Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Co-2-2023.pdf
PDF · 108.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: D. X. O. - B., W. P., H.: XX XXX XXX, Z. X, O., zastúpeného advokátom Q.. Y. I., Z. X, O., proti žalovanému: Z. Q. W. Y. O., H.: XX XXX XXX, V. K.Á. X, O., o prikázanie nehnuteľností do vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.07.2022, č.k. 44C/14/2020-71, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 27.07.2022, č.k. 44C/14/2020-71, súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu, žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.02.2020 domáhal prikázania novovzniknutých parciel reg. „D.“, na základe predloženého geometrického plánu, a to parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 21, o výmere 232 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 22, o výmere 18 m2 , parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 23, o výmere 55 m2 , parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 24, o výmere 316 m2 , parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX/X, diel 25, o výmere 14 m2 , parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 26, o výmere 178 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 27, o výmere 173 m2 , parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 28, o výmere 120 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 29, o výmere 66 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 30, o výmere 68 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 31, o výmere 380 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 32, o výmere 31 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 33, o výmere 15 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 34, o výmere 23 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/ XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 35, o výmere 2 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 36, o výmere 3 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 37, o výmere 316 m2, v celkovej výmere 2.010 m2, nachádzajúcich sa pod stavbami v jeho vlastníctve do jeho výlučného vlastníctva, a tiež do vlastníctva novovzniknuté parcely „D.“, na základe predloženého geometrického plánu, a to parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX/ X, diel 1, o výmere 4 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 2, o výmere 32 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 3, o výmere 3 m2, parcely „D.“
č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 3, o výmere 42 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 5, o výmere 66 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 6, o výmere 20 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 7, o výmere 3 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX/X, diel 8, o výmere 487 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X, z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX/X, diel 9, o výmere 51 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX/X, diel 10, o výmere 95 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX/X, diel 11, o výmere 56 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 12, o výmere 79 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 13, o výmere 35 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 14, o výmere 33 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 15, o výmere 82 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/X z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 16, o výmere 57 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/ XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 18, o výmere 88 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 19, o výmere 5 m2, parcely „D.“ č. XXXXX/XX z pôvodnej parcely „A.“ č. XXXXX, diel 20, o výmere 74 m2, v celkovej výmere 1.382 m2 ako obslužná komunikácia a uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému sumu, ktorá sa bude rovnať kúpnej cene predmetných nehnuteľností určenej znaleckým posudkom, alternatívne sa domáhal zriadenia vecného bremena v jeho prospech ako vlastníka stavby, a to na parcely evidované na LV č. XXXX, okres O. H., R. O. - mestská časť K. Q., katastrálne územie K. Q., ako aj na parcely evidované na LV č. XXXX, okres O. H., R. O. - mestská časť K. Q., katastrálne územie K. Q. (bližšie špecifikované v žalobe), nachádzajúce sa pod stavbami v jeho vlastníctve a obslužnej okružnej komunikácie, keď vecné bremeno malo spočívať v práve nerušeného a ničím neobmedzeného výkonu vlastníckych práv k stavbám na nich postavených, v práve nerušeného a ničím neobmedzeného prechodu a prejazdu vozidiel cez parcely, pričom ho mal konajúci súd zaviazať zaplatiť žalovanému sumu, ktorá sa bude rovnať odplate za takto zriadené vecné bremená; ním navrhovaný spôsob považoval žalobca za spravodlivé usporiadanie pomerov sporových strán.
