Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-406-2015.pdf
PDF · 95.34 KB
No categories available
26Cb/406/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Fio banka, a.s., so sídlom V Celnici 1028/10, Praha, Česká republika, IČ: 618 583 74, konajúca prostredníctvom Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Nám. SNP 21, Bratislava, IČO: 368 693 76, zastúpený: JUDr. Lubomír Procházka, advokát, so sídlom Lesní 015, Jevany, Česká republika, proti žalovanému: Commerx, s.r.o., so sídlom Rumančeková 858/34, Bratislava, IČO: 367 691 51, o zaplatenie istiny 1.353,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 636,72 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 513,43 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,88%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.353,03 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte na dobu neurčitú, na základe ktorej sa zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, cenník a sadzobník žalobcu. V súlade s čl. I., ods. 3 písm. a) tejto zmluvy mal majiteľ účtu povinnosť udržiavať na účte zostatok vo výške 10,- Eur. K tomu obchodné podmienky platné od 24.04.2012 vo svojom čl. V ods. 3 stanovovali, že pokiaľ nebude kreditný zostatok účtu dosahovať minimálny zostatok, je majiteľ účtu povinný bezodkladne zvýšiť zostatok najmenej na úroveň minimálneho zostatku.
3. Na základe zmluvy o zaistení vydania platobnej karty bola na meno konateľa žalovaného p. Q. Š. vydaná platobná karta MasterCard Standard Chip, ktorú si p. Š. dňa 10.06.2017 prevzal. Zmluva o zaistení vydania platobnej karty v ods. 5 stanovovala, že majiteľ účtu nesie zodpovednosť za všetky transakcie vykonané platobnými kartami k jeho účtu od okamihu ich prevzatia držiteľom karty a zodpovedá banke za spôsobenú zmluvu.
4. Výbermi z bankomatu a platbou kartou v rozmedzí dní 25.07.2013 a 26.07.2013 sa dostal účet žalobcu do záporného zostatku vo výške 705,93 Eur ku dňu 29.07.2013. Tým bolo porušené ustanovenie čl. V ods. 3 obchodných podmienok stanovujúce, že pokiaľ nebude kreditný zostatok na účte dosahovať minimálny zostatok, je majiteľ účtu povinný bezodkladne zvýšiť zostatok najmenej na úroveň
minimálneho zostatku, teda na 10,- Eur. Dlžná suma sa následne zvýšila o poplatky podľa platných cenníkov žalobcu a to o zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne od 31.01.2014, zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,5% denne od 29.07.2013 do 31.08.2013, zákonného úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy v období od 08.02.2014 a zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,12% denne za obdobie od 09.12.2014. Dlžná suma sa znížila o sumu 192,50 Eur, ktorá bola na účet pripísaná dňa 09.08.2013.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že neoprávnené prečerpanie účtu do záporného zostatku vzniklo v prvom rade vďaka chybe žalobcu, ktorý v tom čase vydával pre svojich klientov debetné platobné karty ČSOB, a.s. a nie svoje vlastné, čo podľa žalovaného zrejme zapríčinilo, že sa dostal do debetu 700,- Eur. Následne bola suma 192,50 Eur vložená na účet dňa 09.08.2013. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že žalobca si neoprávnene účtuje vysoké poplatky za zmluvnú pokutu, pretože aj podľa jeho vlastného cenníka zmluvná pokuta predstavuje 10,1% ročne z debetu, pričom žalobca si uplatňuje pokutu vo výške približne 40% ročne.
6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/406/2015-87 zo dňa 28.06.2017 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 636,72 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 513,43 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,88%. Proti tomuto rozsudku sa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá odvolal žalobca.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/44/2018-110 zo dňa 29.01.2019 rozsudok v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra žalobcu, zmluvy o bežnom účte, zmluvu o zaistení vydania platobnej karty, protokolu o prevzatí platobnej karty, obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie účtov zo dňa 30.11.2013, obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie účtov vyhlásených dňa 31.01.2014, výzvy na zaplatenie dlhu, výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 28.07.2013 do 01.06.2013, cenníka pre finančné operácie a služby platného od 24.04.2012, cenníka pre finančné operácie a služby platného od 29.11.2013, cenníka pre finančné operácie a služby platného od 07.10.2014, výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 20.05.2013 do 29.07.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy o bežnom účte súd zistil, že dňa 20.05.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o bežnom účte, ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť pre žalovaného bežný účet. Súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu pre zriadenie a vedenie účtov, cenník a sadzobník žalobcu. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal udržiavať na jeho bežnom účte minimálny zostatok v sume 10,- Eur.
10. Zo zmluvy o zaistení vydania platobnej karty súd zistil, že dňa 20.05.2013 uzatvoril žalobca a žalovaný zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného vydanie platobnej karty MasterCard Standard Chip Sk, u banky ČSOB, a.s.
