Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62C-79-2019.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/79/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.. A. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXXX/X, K., 2/ E. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXXX/X, K., zastúpených advokátkou Mgr. Zuzanou Vajdovou, Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, proti dlžníkovi: CAROLINE DEVELOPMENT, s. r. o. so sídlom Karpatské námestie č. 10A, Bratislava, IČO: 45 242 003, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postúpený súdu dňa 20.09.2019, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.09.2019 a postúpeným tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 20.09.2019, sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali voči dlžníkovi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to:
a) zriadenia záložného práva navrhovateľov 1/ a 2/ k zálohu vo vlastníctve dlžníka - spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/20, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. P., obec P., okres Senec, parcela registra C, parc. č. 1529/10 o výmere 149 m2, záhrada, parc. č. 1532/2 o výmere 14 m2, záhrada, parc. č. 1532/3 o výmere 14 m2, záhrada, parc. č. 1534/2 o výmere 28 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1534/3 o výmere 29 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1535 o výmere 126 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1537/2 o výmere 28 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1541/18 o výmere 166 m2, ostatná plocha, parc. č. 1541/19 o výmere 48 m2, záhrada, pričom toto záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ v sume 3.130,- € s príslušenstvom z titulu Rozsudku pre zmeškanie č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, vydaného Okresným súdom Bratislava IV, b) zriadenia záložného práva navrhovateľov 1/ a 2/ k zálohu vo vlastníctve dlžníka - spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 18/55, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. P., obec P., okres Senec, parcela registra C, parc. č. 1543/2 o výmere 316 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom toto záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ v sume 3.130,- € s príslušenstvom z titulu Rozsudku pre zmeškanie č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, vydaného Okresným súdom Bratislava IV, c) zriadenia záložného práva navrhovateľov 1/ a 2/ k zálohu vo vlastníctve dlžníka - spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. P., obec P., okres Senec, parcela registra C, parc. č. 1527/3 o výmere 37 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom toto záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ v sume 3.130,- € s príslušenstvom z titulu Rozsudku pre zmeškanie č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, vydaného Okresným súdom Bratislava IV, d) zriadenia záložného práva navrhovateľov 1/ a 2/ k zálohu vo vlastníctve dlžníka - spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. P., obec P., okres Senec, parcela registra C, parc. č. 1541/11 o výmere 56 m2, záhrada, pričom
toto záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ v sume 3.130,- € s príslušenstvom z titulu Rozsudku pre zmeškanie č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, vydaného Okresným súdom Bratislava IV.
2. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2019 a vykonateľnosť dňa 23.07.2019, bol dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľom dlžnú pohľadávku v sume 3.130,- € s príslušenstvom, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dlžník doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, na výzvy nereaguje, poštu nepreberá a z jeho správania i počas súdneho konania je zrejmé, že dlžnú pohľadávku zaplatiť nehodlá. Navrhovatelia dňa 04.09.2019 podali prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Andrey Ondrejkovej návrh na vykonanie exekúcie, a poverenie na vykonanie exekúcie ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vydané nebolo. V rámci rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pre ohrozenie exekúcie navrhovatelia uviedli, že do času pokiaľ nebude príslušným súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie a vymáhaná pohľadávka pridelená súdnemu exekútorovi, môže dlžník znižovať a prevádzať i ten zostatok majetku, ktorý ešte vlastní. Poukázali na skutočnosť, že dlžník zmenil spoločníka ako i štatutárny ogán spoločnosti, pričom od 30.01.2019 je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti občan Maďarska - T. I., O. F. XXX/A, XXXX K. XX, a preto navrhovatelia majú dôvodnú obavu, že išlo o účelové konanie smerujúce k likvidácii, resp. inému zániku dlžníka a pri osobe nového konateľa ide o tzv. bieleho koňa, nakoľko podľa údajov obchodného registra je alebo bol spoločníkom a konateľom vo viac ako 33 spoločnostiach, z ktorých väčšina je už dnes v likvidácii alebo inak zanikla. Navrhovatelia zastávali názor, že exekúcia a samotné uspokojenie ich pohľadávky je ohrozené i existenciou ďalších dlhov dlžníka, keďže z registra poverení na vykonanie exekúcie zistili, že voči dlžníkovi je vedená exekúcia exekútorským úradom Mgr. Romana Vozára v prospech oprávneného: WSD-Real s. r. o. (sp. zn. 26Ek/1038/2018). Navrhovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že podľa údajov zverejnených na finstat.sk má dlžník aj iné dlhy, a to daňový nedoplatok v sume 472,06 € a podľa zoznamu Sociálnej poisťovne tiež dlh sociálneho poistenia v sume 1.812,03 €, a že účtovná závierka dlžníka za rok 2018 napriek zákonným lehotám nie je v registri účtovných závierok zverejnená. Navrhovatelia tak dospeli k záveru, že ak sa stanú záložnými veriteľmi v 1. poradí vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých podielovým spoluvlastníkom je dlžník, zvyšuje sa možnosť uspokojenia ich pohľadávky priznanej Rozsudkom; naviac keď v danom prípade (vzhľadom na existenciu i iných veriteľov a dlhov dlžníka) existuje riziko zriadenia ďalších tiarch na vyššie uvedené nehnuteľnosti dlžníka. Navrhovatelia dodali, že nemajú vedomosť o tom, že by dlžník vlastnil iný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
3. Navrhovatelia svoje skutkové tvrdenia podporili dôkazne právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, návrhom navrhovateľov na vykonanie exekúcie zo dňa 04.09.2019, výpisom dlžníka z Obchodného registra, poverením na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi podľa registra poverení na vykonanie exekúcie sp. zn. 26Ek/1038/2018 na základe exekučného titulu zo dňa 24.05.2018, vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14Up/312/2018, výpisom dlhov a nedoplatkov dlžníka z webovej stránky finstat.sk, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, vedených Katastrom nehnuteľností pre katastrálne územie P., obec P., okres Senec.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Hlavným zákonným dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, preto navrhovateľ domáhajúci sa jeho nariadenia musí osvedčiť, že existuje obava z ohrozenia exekúcie.