3. Žalobca dôvodil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Bratislava
- odbor katastrálny, na LV č. XXXX, okres O. H., R. O. - mestská časť K. Q., katastrálne územie K. Q., ako parcely reg. „D.“ evidované na katastrálnej mape, a to parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 546 m2, parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 261 m2, parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 20 m2, parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 751 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 56 m2, kým žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Bratislava
- odbor katastrálny, na LV č. XXXX, okres O. H., R. O. - mestská časť K. Q., katastrálne územie K. Q., ako parcely reg. „A.“, a to parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 256 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 95 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 120 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 215 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 328 m2, parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 286 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1.617 m2, parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 316 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 33 m2, parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 a parcela č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 233 m2. Na uvedených parcelách sú z časti, prípadne úplne, postavené nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, celkový výmer takto zastavaných parciel predstavuje cca 2.000 m2, pričom sa nich nachádza i okružná „obslužná“ spevnená komunikácia určená na zabezpečenie zásobovania obchodných prevádzok, ako i prístupov do objektu obchodného centra. Žalobca, vedomý si faktu, že časť jemu patriacich stavieb sa nachádza na parcelách iného vlastníka, vyvíjal od roku 1994 činnosti na úpravu vzájomných práv, keď sa pokúšal o dohodu s vlastníkom týchto parciel s navrhovaným vysporiadaním. V tejto súvislosti dal na vlastné náklady vypracovať i geometrický plán, ktorý by rozčlenil existujúce parcely vo vlastníctve žalovaného tak, aby sa novovzniknuté pozemky nachádzali pod budovami žalobcu, čím by sa zabezpečilo riadne užívanie vlastníckych práv oboch sporových strán. Žalovaný, hoci voči geometrickému plánu nemal výrazné pripomienky, zaujal k následnému riešeniu štandardne „laxný“ prístup. Žalobca pritom mienil novovzniknuté parcely odkúpiť za štandardnú cenu, určenú nezávislým znaleckým posudkom. Žalovaný podmienil „prerokovanie“ jeho návrhu zaplatením „nájomného“ za pozemky, na ktorých sa nachádzajú budovy, a to za dva roky spätne, pričom žiadal pokračovať v pravidelnom uhrádzaní nájomného bez akejkoľvek jasne stanoveného časového horizontu; podľa mienky žalobcu tento stav neprospieval žiadnej zo strán a vnášal do ich vlastníckych vzťahov neistotu. Žalobca podotkol, že jemu patriace budovy (stavby) stoja na svojom mieste už viac ako 50 rokov, boli riadne skolaudované a zapísané na
príslušnom LV, a teda sa nejedná o stavby, ktoré by boli postavené v rozpore so zákonom, prípadne bez vedomia, či proti vôli vlastníka parcely.
4. Žalobca podaním zo dňa 24.05.2022 zobral žalobu v časti zriadenia vecného bremena v jeho prospech spočívajúceho v práve nerušeného a ničím neobmedzeného výkonu vlastníckych práv k stavbám (a neobmedzeného prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného - pozn. odvolacieho súdu) späť. Zotrval pritom na zvyšku žaloby, ktorú odvodzoval od zásady spravodlivého usporiadania pozemkov, podotknúc, že pozemky žalovaného užíva a stará sa o nich, pričom ide podľa neho o paradoxnú situáciu, keďže má záujem o kúpu nehnuteľností, za týmto účelom vyvíja aktivity a žalovaný chce tieto predať.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, zdôrazňujúc, že žalobca nedisponuje oprávnením na prikázanie jemu patriacich pozemkov do svojho vlastníctva, ani oprávnením na zriadenie vecného bremena, keď nakladanie s nehnuteľnosťami patrí k jeho základným právam ako ich vlastníka. V ďalšom opísal rokovania ohľadne vysporiadania pozemkov na podklade žiadosti žalobcu zo dňa 12.02.2019. Vzhľadom na to, že na jeho pozemkoch stoja stavby vo vlastníctve žalobcu bez ich majetkovoprávneho usporiadania, žalobcu informoval o potrebe zaplatenia úhrady za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, a to listom zo dňa 09.05.2019; žalobca prisľúbil, že za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu uhradí, z dôvodu ktorého žalovaný následne vyžiadal stanoviská odborných oddelení Magistrátu a starostu mestskej časti O. - K. Q. k predaju pozemkov. Žalovaný, nespochybňujúc legálnosť stavieb žalobcu a deklarujúc vôľu majetkovoprávne usporiadať vzájomné vzťahy s ním, mal za to, že tým nebolo dotknuté jeho právo požadovať od žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemkov bez právneho dôvodu.
6. Súd prvej inštancie so zreteľom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti zriadenia vecného bremena späť, v súlade s ustanovením § 144, § 145 ods. 1, ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), konanie v tejto časti zastavil; súhlas žalovaného pritom nebol potrebný vzhľadom na to, že v čase späťvzatia žaloby nezačalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
7. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, pričom medzi stranami nebolo ani sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavieb zapísaných na LV č. XXXX, pre katastrálne územie K. Q., kým žalovanému svedčí vlastníctvo k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie K. Q.. Nebolo sporné, že stavby žalobcu špecifikované v žalobe, ktorých legálnosť žalovaný nespochybnil, sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného a že žalobca tieto pozemky užíva. Spornou bola existencia právneho titulu, na základe ktorého by bolo možné prikázať novovzniknuté pozemky (odčlenené od pozemkov vo vlastníctve žalovaného) do vlastníctva žalobcu.
