Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-449-2018.pdf
PDF · 101 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/449/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. rad 7, XXX XX K., zastúpený Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, so sídlom v Bratislave, P.O.BOX 199, 810 00 Bratislava, proti povinnej platiť výživné: V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX T. pri V., zastúpená JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o návrhu na určenie výživného, na odvolanie povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.06.2017, č.k. 17Pc/11/2016-107 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14.03.2018, č.k. 17Pc/11/2016-144 a opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 17Pc/11/2016-154, zo dňa 14.08.2018 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Pc/11/2016-144, zo dňa 14.03.2018 a opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 17Pc/11/2016-154 zo dňa 14.08.2018 sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 28.06.2017, č.k. 17Pc/11/2016-107 zaviazal povinnú platiť výživné, matku navrhovateľa (ďalej len „povinná“), v prospech oprávneného v sume 50 eur, k rukám oprávneného vždy k 15-temu dňu v mesiaci od 31.10.2016 a zročné výživné v sume 400 eur zaplatiť v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Oprávnenému z výživného náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že povinná dosahuje príjem zo zamestnania (základný funkčný plat) vo výške 701,50 eur mesačne brutto, nemá vo výlučnom vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, je spoluvlastníčkou nehnuteľností s otcom navrhovateľa, jej bývalým manželom, a k vyporiadaniu BSM po rozvode manželov zatiaľ nedošlo. Rovnako mal preukázané, že povinná býva spolu s dcérou maloletou G., ktorú má rozhodnutím súdu zvedenú do osobnej starostlivosti, v 1,5
- izbovom byte svojich rodičov. Prihliadol na povinnou vyčíslené mesačné náklady v sume 635 eur (výživné na V. v sume 50 eur, pomerné nájomné a elektrina v sume 70 eur, hygienické a kozmetické prípravky 30 eur, oblečenie, obuv, strava 230 eur, benzíny, poistné a servis vozidla 100 eur, lieky a lekárske ošetrenia 5 eur, školné, doprava do školy 150 eur a náklady na maloletú G. v sume 320 eur). Vzhľadom na existenciu spoločnej domácnosti navrhovateľa so svojim otcom vzal v úvahu závery rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P 382/2015, zo dňa 27.10.2016, právoplatného dňa 26.01.2017, vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom V. a G. C., súrodencom
navrhovateľa, a ním deklarovaný príjem otca navrhovateľa za rok 2016 vo výške 8.554 eur mesačne netto. Dospel k záveru, že uvedená skutočnosť spolu s výdavkami vynakladanými otcom na synov V. a A. (ošetrenia u zubára v nadštandardných položkách, náklady na športové aktivity), a používaním osobného motorového vozidla navrhovateľa na prepravu do školy, na gymnázium, má bez ďalšieho výpovednú hodnotu o neporovnateľnej životnej úrovni rodičov navrhovateľa. Konštatoval, že matka z hľadiska svojich príjmov nedosahuje ani desatinu deklarovaných príjmov otca a preukázateľne ani jeho životnú úroveň. Za daných skutkových okolnosti a finančnej situácie v oboch domácnostiach rodičov považoval za primerané určenie výživného na navrhovateľa vo výške 50 eur mesačne s prihliadnutím na jej ochotu touto sumou prispievať. Poukázal na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a v prípade, ak rodičia nežijú spolu, na životnej úrovni toho z rodičov, ktorá je vyššia. Dospel k záveru, že v tomto prípade otec so svojou partnerkou a ich spoločnou dcérou dosahujú životnú úroveň poskytujúcu navrhovateľovi nadštandardne finančne zabezpečené rodinné prostredie, navonok sa prejavujúce výdavkami spojenými s dochádzaním do školy autom, ošetreniami u zubára a výdavkami na športové