11. Z protokolu o prevzatí platobnej karty súd zistil, že žalovaný prevzal platobnú kartu ČSOB, a.s., MasterCard Standard Chip SK dňa 10.06.2013.
12. Výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 28.07.2013 do 01.06.2013 súd zistil, že žalobca evidoval ku dňu 01.06.2015 voči žalovanému pohľadávku vo výške 1.353,03 Eur. Táto suma pozostávala z neoprávnene prečerpanej sumy vo výške 513,43 Eur, zmluvných úrokov z omeškania za obdobie od decembra 2014 do mája 2015, zákonných úrokov z omeškania za obdobie bod júla 2013 do mája 2015 a zmluvnej pokuty.
13. Z cenníka pre finančné operácie a služby platného od 24.04.2012 súd zistil, že podľa čl. VIII. tohto cenníka bol žalobca oprávnený účtovať žalovanému poplatok za nepovolený debetný zostatok na účte vo výške 0,5% denne z debetného zostatku.
14. Z cenníka pre finančné operácie a služby platného od 29.11.2013 súd zistil, že v čl. IX. s názvom Sankčné poplatky je uvedené, že majiteľ účtu je povinný platiť zmluvný úrok z omeškania vo výške
0,15% denne z debetného zostatku a zmluvnú pokutu za existenciu neoprávneného debetného zostatku na účte vo výške 0,10 % denne z debetného zostatku.
15. Z cenníka pre finančné operácie a služby platného od 07.10.2014 súd zistil, že v čl. XI. s názvom Sankčné poplatky je uvedené, že majiteľ účtu je povinný zaplatiť za existenciu neoprávneného debetného zostatku na účte vo výške 0,1 % denne z debetného zostatku. V čl. XIII. s názvom Úrok z omeškania z plnenia splatného záväzku pre právnické osoby sa uvádza, že podnikatelia a ostatné právnické osoby sú povinné uhrádzať úrok z omeškania vo výške 0,12% denne.
16. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
17. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
18. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
19. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
23. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 20.05.2013 k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného bežný účet. Spolu so zmluvou o zriadení bežného účtu došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o zaistení vydania platobnej karty, na základe ktorej bola žalovanému spoločnosťou ČSOB, a.s. vydaná platobná karta MasterCard Standard Chip SK.
24. Rovnako nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že účet žalovaného sa dostal do záporného zostatku vo výške 705,93 Eur ku dňu 29.07.2013. Následne bola na účet žalovaného dňa 09.08.2013 pripísaná suma 192,50 Eur, o ktorú sa znížil aj debetný zostatok na účte. Žalovaný následne s účtom už nijako nenakladal. Napriek tomu, že žalovaný nerozporoval skutočnosť, že výbermi hotovosti z bankomatu a uskutočnením bezhotovostného prevodu peňazí sa dostal zostatok na jeho účte do debetu, nárok žalobcu neuznával, nakoľko podľa jeho názoru táto skutočnosť bola spôsobená chybou banky, ktorá uskutočňovala platby aj bez toho, aby tieto boli kryté zostatkom na účte. 25. Súd uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko táto nenachádza oporu ani v zákone a ani v elementárnej logike. Žalovaný si bol vedomý toho, že ani z uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a ani zo zmluvy o zaistení vydania platobnej karty mu nevyplývalo právo uskutočňovať výbery z účtu, resp. bezhotovostné operácie v prípade, ak sa na jeho účte nenachádzali dostatočné finančné prostriedky na ich krytie.
26. Podľa čl. I. bod 3. písm. a) bolo povinnosťou žalovaného udržiavať na účte najmenej minimálny zostatok vo výške 10,- Eur. Žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, čím žalobcovi vzniklo oprávnenie domáhať sa v súlade s § 711 Obchodného zákonníka nároku na náhradu vynaložených platieb, ktoré neboli kryté prostriedkami na účte žalobcu. Zo zmluvy žalovanému zároveň vyplývala povinnosť v prípade, že zostatok klesne pod minimálne stanovenú hranicu, doplniť bezodkladne doplniť finančné prostriedky na účte tak, aby zostatok na jeho účte túto sumu opätovne dosiahol.
27. Na úhradu sumy 636,72 Eur, ktorá pozostáva z prečerpanej sumy úrokov vo výške 513,43 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 705,93 Eur od 29.07.2013 do 09.08.2013 a úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 513,43 Eur od 10.08.2013 do 01.06.2015, ako aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 513,43 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia a úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. súd zaviazal žalovaného už v rozsudku č.k. 26Cb/406/2015-87 z 28.06.2017, pričom v tejto časti rozsudok napadnutý nebol.