8. Pri hodnotení oprávnenosti žaloby žalobcu súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že sporové konanie je ovládané zásadou formálnej pravdy. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore, pričom ide o povinnosť kľúčovú, nakoľko rozsudok súdu zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili a logicky potom nezohľadňuje to, čo netvrdili. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku, či jeho popretie nepostačuje, keď je potrebné i tvrdenia preukázať. Podľa mienky konajúceho súdu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodnosti žaloby na prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva, keďže v konaní nielen netvrdil, ale následne ani nepreukázal, relevantný právny dôvod, resp. právny titul, na základe ktorého by mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve žalovaného. Poukázal pritom na ustanovenie § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré demonštratívne vymenúva rozhodné právne skutočnosti, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo k veci; právny titul na prikázanie novovzniknutých pozemkov do jeho vlastníctva však nepreukázal.
9. Dôvodom pre vyhovenie žalobe žalobcu nemohlo byť podľa mienky konajúceho súdu žalobcove tvrdenie o spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi ním a žalovaným, keďže toto nemožno hodnotiť ako relevantný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a tým odobratia vlastníckeho práva žalovanému. Žalobca, nespochybniac vlastnícke právo žalovaného k pozemkom, mal len záujem získať tie, na ktorých sú postavené jemu patriace stavby, a to bez toho, aby mu svedčala akákoľvek právna skutočnosť v tomto smere. I keď žalobca tvrdil, že pozemky vo vlastníctve žalovaného užíva, čo žalovaný nespochybnil, jeho držbu nemohol konajúci súd považovať za dobromyseľnú, keďže žalobca si bol
vedomý faktu, že časť jeho nehnuteľností (stavieb) sa nachádza na parcelách iného vlastníka. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nebol oprávnený požadovať prikázanie špecifikovaných pozemkov do svojho vlastníctva, nakoľko mu nesvedčil pre také rozhodnutie žiaden právny titul.
10. Súd prvej inštancie nespochybnil, že pri rozhodovaní má prihliadať aj na princíp spravodlivosti a zohľadňovať spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami. To však podľa neho neznamenalo priznať vlastnícke právo žalobcovi len na základe toho, že jemu patriace stavby sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného a tieto má v záujme vlastniť, pričom žalovaný podmienil uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností vydaním bezdôvodného obohatenia za ich neoprávnené užívanie. Ak by rozhodol v súlade s petitom žaloby, odňal by žalovanému vlastnícke právo k novovzniknutým pozemkom, a to bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu; pritom rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k veci majú vždy len deklaratórny charakter a i keď sa na ich základe vyznačí zmena vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, nejde o také súdne rozhodnutia, na základe ktorých by sa nadobúdalo vlastníctvo; vždy musí existovať právny titul, na základe ktorého súd v rozhodnutí deklaruje vlastníctvo v prospech strany sporu, čo v rozhodovanom spore nebolo splnené.
11. Na základe týchto skutočností, za súčasnej aplikácie § 126, § 132 a § 134 Občianskeho zákonníka, dospel konajúci súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu neopodstatnená a nedôvodná, a preto ju zamietol.
12. Záverom považoval za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Vo svetle uvedeného sa preto v ďalšom bližšie nezaoberal argumentáciou strán sporu týkajúcou sa výšky odplaty za prikázanie nehnuteľností, nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, či dôvodu, pre ktorý nedošlo k dohode o predaji nehnuteľnosti (alebo inému spôsobu mimosúdneho vyriešenia veci). So zreteľom na neexistenciu právneho titulu na prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalobcu by bolo dokazovanie týkajúce sa odplaty za ich prikázanie nadbytočné a nehospodárne.
13. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. Zohľadnil, že žalobca zobral žalobu v časti o zriadenie vecného bremena späť bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinil, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Následne po čiastočnom späťvzatí žalobu zamietol, čím vznikol úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech nemal. Na uvedenom základe preto súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý v časti zavinil zastavenie konania a bol neúspešný ohľadne zvyšku žaloby, náhradu trov konania v celom rozsahu; o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Proti podľa obsahu zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie (a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., majúc za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Zhrnul, že podanou žalobou sa domáhal usporiadania vzťahov sporových strán vo vzťahu k pozemkom žalovaného, na ktorých boli čiastočne postavené nebytové budovy v jeho vlastníctve. Spolu so žalobou pritom predložil i geometrický plán, na ktorého základe by novovzniknuté parcely zabezpečili riadny výkon vlastníckych práv oboch sporových strán; voči geometrickému posudku nemal pritom žalovaný v zásade žiadne námietky.
15. Žalobca sa nestotožnil so záverom konajúceho súdu, že neuniesol bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom ohľadne existencie relevantného právneho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného; tým titulom malo byť práve súdne rozhodnutie, keďže akékoľvek mimosúdne riešenie situácie považoval za nedosiahnuteľné. Ozrejmil, že žalovaný nebol pôvodným vlastníkom sporných parciel, keď tieto boli v čase, kedy nadobudol k stavbám vlastnícke právo, t.j. v roku 1994, vedené na neznámych vlastníkov; v danom čase teda nebolo možné, aby tieto parcely nadobudol. Ako paradoxné pritom hodnotil to, že žalovaný sa nikdy vyslovene nebránil predaju pozemkov, dokonca to uviedol i v rámci súdneho konania. Konajúci súd sa potom podľa neho mohol vecou zaoberať i z pohľadu spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu, keď žalovaný deklaroval vôľu pozemky žalobcovi predať. V takom prípade by súd prvej inštancie svojim rozhodnutím neprikázal nehnuteľnosti
do jeho vlastníctva bezplatne, ale za cenu určenú znaleckým posudkom; naplnila by sa tak zhodne prezentovaná vôľa oboch sporových strán.
16. Žalobca podotkol, že žalovaný je orgán územnej samosprávy, v rámci ktorého sú rozhodovacie procesy zdĺhavé a komplikované, rozhodnutie o predaji musia odsúhlasiť poslanci miestneho zastupiteľstva, ktorý každý rozhoduje autonómne podľa svojho vlastného vedomia a svedomia. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
17. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku, ktorý považoval za vecne správny. Súd prvej inštancie pritom na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodnil. Žalobca netvrdil relevantný právny dôvod, resp. právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom v jeho vlastníctve, keď sa odvolával len na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami, čo však nemožno považovať za relevantný právny titul, a tým i dôvod odobratia vlastníckeho práva k pozemkom jeho vlastníkovi. Žalobca tak podľa mienky žalovaného nebol oprávnený požadovať prikázanie pozemkov v jeho vlastníctve do svojho vlastníctva, keď i nakladanie s týmito nehnuteľnosťami patrí k jeho základným vlastníckym atribútom. Žalovaný pritom zdôraznil vôľu sporom dotknuté pozemky majetkovoprávne dousporiadať. Na uvedenom základe navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.
18. Odvolací súd preskúmal napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie (a súvisiaci výrok o náhrade trov konania), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný jeho rozsahom a dôvodmi, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.01.2024 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
19. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca v odvolaní výslovne uviedol a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne špecifikovala, o to viac, pokiaľ je i kvalifikovane právne zastúpená.
20. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca v ňom síce konajúcemu súdu vytýkal nesprávnosť skutkových zistení, t.j. nesprávne zistený skutkový stav, avšak bližšie neuviedol, v čom mala táto vada spočívať. Nesprávnosť skutkového základu rozhodnutia súdu pritom môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, nesprávnosťou postupu a/alebo záverov pri ostatných spôsoboch vytvárania skutkového základu alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či procesného útoku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu správne vychádzal z vykonaného dokazovania, keď oboznámiac sa s listinnými dôkazmi, berúc zreteľ i na nespornosť skutkových tvrdení sporových strán, ustálil, že žalobca je podľa výpisu z LV č. XXXX, pre katastrálne územie K. Q., vlastníkom tam označených nehnuteľností, kým žalovaný vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie K. Q., na ktorých sú sčasti umiestnené stavby vo vlastníctve žalobcu; vadnosť týchto skutkových záverov žalobca nenamietal. Následne konajúci súd nastolil ako spornú otázku existencie právneho titulu, na základe ktorého sa žalobca domáhal prikázania novovzniknutých pozemkov, odčlenených od pozemkov žalovaného podľa predloženého geometrického plánu, do jeho vlastníctva. Správne uviedol, že žalobca tento definoval ako princíp spravodlivosti, resp. spravodlivého usporiadania vzájomných vzťahov, ktorý však nemohol
založiť oprávnenosť jeho žaloby na prikázanie špecifikovaných parciel do jeho vlastníctva. Hodno uviesť, že žalobca i na konkrétnu výzvu konajúceho súdu ohľadne právnej skutočnosti, ktorá má zakladať jeho vlastnícke právo k pozemkom žalovaného, uviedol, že touto je „zásada spravodlivého usporiadania pozemkov“; netvrdil pritom iné, ďalšie okolnosti odôvodňujúce prikázanie špecifikovaných parciel do jeho vlastníctva. V nadväznosti na uvedené sa potom odvolací súd stotožnil so záverom konajúceho súdu, že žalobca skutkovo nedefinoval relevantný právny dôvod, po preskúmaní a preukázaní ktorého by súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru o oprávnenosti jeho žaloby; napokon taký dôvod, resp. právny titul žalobca neuviedol ani v podanom odvolaní, mylne sa pritom domnievajúc, že takým právnym titulom je „práve rozhodnutie súdu“. Za titul nadobudnutia vlastníctva treba pritom považovať len určitú právne významnú skutočnosť, od ktorej existencie platné právo odvodzuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva, a to i prípadne po splnení ďalších predpokladov; žalobca takú skutočnosť v žalobe, ani v priebehu konania na súde prvej inštancie však neuviedol a nešpecifikoval, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, čo bolo i dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby. S týmto záverom sa plne stotožnil i odvolací súd a v podrobnostiach na neho odkazuje.
21. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalobca v žalobe a ani v priebehu celého konania netvrdil, že stavby postavené na pozemkoch žalovaného majú charakter neoprávnenej stavby; práve naopak mal za to, že ide o stavby postavené v súlade so stavebnými predpismi, riadne skolaudované (teda o legálne stavby), ktoré neboli postavené bez vedomia alebo proti vôli vtedajšieho vlastníka parcely, t.j. išlo o oprávnené stavby v občianskoprávnom zmysle; za neoprávnenú treba pritom považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez občianskoprávneho oprávnenia na jej vybudovanie, i keď povolenú podľa stavebných predpisov. Napokon, to, že žalobca nepovažoval stavby za neoprávnené je zrejmé i z listinných dôkazov tvoriacich prílohu jeho žaloby, v ktorých, okrem iného neuznával pohľadávku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do základu a jej výšky, keďže vychádzala z mylnej interpretácie o jeho neoprávnenom užívaní pozemku pod stavbami. Vychádzajúc z tejto skutkovej argumentácie žalobcu súd prvej inštancie správne aplikoval na vec ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iba v prípade neoprávnenej stavby by do úvahy prichádzala žaloba podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa i vlastník neoprávnenej stavby (ako žalobca) môže domáhať voči vlastníkovi pozemku (ako žalovanému) usporiadania právnych vzťahov, a to príkladmo i zriadenia vecného bremena potrebného k výkonu vlastníckeho práva k stavbe za peňažnú náhradu, pričom podľa českej judikatúry nie je vylúčená ani žaloba na prikázanie zastavanej plochy potrebnej k riadnemu užívaniu neoprávnenej stavby vlastníkovi tejto stavby, opäť za primeranú náhradu. Súd však nemôže takto rozhodnúť proti vôli samotného vlastníka pozemku, keďže v takom prípade by išlo o nútené pozbavenie vlastníckeho práva, ktoré by bolo v rozpore s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky; iným vyporiadaním vzájomných vzťahov tak nemôže byť zbavenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou bez jeho súhlasu (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 1627/99).
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou odvolací súd udáva, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal existenciu ním uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými namietal nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku súd prvej inštancie. Odvolaciemu súdu potom neostalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdiť.
23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech a patril by mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, tento nepriznal, nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).