Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoEk-20-2023.pdf
PDF · 72.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoEk/20/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX A., o vymoženie 303,50 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/417/2015-14 zo dňa 26.07.2018, takto jednomyseľne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.: „I. Súd n e v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekučného konania tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 3Er/417/2015. II. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.“
2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1 až 3, § 243h zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Súd konštatoval, že pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu zistil, že v predmetnom konaní neboli súdu doložené potrebné písomnosti, a to rozhodcovská zmluva, prípadne dokument, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, Zmluva a čitateľné Všeobecné obchodné podmienky. Súd súčasne upozornil aj na to, že keď nedôjde k splneniu tejto výzvy, súd nebude mať za preukázanú právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci a zamietne žiadosť o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Predmetná výzva bola oprávnenému doručená dňa 18.11.2015. Aj napriek uvedenej výzve zo dňa 10.11.2015 oprávnený cestou súdneho exekútora nereagoval na žiadosť súdu a predmetné písomnosti nedoplnil v stanovenej lehote. Vzhľadom na nedoplnenie požadovaných písomností a absenciu rozhodcovskej doložky, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci, súd nemal preukázané to, že v predmetnej veci mohol rozhodovať rozhodcovský súd, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že proti výroku II. rozhodnutia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) Civilného sporového poriadku žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvej inštancie uvedené ustanovenie nesprávne aplikoval. Podľa oprávneného exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie a musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V prípade, ak exekučný súd aplikoval na zistený skutkový stav § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. K nesprávne zistenému skutkovému stavu uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., pričom rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v zmysle Rokovacieho poriadku. Oprávnený dodal, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.
6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Aj keď oprávnený v odvolaní nešpecifikoval, ktorý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie napáda, z obsahu odvolania nepochybne vyplýva, že námietky oprávneného smerovali výlučne vo vzťahu k II. výroku napadnutého uznesenia týkajúceho sa zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti je nutné ďalej uviesť, že odvolacie dôvody nereflektujú na závery prvoinštančného rozhodnutia. Argumentácia oprávneného obsiahnutá v odvolaní akoby reagovala na iný právny problém a inú skutkovú situáciu. Námietky oprávneného smerujú voči prieskumu súdu prvej inštancie vo vzťahu k exekučnému titulu, avšak nie z pohľadu nedoručenia požadovaných listinných dôkazov súdu, ale z pohľadu námietky súvisiacej s materiálnym skúmaním exekučného titulu. Na takomto závere však rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo založené.
10. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora nepredložil súdu potrebné písomnosti, a to rozhodcovskú zmluvu, prípadne dokument, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, zmluvu a čitateľné všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ totiž oprávnený vytýkal prvoinštančnému súdu nesprávny výklad ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd upriamuje pozornosť oprávneného na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého uznesenia niet zmienky o tom, aby prvoinštančný súd posudzoval platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol práve z dôvodu, že v žiadosti o udelenie poverenia takáto listina preukazujúca uzatvorenie rozhodcovskej doložky absentuje.
11. Súd prvej inštancie preto správne právne posúdil, že vzhľadom na nedoplnenie požadovaných písomností a absenciu rozhodcovskej doložky, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci, nemal za preukázané, že vo veci mohol rozhodnúť rozhodcovský súd.
12. V zmysle uvedeného sú preto odvolacie námietky oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávne zistenom skutkovom stave nedôvodné. Viac než pravdepodobné sa vo svetle odvolacích námietok javí nedostatok starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia.
13. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je vo výroku II. vecne správne, a preto ho v súlade s ustanovením § 387 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).