoré predložila v konaní protistrana. Súd sa preto v tomto smere stotožnil s vyjadrením žalovaného k tejto námietke žalobcu a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Rovnako sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného k námietke žalobcu ohľadne DPH požadovanej rozhodcovským súdom, ktorú žalobca v čase konania rozhodcovského súdu nenamietal, hoci o zaslaní výzvy žalovanému na zaplatenie poplatku za rozhodcovského konania vedel už vtedy, pričom aj v tejto výzve bol poplatok vyrúbený v sume 180,00 eur.
Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 20. Žalobca v rozhodcovskom konaní, ktorého sa aktívne zúčastnil, buď námietky uvádzane v žalobe nevzniesol (poplatok, DPH, zmier), preto súd na ne neprihliadal, alebo ak aj niektoré vzniesol (chýba uvedenie paragrafu k žalobnému nároku), nejednalo sa o také námietky a skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej. 21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, pričom sa priklonil ku skutkovým tvrdeniam žalovaného v konaní, okrem jeho vyjadrenia k včasnosti podania žaloby žalobcom, ktoré vyhodnotil ako dôvodné a správne. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.