28. Súd pri právnom posúdení žalobcom uplatnených nárokov, ktoré zostali predmetom tohto konania, vychádzal z právneho názoru vyslovenom Krajským súdom v Bratislave ako súdom odvolacím v uznesení č.k. 2Cob/44/2018-110, ktorý bol preň záväzný (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
29. Ako už bolo uvedené, z obsahu spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o bežnom účte dňa 20.5.2013 a podľa čl. IV. bod 5 predmetnej zmluvy táto zmluva sa vyhotovuje v 3 vyhotoveniach a zmluvné strany prehlásili, že si túto zmluvu, obchodné podmienky, cenník a sadzobník prečítali, súhlasili s nimi a uzatvárali túto zmluvu na základe svojej vážnej a slobodnej vôle čo potvrdzujú svojim podpisom. Taktiež v čl. II. predmetnej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že práva a povinnosti oboch zmluvných strán sa riadia prednostne ustanoveniami tejto zmluvy a ďalej obchodnými podmienkami vydávanými bankou sa rozumie aj priamo Fio banka a.s. Súčasťou tejto zmluvy podľa čl. II. boli obchodné podmienky, cenník a sadzobník. Majiteľ účtu podpisom tejto zmluvy zároveň potvrdil, že cenník, sadzobník a obchodné podmienky prevzal, zoznámil sa s nimi, bez výhrad s nimi súhlasil a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluvné strany sa dohodli, že banka je oprávnená meniť obchodné podmienky spôsobom v nich uvedeným a cenník a sadzobník spôsobom uvedeným v obchodných podmienkach.
30. Z priložených obchodných podmienok z čl. I. bodu 4 vyplýva, že v záujme zlepšenia kvality služieb poskytovaných klientovi v nadväznosti na vývoj právneho prostredia takisto s ohľadom na obchodnú politiku banky, je banka oprávnená rozdeliť obchodné podmienky na niekoľko častí a každú z nich samostatne meniť (vyhlasovať nové znenie), rovnako tak je oprávnená meniť celé obchodné podmienky. Banka je oprávnená navrhnúť klientovi zmenu zmluvy na základe ktorej vykonáva klient platobný styk (napr. zmluva o bežnom účte alebo Fio konto) a týchto obchodných podmienok vrátane cenníka. Návrh na zmenu zmluvy sa klientovi poskytne aspoň dva mesiace pred navrhnutým dňom účinnosti zmeny zmluvy a to prostredníctvom internetbankingu ak ho má klient zriadený alebo sa klientovi poskytne osobne na pracovisku banky, ktorá mu vedie účet. Zmluvné strany sa dohodli, že ak klient pred navrhovaným dňom účinnosti návrhu na zmenu zmluvy neoznámi banke, že návrh na zmenu zmluvy neprijíma, platí, že klient návrh na zmenu zmluvy prijal. Ak klient nesúhlasí s návrhom na zmenu zmluvy má pred navrhovaným dňom účinnosti návrhu na zmenu zmluvy právo na okamžité skončenie zmluvy na základe ktorej vykonáva platobný styk a to bez poplatkov. Ak klient neoznámi banke, že s návrhom na zmenu zmluvy nesúhlasí považuje sa to automaticky za výpoveď zmluvy na základe ktorej vykonáva platobný styk, platobnú banku ak banka nestanový inak to neplatí pre vkladové účty, oznámenie o nesúhlase klienta s návrhom na zmenu zmluvy, odvolanie tohto oznámenia, uplatnenie si práva na okamžité ukončenie zmluvy, ako aj prípadná výpoveď zmluvy zo strany klienta musia byť v písomnej podobe.
31. V zmysle čl. XVI ods. 15 obchodných podmienok bol žalobca oprávnený jednostranne meniť cenník, t.j. meniť výšku poplatkov za poskytované služby. Žalobca v priebehu trvania zmluvného vzťahu so žalovaným skutočne vydal dva ďalšie nové cenníky. Žalobca záväznosť nových cenníkov aj pre vzťah medzi žalobcom a žalovaným založeného zmluvou o bežnom účte odvodzoval od ustanovenia čl. XVI. Ods. 15 obchodných podmienok, ktorý takúto zmenu cenníkov umožňoval.
32. Z čl. I. bod 4 vyplýva, že žalovaný sa mohol k obchodným podmienkam, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy vyjadriť v stanovenej lehote dva mesiace mohol nesúhlasiť s návrhom na zmenu zmluvy, ktorá bola premietnutá do obchodných podmienok a mohol od zmluvy odstúpiť resp. mohol zmluvu vypovedať čo bolo potrebné zo strany klienta urobiť v písomnej forme. K takémuto postoju zo strany žalovaného však nedošlo.
33. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu je dôvodná nielen v časti, v ktorej jej bolo už vyhovené rozsudkom č.k. 26Cb/406/2015-87, ale je dôvodná ako celok. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 3 C.s.p. podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).