Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Csp-40-2019.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti žalovanej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.O. XXXX/XX, G., o zaplatenie 10.438,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.438,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.258,48 Eur od 23.10.2015 do zaplatenia v splátkach po 250,- Eur mesačne, s tým, že prvá splátka bude splatná do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do konca príslušného mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.06.2019 bol tunajšiemu súdu postúpený spis z Okresného súdu Banská Bystrica s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. 2. Žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia 10.438,16 Eur s príslušenstvom. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 620083, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.300,- Eur. Dohodnuté splátky neuhradil riadne a včas, čím došlo k porušeniu zmluvných podmienok. Žalobca si uplatňuje nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu predchádzajúcemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 23.10.2015 a úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti. 3. Z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk Okresný súd Banská Bystrica postupoval v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 a 3 Zákona o upomínacom konaní a spis postúpil Okresnému súdu Bratislava II. 4. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že na základe rozhodnutia akcionárov obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., zo dňa 24.05.2017 o zlúčení obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., ako zrušovanou spoločnosťou a o prechode imania zrušovanej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., na obchodnú spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. sa stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. 5. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadrila. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.10.2019 žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela a uviedla, že úver si zobrala v čase kedy podnikala a darilo sa jej. Následne sa jej situácia zhoršila a nebola schopná úver splácať. V súčasnosti
sumou 10.000,- Eur nedisponuje a je schopná uhrádzať žalobcovi splátky úveru v sume 250,- Eur mesačne. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.) uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 620083. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 10.300,- Eur, ktorý bol čerpaný jednorázovo, bezhotovostne v prospech účtu žalovanej. Žalovaná sa touto zmluvou zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý úver formou 96-tich mesačných splátok v sume 159,28 Eur vždy k 20. dňu príslušného mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola 20.04.2023. 8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy úvere spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 10. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných týždenných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. V tomto prípade možno žalovaného s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalobcu možno považovať za dodávateľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 Občianskeho zákonníka a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. 16. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z predmetnej zmluvy, keď túto uzavrela za účelom získať peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať žalobcovi v mesačných splátkach. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky poskytnutého úveru v celkovej výške 10.300,- Eur, avšak svoju povinnosť splácať ho riadne a včas neplnila. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní predstavuje zvyšnú časť istiny úveru spolu s úrokom. Vzhľadom na to, že súd v danej veci nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok, resp. jeho príslušenstvo je v súlade s platnou právnou úpravou slúžiacou na ochranu spotrebiteľa, súd v intenciách zisteného skutkového stavu a
citovaných zákonných ustanovení žalobe ako dôvodne podanej vyhovel, avšak zároveň rozhodol o splácaní žalovanej sumy v splátkach. 17. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP). 18. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. 19. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného. 20. Súd pri skúmaní uvedených skutočností vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré žalovaná súdu poskytla ohľadom svojich majetkových pomerov, pričom žalujúca strana tieto tvrdenia nepoprela, aj keď jej právny zástupca bol prítomný na pojednávaní, na ktorom došlo k ich predneseniu. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti sumou 10.000,- Eur nedisponuje a jej majetkové pomery jej umožňujú svoj záväzok splácať v splátkach vo výške 250,- Eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že uplatnenie ustanovenia § 232 ods. 3 CSP je v danej veci dôvodné a preto povolil žalovanej svoj záväzok voči žalobcovi splácať v sume 250,- Eur mesačne. 21. Nakoľko žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. 22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.