13. V posudzovanom prípade navrhovatelia preukázali nimi tvrdenú existenciu nároku - peňažnej pohľadávky v sume 3.130,- € s príslušenstvom, ktorý peňažný nárok voči dlžníkovi im priznal Okresný súd Bratislava IV rozsudkom pre zmeškanie č. k. 10C/61/2018-118 zo dňa 16.05.2019, právoplatným dňa 19.07.2019 a vykonateľným dňa 23.07.2019.
14. Na základe navrhovateľmi tvrdených skutočností, ktoré majú podľa ich názoru odôvodňovať potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, súd však dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a preto nebolo možné ich návrhu vyhovieť.
15. Súd predovšetkým uvádza, že samotná neochota a úmysel dlžníka neuhradiť súdom judikovanú pohľadávku navrhovateľov nepredstavuje skutočnosť významnú pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nútené vymáhanie pohľadávky totiž predstavuje účel, ktorý je charakteristický pre exekučné konanie, keď povinný na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť na plnenie, preto už podanie návrhu na vykonanie exekúcie predpokladá fakt, že dlžník svoju povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia riadne nesplnil a je potrebné jeho povinnosť vymáhať núteným spôsobom.
16. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu navrhovateľov založenú na skutočnosti, že do vydania poverenia na vykonanie exekúcie môže dlžník znižovať a prevádzať majetok, ktorý ešte vlastní. Ide o hypotézu a domnienku navrhovateľov, ktorá iba predpokladá potenciálne konanie dlžníka, ale nijako nenasvedčuje tomu, že bezprostredne po vydaní exekučného titulu sa dlžník začal zbavovať svojho majetku a iných majetkových práv či finančných prostriedkov. Navrhovatelia ani nepredložili súdu žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že dlžník po vydaní exekučného titulu iniciatívne znižuje svoje majetkové pomery scudzovaním svojich hnuteľných a nehnuteľných vecí, resp. predajom obchodných podielov alebo disponovaním s inými svojimi majetkovými právami a finančnými prostriedkami za účelom dosiahnutia svojej platobnej neschopnosti.
17. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že u dlžníka figuruje od 30.01.2019 iný - nový konateľ spoločnosti, súd uvádza, že táto okolnosť bez ďalšieho nie je nijako spôsobilá osvedčiť nielen konanie dlžníka smerujúce k likvidácia či zániku dlžníka, ale navyše neosvedčuje ani len zámer dlžníka privodiť jeho vlastnú likvidáciu či zánik. Navyše je vhodné uviesť, že zmena v osobe konateľa dlžníka nastala
ešte približne päť mesiacov pred vydaním exekučného titulu v prospech navrhovateľov, a teda dávno pred zaviazaním dlžníka na peňažné plnenie voči navrhovateľom.
18. Za opodstatnené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno považovať ani tvrdenia navrhovateľov týkajúce sa ďalších dlhov dlžníka titulom daňového nedoplatku v sume 472,06 € a dlhu na sociálnom poistení v sume 1.812,03 €. Skutočnosť, že dlžník má okrem dlhu voči navrhovateľom aj iné finančné dlhy a vedie sa proti nemu exekúcia na návrh iného oprávneného subjektu, ešte neosvedčuje stav ohrozenia výkonu exekúcie v zmysle uspokojenia pohľadávky navrhovateľov, a to s prihliadnutím i na výšku ich pohľadávky.
19. Vychádzajúc z konštatovania navrhovateľov, že nemajú vedomosť o tom, že by dlžník vlastnil iný majetok okrem nimi špecifikovaných nehnuteľností, ku ktorým sa domáhajú zriadenia záložného práva, súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákonom upravený spôsob výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku nespočíva iba v postihu nehnuteľného majetku dlžníka. Exekučný poriadok ustanovuje aj iné spôsoby exekúcie, ktorými možno uspokojiť pohľadávku veriteľa a v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu k výške peňažnej pohľadávky navrhovateľov, ktorá činí 3.130,- € s príslušenstvom, prichádzajú do úvahy najmä iné spôsoby než je predaj nehnuteľností, a to napríklad výkon exekúcie zrážkami z iných príjmov dlžníka, prikázaním pohľadávky alebo predajom hnuteľných vecí dlžníka.
20. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovatelia neosvedčili potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva navrhovateľov k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam dlžníka, súd so zreteľom na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, pre úplnosť uvádza, že medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľov (3.130,- € s príslušenstvom) a cenou nehnuteľností, ku ktorým navrhovatelia žiadajú zriadiť záložné právo, je značný nepomer. Na základe veľkosti spoluvlastníckych podielov dlžníka k jednotlivým vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, tento vlastní nehnuteľnosti (záhrady, zastavané plochy a nádvoria), evidované v registri „C“ katastra nehnuteľností o celkovej výmere približne 200 m2 v obci P., okres Senec, a teda ide o nehnuteľnosti, ktoré vzhľadom na svoju lokalitu (neďaleko od hlavného mesta SR) niekoľkonásobne prevyšujú sumu vykonateľnej pohľadávky navrhovateľov.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol.
22. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko procesne úspešnému dlžníkovi sa toto uznesenie za primeraného použitia § 331 ods. 1 CSP nedoručuje, a teda žiadne trovy mu v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).