aktivity. Námietkou navrhovateľa o prísľube povinnej vyplatiť mu stavebné sporenie vo výške 5.000 eur po dosiahnutí jeho plnoletosti sa nezaoberal z dôvodu, že tento nárok nemôže byť súčasťou výživného, nie je nárokovateľný a je na báze dohody medzi matkou a synom. Zročné výživné od 31.10.2016, za mesiace november, december 2016, január, február, marec, apríl, máj, jún, spolu 8 mesiacov, ustálil sumou 400 eur a povinnú zaviazal zaplatiť zročné výživné splátkami vo výške 25 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, napriek jeho úspechu v konaní, vzhľadom na charakter príbuzenského vzťahu medzi účastníkmi konania (syn a matka), a s prihliadnutím na čiastočný neúspech navrhovateľa v konaní. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.03.2018 č.k. 17Pc/11/2016-144 súd prvej inštancie zamietol návrh vo zvyšku, t.j. v sume 125 eur a uznesením č.k. 17Pc/11/2016-154 zo dňa 14.08.2018 opravil záhlavie napadnutého rozsudku. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie, ktorému bude predchádzať riadne vykonané dokazovanie. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a bez akéhokoľvek dôvodu odmietol vykonať navrhnuté dôkazy. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný. Poukázal na to, že povinná navrhla v rámci dokazovania pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/382/2015, obsahujúceho dôkazy k majetkovým pomerom účastníkov konania, predmetom ktorého je určenie výživného na maloletého V. C.. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie odignoroval, že účastníkom konania nie je jeho otec a preto nepovažoval za dôvodné skúmať jeho majetkové pomery. Dal do pozornosti, že pri určení výživného a rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa sú účastníkmi konania obaja rodičia a ich majetkové pomery sú predmetom dokazovania. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal pomermi a príjmami na strane povinnej, keď do zamestnania nastúpila v septembri 2015 a podľa jej vyjadrenia by mala ku dňu 31.08.2017 skončiť pracovný pomer, jej príjmy nemal v konaní preukázané, vychádzal len z jej vyjadrenia a uspokojil sa s konštatovaním, že sa oboznámil so spisom sp. zn. 38P/382/2015. Vyslovil výhrady, že v konaní neboli zisťované dlhy a pôžičky povinnej a nebolo zohľadnené financovanie nákladov na potreby maloletej G. C. otcom. Namietal, že súd sa nezaoberal otázkou aké finančné prostriedky vynaložil jeho otec na zaplatenie sumy 7.000 eur v rámci exekučného konania, teda či išlo o prostriedky otca alebo požičané finančné prostriedky. Poukázal na to, že po dosiahnutí plnoletosti sa presťahoval k otcovi, pričom matka naďalej poberala výživné určené na neho. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o nezohľadnení výplaty tvorby úspor zo stavebného sporenia a namietal, že do majetkových pomerov matky súd nezahrnul spoluvlastnícke právo k pozemkom v katastri obce K. a M. pri K.. Namietal, že súd vychádzal pri rozhodovaní z príjmov jeho otca v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok, ktoré neboli riadne preukázané. Vyslovil výhrady voči postupu súdu, ktorý na jeho žiadosť bezdôvodne odmietol protokolovať prednesené vyjadrenia a vydať zvukový záznam z pojednávania.
4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznila, že si je vedomá vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, avšak aktuálne je schopná prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne.Poukázala na rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/322/2012-382 zo dňa 15.06.2013 o rozvode manželstva účastníkov a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/382/2015-133 zo dňa 27.10.2016 o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, a z nich vyplývajúci odhad mesačného príjmu otca navrhovateľa vo výške 14.514 eur a vo výške 8.554 eur, ktorý bol podkladom pre rozhodnutia súdov.
5. Na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom právny zástupca navrhovateľa namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nevykonania potrebného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že nie je zachovaná rovnosť medzi deťmi, nakoľko výživné na maloletú G. bolo určené v nepomere k výške výživného na dospelého syna. Poukázal na právo navrhovateľa podieľať sa na životnej úrovni matky. Za nepodstatnú považoval argumentáciu týkajúcu sa príjmu manžela v roku 2013 a existenciu iných prebiehajúcich konaní, ktorých navrhovateľ nie je účastníkom. 6. Navrhovateľ vo výpovedi pred odvolacím súdom vyčíslil výšku svojich nákladov pozostávajúcu z mesačných platieb na oblečenie v sume 75 eur, na dopravu 120 eur mesačne, na stravu 300 eur mesačne, tréningy 60 eur mesačne, techniku 60 eur mesačne (každé dva roky potrebuje nový počítač v hodnote cca 1.150 eur a telefón v hodnote 350 eur). Uviedol, že v prípade potreby navštevuje všeobecného lekára a súkromného stomatológa. Tieto náklady mu uhrádza rodina, otec, jeho manželka a stará matka. Ďalej uviedol, že býva v 5 izbovom dome u otca spolu s piatimi osobami. Do školy vzdialenej 50 km sa prepravuje autom, v lete využíva skúter zakúpený pred rokom a pol za cenu 2.100 eur. Otec mu nedáva vreckové, má brigády, z ktorých si zaplatil náklady na dovolenku v Z., časť výdavkov na dovolenku v R. a pravidelné cesty za priateľkou do K. K.. K výške príjmu z brigád sa nevedel vyjadriť. Doklady k nákladom na tréningy a techniku nemá, cvičí v posilovni dvakrát týždenne za 5 eur, trénuje parkúr, poplatok činí 5 eur, bezplatne hrá univerzitný basketbal. Potvrdil, že matka mu vyplatila zo stavebného sporenia sumu 1.700 eur, okrem výživného 50 eur mesačne mu iné finančné prostriedky neposkytuje, stretávajú sa spolu, potreby zo strany otca má zabezpečené. Nepamätá si, či mu matka zaplatila zročné výživné na základe rozhodnutia súdu. 7. Právna zástupkyňa povinnej vo výpovedi pred odvolacím súdom poukázala na podstatne vyššiu životnú úroveň navrhovateľa, ktorý si vie v priebehu roka zarobiť, vyplatenie sumy 1.700 eur zo stavebného sporenia, používanie firemného auta, návštevy súkromného stomatológa. Zároveň dala do pozornosti konanie o rozvode manželstva rodičov navrhovateľa a konanie o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom a z daných konaní vyplývajúce príjmy otca vo výške 7.000 eur a 14.000 eur. Uviedla, že povinná prispieva výživným na maloletého V. vo výške 50 eur mesačne, zabezpečuje starostlivosť o maloletú G., pričom otec súdom určené výživné vo výške 230 eur mesačne neplatí a toto je vymáhané exekútorom mesačne sumou 100 eur z dôvodu zatajovania príjmov otcom. Poukázala na to, že počas manželstva rodičov navrhovateľa bolo priznané matke výživné vo výške 400 eur mesačne, čo tiež naznačuje rozdielnu životnú úroveň. Vyslovila názor, že otcovi ide predovšetkým o vyporiadanie BSM, ktoré doposiaľ nie je ukončené. Navrhla určiť výživné povinnej v minimálnej výške a umožniť zročné výživné splácať splátkami. 8. Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že zročné výživné zaplatila z pôžičky poskytnutej jej sestrou. Výšku výdavkov navrhovateľa na dopravu považovala za nadhodnotenú. Potvrdila, že s navrhovateľom sa stretáva sporadicky, rešpektuje jeho vek záujmy a aktivity, darčeky mu na základe ich dohody nekupuje. Zdôraznila, že s otcom navrhovateľa vlastnia v rámci BSM nehnuteľný majetok, ktorý nie je vyporiadaný a má vedomosť o prenájme jednej nehnuteľnosti v čase rozvodu manželstva za 6.300 mesačne, z čoho nemala prospech. Náklady na bývanie v 1 a pol izbovom byte, nadobudnutom darom od rodičov, vyčíslila sumou 120 eur mesačne. Uviedla, že zarába mesačne 800 eur, dlhy voči banke nemá, peniaze si požičiava od sestry, zročné výživné uhradila. Finančné prostriedky získané od exekútora použila na zaplatenie dlhov sestre a na potreby maloletej G.. Aktuálne neštuduje, vzdelanie si doplnila. Ďalej uviedla, že jej synovia odišli k otcovi, aby sa mali lepšie a vyslovila obavu o vplyve otca aj na dcéru G.. 9. Z listinných dokladov predložených v odvolacom konaní účastníkmi vyplýva, že Q. C. a V. C. sú spoluvlastníkmi ornej pôdy v katastrálnom území M. pri K. (LV č. XXXX) a v katastrálnom území K. (LV č. XXXX). Z potvrdení o návšteve školy je zrejmé, že navrhovateľ bol do 26.08.2019 študentom Gymnázia v Bratislave a od 26.09.2019 študuje na A. technickej univerzite v K.. Z potvrdení predložených povinnou vyplýva, že od 01.09.2015 jej funkčný plat predstavoval sumu 741,50 eur, ktorá suma bola od 01.01.2016 zvýšená na 802 eur mesačne, od 27.08.2018 na sumu 873,50 eur a od 01.01.2019 na sumu 965,50 eur. Od 01.09.2017 bola evidovaná na ÚPSVaR Pezinok ako uchádzač o zamestnanie a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 14.09.2017 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 33,1049 eur od 01.09.2017 na obdobie 6 mesiacov. Výšku svojich výdavkov vyčíslila sumou 615 eur mesačne, v období rokov 2017 a 2018 uhrádzala školné pre seba vo výške 350 eur. Jej náklady na bývanie predstavujú sumu cca 125 eur mesačne. Ďalšie poplatky hradí za RTVS, daň a používanie motorového vozidla.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
11. V prvom rade je potrebné uviesť, že námietky navrhovateľa o porušení jeho procesného práva na spravodlivý proces odvolací súd zohľadnil a vo veci doplnil dokazovanie nariadením pojednávania a zabezpečením listinných dôkazov. Na námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neprihliadal z dôvodu, že rozhodnutie spĺňa požiadavky uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd dopĺňa, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na postup zákonnej sudkyne v konaní, nesúhlas s obsahom zápisníc z pojednávania a neochotu vydať mu zvukový záznam z pojednávania, odvolací súd poukazuje na ust. § 52 CSP a možnosť účastníka konania podať námietku voči zákonnému sudcovi, ktorú navrhovateľ neuplatnil. Odvolací súd, aj vzhľadom na postup podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že v konaní nedošlo k takému procesnému porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces, ktoré by zakladalo dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu, vykonaní a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania, dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Podľa hmotnoprávnej úpravy Zákona o rodine sa pri vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťa nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným. Rodič je povinný svoje dieťa vyživovať od narodenia až do času, kým nie je schopné samo sa živiť. Pri určení výživného na plnoleté dieťa súd musí skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie vo veci, či si rodič neplní výživné dobrovoľne v dostatočnej miere. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností povinného rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie jeho skutočného príjmu, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá jeho telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Zároveň je potrebné zohľadniť i životnú úroveň povinného rodiča a oprávneného dieťaťa.
14. Pokiaľ ide o skúmanie potrieb navrhovateľa správne súd prvej inštancie posúdil výšku výživného s prihliadnutím na jeho náklady na odôvodnené potreby a vyššiu životnú úroveň v porovnaní s matkou. Odvolací súd nespochybňuje bežné výdavky navrhovateľa na stravu, ošatenie, v prípade potreby platby za zdravotnú starostlivosť. Na jeho náklady súvisiace s dopravou a používaním motorového vozidla, nákupom technického vybavenia jeho domácnosti a športovými aktivitami neprihliadal, vyhodnotiac ich ako neodôvodnené. Odvolací súd udáva, že pri hodnotení pomerov na strane povinnej je potrebné vychádzať z miery jej schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd prihliadal na preukázané príjmy povinnej v období od septembra 2015 do augusta 2018, kedy dosahovala funkčný plat v rozpätí od 750 do 873 eur mesačne a od januára 2019 v sume 965,50 eur s výnimkou šiestich mesiacov obdobia nezamestnanosti a poberania dávok. Zároveň zohľadnil jej výdavky pozostávajúce z platieb za bývanie 120 eur mesačne, príspevkov na výživu plnoletého V. C. sumou 50 eur mesačne a maloletej G. C. a pri ustálení výšky nákladov na zabezpečenie bežných potrieb na stravu, ošatenie, dopravu vychádzal zo všeobecných cien tovarov. K výhradám navrhovateľa v súvislosti s vyplatenými finančnými prostriedkami povinnej titulom výživného na manželku, odvolací súd udáva, že ide o prostriedky spotrebného charakteru, slúžiace na zabezpečenie potrieb povinnej za určité obdobie, ktoré nemôžu byť podkladom pre určenie výživného navrhovateľovi. Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľa o potrebe vziať v úvahu majetkové pomery povinnej a v konaní preukázané spoluvlastníctvo nehnuteľností nachádzajúcich sa v K. a M. pri K. s otcom navrhovateľa, avšak v danom prípade treba zohľadniť skutočnosť, že povinná nemá možnosť s nehnuteľnosťami disponovať a tieto jej
neprinášajú prospech ani zisk. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o kvalitatívne vyššej životnej úrovni navrhovateľa a zastáva názor, že rozdielnosť životnej úrovne navrhovateľa a povinnej sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti. Zároveň konštatuje, že pokiaľ je životnú úroveň rodiča nízka a nemá možnosť si ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. V danom prípade je nesporné, že ak by mal navrhovateľ sledovať životnú úroveň povinnej, jeho náklady by boli nepochybne nižšie. K výhradám o nepomere výživného na plnoletého a maloletú G., odvolací súd udáva, že výška výživného na maloletú vychádza z príjmu a pomerov na strane otca a sleduje jeho životnú úroveň. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky navrhovateľa vo vzťahu ku skúmaniu príjmu a pomerov jeho otca z dôvodu, že návrh na určenie výživného smeruje voči matke ako rodičovi, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu. Zároveň vzal do úvahy vyjadrenia navrhovateľa potvrdzujúce, že jeho potreby sú uspokojované z príspevkov zo strany otca so zabezpečením vyššieho štandardu. Nemožno prehliadnuť postoj navrhovateľa, ktorý nemá prehľad o svojich príjmoch z brigád a vyplatenom zročnom výživnom. Výhrady o platenom výživnom otcom do rúk matky v období po odsťahovaní sa navrhovateľa z domácnosti povinnej, považoval odvolací súd v danom konaní za irelevantné. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie v súvislosti s posúdením požiadavky navrhovateľa na vyplatenie úspor zo stavebného sporenia.
15. Súd prvej inštancie správne určil povinnej výživné na navrhovateľa vo výške 50 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol, keď zohľadnil výdavky plnoletého dieťaťa, príjmy a pomery na strane povinnej a porovnal životnú úroveň účastníkov.
16. Správne súd prvej inštancie ustálil výšku zročného výživného za obdobie od 31.10.2016 ku dňu vyhlásenia rozsudku sumou 400 eur mesačne (8 mesiacov x 50 eur) a správne postupoval, keď v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP povolil povinnej výživné zaplatiť formou splátok.
17. Odvolací súd, po doplnení dokazovania v odvolacom konaní, potvrdil podľa § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Pc/11/2016-144, zo dňa 14.03.2018 a opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 17Pc/11/2016-154, zo dňa 14.08.2018, pretože je správne.
18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť nesprávnu aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania z dôvodu, že konanie o výživnom na plnoleté dieťa sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ust. § 154 a nasl. a § 52 a nasl. CMP).
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).